Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205060
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816205060.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: E. Y., narodený

X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX Z. pod Y. - Y. Z., občan SR, právne zastúpený JUDr.
Jaroslavom Hujíkom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova č.3, 971 01 Prievidza proti žalovanému: H.
Y., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX Z. pod Y. - Y. Z., občan SR, právne zastúpený
JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova č. 3, 971 01 Prievidza o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy
5.312,50 EUR, takto

r o z h o d o l :

I.Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z. pod Y., obec

Z. pod Y., okres J., zapísané v LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný
dom s.č. XXX parc.č. M. XXXX/X , v LV č. XX ako orná pôda vo výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X.

II.Súd v y p o r i a d a v a nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. Z. pod Y., obec Z. pod Y., okres J.,
zapísané v LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č. XXX parc.č.

M. XXXX/X , v LV č. XX ako orná pôda vo výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X tak, že všetky horeuvedené nehnuteľnosti p r i k a z
u j e do výlučného vlastníctva žalovaného H. Y., narodeného XX.X.XXXX,

III.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu
30.489,75 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV.Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 4.187,81 EUR do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V.V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

VI.Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,48 %.

VII.Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza náhradu trov, ktoré štátu vznikli
preddavkovaním vo výške 3,98 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza náhradu trov, ktoré štátu vznikli
preddavkovaním vo výške 3,98 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

(1)Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou z 19.04.2016, doručenou súdu
20.04.2016 zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Z.

pod Y., zapísané v LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č.
XXX parc.č. M. XXXX/X v ktorom má žalobca spoluvlastnícky podiel XX/XX-ín a žalovaný v podiele
o veľkosti XX/XX-ín. Žalobca je súčasne podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných v
LV č. XX ako orná pôda vo výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X , spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch je u žalobcu 1-
ica a u žalovaného 1- ica. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je jeho bratom, ale spoločné

užívanie vyššie uvedených nehnuteľností nie je možné pre dlhodobé, vážne nezhody. Bol nútený sa
z nehnuteľnosti dočasne odsťahovať, žalovaný užíva spoločné nehnuteľnosti so svojou družkou a
jej vnúčaťom. Spoločné užívanie predmetných nehnuteľností nie je možné. Všetky doterajšie pokusy
o vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou boli neúspešné. Naposledy žalobca navrhol žalovanému
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dohodu, že všetky spoločné nehnuteľnosti prevezme a

žalovanému vyplatí na jeho podiel peňažné vyrovnanie 25.000,- EUR, čo žalovaný odmietol a žiadal
sumu 35.000,- EUR, čo je podľa žalobcu neprimeraná suma. Žalobca má záujem prevziať nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva aj z toho dôvodu, že je výlučným vlastníkom parc.č. U. XXXX, cez ktorú je v
súčasnosti prístup na spoločné nehnuteľnosti. Tento pozemok bol pôvodne majetkom rodičov, zdedil ho
žalovaný, ktorý ho následne predal a peniaze s predaja si nechal, hoci bol podľa dedičského rozhodnutia

povinný žalobcu vyplatiť. Žalovaný sa zachoval nemorálne, nevyplatil žalobcu. V roku 2016 žalobca
odkúpil pozemok parc.č. EKN XXXX späť do svojho výlučného vlastníctva, aby sa zachovala celistvosť
spoločných nehnuteľností a aby bol zachovaný prístup na nehnuteľnosti, vrátane využitia zadnej časti
nehnuteľností, kde sa nachádza záhrada. V minulosti sa riešila aj možnosť reálnej deľby rodinného
domu, bolo ustálené, že rodinný dom nie je deliteľný, takýto odborný záver bol ustálený znalcom Ing. P.

v znaleckom posudku č. XX/XXXX. V rámci predsúdnych rokovaní A.. P. vyhotovil aj posudok na zistenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorý ustálil hodnotu nehnuteľností na 40.700,- EUR, žalobca však
zhodnesožalovanýmzastávanázor,žetrhovácenajevyššiaapretoponúkolžalovanémunavyrovnanie
sumu 25.000,- EUR pričom žalobca má na rodinnom dome vyšší podiel ako žalovaný. Dohoda o
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva so žalovaným nie je možná, medzi spoluvlastníkmi je nezhoda aj

ohľadom užívania nehnuteľností a nákladov s tým spojených, pričom žalovaný si vyhradzuje právo na
náhradu prác, ktoré investície boli realizované ešte za života rodičov pred viac ako 12-timi rokmi, s čím
žalobca nesúhlasí, na udržiavaní nehnuteľností sa obaja podieľali porovnateľne. Žalobca žiada zrušiť
podielového spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a tieto vyporiadať tak, že ich súd prikáže
do výlučného vlastníctva žalobcu a uloží mu povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov

sumu 25.000,- EUR do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

(2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 22.06.2016.
Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užíva len on spolu s družkou a jej vnukom. Žalobca sa z rodinného
domu dobrovoľne odsťahoval koncom roka 2015, žalovaný v rodinnom dome býva už 18 rokov. Za

ten čas žalovaný vykonal v rodinnom dome viacero rekonštrukcií, na ktorých sa žalobca nepodieľal,
resp. len v minimálnej miere. Žalobca sa nepodieľal ani na platbách za spotrebovanú elektrickú energiu,
plyn a vodu. Žalovaný nesúhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania predmetných nehnuteľností
prikázanímdovýlučnéhovlastníctvažalobcuatozdôvodu,ževroku2015sazačalistupňovať problémy
pri spoločnom užívaní nehnuteľností stranami sporu. Žalobca sa o predmetné nehnuteľnosti riadne

nestaral, neplatil inkaso a zadlžoval sa, čím ohrozoval aj nehnuteľnosti a čom svedčí aj poznámka o
zriadení exekučného záložného práva na LV č. XX k.ú. Z. pod Y.. Žalovaný najskôr zvažoval reálne
rozdelenie nehnuteľností, alebo aspoň dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, reálna deľba by však
bola nákladná a nehospodárna, pričom žalobca už so spoločným užívaním nehnuteľností nesúhlasil.
Sám žalobca v roku 2015 žalovanému navrhol, aby dali vypracovať spoločne znalecký posudok na

ohodnotenie predmetných nehnuteľností , a následne žalovaný žalobcu z určenej hodnoty vyplatí alebo
nehnuteľnosti predajú a rozdelia si výťažok. Žalovaný s predajom nesúhlasil, bol ochotný žalobcovi
vyplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel z hodnoty, ktorú určí znalec, pričom ten mal podľa
vzájomnej dohody podielových spoluvlastníkov dom ohodnotiť v stave bez investícií vynaložených
žalovaným. Na tom sa obaja ústne dohodli. Všeobecná hodnota stavieb podľa znaleckého posudku

