Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 1, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200210
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418200210.4

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyne: L. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., ul. XX. J. XX/X, zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníková 3/A, IČO: 32 185 190, o neplatnosť záložnej zmluvy,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Záložná zmluva č. 033/2007-BAL zo dňa 27.02.2007 uzatvorená medzi žalovaným
a žalobkyňou, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne v podiele
2/10 k celku, ktoré sa nachádzajú v obci Palárikovo, katastrálne územie Palárikovo a ktoré sú vedené
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela C-KN č. 1135/18 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 750 m2, parcela C-KN č. 1135/49 záhrady o výmere 2 296 m2, dom súpisné

číslo 30 na parcele 1135/18, ktorej vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
Nové Zámky, katastrálny odbor pod V 1569/07, je n e p l a t n á.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2018 domáhala určenia, že záložná zmluva č.
033/2007-BAL zo dňa 27.02.2007 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou, ktorou bolo zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne v podiele 2/10 k celku, ktoré sa nachádzajú
v obci Palárikovo, kat. územie Palárikovo, vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor

na LV č. XXX ako parcela C-KN č. 1135/18 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 750 m2, parcela
C-KN č. 1135/49 záhrady vo výmere 22,96 m2, dom súp. č. 30 na parcele 1135/18, ktorej vklad
záložného práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor pod
V1569/2007 je neplatná. Žalobu odôvodňovala tým, že so žalovaným dňa 23.05.2006 uzatvorila zmluvu
o úvere č. 4022884, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky v sume 331,94
eur. Pohľadávka z tejto zmluvy je predmetom exekučného konania vedeného Okresným súdom Nové

Zámky 14Er/800/2007. V rámci exekučného konania dňa 20.05.2016 podala návrh na zastavenie
exekúcie pre jej neprípustnosť, keďže je vedená na základe exekučného titulu - rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. Ss1972/2007
zo dňa 15.03.2007, ktorý bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom a ani z časti nie je spôsobilý
byť exekučným titulom. Ďalším dôvodom zastavenia exekučného konania je absolútna neplatnosť
zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2006 pre jej rozpor so zákonnými ustanoveniami. V máji 2017 jej bolo

žalovaným doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu zo
dňa 18.04.2017, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.02.2017, ktorá bolaovkladovaná pod V1569/2007. Žalovaný jej oznámil začiatok výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou nehnuteľnosti, v ktorej býva so svojim synom. Dňa 16.11.2017 podala návrh na vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým by uložil súd žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.

V čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia jej nebol známy obsah záložnej zmluvy
zo dňa 27.02.2007, o ktorý požiadala Okresný úrad Nové Zámky, ktorý jej predložil kópiu. Okresný
súd Nové Zámky uznesením č. k. 17Csp/205/2017-56 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel. Žalobkyňa po oboznámení sa so spisovým materiálom ohľadne Záložnej zmluvy zdôraznila,
že plnomocenstvo obsiahnuté v Zmluve o úvere ako aj okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy na

zastupovanie udelené L.. A. B., je absolútne neplatné, pretože neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností,
ktoré majú byť predmetom zálohu a takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho
úkonuvzmysle§37ods.1Občianskehozákonníka.Neurčitýprejavvôlesplnomocniteľamázanásledok
neplatnosť plnomocenstva. Ako splnomocniteľ nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere
advokáta. Pri podpisovaní Zmluvy o úvere nemala vedomosť o splnomocnení advokáta L.. A. B. na jej
zastupovanie pri uzatváraní Záložnej zmluvy alebo pri iných právnych úkonoch a o tejto skutočnosti

nebola upovedomená. Žalovaný jej predložil predtlačený formulár Zmluvy o úvere, ktorý podpísala.
Advokáta nikdy nestretla, nepozná ho a nemohla si ho slobodne vybrať. Plnomocenstvo obsiahnuté
v zmluve o úvere je neplatným právnym úkonom pre rozpor záujmov zástupcu a zastupovaného v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo je v rozpore i so zákonom o ochrane
spotrebiteľa podľa § 5a ods. 2 až ods. 4 Zákona 250/2007 Z. z. Právny úkon urobený zástupcom

na základe neplatného plnomocenstva robí aj tento právny úkon absolútne neplatný. Záložnú zmluvu
podpísal v jej mene advokát na základe absolútne neplatného splnomocnenia udeleného v zmluve o
úvere zo dňa 23.05.2006, čo robí Záložnú zmluvu absolútne neplatnou. Z opatrnosti uviedla, že samotná
Záložná zmluva ako taká je neplatná, a to vzhľadom na nerovnovážne dojednané práva a povinnosti
v záložnej zmluve. Záložná zmluva nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy o úvere, čo sa

