Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/200/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212853
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118212853.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: KOLIBA ZP
s.r.o., so sídlom 027 51 Kraľovany 211, IČO: 47 215 577, právne zastúpeného: JUDr. Roman Hojer s.r.o.
advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50
708 953, proti žalovanému: UMBRELLA FF, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 777/12, 010 01 Žilina,

IČO: 46 239 529, právne zastúpenému: DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5,
010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/103/2018-47 zo dňa 29. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/103/2018-47 zo dňa 29. októbra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V odôvodnení poukázal na návrh, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi do 10 dní od doručenia uznesenia všetky
žalobcove daňové a účtovné dokumenty za celý rok 2017 a za mesiace január až apríl 2018, ktorými
žalovaný disponuje, a to spolu s položkovým preberacím protokolom vyhotoveným žalovaným, v ktorom

budú konkrétne vymenované všetky jednotlivé dokumenty, ktoré žalovaný žalobcovi odovzdá.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.04.2015 Zmluvu o odbornej
spolupráci, predmetom ktorej je záväzok žalovaného za odplatu vykonávať pre žalobcu účtovné,
ekonomické a poradenské služby. Žalovaný sa okrem iného zaviazal vykonávať pre žalobcu vedenie
jednoduchého alebo podvojného účtovníctva a zostavovať daňové priznania, výkazy a poznámky k

účtovnej závierke na konci účtovného obdobia. Žalovaný bol oprávnený plniť záväzky vyplývajúce mu
z predmetnej zmluvy prostredníctvom tretej osoby. Všetka komunikácia vo veci daňových a účtovných
dokladov žalobcu prebiehala medzi konateľom žalobcu a konateľom žalovaného. Žalobca sa dozvedel,
že žalovaný mal v priebehu celého roku 2017 a aj v priebehu roku 2018 poskytovať svoje služby
prostredníctvom pani Kataríny Faturovej, IČO: 43 392 067, pričom táto ukončila svoju podnikateľskú
činnosť už ku dňu 09.02.2017. Žalovaný ešte k júlu 2018 uvádzal Katarínu Faturovú ako svojho

subdodávateľa. Katarína Faturová uviedla a vlastnoručne podpísala, že ešte v mesiaci jún 2018
odovzdala kompletnú účtovnú agendu žalobcu žalovanému. Žalobca nadobudol vedomosť, že žalovaný
vedie účtovníctvo nesprávne, a teda koná v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, v rozpore
s uzatvorenou zmluvou a v rozpore so záujmami žalobcu. Dňa 17.08.2018 bol žalobca nútený podať
dodatočne kontrolný výkaz a dodatočné daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za mesiac máj
2018, a to z dôvodu, že žalovaný ho nepodal. Nový daňový a účtovný poradca žalobcu totiž zistil,

že žalobcovi za mesiac máj 2018 vznikla daňová povinnosť v rozdielnej výške. Žalovaný zároveň pri
odpočítaní dane nedodal dva doklady pre nákup pohonných hmôt, jednu faktúru patriacu do obdobiaapríl 2018 započítal do obdobia máj 2018 a ďalšiu faktúru nezaúčtoval vôbec. Uvedené porušenia
povinností žalovaného žalobcovi spôsobili a naďalej spôsobujú veľké finančné a morálne škody. Žalobca
sa musí strachovať, koľko podobných pochybení ešte žalovaný spôsobil a musí počítať s tým, že bude

doplácať dane. Taktiež sa žalobca obáva pokút a prípadného trestného postihu zo strany daňových a
finančných orgánov Slovenskej republiky. Dňa 08.07.2018 požiadal žalobca žalovaného o odovzdanie
kompletnej účtovnej a mzdovej agendy za rok 2018 a tiež o odovzdanie pamäťového média (USB
kľúča) so zálohovanými spracovanými dátami, ako aj všetkých zaúčtovaných dokladov za rok 2017
a 01-04/2018. Dňa 10.07.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť,

