Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208372
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118208372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu U. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Š.

XX, XXX XX Š. I., právne zastúpeného JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
27.08.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806302206 zo dňa 27.08.2015 uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa18.07.2018domáhalzdržaniasapoužitiadohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 27.08.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
27.08.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

2. V žalobe tvrdil, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatváral ako spotrebiteľ so žalovaným ako
s právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Právny
vzťah, ktorý medzi nimi vznikol má spotrebiteľský charakter, preto je v súvislosti s ním potrebné

aplikovať normy spotrebiteľského práva. Spotrebiteľskú zmluvu vrátane dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov je potrebné podrobiť súdnej kontrole. Žalobca namietal neprijateľnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z dôvodu, že predmetná dohoda s ním nebola individuálne
dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohol len
zmluvu spolu s dohodou odmietnuť alebo sa podrobiť celému predformulovanému obsahu. Zároveň
nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Konanie žalovaného, ktorý
spotrebiteľom podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy, považuje za nekalú

obchodnú praktiku. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bol zaviazaný
na plnenie pohľadávky voči žalovanému, jeho zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy.
Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a
zákonná. Žalovaný ako veriteľ sám jednostranne diktuje výšku dlhu a to bez akejkoľvek súdnej kontroly,
čím sa mu umožňuje siahnuť na majetok žalobcu a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia
spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa.

3. Žalobca ako dôkazy označil žiadosť o zrážky zo mzdy a z iných príjmov a dohodu o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov. Žalobca zároveň navrhol vyžiadať od žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorú žalovaný na výzvu súdu predložil.4. Uznesením č. k. 32Csp 145/2018 - 20 zo dňa 09.08.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov

zo dňa 27.08.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806302206 zo dňa 27.08.2015 uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32Csp 145/2018 o zdržanie sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe o zdržanie
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko stav právnej neistoty sa medzi stranami sporu nevyrieši.
Definitívne vyriešiť otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v konaní
o plnenie. Okrem toho naliehavý právny záujem na určení zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne
podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda bola uzatvorená písomne, obsahuje súhlas dlžníka s

dohodou, rozsah zrážok nie je vyšší ako dovoľuje zákon. Žalobca mal možnosť súhlasiť alebo nesúhlasiť
s dohodou, ktorá bola individuálne dohodnutá. Podľa žalovaného neexistuje žiaden zákonný dôvod na
to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 21.11.2018, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnil, pričom o odročenie pojednávania nežiadal.
Preto súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyjadrením strán sporu ako aj

ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

7. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
806302206 zo dňa 27.08.2015, na základe ktorého žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako
spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 500 eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľskýmúverom,čovprípaderiadnehosplateniaúveruvdohodnutomtermínepredstavujesumu
370 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 870 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške
140eur,čopredstavujeročnúpercentuálnumierunákladovvovýške28%.Úrokjevovýške46%ročnez
poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom

termíne predstavuje sumu 230 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 870 eur, ak nie je
dohodnutéinak,do27.08.2016naúčetveriteľašpecifikovanývoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutia
úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 27.08.2016. Priemerná výška RPMN bola uvedená 24,67
%.

8. V ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov, podľa ktorej dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok vo výške 87 eur mesačne až do celkovej výšky
zabezpečenej pohľadávky.

9. Žalovaný listom zo dňa 11.12.2017 požiadal zamestnávateľa žalobcu Draka Comteq Slovakia s.r.o.
o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia
pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o úvere č. 806302206 zo dňa 27.08.2015, pričom
dlh žalobcu ustálil na sumu 2 520,55 eura s tým, že sa táto suma navyšuje o úroky z omeškania, resp.

o zmenkové a zákonné úroky.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1-3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

12. Podľa§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.

Podľa§2písm.b)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa§2písm.i)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ročnoupercentuálnoumierounákladovsúcelkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c)používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

14. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď
predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa článku 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je

jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorú je
potrebné vzhľadom na povahu zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný jenebankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom. Žalobca pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie,
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie na všetky zmluvné
dojednania pripravený. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva

vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

18. Súd po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy zistil, v danom prípade bola dohodnutá
výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 140 eur, čo predstavuje RPMN 28 %
a zároveň bol dohodnutý úrok vo výške 46 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 230 eur.