týka výšky úveru 331,94 eur a jeho príslušenstva a predmetom Záložnej zmluvy, ktorá sa vzhľadom
na neurčitosť plnomocenstva môže dotýkať celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej
trhovej hodnote, než je výška plnenia zmluvy o úvere. Nepomer medzi výškou zabezpečenej pohľadávky
a hodnotu nehnuteľnosti možno považovať za rozpor s dobrými mravmi, ktorý spôsobuje absolútnu
neplatnosť Záložnej zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2011). Keďže žalovaný oznámil

výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, čo vyplýva aj z poznámky zapísanej na LV č. XXX v kat.
území Palárikovo, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Záložnej zmluvy.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 13.02.2018, v zmysle ktorého žiadal žalobu zamietnuť.
Mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom

úspešnosti určovacej žaloby. V danom spore nie je stav objektívnej právnej neistoty, pretože v katastri
je už zriadené záložné právo v prospech žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 137 CSP, žaloba
nemá povahu žiadnej zo žalôb uvedených v uvedenom ustanovení. Požiadal, aby súd v prejednávanom
spore posudzoval procesnú prípustnosť žaloby s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP,
ktorá pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho

predpisu (hlavne hmotného práva). Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania,
nemajú povahu spotrebiteľského úveru upraveného Zákonom č. 258/2001 Z. z. a ochrana spotrebiteľa
o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia zmenou sa na tieto úvery nevzťahuje. (NSSR
5Cdo/415/2012, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave 18CoE/313/2016-47 zo dňa 31.05.2017)
Nesúhlasil s vyjadreniami žalobkyne, že jej patrí postavenie spotrebiteľa a mal za to, že formulárová

zmluva môže byť právnym dôvodom vzniku absolútneho obchodu. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
Súčasťou zmlúv o úvere je aj včlenená dohoda o udelení splnomocnenia, podľa ktorej žalobkyňa
splnomocnila advokáta L.. A. B., aby za účelom zabezpečenia pohľadávky uzatvoril v jej mene záložnú
zmluvu podľa § 552 OZ. Žalobkyňa ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmlúv o úvere, udelené

plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, čo však neurobila.
Žalovanýmalzato,žesplnomocneneckonalvmedziachplnomocenstvaaneprekročilsvojeoprávnenie.
Dohodu o plnomocenstve nie je možné považovať za absolútne neplatnú. Z plnomocenstva bolo zrejmé,
kto ho udeľuje, akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo bolo riadne podpísané
žalobkyňou aj zvoleným zástupcom. Nedostatok vôle si nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej

zmluvnej strany. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto
konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Žalobkyňa sa v danom spore domáha určenia
neplatnosti záložnej zmluvy, domáha sa určenie právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebonie je. Určenie existencie právnej skutočnosti, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate
v zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 16.04.2018 poprela tvrdenie žalovaného, že nepreukázala naliehavý
právny záujem s poukazom na podanú žalobu. Bez takéhoto určenia je jej právne postavenie ohrozené
a neisté. Rozsudok v spore je spôsobilý zlepšiť jej právne postavenie, keďže takéto rozhodnutie je
podkladom na vyznačenie stavu pred napadnutým právnym úkonom a odstráni sa s ním stav právnej
neistoty spočívajúcej v tom, že zo strany žalovaného existuje hrozba vykonania záložného práva vo

vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou a v ktorých býva spolu
so synom. Existencia záložného práva ju obmedzuje v práve nakladať s nehnuteľnosťou v rozpore s
ustanovením § 123 OZ. V predmetnom spore ide o neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobkyňa nemala
možnosť prejaviť svoju vôľu pri udelení splnomocnenia - pri výbere advokáta, s poukazom na §
20 ods. 1 Zákona o advokácii. Na určenie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný)
pripúšťa právna úprava CSP žalobu v zmysle § 137 písm. d). Osobitným predpisom je Zákon o katastri

nehnuteľností, a to konkrétne ustanovenie § 34 ods. 2, podľa ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu, Okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Opätovne poukázala na
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 412/2014-46 a s ním súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžr/19/2010, podľa ktorých žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytuje spotrebiteľské
úvery a na tento účel v rokoch 2003 až 2008 používal zmluvné formuláre, ktoré v sebe obsahovali aj