A.. P. č. XXX/XXXX bola určená sumou 35.573,74 EUR a pozemkov 5.160,- EUR, žalobcovi by takpatrila náhrada v sume 21.478,55 EUR, žalovaný bol ochotný žalobcovi vyplatiť vyššiu sumu 25.000,-
EUR s čím žalobca nesúhlasil a žiadal od neho sumu 40.000,- EUR . V advokátskej kancelárii E.. Z.
sa obaja napokon ústne dohodli, že žalovaný vyplatí žalobcovi sumu 30.000,- EUR a za týmto účelom

začal žalovaný vybavovať v SLSP, a.s. úver. Následne v roku 2016 žalobca účelovo kúpil parcelu č.
EKN XXXX bezprostredne susediacu so spoločným pozemkom a od žalovaného žiadal vyplatenie nielen
sumy 30.000,- EUR za spoločné nehnuteľnosti ale prevod svojho podielu do vlastníctva žalovaného
podmienilajkúpouparcelyč.EKNXXXXzasumu10.000,-EUR,sčímžalovanýnesúhlasilanedošlotak
k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam.

V súčasnosti žalobca využíva výlučné vlastníctvo susediacej parcely č. XXXX ako argument, prečo
by mali byť spoločné nehnuteľnosti prikázané do jeho vlastníctva. Konanie žalobcu počas doterajších
rokovaní a pokusov o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje žalovaný za špekulatívne.
Žalovaný súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam, nesúhlasí
však s ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý ich neužíva a nestará sa o ne. Na
rozdiel od žalovaného nie je zamestnaný, dlhodobo nemá žiadny príjem z pracovnoprávneho vzťahu

ani podporu v nezamestnanosti. Reálne zrejme nemá finančné prostriedky na výplatu náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalovaného. Žalovaný má záujem nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu
vlastniť a užívať ich, za týmto účelom vybudoval v minulom roku aj podkrovie. Nikdy nesúhlasil s
predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku. Počas rokovaní sa jeden raz vyjadril, že ak by ho mal
žalobca vyplatiť, musel by mu zaplatiť náhradu 35.000,- EUR, keď vychádzal z ním vložených investícií

na rodinný dom, v priebehu 18 rokov podľa vlastného odhadu vložil doň cca 13.000- 15.000,- EUR.
Žalovaný si je vedomý, že časť ním vynaložených prostriedkov na bežné opravy a údržbu rodinného
domu sú už premlčané, okrem investície žalovaného - rekonštrukcia podkrovia v roku 2015, kedy na
mieste povaly vznikla obytná izba. Túto rekonštrukciu žalovaný vykonával sám, celkové náklady boli
3.000,- EUR , avšak nehnuteľnosť bola týmto zhodnotená o podstatne vyššiu sumu. Asi v roku 2000

žalovaný na základe stavebného povolenia realizoval prípojku plynu a plynofikáciu rodinného domu v
celkovej hodnote 1.726,- EUR, v roku 2013 postavil terasu pri dome cca za 700,- EUR a inštaloval
novú pec v hodnote 700,- EUR. Zrekonštruoval WC v roku 2006 za 3000,- Sk, vybudoval nový vchod
do domu v roku 2004 za 6500,- Sk. Pričom žalobca sa v jednej štvrtine podieľal len na rekonštrukcii
kúpeľne v sume 700,- EUR. Žalovaný ako spoluvlastník vynaložil prostriedky na nie nevyhnutné opravy

a údržbu veci bez súhlasu druhého spoluvlastníka, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu druhého
spoluvlastníka - žalobcu, ktoré vzniká až pri zániku podielového spoluvlastníctva ( rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo 1870/2007). Došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti aj podielu neinvestujúceho účastníka
( rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1509/2007). Keďže zo strany žalovaného išlo o iné investície než
nevyhnutné opravy a údržbu, povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vzniká až pri

zániku jeho spoluvlastníctva a to vo výške zhodnotenia jeho podielu v dôsledku vynaloženej investície,
toto zhodnotenie je dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po nej ( rozhodnutie NS ČR
22Cdo 599/99, 22Cdo 1644/2005). Realizovanými investíciami žalovaného - plynofikáciou, postavením
terasy, rekonštrukciou kotolne s novou pecou, vybudovaním podkrovnej izby, WC, nového vchodu
zhodnotil spoločný rodinný dom o sumu minimálne 10.000,- EUR, potom žalobca sa obohatil o sumu

5.321,50 EUR . Vzhľadom k uvedenému žalovaný podáva vzájomný návrh , ktorým sa voči žalobcovi
domáhala z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumu 5.321,50 EUR. Žalovaný navrhuje zrušiť
podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadať ho prikázaním nehnuteľností
do vlastníctva žalovaného, ktorému uloží povinnosť vyplatiť žalobcu sumou 26.805,- EUR v lehote do 90
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaný žiada v zmysle vzájomného návrhu uložiť žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia sumu 5.321,50 EUR v lehote do 90
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný žiadal náhradu trov konania.

(3)Žalobcavsúlades§167ods.3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejako,,CSP“)
podal vyjadrenie zo dňa 17.10.2016, doručené súdu dňa 18.10.2016, kedy trval na žalobe v celom

rozsahu. Namietol tvrdenie žalovaného, že sa o nehnuteľnosti nestaral, zadlžoval ich až do zriadenia
exekučného záložné práva, čo je zavádzaním súdu. Záložné právo vzniklo z dôvodu že dcéra družky
žalovaného si vzala úver, do ktorého bol vmanipulovaný aj otec žalobcu, tento úver nesplácala a bola
zaviazaná v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 14Cb/22/2010 spolu so žalobcom, žalovaným a
jeho družkou k zaplateniu sumy 13.730,18 EUR s príslušenstvom, pričom družka žalovaného predmetné

súdne konanie pred žalobcom zatajovala aj korešpondenciu súdu , za čo bola uznaná vinnou zo
spáchania zločinu marenia spravodlivosti v konaní 3T/74/2011. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nezavinil exekúciu na spoločný rodinný dom, naopak družka žalovaného je odsúdená za zločin marenia
spravodlivosti, ona je osobou nedôveryhodnou, ktorá žalobcu takmer pripravila o rodinný dom. Zrodinného domu sa odsťahoval, ale bolo to z dôvodu vyhrážok žalovaného a z dôvodu, že nemohol
bývať v jednom dome s družkou žalovaného . Nebolo to zo strany žalobcu dobrovoľné odsťahovanie. V
súčasnosti býva žalobca u kamaráta dočasne , chce sa vrátiť do rodinného domu po ukončení tejto veci.