nakoľkonedisponuježiadnouelektronickouverziouúčtovníctvaačakánadodanieúčtovníctvaodsvojho
subdodávateľa. Zároveň žalobcovi prisľúbil odovzdanie dokladov vo fyzickej forme v čo najkratšom
možnom čase. Opakovanou výzvou zo dňa 12.07.2018 (v návrhu zrejme omylom napísané 12.08.2018)
žalobca opätovne vyzval žalovaného na odovzdanie jeho účtovníctva za kompletný rok 2017, ako aj
za mesiace 01-05/2018. Listom zo dňa 12.07.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že mu neodovzdá ani
fyzickú verziu účtovníctva, a to z dôvodu, že touto nedisponuje. Žalobca dňa 24.07.2018 vypovedal

žalovanémuZmluvuoodbornejspolupráci.Právnyzástupcažalobcunáslednekontaktovalžalovanéhos
požiadavkou, aby pripravil pre žalobcu na odovzdanie aspoň tú časť daňových a účtovných dokumentov,
ktorými disponuje. Žalobca výslovne žiada, aby žalovaný vyhotovil na svoje náklady položkový preberací
protokol, v ktorom majú byť konkrétne vymenované všetky jednotlivé dokumenty, ktoré žalovaný
žalobcovi odovzdá, a to kvôli tomu, aby žalovaný nemohol bezdôvodne tvrdiť, že žalobcovi odovzdal

všetku daňovú a účtovnú dokumentáciu. Žalobca urgentne potrebuje vykonať rekonštrukciu svojho
účtovníctva. Zo strany žalovaného dochádza k výraznému ohrozeniu nároku žalobcu.

3. Okresný súd uznesením č.k. 44Cb/103/2018-34 zo dňa 24.09.2018 žalobcu vyzval na odstránenie
vád petitu návrhu, na čo žalobca petit upravil tak, že jednotlivé daňové a účtovné dokumenty, ktoré

žiadal vydať, bližšie špecifikoval ich druhovým označením a zároveň uviedol, v akej forme (papierovej/
elektronickej) ich žiada vydať.

4. Okresný súd konštatoval, že sa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia oboznámil so žalobcom predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami.

Z týchto podľa okresného súdu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva
o odbornej spolupráci, z ktorej pre žalovaného vyplývala povinnosť vykonávať pre žalobcu účtovné
a ekonomické služby. Podľa zmluvy bol žalovaný oprávnený plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy
prostredníctvom tretej osoby. Žalobca žalovanému adresoval viacero výziev na odovzdanie jeho
kompletnej účtovnej a mzdovej agendy, no bezúspešne. Žalovaný uviedol, že agendou nedisponuje,

táto sa nachádza u jeho subdodávateľa, ktorý ju úmyselne zadržiava a odmieta mu ju vydať. Za tohto
subdodávateľa označil Katarínu Faturovú a od 01.03.2017 spoločnosť FATURAMA, s.r.o. Žalobca listom
zo dňa 24.07.2018 od Zmluvy o odbornej spolupráci odstúpil. Skutočnosť, že dokumenty, ktoré žiada
vydať, sa majú nachádzať u žalovaného, osvedčoval žalobca čestným prehlásením Kataríny Faturovej,
podľaktoréhobolavšetkaúčtovnáagendažalobcuodovzdanážalovanémuvjúni2018.Žalobcazároveň

predloženým dodatočným daňovým priznaním a faktúrami osvedčoval, že zo strany žalovaného došlo
k chybám pri plnení jeho záväzkov zo zmluvy.

5. Okresný súd primárne konštatoval, že v prípade podaného návrhu sa jedná o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania a smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter

dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, čím by samotné nariadenie neodkladného opatrenia
konzumovalo vec samu. Žalobca žiada neodkladným opatrením vydanie veci, teda jeho návrh má
povahu reivindikačnej žaloby. Okresný súd uviedol, že ust. § 330 ods. 2 CSP umožňuje nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak vždy je nutné
individuálne posúdiť, či povaha veci nariadenie neodkladného opatrenia s takým výrokom pripúšťa.

