Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201614
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117201614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: A.. J.

H., X.. XX.X.XXXX, L. Z., P. XXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko,
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s.r.o., Kýčerského 7, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 723,52 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 723,52 Eur s 5 % ročným
úrokom z priznanej istiny od 3.3.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % od žalovaného s tým, že o výške trov
konania súd rozhodne podľa § 262 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 27.1.2017 doručil žalobu, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 723,52 Eur s 5 % ročným úrokom z tejto istiny od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do
zaplatenia, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 12.1.2009 podpísal so žalovaným žiadosť o vydanie
splátkovej karty Quatro, č. zmluvy XXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úverový rámec
vo výške 45 000 Sk (1 493,73 Eur) s mesačnou splátkou 1 500 Sk (49,79 Eur) a vydal splátkovú kartu.
Z tejto karty vyčerpal 3 236,82 Eur a poukázal žalovanému plnenie vo výške 3 960,34 Eur. Jedná sa o

spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na to,
že ide o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, konkrétne
adresupredávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť,konečnúsplatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a RPMN. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona nemôže spotrebiteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro

neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d/, g/, h/, i/, j/, preto je predmetný úver podľa § 4 ods. 3
bezúročný a bez poplatkov. Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro taktiež neobsahuje údaj o úroku
a poplatkoch, preto žalovaný nemá nárok v zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch na
úroky a poplatky z poskytnutého úveru. Žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a podľa § 451
ods. 1, 2 musí vydať bezdôvodné obohatenie, ktorým je plnenie bez právneho dôvodu alebo plnenie
z neplatného právneho úkonu, alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z úverového rámca
vyčerpal finančné prostriedky vo výške 3 236,82 Eur a zaplatil v splátkach sumu 3 960,34 Eur. Rozdiel

medzi týmito platbami a čerpaním úveru predstavuje bezdôvodné obohatenie v sume 723,52 Eur. O
skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS dňa 9.8.2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súdy opakovane
posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce kich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10-ročnú premlčaciu lehotu
(rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 19.3.2015).

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V argumentácii, že v
zmluve chýba ročná úroková sadzba, poukazoval na to, že súčasťou zmluvy je potvrdzujúci list zo
dňa 19.1.2009, v ktorom je presne uvedené okrem ostatných údajov aj to, že ročná úroková sadzba
je 22,68 %. Rovnaký údaj je uvedený priamo v zmluve (v žiadosti), a to hneď pod podpisom žalobcu,
kde sa uvádza tzv. indikatívny výpočet RPMN, v rámci ktorého je uvedená úroková sadzba 22,68 %.

Údaj o úrokovej sadzbe sa v zmluve úvere nachádza, preto je nepochybné, že zmluva nemôže byť
považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. K absencii údaja o RPMN uviedol, že pre povahu revolvingu
je zrejmé, že konkrétny výpočet nie je možné vykonať v čase kontraktácie zmluvného vzťahu. Žalobcovi
mohol poskytnúť len tzv. indikatívny výpočet RPMN, ktorý sa nachádza na druhej strane zmluvy o
úvere, konkrétne v žiadosti o schválenie splátkovej karty Quatro, ktorý zahŕňa informácie o RPMN 24,37
%. Neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na charakter

revolvingového úveru nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ako
veriteľ uzatvoril so žalobcom zmluvu 12.1.2009 a táto zmluva o úvere sa skladá z viacerých dokumentov
(žiadosť, obchodné podmienky, cenník, potvrdzujúci list). Takáto štruktúra súkromno-právnej zmluvy,
ktorá sa skladá z viacerých dokumentov buď na jednej alebo na viacerých samostatných listinách je v
praktickom živote bežná, ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe. Tvrdenia žalobcu o údajnej absencii

obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve sú nesprávne. Adresa spoločnosti, ako aj adresa správcu
pohľadávok je uvedená v úvode zmluvy na prednej strane a hneď v úvode zmluvy rieši vybavovanie
reklamácii na adrese Bernolákova 4681/17, Poprad. Tvrdenie žalobcu, že údaj o adrese na reklamáciu
nie je, je preto nepravdivý. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, v potvrdzujúcom liste je uvedené, že splátka istiny, úrokov a iného príslušenstva predstavovala

celkovo 49,79 Eur, pričom bola nastavená jednotná splatnosť 1-15. deň v kalendárnom mesiaci.
Európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok v zmluve o úvere, nevyžaduje
ich osobitné rozčlenenie na jednotlivé zložky (istina, úroky...). Navyše uvedené predstavuje tzv. úplnú
harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zakotviť prísnejšie
pravidlá (Smernica 2008/48). Tomu svedčí aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok

M.-XXX/XX SC Volksbank România SA, rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 M.-XX/XX. Svedčí
tomu aj rozhodovacia prax súdov (KS v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 19.9.2012, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX z 20.12.2012, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo nemožno
vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku,

počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku,
počet a termíny splátok a iných poplatkov). Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva o úvere skutočne
neobsahuje niektoré zo zákonných náležitostí, poukázal na to, že nemusí to mať hneď za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť (§ 4 ods. 3 posledná veta).

3. Na ústne pojednávanie konané 26.3.2018 sa neustanovil žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorí
ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Zároveň žalovaný vzniesol
námietku premlčania.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že z výpisu zo splátkovej karty

Quatro,ktorájesúčasťouprílohžalobnéhonávrhubolaposlednáúhradarealizovaná24.5.2011vovýške
1 301,26 Eur. Následne už bola len korekcia kapitalizovaných úrokov v prospech kreditnej operácie.
Pokiaľ ide o námietku premlčania, plynie tu objektívna premlčacia doba tak ako to ustálila súdna
rozhodovacia prax vychádzajúca z toho, že každý dodávateľ finančných služieb si je pri vykonávaní
svojej podnikateľskej činnosti znalý všetkých právnych a iných skutkových povinností, ktoré vyplývajú

pre neho a každé jeho pochybenie je pochybením, ktoré je nedostatkom odbornej starostlivosti a
predstavuje minimálne nepriamy úmysel. Preto je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu
dobu a v rámci tejto objektívnej doby plynie subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť vtedy,
kedy sa žalobca dozvedel reálne o tom, na úkor koho sa dodávateľ obohacuje alebo sa obohatil, alebo
či sa vôbec obohatil a kto je týmto subjektom, ktorý sa obohatil. Nestačí teda len nejaké dôvodné

podozrenie alebo nejaké domnienka, že sa mohol žalovaný obohatiť, ale to, že vedomosť o tom, že sa
skutočne aj obohatil. Prehlásenie Združenia HOOS hovorí o tom, ako žalobca postupoval, keď dospel
k tomu, že je potrebné podať žalobu, ak sa chce domôcť svojich práv, a to vydania bezdôvodného
obohatenia, keď konkrétne v auguste 2016 kontaktoval toto združenie, ktoré sa po oboznámení spodkladmi vyjadrilo, že skutkový stav v čase podpisu zmluvy a poskytnutia úveru bol taký, že zmluva
neobsahovala povinné náležitosti a konkrétne platby, ktoré vykonal nad rámec istiny sú bezdôvodným
obohatením. Vtedy nastala jeho vedomosť o vzniku poznania, že možno podať žalobu a začala plynúť

subjektívna premlčacia doba. Je preto nesprávne tvrdenie protistrany, že subjektívna premlčacia doba
plynula od zaplatenia istiny, pretože iba z logickej úvahy vyplýva, že ak by táto osoba, ktorá by vedela,
že na úkor nej sa niekto obohacuje, mala platiť napriek tomu, že žiaden ani priemerný, ani podpriemerný
spotrebiteľ by neplatil, pokiaľ by vedel, že platiť nemá. Takýto názor k otázke objektívnej a subjektívnej
premlčacej lehoty obsahuje uznesenie KS v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 1.2.2018, sp. zn.

XCo/XXX/XXXX z 2.2.2018, sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 18.1.2018, rozsudok KS v Prešove, ktorým bolo
priznané bezdôvodné obohatenie sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo 17.1.2018. Vo všetkých týchto prípadoch
KSvPrešovekonštatoval,žesamáaplikovaťpremlčaciadobaodokamihu,kedysaspotrebiteľdozvedel
reálne o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil a v tejto súvislosti so Združením HOOS prebehla
konzultácia a v týchto zrušujúcich uzneseniach určil okresnému súdu, aby posudzoval túto námietku
ako neopodstatnenú a tým aj povedal, že je potrebné posudzovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov,