V dome má obavu bývať z dôvodu agresivity žalovaného a absolútnej nedôvery voči nemu a jeho družke.
Ďalšie trvanie spoluvlastníctva nie je možné, žalobca v spoluvlastníctve nechce zotrvať, nesúhlasí však
s vyplatením súm, požadovaných žalovaným vo svojom vyjadrením. Žalobca ďalej namietol tvrdenie
žalovaného o špekulatívnej kúpe parc.č. EKN XXXX z dôvodu, aby dosiahol sumu vyplatenia podľa
jeho predstavy. Túto parcelu zdedil po smrti otca v roku 2006 žalovaný, ktorý bol v prípade jej predaja

povinný do 10 dní od prevzatia kúpnej ceny polovicu kúpnej ceny zodpovedajúcu podielu žalobcu
na dedičstve vyplatiť žalobcovi. Žalovaný pozemky predal v rozpore s dohodou a účelom dedičského
rozhodnutia bez toho, aby o tom oboznámil žalobcu, predal tak aj parc.č. U. XXXX a peniaze za predaj
si ponechal. Takto žalovaný predal prístupovú cestu k nášmu spoločnému rodinnému domu. Keď sa
žalovaný dozvedel, že žalobca pozemok slúžiaci ako prístup k domu a tvoriaci časť dvora, na ktorom
boli postavené hospodárske staviská odkúpil späť, žalovaný zrútil šopu stojacu na tomto pozemku

bez vedomia a súhlasu žalobcu. Žalovaný nielen prostredníctvom svojej družky ale aj sám ohrozil
a ohrozuje samotnú funkčnosť rodinného domu, robia všetko preto, aby žalobcu poškodili. Žalobca
vyššie uvedený pozemok parc.č. EKN XXXX kúpil preto, aby sa zachovala funkčnosť rodinného domu ,
doterajší prístup k nehnuteľnosti a aby sa teda spoločné nehnuteľnosti neznehodnotili. K žalovaným
tvrdeným investíciám treba odlíšiť tie úpravy a opravy ktoré boli realizované za života otca, keď bol

väčšinovým spoluvlastníkom a tie, ktoré boli vykonané po jeho smrti. Otec asi v roku 1999 súhlasil s
tým, aby žalovaný vybavil plynovú prípojku do rodinného domu. Na podnet žalovaného otec súhlasil
s tým, že družka a jej deti nebudú platiť žiadnu odplatu za bývanie v dome a za to urobia úpravy v
dome tak, aby mohli bývať samostatne a na svoje náklady zabezpečia aj kúrenie plynom. Teda zriadenie
plynovej prípojky vrátane plynového kotla na kúrenie nebola investícia, ktorá by založila ostatným

spoluvlastníkom povinnosť nahradiť žalovanému náklady resp. investície , tieto si žalovaný so svojou
rodinou ,,odbýval“ tým, že neplatil ostatným spoluvlastníkom žiadnu odplatu za bývanie. Žalovaný spolu
s rodinou naviac obýval a užíval dom v podstatne väčšej miere, než bol jeho podiel na nehnuteľnosti.
Žalobca z uvedeného dôvodu neuznával nárok žalovaného na zohľadnenie plynofikácie rodinného
domu. K rekonštrukcii podkrovia a vybudovaniu izbu žalovaný pristúpil napriek tomu, že žalobca s tým

ako väčšinový spoluvlastník nesúhlasil. A keď protestoval proti tomu, žalovaný sa mu vyhrážal, že ho
zhodí z povaly dole. Spoločne užívali rodinný dom tak, že žalobca obýval jednu izbu, žalovaný so svojou
rodinou dve izby, mali spoločné príslušenstvo. Žalobca s prerobením podkrovia nesúhlasil, nezabránil
ale žalovanému v tomu, povedal mu ale, že tieto úpravy si zrealizuje len na svoje náklady bez toho, aby
mužalobcakedykoľvekzatietoúpravyposkytolfinančnúnáhradu.Žalovanýtedazatakýchtopodmienok

úpravy domu realizoval , došlo k faktickej , konkludentnej dohode, že tieto investície na úpravu podkrovia
pre svoje potreby nebudú nikdy zaťažovať žalobcu. Žalobca namietol investície v hodnote 10. 000,-
EUR žalovaným do rodinného domu. Neuznáva ani investíciu v sume 700,- EUR za vybudovanie terasy
pri dome, znehodnotila dom, poškodila ho, pretože zatienila chodbu v dome, túto úpravu žalovaný
urobil svojvoľne, svojpomocne, zakryl vonkajšie úpravy plechom a nie priesvitnou krytinou. Pec na

pevné palivo zakúpil žalovaný, ale peniaze za pec si sám vrátil z preplatkov za platby za plyn, na
ktoré sa zložili žalobca a žalovaný, z uvedeného dôvodu náklady na inštaláciu pece na pevné palivo
žalobca neuznáva, nie sú voči nemu dôvodné. K prerábke WC uviedol, že ju realizovali aj financovali
spoločne. U prerábky kúpeľne nešlo o investíciu ale o údržbu tejto miestnosti, bola už zastaraná.Vchod
do domu žalovaný urobil za života otca, po súhlase otca ako väčšinového vlastníka, vchod rodinný

dom nezhodnotil, išlo len o úpravu, ktorá nemá povahu zhodnotenia domu. Žalobca namietol nárok
žalovaného na náhradu vložených investícií od neinvestujúceho spoluvlastníka, prevažná väčšina úprav
domu nemala povahu investícií zhodnocujúcich dom, ale len opráv, resp. výmeny starších vecí za
novšie v dôsledku ich opotrebenia, prispôsobenia veci predstavám žalovaného pri užívaní spoločnej
veci, pričom išlo o porovnateľné výdavky so žalobcom. Žalobca žiada vzájomný návrh žalovaného o

zaplatenie sumu 5.321,50 EUR zamietnuť ako nedôvodný. K svojej solventnosti žalobca uviedol, že má
pôžičku, ktorou zabezpečil svoju schopnosť vyplatiť finančné prostriedky žalovanému na jeho podiel
spoločných nehnuteľností.

(4) Žalovaný v súlade s § 167 ods. 4 CSP podal vyjadrenie zo dňa 31.10.2016 k stanovisku žalobcu z

17.10.2016. Žalovaný je názoru, že rekonštrukcie rodinného domu žalovaným presahujú rámec bežných
opráv alebo údržby. Vynaložením týchto investícií žalovaný zhodnotil spoločný rodinný doma teda aj
spoluvlastnícky podiel žalobcu. Nie je pravdou, že medzi stranami sporu došlo k faktickej, konkludentnej
dohode o tom, že investície na úpravu podkrovia nebudú nikdy zaťažovať žalobcu. Žalovaný malspočiatku záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ich reálnou deľbou,
avšak táto nebola možná bez stavebných úprav rodinného domu vo forme jeho prístavby, žalobca
sa na akýchkoľvek úpravách odmietol podieľať. Reálna deľba by okrem toho bola dosť nákladná.