Okresný súd poukázal na odbornú literatúru, a to komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H.Beck,
2016, v ktorom sa uvádza, že vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky
svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo
veci samej a spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pričom je z povahy veci zrejmé, že takéto
rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie

peňažnej sumy a podobne.

6. Podľa okresného súdu postačuje v prípade neodkladného opatrenia, aby navrhovateľ osvedčil aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. O návrhu sa
rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda sa nevykonáva
dokazovanie a vychádza sa len z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli navrhovateľom osvedčené.

Medzi podmienky úspešnosti reivindikačnej žaloby patrí aj to, že žalovaný vec protiprávne zadržiava
a že má vec v čase rozhodnutia súdu stále u seba, teda má možnosť vec vydať žalobcovi (ak by
vec bola napr. zničená alebo stratená, prichádza do úvahy iba žaloba o náhradu škody). Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení je predbežne vykonateľné a ak by súd neodkladným opatrením zaviazal
žalovaného vydať vec, ktorú tento napr. u seba nemá, malo by takéto vykonateľné rozhodnutie pre

žalovaného závažné nepriaznivé dôsledky. Podľa okresného súdu preto výroku, ktorým by bola uložená
povinnosť žalovanému vydať vec, musí nutne predchádzať dokazovanie a nie je postačujúce iba
osvedčenie existencie nároku. Vydanie veci je výrok obdobný výroku o uloženie povinnosti zaplatiť
peňažnú čiastku. Rovnako ako v prípade výroku na zaplatenie peňažnej čiastky, aj v prípade výroku
na vydanie veci je nutné, aby mu predchádzalo riadne vykonané dokazovanie. Na základe týchto úvah
okresný súd dospel k záveru, že neodkladným opatrením nie je možné uložiť povinnosť na vydanie veci.

7. Okresný súd ďalej uviedol, že aj ak by pripustil, že neodkladným opatrením možno s poukazom na
§ 330 ods. 2 CSP uložiť žalovanému povinnosť vydať vec, bolo by nevyhnutné na mieru osvedčenia
nároku žalobcu klásť oproti iným druhom návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia zvýšené
požiadavky. Okresný súd by preto v tejto konkrétnej veci tak či onak musel konštatovať, že žalobca

nárok, ktorého sa neodkladným opatrením domáha, v dostatočnej miere neosvedčil. Žalobca sa domáha
vydania rozsiahlej dokumentácie, ktorú vyšpecifikoval jej druhovým označením, avšak nepreukázal,
že žalovaný všetky tieto listiny aj skutočne má u seba. Z čestného prehlásenia Kataríny Faturovej o
odovzdaní „kompletnej a úplnej účtovnej agendy“ nemožno nijako vyvodiť, ktoré konkrétne dokumenty
mali byť žalovanému odovzdané. Iba na základe tohto čestného prehlásenia teda podľa okresného

súdu nemožno mať za preukázané, že žalovaný má u seba listiny, vydania ktorých sa žalobca domáha.
Opomenúť nemožno ani to, že podľa predložených emailových správ sa žalovaný bráni tým, že
požadovanými dokumentmi nedisponuje. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu by tak bolo
nutné vykonať dokazovanie. Okresný súd však bez ohľadu na uvedené zastáva názor, že povaha tejto
vecivydanienavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenianepripúšťa,apretopodanýnávrhzhľadiskaďalších

podmienok stanovených v § 324 a nasl. CSP neskúmal a návrh zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu okresný súd

správne uviedol, že je preukázané, že žalovaný mal povinnosť vykonávať pre žalobcu dohodnuté
služby a že je zrejmé, že žalovaný disponoval všetkými daňovými a účtovnými dokumentmi, potrebnými
pre poskytovanie týchto služieb. Žalobca aj pani Katarína Faturová dosvedčujú, že všetky daňové a
účtovné doklady žalobcu mal vo svojej správe a držbe žalovaný. Okresný súd pritom na jednej strane
v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že je možné a prípustné podanie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto veci a zároveň protirečivo konštatoval, že povaha tejto veci nariadenie
neodkladnéhoopatrenianepripúšťa.Idetedaonesprávneprávneposúdenieveciaprotirečivosťzáverov
okresného súdu.