resp. úver, a to vzhľadom na absenciu náležitostí, ktoré v tejto zmluve absentujú. Preto naďalej svoju
žalobu považuje za dôvodnú. Suma, ktorú vyčerpal žalobca je určená na základe reálnych výberov,
ktoré sú vo výpise zo splátkovej karty a sú identifikovateľné podpisom žalobcu, ale aj popisom ATN, čo
znamená výber z bankomatu a všetky ostatné debetné transakcie sú transakcie banky bez ohľadu na
to, či klient tieto peniaze čerpá alebo nie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o vydanie splátkovej
karty Quatro, bankovými výpismi, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
cenníkom VÚB, a.s., obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie obchodných platobných kariet
vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., schválením

žiadosti o splátkovú kartu Quatro a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s. na základe plnomocenstva dňa
12.1.2009 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej bola žalobcovi vydaná splátková karta s
úverovým rámcom vo výške 1 493,73 Eur = 45 000 Sk s mesačnou splátkou 49,79 Eur = 1 500 Sk. Z

karty žalobca vyčerpal 3 236,82 Eur a poukázal žalovanému platby vo výške 3 960,34 Eur. Posledná
platba zo strany žalobcu bola uhrádzaná 24.5.2011 s platbou 1 301,26 Eur. Žalobca namietal, že táto
úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d/, g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 12.1.2009, a preto ide o úver bez úrokov a bez poplatkov a
plnenie, ktoré potom prijal žalovaný naviac nad čerpané finančné prostriedky 3 236,82 Eur predstavujú

bezdôvodné obohatenie vo výške 723,52 Eur. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby.

7. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 2.1.2017 vyplýva, že v auguste
2016 sa žalobca obrátil na toto združenie a dojednal si stretnutie 9.8.2016, kedy po oboznámení

sa s podkladmi ho informovali, že je potrebné predložiť ďalšie podklady ohľadom zmlúv o používaní
splátkových kariet, ktoré uzavrel s bankou VÚB, a.s. a po ich doručení a výpismi účtov v januári 2017
informovali žalobcu o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách a úrokov za úvery,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov či slovenských alebo Súdneho dvora
EÚ, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv a toho, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým

obchodným podmienkam a súd má zohľadniť, že priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľnosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd má povinnosť ex offo skúmať tieto podmienky,
či sú prijateľné alebo neprijateľné. Ďalej bol informovaný o Smernici Rady 93/13/EHS z r. 1993, ktorá sa
venujeprávespotrebiteľomaspotrebiteľskýmzmluvámasjudikatúrouSúdnehodvoraEÚaEurópskeho
súdu pre ľudské práva. Ďalej ho informovali, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany VÚB, a.s.

a že má možnosť sa súdnou cestou domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení platnom ku dňu 12.1.2009,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo
meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a

prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej
úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej
úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú
ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvyospotrebiteľskomúvere,zverejnenúpodľa§7aods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský
úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva

spotrebiteľapodľa§7,q)spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8
ods. 1 . Pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)

poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže
postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu.7) 11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

13.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Súd v rámci súdnej kontroly zistil, že zmluva z 12.1.2009 uzatvorená medzi účastníkmi konania

označená ako Vydanie splátkovej karty Quatro obsahuje úverový rámec, v rámci ktorého formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov bolo povolené žalobcovi na jeho účte čerpať takýmto
spôsobom úver. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. pred uzavretím zmluvy musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami a pri takejto forme čerpania úveru musí
byť informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a o poplatkoch od doby, keď bola zmluva

uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v postupe o spôsobe zániku
alebo ukončenia zmluvy a ďalej musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a
ďalších dôsledkoch. Takisto v zmysle § 3 ods. 5 cit. zákona musí byť spotrebiteľ písomne informovaný o
zmluvných podmienkach podľa § 4, a to formou vzoru formulára a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť
spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro neobsahuje údaj

o ročnej úrokovej sadzbe ani o poplatkoch a pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že ročná úroková sadzba
je uvedená na druhej strane pod podpismi účastníkov zmluvy, takýto spôsob uvádzania základnej
náležitosti úverovej zmluvy je nesprávny, pretože účastníkov zmluvy zaväzuje všetko, čo je nad ich
podpismi a nie pod podpismi účastníkov zmluvy. Naviac úroková sadzba je uvedená vo výške 22,68
% v rámci indikatívneho výpočtu RPMN, teda nevzťahuje sa na konkrétnu výšku úveru, ktorá bola