Žalovaný potreboval pre svoje potreby a potreby členov svojej domácnosti viac priestoru, pričom
žalobca sa odmietal na rekonštrukcii podieľať, žalovaný sa rozhodol zrekonštruovať podkrovie, ktoré
dovtedy nebolo využiteľné na bývanie. Túto rekonštrukciu robil v roku 2015 bez súhlasu žalobcu. V
tom čase predpokladal, že sa so žalobcom ako bratom a podielovým spoluvlastníkom dohodne na
spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti alebo na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že

žalovaný sa stane výlučným vlastníkom spoločných nehnuteľností a žalobcovi vyplatí zodpovedajúcu
náhradu za jeho podiel. Žalobca podľa vzájomných rokovaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva aj prejavil vôľu nehnuteľnosti prenechať do výlučného vlastníctva žalovaného , za týmto
účelom bo vypracovaný aj znalecký posudok u znalca A.. P.. Rekonštrukciou podkrovia žalovaný rodinný
dom zhodnotil, nakoľko v ňom pribudla ďalšia obytná miestnosť a rekonštrukcia zodpovedá všetkým
technickým normám. Určite tým nehnuteľnosť neznehodnotil , ako to tvrdí žalobca. Žalobca tvrdí, že sa

mu mal žalovaný počas výstavby podkrovia vyhrážať zhodením z povaly, k tomu žalovaný udáva, že
svojmubratovi(žalobcovi)vminulostitrikrátzachránilživotanikdynemalvúmyslemu akokoľvekublížiť.
Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že terasa znehodnotila dom, keď zatienila chodbu. Jej vybudovaním
došlo k vytvoreniu zastrešeného miesta vhodného na posedenie. Žalobca sa na jej výstavbe nepodieľal
a žalovaný ju postavil sám. Na vybudovaní nového WC ( pričom nešlo o prerábku ale o vybudovanie

novéhoWC)sažalobcanepodieľal,nefinancovalijuspoločne,žalobcaovybudovanieWCzáujemnemal
a ani sa na tom nechcel podieľať. Žalovaný vybudoval WC v priestoroch kotolne. Žalovanému sa ako
tvrdí žalobca náklady za pec na pevné palivo určite nevrátili z preplatkov za plyn , pretože žalovaný
platil plyn sám zálohovými platbami a po vyúčtovaní plynu sa mu vrátil preplatok. K plynofikácii žalovaný
popiera dohodu s nebohým otcom, podľa ktorej si mal žalovaný na vlastné náklady úpravy v dome

vrátane plynového kúrenia znášať sám ako protihodnotu, že ostatným spoluvlastníkom nebude platiť
náhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu. Žiadnu takúto dohodu žalovaný s otcom neuzatvoril,
náklady na plynofikáciu hradil žalovaný sám. Vybudovanie nového vchodu tiež nie je bežnou úpravou,
ktorábynemalacharakterzhodnoteniadomu.Žalovanýbolkrealizáciitohtovchoduvpodstateprinútený
tým, že cez ním užívané miestnosti chodievali k žalobcovi návštevy . Na rekonštrukcii kúpeľne sa

žalobca je pravdou podieľal v rozsahu 1-iny. Vysvetlenie žalobcu o exekučnom záložnom práve žalovaný
akceptuje, je pravdivé. Žalovaný však nemal v úmysle zavádzať súd. K odchodu žalobcu z rodinného
domu žalovaný uviedol, že sa žalobcovi nikdy nevyhrážal a nijako mu v užívaní domu nebránil. Je
pravdou, že medzi nimi dochádzalo často k hádkam, ich príčinou bolo spoločné užívanie domu a
úhrada služieb spojených s jeho užívaním. Šopu žalovaný zvalil až na základe písomnej výzvy žalobcu

z 30.05.2016, podľa ktorej mal žalovaný vypratať šopy postavené na parc.č. EKN XXXX, uvoľnil teda
pozemok patriaci výlučne žalobcovi. Túto výzvu si v spojení s ústnymi požiadavkami žalobcu žalovaný
vysvetlil tak, že šopy má z pozemku odstrániť, čo aj urobil. V ostatnom sa žalovaný pridržal svojich
doterajších vyjadrení.

(5)Stranám sporu súd opakovane poskytol na žiadosť ich právnych zástupcov lehotu na mimosúdnu
dohodu, po uplynutí poslednej takejto lehoty sa právny zástupca žalovaného v podaní z 07.12.2016,
súdu doručenom dňa 08.12.2016 na výzvu súdu vyjadril, že strany sporu sa začiatkom novembra
2016 ústne dohodli na spôsobe vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva tak, že žalovaný do
svojho výlučného spoluvlastníctva nadobudne rodinný dom s.č. XXX a pozemok parc.č. M. č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX a žalobca by do svojho výlučného vlastníctva nadobudol
pozemok parc.č. M. XXXX/X orná pôda vo výške XXXmX, žalovaný by žalobcovi titulom úplného
vyrovnania podielov zaplatil náhradu 27.000,- EUR. Na základe tejto predbežnej dohody si žalovaný
podal žiadosť o hypotekárny úver v SLSP, a.s. , banka poskytnutie úveru žalovanému schválila a
pripravila návrh záložnej zmluvy, žalovaný zároveň na vlastné náklady zabezpečil zameranie oboch

spoločných pozemkov priamo v teréne. Dňa 28.11.2016 sa uskutočnilo stretnutie sporových strán za
účasti ich právnych zástupcov za účelom prejednania konkrétnych podmienok zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Žalobca však vyhlásil, že dohodu nepodpíše a bude pokračovať v súdnom
spore. V podaní z 03.03.2017 právny zástupca žalovaného súdu oznámil, že prebiehajú mimosúdne
rokovania, strany sporu spoločne požiadali A.. J. Z. o vypracovanie súkromného znaleckého posudku.

Podaním z 10.05.2017 právny zástupca žalovaného súdu oznámil, že mimosúdne rokovania stále
prebiehajú. Podaním z 25.05.2017 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že medzi stranami sporu
nedošlo k mimosúdnej dohode a požiadal súd, aby vo veci konal.(6) Pred otvorením pojednávania dňa 13.09.2017 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
predložil do konania aj protistrane podanie s rozpracovaním návrhu na možné dva varianty vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, I. variant - kedy by nehnuteľnosti pripadli žalovanému a žalovaný by

žalobcovi vyplatil sumu 27.554,57 EUR a II. variant - kedy by nehnuteľnosti pripadli žalobcovi a žalobca
by žalovanému vyplatil sumu 32.929,98 EUR pričom by žalovaný už netrval na vzájomnej žalobe.