klauzulu, ktorou prijímateľ úveru udeľuje menovite určenému advokátovi i druhové splnomocnenie na
uskutočnenie zabezpečovacích úkonov. Rozsudkom Najvyššieho súdu bola konštatovaná neplatnosť
tohto splnomocnenia pre rozpor splnomocniteľa a splnomocnenca a týmto rozhodnutím bola zvrátená
prax správ katastra, ktoré neskúmali platnosť splnomocňujúcich doložiek a záložné práva napriek
neplatnému splnomocneniu zapísali. Žalobkyňa poprela, že jej úver bol poskytnutý na účel zamestnania,

povolania, či podnikania. Z postavenia účastníkov zmluvy o úvere, ako aj záložnej zmluvy, jednoznačne
vyplýva, že ide o spotrebiteľské zmluvy, čo potvrdila aj rozsiahla judikatúra NS SR a preto nie je možné
aplikovať Obchodný zákonník. Dôvodom, pre ktorý je záložná zmluva absolútne neplatná, je absolútne
neplatnésplnomocnenieudelenéL..A.B.podľa§37ods.1Občianskehozákonníkaa§22Občianskeho
zákonníka.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 20.06.2018 opätovne zdôraznil, že ustanovenie § 137 písm. d) CSP
nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb za podmienky, že to
vyplýva z osobitného predpisu. Rovnaký názor zastáva aj Okresný súd v Žiline, rozsudok pod sp. zn.
17Csp/52/2016.Aktuálnaprávnaúpravaneumožňujepodávanienezmyselnýchžalôb,ktoréničneriešia.

Ochrana práva musí byť účinná a spravodlivá. Je v rozpore s týmto princípom, ak žalobkyňa na podklade
zmluvného vzťahu, ktorým je zmluva o spotrebiteľskom úvere, podáva opakované a nedôvodné žaloby,
napr. žalobu na plnenie, teda o zaplatenie 2 704,26 eur na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
5Csp/36/2018 s tým, že v tomto konaní sa vyriešia všetky sporné nároky z predmetnej zmluvy. Žalovaný
mal za to, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, ktorý mal doručenie predvolania
vykázané dňa 12.09.2018 a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 24.09.2018 z
dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením predložených listinných dôkazov:
uznesenietunajšiehosúduč.k.17Csp/205/2017-56zodňa13.12.2017,žiadosťovydaniekópiezáložnej
zmluvy, výzva na zdržanie sa výkonu záložného práva zo dňa 16.11.2017 adresovaná žalovanému,
oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.04.2017, správa exekútora v exekučnom
konaní EX1229/07, doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie pod sp. zn. vedenou na tunajšom súde

14Er800/2007, čiastočný list vlastníctva č. 369, kat. územie Palárikovo, výpis z obchodného registra na
žalovaného, a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že bola v zlej finančnej situácii po smrti rodičov, nikto jej z
rodiny nepomohol a preto vyhľadala žalovaného. V tom čase mali pobočku na autobusovej stanici v

Nových Zámkoch, kedy jej pán povedal, že aký úver jej bude poskytnutý a koľko musí zaplatiť. Chcela
sumu 10 000,- Sk a bolo jej povedané, že musí zaplatiť skoro 19 000,- Sk. Tieto údaje sa týkajú druhej
zmluvy, ktorá je predmetom sporu. Nepoprela, že mala aj prvú zmluvu, ktorú splatila. Jednalo sa o
nižšiu sumu, asi 5 000,- Sk. V žiadnom prípade jej nebolo vysvetlené, že podpisuje aj splnomocneniek nejakému účelu v prípade neplnenia si povinností. V čase podpísania zmluvy sa nijakým spôsobom
nepreukazovala, že vlastní nehnuteľnosť, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou. Nikdy nepodnikala, ani
nevykonávala žiadnu činnosť na základe živnostenského listu. Nepodniká ani teraz. Je pravdou, že už

bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti po smrti svojich rodičov, ktorí zomreli v rokoch 1995
a 1997, keď mala 18 rokov. Nepredkladala žiadne doklady o vlastníctve nehnuteľnosti, predložila len
občiansky preukaz. Pýtali sa len na výšku príjmu, v tom čase bola zamestnaná a mala splácať úveru
v splátkach po 1 640,- Sk mesačne. Nepoprela, že nesplácala riadne úver, pretože ostala tehotná na
materskej a následne po materskej dovolenke, keď sa zamestnala, dobrovoľne začala splácať úver.