9. Žalobca ďalej namietal neprimeranú ochranu poskytnutú okresným súdom žalovanému. Podľa

žalobcu sú závery prvoinštančného súdu nezmyselné, a to z dôvodu, že: 1/ žalobca tvrdí, že žalovaný
má v správe a držbe všetky požadované dokumenty, 2/ Katarína Faturová tvrdí, že žalovaný má v
správe a držbe všetky požadované dokumenty a 3/ žalovaný tvrdí, že všetkými požadovanými dokladmi
nedisponuje. Je tak daný stav, že aj žalobca aj tretia osoba potvrdzujú, že práve žalovaný týmito
dokumentmi disponoval, resp. disponuje a aj zo všetkých okolností a z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že

predmetnými dokumentmi prinajmenšom disponoval. Okresný súd neprimerane žalovanému poskytuje
ochranu napriek tomu, že tento evidentne porušil svoje povinnosti a požadované dokumenty žalobcovi
neodovzdal. Pôvodný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol pritom vymedzený ako
povinnosť žalovaného vydať žalobcovi všetky žalobcove daňové a účtovné doklady za celý rok 2017
a za mesiace január až apríl 2018, ktorými žalovaný disponuje, a to spolu s položkovým preberacím

protokolom vyhotoveným žalovaným, v ktorom budú konkrétne vymenované dokumenty, ktoré žalovaný
žalobcovi odovzdá. Žalobca teda pôvodne neuvádzal, ktoré konkrétne dokumenty mu má žalovaný
odovzdať. Okresný súd tento petit považoval za príliš široký a neurčito vymedzený. Na základe tejto
výzvy žalobca vymedzil predmetné dokumenty druhovo, na čo okresný súd konštatoval, že vyhovenietakémuto návrhu by neprimerane zasahovalo do práv žalovaného, a teda mu nie je možné vyhovieť.
Podľa žalobcu pôsobí konanie okresného súdu tak, ako keby ho okresný súd vedome dotlačil do
požadovania niečoho, čo následne označil za neprimerané a čomu nevyhovie. Žalobca má pocit, že

prvostupňový súd vedome a úmyselne hájil záujmy žalovaného. Z predložených dôkazov je pritom
zrejmé, že riadne došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorú porušil práve žalovaný, a následkom toho žalobcovi
reálne hrozia vysoké sankcie od orgánov verejnej správy. Žalovaný tak žalobcu dostal do prekérnej
situácie a v prípade, ak by ani odvolací súd neurčil žalovanému povinnosť dokumenty vydať, musel by
žalobca absolvovať zrejme niekoľko rokov trvajúce súdne konanie, počas ktorého by nemohol týmito

dokumentmi disponovať, pričom nie je isté, či by po niekoľkých rokoch tieto dokumenty ešte fyzicky
existovali. V takom prípade by žalobcovi boli spôsobené ďalšie rozsiahle morálne a finančné škody.

10. Žalobca poukázal na ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého možno nariadiť neodkladné opatrenie z
dvoch dôvodov. Jedným dôvodom je, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a druhým
dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť

oprávnenej strane dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd
nemá náležite zistený skutkový stav. Musí pritom byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami sporu, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, táto úprava je potrebná a v právnych vzťahoch strán
sporu sa ňou nevytvorí nenávratný stav a neprimerane sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi
účastníkmi. V tomto prípade sú podľa žalobcu splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady pre

nariadenieneodkladnéhoopatrenia,pričomnevyhovenímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
by došlo k ohrozeniu možnej exekúcie, resp. by bolo úplne nemožné a neúčelné exekúciu vykonať.
Žalobca je dôvodne presvedčený o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, pričom uložením požadovanej
povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Neodkladným opatrením, pokiaľ bude
mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Účelom súdneho konania
nemôže byť, aby boli ochraňované záujmy porušovateľov práv a oprávnených záujmov iných subjektov.
Ak by vo veci samej súd rozhodol až o niekoľko rokov konečným rozhodnutím, došlo by k zmareniu
prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Súdy by mali postupovať v súlade so zásadou
hospodárnosti a primeranosti a v prípadoch, kde je namieste ochrana práv a hodnôt, rozhodnúť o

dočasnej úprave pomerov strán neodkladným opatrením. Žalobca tak žiadal napadnuté rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