(7) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní z 22.11.2017 súdu uviedol, že
žalovaný mu z predaja pozemku, ktorý bol predmetom dedičského rozhodnutia, a z ktorého predaja

mal nárok na polovicu z kúpnej ceny doposiaľ nevyplatil. Poškodil žalobcu ako aj nehnuteľnosti, ktoré
takýmto úkonom stratili na hodnote, preto žalobca pozemok odkúpil späť a tým zvýšil trhovú cenu
nehnuteľností. Len po pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu je prístup na spoločné nehnuteľnosti
autom a v cene spoločných nehnuteľností je zohľadnený aj tento bezproblémový prístup. Žalovaný
znehodnocuje pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu a robí všetko preto, aby žalobcu odradil od
získania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu. V roku 2007 zaplatil výlučne žalobca krytinu,

ktorá sa použila na strechu rodinného domu, zaplatil za ňu sumu 36.000,- Sk. Ak sa má zohľadniť
žalovanémuvybudovaniepodkroviavtakomrozsahuakosadomáha,takžalobcažiadalvjehoprospech
zohľadniť to, že len on sám zaplatil krytinu strechy rodinného domu.

(8) Súd na pojednávaní dňa 13.09.2017 pojednávanie otvoril. Vykonal dokazovanie výsluchom strán

sporu, výsluchom svedkov, znalca, obhliadkou na mieste samom dňa 5.4.2018, a oboznámením s
listinnými dôkazmi v spore najmä so žalobou, výpisom z LV č. I., LV č. XX, LV č. XXXX, predžalobnou
výzvou žalobcu z 08.03.2016, Geometrickým plánom č. XX/XXXX, súkromnými znaleckými posudkami
č. XXX/XXXX a č.XX/XXXX A.. P., písomnými vyjadreniami strán sporu, súkromnými znaleckými
posudkami č. XX/XXXX, XX-X/XXXX, XX-X/XXXX, XX/XXXX, A.. J. Z., Uznesením Okresného

riaditeľstva PZ v Prievidzi O.: S.-XXX/X-VYS-PD-XXXX, kúpnou zmluvou z 22.12.2008, písomným
potvrdením od E. L. z XX.XX.XXXX, Zmluvou o osobnom účte a doplnkových službách, čestným
prehlásením O. P. z XX.XX.XXXX a ostatným obsahom súdneho spisu.

(9) Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie Z. pod Y. z 18.04.2016 mal súd preukázané, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu s.č. XXX, na parcele číslo XXXX/X , jeho spoluvlastnícky
podiel je XX/XX-tina a X/XX-tina. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
jeho spoluvlastnícky podiel je 15/32-tina.

Z výpisu z LV č. XX, katastrálne územie Z. pod Y. z 18.04.2016 mal súd preukázané, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom pozemku - orná pôda o výmere XXXmX, parc.č. XXXX/X a pozemku -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc.č. XXXX/X , jeho spoluvlastnícky podiel je X/X-
ica. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, jeho spoluvlastnícky podiel

je 1/2-ica.

Z výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie Z. pod Y. z XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že žalobca je
výlučným vlastníkom pozemku - orná pôda o výmere XXXmX, parc.č. XXXX.

Zosúkromnéhoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXznalcaA..P.H.zodňa22.07.2015súdzistil,žerodinný
domsúp.č.XXXnaparc.č.XXXX/Xk.ú.Z.podY.niejereálnedeliteľnýnadvesamostatnéčastizdôvodu
neúmerne vysokých nákladov. Aby mohol byť rodinný dom rozdelený na dva samostatné domy - byty,
musí sa dobudovať a prestavať: vybudovať novú prípojku elektro, novú prípoju vody, novú žumpu, novú

prípojku plynu, v rodinnom dome vybudovať novú kuchyňu, kotolňu, rozvody kúrenia v oboch častiach
prestavať, novú kúpeľňu, rozvody vody, kanalizácie pre obe časti , nové WC, nové priečky.

Zo súkromného znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca A.. P. H. zo dňa 03.12.2015 súd zistil
všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov ( ktoré nehnuteľnosti sú predmetom tohto sporu) vo výške

40.700,- EUR.

Zosúkromnéhoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXznalcaA..Z.J.zodňa20.04.2017súdzistilvšeobecnú
hodnotu rodinného domu s.č. XXX parc.č. M. XXXX/X v k.ú. Z. pod Y. s príslušenstvom a pozemkamibez prác realizovaných žalobcom a žalovaným vo výške 45.500,- EUR , z toho hodnota rodinného domu
bola stanovená v sume 32.970,32 EUR a hodnota pozemkov ( parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX, parc.č.
XXXX/X o výmere XXXmX) v sume spolu 10.328,- EUR.

Zo súkromného znaleckého posudku č. XX-X/XXXX znalca A.. Z. J. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil
všeobecnú hodnotu rodinného domu s.č. XXX parc.č. M. XXXX/X v k.ú. Z. pod Y. s príslušenstvom a
pozemkamisprácamižalobcuvovýškeXX.XXX,-EUR,ztohohodnotarodinnéhodomubolastanovená
v sume XX.XXX,XX EUR a hodnota pozemkov ( parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX, parc.č. XXXX/X o

výmere XXXmX) v sume spolu 10.328,- EUR.

Zo súkromného znaleckého posudku č. 04-2/2017 znalca A.. Z. J. zo dňa 20.04.2017 súd zistil
všeobecnú hodnotu rodinného domu s.č. XXX parc.č. M. XXXX/X v k.ú. Z. pod Y. s príslušenstvom
a pozemkami s prácami žalovaného vo výške 56.800,- EUR , z toho hodnota rodinného domu bola
stanovená v sume 44.115,92 EUR a hodnota pozemkov ( parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX, parc.č.

XXXX/X o výmere XXXmX) v sume spolu 10.328,- EUR.

Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX ( vypracovaný ako opravný znalecký posudok k
posudku č. XX-X/XXXX po zakceptovaní námietok žalobcu k znaleckému posudku č. XX-X/XXXX)
znalca A.. Z. J. zo dňa 13.11.2017 súd zistil všeobecnú hodnotu rodinného domu s.č. XXX parc.č. M.