Žalobca ako spotrebiteľ tak za poskytnutý úver 500 eur mal uhradiť spolu 870 eur v lehote do jedného
roka od uzatvorenia zmluvy. V zmysle ust. § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou
percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že RPMN bola
vypočítaná iba z „odplaty“ a nie z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom

je úplne zrejmé, že žalovaný nepostupoval v zmysle Zákona o spotrebiteľským úveroch, keď sa snažil
umelo skryť pred spotrebiteľom výšku skutočných nákladov spojených s úverom. Takémuto konaniu
žalovaného nemožno priznať ochranu a je nutné takéto konanie vyhodnotiť ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi a súčasne ako nekalé súťažné konanie.

19. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať
právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo 137/2003). Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi
ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť
a vystihujúcu podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem.

20. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný finančný produkt. RPMN
má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide
predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne
náklady, či inak označené náklady. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo

možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať
RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo
najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp.
uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné adostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci
komplexné náklady. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN
má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie žalovaného

za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo
mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch spája s neuvedením RPMN, resp. aj v prípade nesprávne

uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa ten následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť
uzatvorená skôr ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na

zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v
takomto zmluvnom vzťahu ho jednak nemohol ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný,
nakoľko nebolo preukázané individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobcom) a nemohol
tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval
žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako

aj právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu
sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o
úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či
takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie.

23. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť na to, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o
vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom dlh žalobcu ku dňu 11.12.2017 ustálil na 2 520,55 eura, pričom
zároveň uviedol, že tento dlh narastá o úroky z omeškania, resp. zmenkové a zákonné úroky. Je preto
evidentné, že žalobca na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa snaží voči žalovanému domôcť nároku,
na ktorý nemá právo. Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom zabezpečenia jeho pohľadávky

prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bolo to, aby uplatňovanú pohľadávku
voči žalobcovi vylúčil zo súdneho prieskumu, predovšetkým za situácie, kedy žalovaný sa domáha
zaplatenia pohľadávky v rozpore so zákonom v sume omnoho prevyšujúcej jeho nárok. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne
riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,

ktorýumožňujesobídenímsúdnehoprocesusiahnuťnamajetokdlžníka.Akvšakexistuječoilenhrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná
inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť
súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere,
o uzavretie ktorého mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach

zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý
žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípadenepreukázaniaopakuzo

strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.25. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 72/2017 zo
dňa 26.10.2017, s ktorým sa súd stotožňuje a ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci, podľa ktorého,

cit: „Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach
zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie

pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou
inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla
podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám
diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je
tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a
o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej

kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).
Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo
umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o
pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce
má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci
predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu

plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie prijal správny záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a teda aj o neexistencii dlhu, v dôsledku čoho je ďalšie
uplatňovanie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné.“

26. V danom prípade s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobca bol povinný vrátiť

žalovanému len to, čo od neho dostal. Žalovaný si pritom od neho uplatňuje omnoho vyššiu sumu ako
bola suma úveru poskytnutá žalobcovi. Dohodou o zrážkach zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal
žalovaný možnosť uplatňovať si tak aj plnenia, na ktoré podľa posúdenia súdu nemá právo.

27. Stotožňujúc sa s vyššie uvedenými závermi a z dôvodov uvedených vyššie súd žalobe vyhovel. Súd

mal za to, že inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v danom prípade nie je možné poskytnúť ochranu a
ponechať žalovanému možnosť, aby si od žalobcu vymáhal finančné prostriedky, na ktoré nemá právo.
Zároveň súd nepovažoval námietku žalovaného o neprípustnosti žaloby o zdržanie sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy za dôvodnú, nakoľko každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29.Otrováchkonaniasúdrozhodolnazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení,pričomžalobca
bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).