11. Krajský súd v zmysle ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k podanému
odvolaniu a k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení

uviedol, že nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré uvádza žalobca,
nakoľko ich považuje za bezpredmetné a nie je v jeho záujme zbytočne zahlcovať súd informáciami,
ktoré sú z právneho hľadiska nepodstatné. Ako podstatné sa podľa žalovaného javí, že k uzatvoreniu
písomnej zmluvy o odbornej spolupráci, ktorú predložil žalobca, medzi stranami nikdy nedošlo a z tohto
dôvodu žalobca predložil nepodpísanú zmluvu. Žalovaný však zároveň potvrdil, že so žalobcom bol

v zmluvnom vzťahu, avšak len na základe ústnej zmluvy. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi nikdy
žiadne doklady úmyselne nezadržiaval a viackrát mu poskytol možnosť, aby si všetky doklady, ktorými
žalovaný disponoval, mohol prevziať. Dokonca žalobcovi ponúkol aj svoje priestory, kde mal žalobca
možnosť doklady okrem prevzatia aj prezrieť a pripraviť protokol, ktorý žalobca žiada. Právny zástupca
žalovaného v tejto veci kontaktoval aj právneho zástupcu žalobcu a informoval ho, že si žalobca môže

prísť dokumenty prevziať, o čom svedčí emailová komunikácia. Bol to práve žalobca, ktorý si tieto
doklady od žalovaného odmietol prevziať. Keďže žalobca doklady odmietal prevziať, snažil sa žalovaný
tieto doručiť aj osobne, no žalobca si rovnako dokumenty odmietol prevziať, k čomu má žalovaný aj
svedka,ktoréhovšaknepovažujezapotrebnéuvádzať.Nakoľkožalobcasidokladynazákladeviacerých
pokusov odmietol prevziať, žalovaný zaslal všetky doklady žalobcovi prepravnou spoločnosťou dňa

13.9.2018 a na základe tohto doručovania boli doklady žalobcovi doručené, o čom žalovaný ako dôkaz
predkladá potvrdenie. Na základe uvedeného považuje žalovaný návrh žalobcu za bezpredmetný a
žiada, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

12. Krajský súd k ďalšiemu procesnému postupu uvádza, že po tom, ako v zmysle § 329 ods. 1

druhá veta OSP bolo žalovanému umožnené vyjadriť sa, už ďalšie úkony spojené s týmto doručeným
vyjadrením žalovaného nenasledovali, a to s ohľadom na zmysel a účel inštitútu neodkladného opatrenia
a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie takéhoto vyjadrenia žalovaného žalobcovi.13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako
vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Podľa ust. § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

22. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že pre posúdenie

odvolacích dôvodov žalobcu a zhodnotenie, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, bolo potrebné podľa Civilného sporového poriadku vyhodnotiť,
či takéto neodkladné opatrenie je nevyhnutné nariadiť, pre ktoré nariadenie sa vyžaduje potreba
bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že môže byť ohrozená exekúcia. V zmysle ust. § 326 ods. 1
CSP je ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň
je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania
okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná
požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného

opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe
kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne, pričom sa zároveň musí jednať

o neodkladné opatrenie, ktorého vydanie je podľa CSP prípustné.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval povahu nároku uplatneného žalobcom a
konštatoval, že povaha tejto veci vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia nepripúšťa, preto
návrh z hľadiska ďalších podmienok stanovených v § 324 a nasl. CSP neskúmal a tento návrh