XXXX/X v k.ú. Z. pod Y. s príslušenstvom a pozemkami s prácami žalovaného vo výške 55.100 ,- EUR ,
z toho hodnota rodinného domu bola stanovená v sume 42.579,27 EUR a hodnota pozemkov ( parc.č.
XXXX/X o výmere XXXmX, parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX) v sume spolu 10.328,- EUR.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu. Poukázal
najmä na to, že žalovaný ( brat ) predal pozemok ( parc.č. XXXX) a on ho musel kúpiť, preto chce aby
sa aj toto zohľadnilo do ceny pri vyporiadaní nehnuteľností. Žalovaný predal pozemok za 15.000,- EUR
a oň zaň od neho nedostal ani korunu. Kúpil ten pozemok späť, dal peniaze za právnika a za zápis do
katastra, čím prišiel o financie, a tieto preto žiada zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Zhruba 2 roky v rodinnom dome nežije. Nešlo pritom z jeho strany o dobrovoľný odchod, vzťahy sa medzi
žalovaným a ním veľmi ,,hrotili“, odišiel, aby nedošlo k najhoršiemu. Stále sa hádali. Chodí do rodinného
domu po poštu cca 2-3 do týždňa. V prípade reálne deľby , tým že sú vzájomné vzťahy narušené, takmer
vylúčil spoločné bývanie. Označil seba aj žalovaného za tvrdohlavých a neústupných. Nie je možné,
aby bývali spolu v jednej nehnuteľnosti, pri reálnej deľbe nie je ochotný investovať, jedine keby pripadli

nehnuteľnosti jemu do vlastníctva. Rozhodol sa, že chce nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva,
už dva roky žije mimo domu , v podnájme u kamaráta v Lehote pod Y.. Teraz nepracuje ale je schopný
žalovaného vyplatil v súdom určenej lehote. Žiadal zohľadniť náklady, ktoré mal s následným odkúpením
pozemku ( parc.č. XXXX) , náklady ktoré mu vznikli v minulosti v súvislosti s odmenou na právnika, v
súvislosti s exekúciou ako aj náklady, ktoré mu vznikli pri exekúcii. K investíciám žalovaného uviedol,

že WC robili spoločne, väčšina úprav nemala povahu investícií zhodnocujúcich dom ale len opráv,
resp. výmeny starých vecí za nové v dôsledku ich opotrebenia. Žalovaný mu v užívaní nehnuteľností
nebránil, ale stále sa hádali, nedalo sa to. Prerábali kúpeľňu, vchod do domu sa robil za života otca,
aj plynová prípojka, bol zásadne proti rekonštrukcii podkrovia. K investíciám na pec uviedol, že za
života otca bola v dome pec na pevné palivo, bojler začal tiecť, vtedy prišiel do domu bývať žalovaný s

družkou. Žalobca žiadal zohľadniť v jeho prospech jeho náklady na exekútora, na právnika, za krytinu
strechy, pozemok čo odkúpil späť, plastové okná, vstup do dvora. Žalovaný predal 5 pozemkov a podľa
dedičského rozhodnutia ho mal v lehote 10 dní od tohto predaja vyplatiť. Od posledného pojednávania
bola v nehnuteľnosti polícia, pretože mal vypnutú elektriku a pokazilo sa mu v mrazničke mäso, musel
ho vyhodiť. Zavolal preto políciu. Brat ( žalovaný ) mu vyvalil dvere, plávajúci podlahu musí vyhodiť. Vie

preukázať, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalovaného z jeho spoluvlastníckeho
podielu. Krytinu strechy robili v roku 2007 po vzájomnej dohode so žalovaným. Žalobca zvažoval aj
alternatívu, že by nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného, lenže ním navrhovaná
suma 28.000,- EUR je nízka. Vzadu za pozemkami sa má robiť radová výstavba, pozemok parc.č. XXXX
kúpil preto, aby to tretia osoba neodpredala obci na vybudovanie obedného chodníku k týmto domom.

Preto si požičal peniaze a tento pozemok odkúpil späť. Ten pozemok má hodnotu podľa neho 10.000
až 12.000,- EUR. Nesúhlasil s cenou pozemku parc.č. XXXX,ktorú mu ponúkol žalovaný 1.000,- EUR.
Navrhol preto, že si nechá pozemok parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX,. pretože ak si kúpi jednoizbový
byt, nemá si kde uskladniť svoje veci. K násilnému správaniu žalobca uviedol, že sa so žalovaným stálehádali, vyústilo to až do vyhrážok zabitím, preto tam žalobca už 2 roky nebýva. Každý deň sa hádali,
čo má žalobca aj nahraté, žalovaný o tom ani nevie, preto by nehnuteľnosť nemal dostať žalovaný. K
tvrdeniu žalovaného , že v minulosti pil uviedol, že je pravda, že si vypil.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca je väčšinovým vlastníkom rodinného
domu. Načo by mu bol pozemok vo výlučnom vlastníctve ( parc.č. XXXX), ktorý kúpil preto, aby mal
rodinný dom vyššiu hodnotu, povedal to aj znalec, že sa hodnota nehnuteľnosti zvyšuje o 10-20% . Je
to zásadná vec - existencia pozemku, ktorý slúžia ako prístup, ovplyvňuje to hodnotu nehnuteľnosti

viac ako všetky investície žalovaného spolu. Žiadal, aby to súd pri rozhodovaní zohľadnil, lebo inak je
pozemok žalobcovi k ničomu. Slúži a vždy v minulosti slúžil ako prístup k nehnuteľnosti. Väčší podiel
žalobcu na nehnuteľnosti a pozemok slúžiaci ako prístup k nej vo výlučnom vlastníctve žalobcu sú dve
okolnosti, ktoré sú významné a preto by mali by nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva
žalobcu. Ku krytine strechy zástupca uviedol, že toto tvrdenie vnímali ako svoju obranu, že zo strán
oboch spoluvlastníkov boli investované do nehnuteľnosti prostriedky, ktoré sú zhmotnené v rodinnom

dome. Chcel tým poukázať na to, že aj žalobca sa finančne podieľal na udržiavaní nehnuteľnosti, nielen
protistrana. Žalobca má k dispozícii nahrávku, na ktorej sú zachytené vyhrážky žalobcovi zabitím, a
to bola jedna z rozhodujúcich príčin, prečo musel opustiť toto bývanie. Žalobca nesúhlasí s nárokmi ,
ktoré si vzájomnou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje žalovaný, rozporuje ich a
vznáša voči nim námietku premlčania. Po predbežnom právnom posúdení zástupca žalobcu uviedol,

že pokiaľ by rodinný dom mal byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý by pozemok
parc.č. XXXX od žalobcu neodkúpil, budú žiadať reálnu deľbu pozemkov, lebo načo by žalobcovi bol
pozemok bez ostatných nehnuteľností. V záverečnej reči zástupca žalobcu navrhol, aby súd prikázal
nehnuteľnostipozrušeníspoluvlastníctva dovýlučnéhovlastníctvažalobcovi.Navrholzohľadniťveľkosť
podielov, žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností vo väčšom podiele než žalovaný. Aj keď ten

rozdiel nie je veľký, treba vidieť súvislosti: predovšetkým v prospech žalobcu je skutočnosť, že žalovaný
voľný podiel po zomrelom bratovi k nehnuteľnosti nemal záujem vykúpiť. Mal možnosť investovať, mal
možnosť si svoj podiel zvýšiť, mohol sa stať spoluvlastníkom vo väčšom rozsahu, túto možnosť nevyužil,
musel to urobiť žalobca, keďže ten podiel bol voľný. Dedička ho chcela predať. Tu je vidieť prístup
žalobcu k spoločným nehnuteľnostiam, úplne iný než je zo strany žalovaného. Tú ,,inosť“ vidieť aj v tom,