Nikdy nebola upozornená na to, že v prípade spornej zmluvy pri neplnení si povinností, by mohlo dôjsť
k uzatvoreniu záložnej zmluvy. Záložnú zmluvu obdržala až potom, keď ju spolu s právnou zástupkyňou
žiadali z katastra, potom ako jej doručili oznámenie o výkone záložného práva.
Sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve troch súrodencov, ako aj maminých sestier. V
nehnuteľnosti bývajú jej sestry, ktorú postavili jej starí rodičia. Na materskej dovolenke bola v rokoch
2005 - 2007. V roku 2007 jej záložná zmluva doručovaná nebola. Nepoprela, že zmluvu, ktorú doručila

k žalobe, jej dal pán, ktorý s ňou uzatváral zmluvu, do ruky, vysvetlil jej len to, čo vyššie uviedla a
drobné písmená si nečítala. Podpis plnomocenstvo prijímam asi bol už na zmluve podpísaný. Advokáta
B. nepozná, nikdy sa s ním nestretla, nekontaktoval ju.

7.1 Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči zdôraznila, že žalobkyňa nepodpisovala

splnomocnenie pre advokáta B., nepozná ho a nezvolila si tohto právneho zástupcu. Nejednalo sa o
jej slobodnú vôľu a zrozumiteľné vyjadrenie a s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
uvedené splnomocnenie neplatné. Rovnako bolo splnomocnenie súčasťou predtlačenej formulárovej
zmluvy a táto časť žalobkyni vysvetlená nebola a zo splnomocnenia vyplýva, že splnomocnenec háji
záujmy veriteľa, čo je v rozpore i s ustanovením § 22 Občianskeho zákonníka, keďže uvedené konanie

nebolo v záujme žalobkyne. Žalobkyňa žiada rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 137 d)
CSP s poukazom na ustanovenie hmotnoprávneho predpisu Katastrálneho zákona § 34 ods. 2. Zároveň
si uplatila nárok na náhradu trov konania.

8. Záložný veriteľ Pohotovosť s. r. o. Bratislava uzavrela so záložcom L. J. v zastúpení na základe

splnomocnenia advokátom L.. A. B., nar. XX.XX.XXXX, Advokátska kancelária, Q., H. 5, ktorý
splnomocnenie prijal, Záložnú zmluvu č. 033/2007-BAL podľa § 151b a nasl. Občianskeho zákonníka.
V zmysle čl. II sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu
k nehnuteľnostiam v kat. území Palárikovo na LV č. XXX, v podielovom spoluvlastníctve záložcu v 2/10,
a to na parcelu č. 1135/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2, parc. č. 1135/49 záhrady

o výmere 2296 m2 a rodinný dom so súp. č. 30 postavený na parc. č. 1135/18 v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
4022884 zo dňa 23.05.2006 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane
dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru
v sume 10 000 Sk, ďalej poplatku v sume 9 680 Sk a úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne

z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia. Záložné právo vzniká dňom zápisu vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa čl. V zmluvy. Zmluva je vyhotovená v 4 vyhotoveniach, z ktorých sú 2
vyhotovenia určené pre katastrálny úrad, správu katastra a po jednom vyhotovení obdrží záložný veriteľ
a záložca. Zmluva bola podpísaná v Bratislave dňa 27.02.2007 a ovkladovaná dňa 20.04.2007 pod č.

V1569/2007.

8.1 Návrh na vklad záložného práva zo dňa 27.02.2007 bol doručený Okresnému úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor dňa 22.03.2007, podpísaný záložným veriteľom a uhradený správny poplatok vo výške
2 000 Sk.

8.2 Žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa 23.05.2006 v zmysle žiadosti Zmluvu
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi 10 000 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 9 680 Sk, t. j. celkovo zaplatí sumu 19 680 Sk. Dlžník sa zaviazal splácať úver v mesačných

splátkach po 1 640 Sk po dobu 12 mesiacov, počnúc dňom 22.06.2006.
V zmysle plnomocenstva, ktoré je súčasťou zmluvy, dlžník splnomocnil advokáta Mgr. A. B. na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka, zmluvy o zabezpečovacom prevodepráva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Splnomocniteľ súhlasil s tým, že pri jednotlivých úkonoch
môže splnomocnenca zastúpiť advokátsky koncipient. Splnomocnenec plnomocenstvo prijal, čo potvrdil
svojim podpisom.

9. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou -
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo

inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v
hrubom nepomere.

12. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

13. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

14. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia

štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej žaloby
záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby

pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi
stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako aj z konštantnej
judikatúry (uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn. 6Co/18/2013).
Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníneplatnosti právnehoúkonujepotrebnéskúmaťsozreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej

žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní danosti naliehavého
právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude
mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. NS
SR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným

predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol
vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca
má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom

užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
(§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorírozsudokotom,čobolovminulosti,nievšaknevyhnutneotom,čojevprítomnosti.Pretovýrokrozsudku,
že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci
žalobca, alebo niekto iný. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba

za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

18. Podľa § 34 ods.2 zák.č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,
okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj

vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné
pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

