Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203696
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: B. J., C..

XX.XX.XXXX, S. M. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 727,33 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 727,33 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného
zadosťučinenia vo výške 727,33 €. Žalobca poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 20C/23/2016 vystupoval v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa voči žalovanému
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V konaní bol
plne úspešný, keďže okresný súd rozhodol nasledujúco:

- určuje, že zmluvná podmienka v úverovej v Zmluve o úvere č. 8200290 z 22.11.2003 uvedená

vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 13 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
- žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 727,33 € s prísl.
1.1. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove č.k. 14Co/83/2016. Súdy uviedli,
že ustanovenie o administratívnom poplatku je neurčité a nie je zrejmé, čo sa poplatkom má platiť.
Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenie, bolo tak rozhodnuté preto, že pre nedostatok povinných

zmluvných náležitosti je úver bez úrokov a bez poplatkov a suma 727,33 € znamená preplatenie
poskytnutej istiny.

2. Žalobca poukázal na § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého - spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, zodpovedá.

Žalobca ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel
brániť v pôvodnom konaní. Finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 727,33 €.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.05.2018, v ktorom uviedol, že
podmienky pre priznanie finančného zadosťučinenia nie sú splnené.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) C.s.p., pričom
dospel k nasledujúcim záverom:

5. Súd vychádzal z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 20C/23/2016 a rozsudku KS v Prešove sp. zn.
14Co/83/2016, ktorých podstatné závery sú uvedené vyššie.

6. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
6.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo len privodiť ujmu

spotrebiteľovi.
6.2. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (a
aj dočasne privodilo, pričom reparácia bola dosiahnutá aktivitou žalobcu) spočívajúcu v nezákonnom
preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov.

6.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval
uvedené ustanovenie prvotne tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo
čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.),
tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súčasné znenie ide ešte

ďalej a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len
potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných
prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita.
6.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby

dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

6.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre
spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo

mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
6.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že
nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné zneniesíce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR

v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu
a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku

nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická
souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na
racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace

právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch
- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s
nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného

ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme
spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.

7. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa § 3 ods.3 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Keďže žalovaný bezdôvodným obohatením na úkor žalobcu a zakotvením neprijateľných podmienok
do spotrebiteľskej zmluvy porušil ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákona o ochrane

spotrebiteľa, je dané právo žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. S prihliadnutím na výšku
bezdôvodného obohatenia 727,33 € a súčasné určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky považuje
súd požadované primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom na kritéria uvedené vyššie za dôvodné.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.