zamietol. Okresný súd vychádzal zo záveru, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany,
nariadenie neodkladného opatrenia by konzumovalo vec samu, pričom uzavrel, že výroku, ktorým
by bola žalovanému uložená povinnosť vydať vec, musí nutne predchádzať dokazovanie a nemôžepostačovať iba osvedčenie existencie nároku. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, že žalovaný
málistiny,ktoréžalobcažiadavydať,skutočneuseba.Žalobcavovzťahukzáveromsúduprvejinštancie
namietal ich rozpornosť, keď konštatoval, že okresný súd na jednej strane pripustil podanie návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 330 ods. 2 CSP a zároveň zastával názor, že povaha
tejto veci vydanie neodkladného opatrenia nepripúšťa. Podľa názoru krajského súdu tieto námietky
žalobcu nemôžu obstáť. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd vo
všeobecnosti s prihliadnutím na ust. § 330 ods. 2 CSP konštatoval, že táto úprava umožňuje nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej, pričom je potrebné túto otázku

a povahu veci vždy individuálne posúdiť. Práve po takomto individuálnom posúdení s prihliadnutím
na charakter uplatneného návrhu žalobcu, ktorý žiadal žalovanému uložiť povinnosť vydať žalobcom
špecifikované účtovné doklady, následne okresný súd konštatoval potrebu vykonania dokazovania vo
vzťahu k takto uplatnenému nároku žalobcu. Okresný súd sa vecne správne zaoberal otázkou, či ust.
§ 330 ods. 2 CSP v danom prípade umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej. Z uvedeného zákonného ustanovenia, tak ako bolo toto citované aj

krajským súdom, je zrejmé, že takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak to povaha
veci pripúšťa. Keďže žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré vec samu konzumuje, bolo
nevyhnutné okresným súdom zaoberať sa naplnením zákonom vyžadovaného predpokladu prípustnosti
takéhoto neodkladného opatrenia. Krajský súd zvýrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
sa vychádza zo skutočností tvrdených žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia a účelom

rozhodovania o takomto návrhu je posúdenie, či žalobcom predložené skutkové a právne tvrdenia
vrátane dôkazov predložených na ich podporu umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení je tak potrebné vyhodnotiť, či zo strany žalobcu došlo k dostatočnému
osvedčeniu ním tvrdených skutočností, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup

súdu, kedy sa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a
vyjadrenia protistrany a bez nariadeného pojednávania. V rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné nielen posúdiť, či žalobcom tvrdené okolnosti potrebu neodkladnej
úpravy pomerov odôvodňujú, ale je nevyhnutné zaoberať sa tiež otázkou, či požadovaným neodkladným
opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a či právne účinky neodkladného opatrenia nezasiahnu

do práv a právom chránených záujmov povinnej osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah. V prípade, ak je požadované neodkladné opatrenie svojím obsahom totožné s výrokom vo veci
samej, je potrebné zaoberať sa aj prípustnosťou takéhoto návrhu v zmysle ust. § 330 ods. 2 CSP, a teda
individuálne zhodnotiť, či prejednávaná vec pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia. V zhode so
súdom prvej inštancie krajský súd uvádza, že nie je možné vo všeobecnosti vymedziť, ktoré subjektívne

nároky pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom, ako je výrok vo veci samej.
Spravidla sa bude jednať o špecifické zdržovacie nároky, ohľadom ktorých možno uviesť napr. nároky
smerujúce k zabráneniu nekalosúťažnému konaniu Takéto rozhodnutia ale neprichádzajú do úvahy v
prípade určovacích výrokov alebo žalôb o zaplatenie peňažnej sumy.