19. Podľa § 5a ods. 2 zák.č.250/2007o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie spotrebiteľovi
vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením
spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo

v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej
spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

20. Podľa § 5a ods. 3 zák.č.250/2007o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré

zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad
neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

21. Podľa § 5a ods. 4 zák.č.250/2007o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ
splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo

spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

22. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd v prvom
rade skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne a dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý
právny záujem na rozhodnutie v predmetnom spore, pretože iným spôsobom nie je možné odstrániť

neistý stav žalobkyne, vyplývajúci zo zápisu záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré tvoria jej
podielové spoluvlastníctvo v kat. území Palárikovo na LV č. XXX. Čo sa týka výroku rozsudku, súd
poukazuje na ustanovenie katastrálneho zákona § 34 ods. 2, v zmysle ktorého katastrálny úrad
na základe určenia neplatnosti zmluvy zapíše predchádzajúci stav. K tvrdeniam žalovaného, že o
uvedenej skutočnosti sa rozhoduje v sporoch, ktoré vyvolala žalobkyňa, súd poznamenáva, že žalovaný

nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, že by bola takáto žaloba zo strany žalobkyni podaná, a
ak v spore vyvolanom žalobkyňou súd riešil prejudiciálnu otázku platnosti záložnej zmluvy, uvedená
skutočnosť nebude premietnutá a neodzrkadlí sa na liste vlastníctva žalobkyne tak, ako to má na mysli
ustanovenie katastrálneho zákona a tým nie je vyriešené neisté postavenie žalobkyne.
Súd Zmluvu o úvere č. 4022884 vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože sa jednalo o predtlačenú

formulárovú zmluvu, v ktorej žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, nikdy nebola podnikateľkou a
nepodnikala, a žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou
zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v §
52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo
iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné

použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva.
Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. Na
základe týchto skutočností sa súd nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že sa jedná o obchodno-
právny vzťah medzi stranami sporu. Do predtlačenej formulárovej zmluvy boli dopísané údaje žalobkyne
ohľadne poskytnutého úveru. Zmluva bola napísaná drobným nečitateľným písmom a z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa nebola upozornená na plnomocenstvo, ktoré je
súčasťou Zmluvy o úvere, na základe ktorého splnomocnenec uzavrel spornú Záložnú zmluvu. Súd mal
za to, že nebolo vôľou žalobkyne splnomocniť splnomocnenca na uzavretie Záložnej zmluvy, keďže na
to nebola ani upozornená. Súd zároveň zdôrazňuje, že uvedené splnomocnenie je absolútne neplatné,
pretože neodzrkadľuje skutočnú vôľu a prejav žalobkyne, je neurčité, rovnako ako aj ustanovenia

Záložnej zmluvy v čl. II. Vzhľadom na to, že Záložná zmluva bola uzavretá na základe splnomocnenia,
o ktoré žalobkyňa nepožiadala a neodzrkadľovalo jej skutočnú vôľu, v podstate žalobkyňa nemala
vedomosť ani o uzavretí Záložnej zmluvy, keďže boli vyhotovené 4 vyhotovenia Záložnej zmluvy, z
ktorých dve boli určené pre katastrálny úrad, správu katastra a po jednom vyhotovení obdržal záložnýveriteľazáložca.SpoukazomnaustanoveniaZákonaoochranespotrebiteľa,súduvedenýprávnyúkon,
t. j. uzavretie Záložnej zmluvy na základe splnomocnenia, ktoré bolo uvedené v Zmluve o úvere, súd
považoval za neplatný a na základe týchto skutočností s poukazom na zákonné ustanovenia, súd žalobe

v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd zároveň vychádzal
i z rozhodnutí Najvyššie súdu, ako aj prax súdov vo vzťahu k žalovanému (NSSR 8Sžo30/2007,
1Sžr21/2012), i z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 412/2014-46 a s ním súvisiace rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/19/2010, podľa ktorých žalovaný ako podnikateľský subjekt
poskytuje spotrebiteľské úvery a na tento účel v rokoch 2003 až 2008 používal zmluvné formuláre,

ktoré v sebe obsahovali aj klauzulu, ktorou prijímateľ úveru udeľuje menovite určenému advokátovi i
druhové splnomocnenie na uskutočnenie zabezpečovacích úkonov. Rozsudkom Najvyššieho súdu bola
konštatovaná neplatnosť tohto splnomocnenia pre rozpor splnomocniteľa a splnomocnenca a týmto
rozhodnutím bola zvrátená prax správ katastra, ktoré neskúmali platnosť splnomocňujúcich doložiek a
záložné práva napriek neplatnému splnomocneniu zapísali.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala
plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.