účastníkmi dojednaná, ale sa uvádza ako predpokladaný úrok pri rôznych výškach poskytnutého úveru
pre výpočet RPMN. Táto úroková sadzba nie je uvádzaná ani v mesačných výpisoch splátkovej karty
Quatro, kde pri údaji štandardná úroková sadzba je uvedená 0 %. Schválenie žiadosti o splátkovú kartu
Quatro z 19.1.2009 nemôže byť zmluvným dojednaním o ročnej úrokovej sadzbe, kde sa uvádza tento
údaj, pretože nebol dojednaný účastníkmi zmluvy. Žalobca nemal informáciu o úrokovej sadzbe pred

uzavretím zmluvy a jej dodatočné uvádzanie v listine, ktorá nemá právny charakter uzavretia zmluvy
o úvere nie je dojednaním o ročnej úrokovej sadzbe, preto súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný žiadal
a účtoval si ročnú úrokovú sadzbu, konal tak v rozpore s ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.,
podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak si teda žalovaný účtoval tento úrok a poplatky, konal tak v rozpore

s § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení ku dňu 12.1.2009 a prijal od žalobcu plnenie, na ktoré
nemal zákonný nárok. Z tohto dôvodu ak žalobca podľa splátkovej karty Quatro vyčerpal 3 236,82
Eur a poukázal žalovanému platby vo výške 3 960,34 Eur, rozdiel medzi týmito platbami 723,52 Eur
predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu a je povinný
ho žalobcovi vydať. Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo

výške 723,52 Eur.

15. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej lehoty, súd má za to, že táto subjektívna premlčacia lehota žalobcovi neuplynula. V zmysle §
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Žalobca preukázal, že vedomosť o tom, že tu vzniklo bezdôvodné obohatenie a že sa
na jeho úkor žalovaný obohatil, získal po tom, keď navštívil Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOSvauguste2016apopredloženívšetkýchpodkladov,bankovýchvýpisovbolinformovanývjanuári
2017, že tu vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, čo mal súd aj preukázané

z vyhlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 2.1.2017.

16. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazaný na preukázateľnú vedomosť o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na úkor oprávneného obohatil. Oprávnený musí nadobudnúťsubjektívnu vedomosť o tom, že ide o konkrétnu majetkovú ujmu určitého druhu a rozsahu, ktorá
je vyčísliteľná v peniazoch. Subjektívna premlčacia doba teda plynie vtedy, ak ten, na úkor koho
bolo bezdôvodné obohatenie získané skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného

obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Za začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, teda vyžaduje sa skutočná
preukázaná vedomosť oprávneného. Žalobca nevedel, že platby, ktoré zasielal žalovanému a tento ich
prijímal nad výšku istiny protizákonne, bol preto v omyle, že tieto platby prijíma žalovaný od neho v

súlade so zákonom, pričom tento omyl spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva. Až od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v auguste 2016, resp. 2.1.2017 sa dozvedel, že
žalovaný od žalobcu prijal platby v rozpore so zákonom. Premlčacia subjektívna lehota teda začala
plynúť od augusta 2016, pričom žalobca doručil žalobu 27.1.2017, preto neuplynula 2-ročná subjektívna
premlčacia doba. Objektívna premlčacia lehota neuplynula, pretože táto končí 12.1.2019. Súd má za
to, že je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu z dôvodu, že evidentne žalovaný vo

formulárovej zmluve postupoval nesprávne, neposkytol žalobcovi základné informácie o výške úroku,
uviedol ho tak do omylu, že má nárok na úrok, ktorý si aj účtoval. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto
neprihliadol na námietku premlčania.

17. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi patrí nárok na ročný úrok za omeškanie

z priznanej istiny 723,52 Eur, a to vo výške zákonného úroku, ktorý ku dňu 3.3.2017, kedy sa žalovaný
po doručení žaloby dostal do omeškania, bol vo výške 5 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi aj tento
úrok za omeškanie z priznanej istiny od 3.3.2017 do zaplatenia s tým, že priznané plnenie žalovaný
uhradí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %, ktoré mu súd priznal. O výške trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.