že žalobca mal aj v minulosti snahu tieto nehnuteľnosti udržať. Ďalším dôvodom je to, že žalovaný resp.
jeho družka spôsobili to, že nehnuteľnosti sa dostali do exekučného konania, a bol to opäť žalobca,
ktorý iniciatívne zabezpečil zneplatnenie prostredníctvom žaloby zmlúv, ktoré boli uzavreté a v podstate
zachránil tú nehnuteľnosť pred exekúciou. Je z toho zrejmé, kto mal aký vzťah k nehnuteľnosti. Pokiaľ
ide o starostlivosť o nehnuteľnosť ako celok, žalobca ju zabezpečoval, on zabezpečoval pokrytie strechy

a starostlivosť o nehnuteľnosť ako takú. Aby zostala zachovaná, aby do nej nepršalo ( krytina strechy),
aby sa neznehodnotila. Pokiaľ žalovaný investoval do tej nehnuteľnosti, on investoval len do svojho
vlastného bývania a nehľadel na to, na čo hľadel žalobca, že aby sa nehnuteľnosť udržala, zveľadila, aby
rodinnánehnuteľnosťostalazachovaná,žalovanývždypozerallennasvojezáujmy,nienanehnuteľnosť
ako takú. Markantnejšie to vidieť ešte na predaji tej nehnuteľnosti, ešte v období, kedy žalovaný páchal

trestnú činnosť, pretože tá jeho minulosť je kriminálna. Bol dvakrát súdne potrestaný. V roku 2008 sa
dopustil trestného činu nedovoleného ozbrojovania a následne v roku 2009 sprenevery a práve táto
kriminálna minulosť prinútila po tých vyhrážkach žalobcu opustiť nehnuteľnosť. Žalobca inak nemal
žiaden dôvod opustiť tú nehnuteľnosť, do ktorej investoval, prerobil si to tam, zachránil nehnuteľnosť,
zachránil pozemok, zachránil dom pred exekúciou. On nemal dôvod tú nehnuteľnosť opustiť len tak z

nejakého rozmaru, ale skutočne z toho vážneho dôvodu, ktorý on uvádza a nie je dôvod mu neveriť,
keďže žalovaný dokonca mával zbraň. Ďalšia okolnosť je práve tá, že práve žalobca musel kúpiť ten
pozemok, ktorý žalovaný predal a ktorý slúži dodnes ako prístup autom do tej nehnuteľnosti. Bolo to
rodičmikúpenéprávepreto,abytánehnuteľnosťboladostupnátýmtospôsobomazvýšilasajejhodnota,
čo napokon A.. Z. na pojednávaní aj vyjadril tým, že bez tohto prístupu nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu

a s týmto prístupom má hodnotu o 20% vyššiu. Preto kroky žalobcu smerovali k tomu, aby tú hodnotu
zachoval a to nerobil len pre seba, veď ten prístup dodnes používa aj žalovaný, parkuje tam svoje
auto, napriek tomu, že žalobca 2 roky nemôže tú nehnuteľnosť používať, tak žalobca neurobil to, že by
žalovanému tam zamedzil prístup. Po dedičskej dohode žalovaný zdedil všetky hodnotné nehnuteľnosti,
ktoré predal a napriek tomu, že bol povinný žalobcu z toho vyplatiť, tak opäť ho nevyplatil, opäť sa

prejavil sebecky, amorálne a v širších súvislostiach treba zohľadniť aj túto skutočnosť, lebo žalobcovi
z rodičovských nehnuteľností neostalo nič, okrem tohto, je na tie nehnuteľnosti upnutý a Občiansky
zákonník počíta aj s tým, že má súd prihliadať aj na to, ak niekto nemohol nehnuteľnosť užívať pre
násilné správanie zo strany žalovaného. A to násilie netreba vidieť len vo vzťahu k žalobcovi, ale aj ksamotnej nehnuteľnosti, pretože niektoré tie úpravy, ktoré on vykonal boli takisto svojvoľne vykonané,
násilným spôsobom bez ohľadu na názor žalobcu. Nemajú takú úžitkovú hodnotu, akú v skutočnosti
bolo mienené vytvoriť, tie investície tam vložené boli 1500,- EUR aj s prácou, bolo to znovu násilným

spôsobom urobené, nehnuteľnosť to len zaťažuje, nezveľaďuje a nezhodnocuje ju, ide len o fiktívne
zhodnotenievytvorenímnejakéhoubytovaciehopriestoru,ktorýzaseslúžilenprotistrane.Prizohľadnení
týchto okolností navrhol, aby sú prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi a zaviazal
ho zaplatiť sumu na vyrovnanie podielov, ktorá vyplynie z výpočtu znalca.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že trvá sa svojich doterajších vyjadreniach aj vzájomnej žalobe. Pec
za 700,- EUR kúpil výlučne on sám, žalobca kúpil podiel na rodinnom dome od švagrinej, ktorý ho
stál 700,- EUR, dohodli sa že ten podiel čo odkúpil pôjde spoločne, ale následne si to dal do LV
zapísať do svojho výlučného vlastníctva. Výmena pece bol nutná, lebo tiekla, aj bojler. Keď sa do domu
nasťahoval, v kuchyni sa kúrilo sporákom na pevné palivom, pec vymenil tak, aby vykurovala celý dom,
o výmene pece žalobca nevedel, lebo každý deň býval opitý v krčme. Je ochotný žalobcovi na jeho

podiel vyplatiť sumu 28.000,- EUR, chce predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného
vlastníctva. Plynofikáciu zabezpečil do nehnuteľnosti on sám, následne aj pec na pevné palivo robil a
financoval on sám. Inkaso platí celé odkedy žalobca odišiel z domu. Poprel tvrdenie žalobcu, že mu
vylomil dvere. Elektriku mu tiež nevypol. Žalobca sa cca tri zimy nestará o kúrenie, o vodu, o komunálny
odpad. K vzájomnej žalobe uviedol, že v nehnuteľnosti porobil prípojku plynu k tomu pec, následne pec