24. Krajský súd pritom dospel k obdobnému záveru, ako súd prvej inštancie, a to, že vzhľadom
na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 330 ods. 2 CSP nie je možné v prejednávanej veci vydať
žalobcom požadované neodkladné opatrenie, nakoľko sa jedná priamo o nárok na plnenie, teda
vydanie hnuteľných vecí - daňových a účtovných dokumentov žalobcu. V takomto prípade možno
opodstatnenosť žalobcovej žiadosti vyhodnotiť až na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci

samej. V konkrétnostiach tejto prejednávanej odvolacej právnej veci tak krajský súd uzaviera, že povaha
uplatneného nároku žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej, nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a s prihliadnutím na listiny, predložené

žalovaným v rámci jeho písomného vyjadrenia k odvolaniu a návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, obdobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné považovať
za preukázané, že žalovaný má u seba listiny, vydania ktorých sa žalobca domáha. Žalovaný vo
svojom písomnom vyjadrení zvýraznil, že z jeho strany bol žalobca opakovane vyzývaný na prevzatie
predmetnej dokumentácie s tým, že po tom, ako žalobca tieto doklady odmietol prevziať, boli mu

žalovaným zaslané prepravnou spoločnosťou dňa 13.9.2018, k čomu žalovaný predložil aj potvrdenie
spoločnosti DPD. Keďže žalobcom je požadované nariadenie neodkladného opatrenia v podobe
uloženia povinnosti žalovanému tieto doklady vydať, je nevyhnutné, aby vo vzťahu k tejto povinnosti,
ktorá má byť žalovanému uložená, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že tieto veci (účtovnédoklady žalobcu) má skutočne žalovaný k dispozícii, a teda, že povinnosť, ktorú mu žiada žalobca
uložiť, žalovaný objektívne môže splniť. Z predložených dokladov nemožno konštatovať preukázanie
tejto skutočnosti, keď aj zo samotnej komunikácie predloženej žalobcom v rámci návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný dispozíciu s požadovanými dokumentmi popieral. Žalobca
sám v podanom odvolaní zároveň pripustil možnosť, že žalovaný doklady aktuálne nemá k dispozícii,
keď uviedol, že žalovaný: „predmetnými dokumentmi prinajmenšom disponoval.“ Obdobne ako súd prvej
inštancie vyhodnotil odvolací súd čestné vyhlásenie Kataríny Faturovej ohľadom odovzdania kompletnej
a úplnej účtovnej agendy, z ktorého vyjadrenia nie je možné vyvodiť, že žalovaný disponuje práve tými

dokladmi, ktorých vydania sa navrhovaným neodkladným opatrením žalobca domáha.

26. Čo sa týka námietok žalobcu v podanom odvolaní v tom smere, že okresný súd nesprávne
postupoval, keď najprv žalobcu vyzýval na bližšiu špecifikáciu daňových a účtovných dokumentov,
ktorých vydania sa domáha, a následne takýto návrh na neodkladné opatrenie zamietol, uvádza krajský
súd, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zabezpečiť, aby povinnosť, ktorej uloženia sa žalobca

voči žalovanému domáhal, bola jednoznačným a nezameniteľným spôsobom špecifikovaná. Bolo
preto namieste okresným súdom žalobcu vyzvať, aby dokumenty, ktorých vydania sa domáha, bližšie
špecifikoval tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, ktorých dokumentov sa táto požadovaná povinnosť týka
a aby takéto prípadné súdne rozhodnutie bolo možné v exekučnom konaní vykonať. Záver okresného
súdu o nenaplnení podmienok pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia tak nie

je v rozpore s tým, že okresný súd pred rozhodnutím o tomto návrhu zabezpečil dostatočnú identifikáciu
dokladov, ktorých vydania sa žalobca domáhal.

27. Krajský súd potom vychádzajúc zo záveru, že zo strany žalobcu nebolo osvedčené, že by
žalovaný dokumentmi, ktorých vydanie žalobca požaduje, disponoval, a zo záveru, že povaha veci v

prejednávanom prípade neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej, pristúpil k potvrdeniu uznesenia okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správneho rozhodnutia.

28. Pre úplnosť krajský súd poukazuje na článok 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky

a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje okrem iného ust. § 330 ods. 2 CSP,
a preto v súlade s uvedeným článkom 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred
okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli
splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

29. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie a
o trovách odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. S ohľadom na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským

súdom priznaná plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.