napevnépalivo,vchod,terasu,hornúizbu,ktomuschodisko.Nešloobežnéúpravy,akototvrdížalobca,
išlo o investície, ktoré zhodnotili dom, ktorý predtým nemal kúrenie, potom mal dve kúrenia, kuchynská
linka, obklady, podlahy, omaľovanie. Kúpeľňu robili spoločne, na strechu dal žalovaný polovicu. Bola
tam stará kúpeľňa, vaňa tiekla, všetko bolo nutné opraviť, kúpeľňa aj kuchyňa boli v dezolátnom stave.
Žalovaný si nevie predstaviť reálnu deľbu nehnuteľností. Nechce mať so žalobcom už nič spoločné. Do

spoločného bývania so žalobcom nie je ochotný investovať. Teraz býva v rodinnom dome so svojou
družkou a jej vnukom. Stará sa o nehnuteľnosti, vykuruje ich, platí energie. Jedného času bol ochotný
z rodinného domu odísť a to len preto, aby mal konečne pokoj, mal vybavený ku kúpe iný rodinný dom,
následne však žalobca povedal, že ho z nehnuteľností nevyplatí a tento dom sa medzičasom už predal.
Teraz nemá kam ísť, o nehnuteľnosti sa stará on s družkou a jej vnukom. K predaju pozemku ( parc.č.

XXXX.) uviedol, že pozemky predal z dôvodu, že potreboval peniaze, pri predaji bol oklamaný ohľadom
tohto pozemku, nevedel, že predmetom predaja je aj tento pozemok. Nie je ochotný z rodinného domu
odísť, ak by ale súd rozhodol inak alebo by sa vedeli dohodnúť, požaduje sumu 33.000,- EUR za stavu,
že na vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 5.312,50 EUR by netrval. Žalovaný potvrdil, že v minulosti,
keď žalobca pil je pravda dal mu facku, lebo žalobca na neho vytiahol nôž. Vyhodil z domu opitých ľudí.

Z domu žalobca odišiel preto, lebo sa vyjadril, že tam už bývať nebude, že ten dom nie je pre neho k
bývaniu, a musel by tam meniť krov. Prvý krát chcel žalovaný bratovi vyplatiť 30.000,- EUR plus, že si k
tomu nechá 5 árov pozemku, tie 3 áre si chcel nechať on, žalobca od dohody odstúpil, od druhej dohody
tiež odstúpil, tretia dohoda bola taká, že žalovaný odstúpi z domu a žalobca ho vyplatí, na čo žalobca
povedal, že od neho nebude nič kupovať. Takže tri krát sa mali dohodnúť a tri krát od dohody žalobca

odstúpil , nechcel ani predať, ani kúpiť.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v minulosti pozemok parc.č. XXXX bol vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, mohol s ním preto nakladať a za istých okolností ho predal. Žalobca
ho kúpiť nemusel, kúpil ho, je to jeho právo. Aktuálne v rodinnom dome býva žalovaný bez žalobcu,

stará sa oň a chce si ho ponechať. K vzájomnej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
5.312,50 EUR ide o nárok za vybudovanie novej podkrovnej izby, rekonštrukciu kotolne s novou pecou,
postavenie terasy, nový vchod, plynofikácia. Znalec investície ocenil v znaleckom posudku. Ocenenie
investícií znalcom bolo vyššie ako 10.000, - EUR, rozdielom ocenenia s investíciami a bez investícii bolo
zhodnotenie v sume 11.238,93 EUR, žalovaný tak žiada vydať bezdôvodné obohatenie za podkrovnú

izbu, terasu a plynovú pec. Krytina strechy bola robená po vzájomnej dohode, čo znamená, že pokiaľ by
si to žalobca uplatnil, žalovaný vznáša námietku premlčania. Investície žalobcu z krytiny strechy však v
konaní neboli žalobcom uplatnené osobitnou žalobou, z opatrnosti bola podaná námietka premlčania.
Žalovaný nesúhlasí s prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalobcu. Minulý rok pri mimosúdnych
rokovaniach mal žalovaný možnosť kúpiť rodinný dom v J., túto možnosť už nemá. Celé mimosúdne

rokovania prebiehali v tom duchu, že nehnuteľnosti si ponechá žalovaný, ktorý si dom prispôsobil na
bývanie,investovaldoň,staralsaonehnuteľnosť.Vyjadrilsa,žejeochotnýodžalobcuodkúpiťajpriľahlý
pozemok parc.č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Už niekoľko krát sa žalovaný so žalobcom
predbežne dohodol, dohoda bola pripravená, dvakrát mal žalovaný schválený úver v banke a dvakrátod dohody žalobca odstúpil. K návrhu žalobcu že si ponechá ornú pôdu parc.č. XXXX/X o výmere
XXXmX uviedol, že v minulosti bola takáto dohoda už raz pripravená, žalobca od nej odstúpil, s týmto
riešením žalovaný nesúhlasí, pretože ak by ostal žalobcovi celý pozemok parc.č. XXXX/X, žalovanému

by neostala žiadna záhrada k rodinnému domu. Žiadal tiež, aby žalobca v konaní preukázal svoju bonitu
a schopnosť vyplatiť žalovaného z jeho spoluvlastníckeho podielu. V záverečnej reči zástupca žalobcu
uviedol, že žalovaný užíva nehnuteľnosť po celý čas, preto navrhuje tieto nehnuteľnosti prikázať do jeho
výlučného vlastníctva. Nie je pravdou, že by sa žalobca z nehnuteľnosti musel odsťahovať z dôvodu
násilného správania zo strany žalovaného. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi sú narušené

vzťahy, zlé vzťahy, ale tieto sú vzájomné. Ak došlo k nejakému fyzického kontaktu, žalovaný na minulom
pojednávaní priznal nejakú tú ,,facku“, ale zase uviedol, že voči nemu stál žalobca s nožom v ruke.
Žalovaný sa ohradzuje voči spomínaniu nejakej kriminálnej minulosti, pokiaľ bol v minulosti odsúdený ,
toto odsúdenie je dávno zahladené. A nedopustil sa nikdy násilnej trestnej činnosti voči svojmu bratovi.
Žalobca ak tvrdí, že sa voči nemu žalovaný správal násilne mal možnosť riešiť to buď cestou polície
alebo cestou súdu. Žalovaný nehnuteľnosti zveľaďuje, do nich investoval, išlo jednak o nevyhnutnú

údržbu a investície, ktorými nehnuteľnosť zhodnotil. Pokiaľ sa svedok vyjadril, že išlo o investície v
hodnote 1500,- EUR, ide o vyjadrenie svedka ale znalec sa vyjadril podstatne iným spôsobom, ide o
zhodnotenie tejto nehnuteľnosti, nie o reálnu investíciu. Žalobca argumentuje tým, že odkúpil pozemok,
ktorý je bezprostredne susediaci so spoločnými nehnuteľnosťami, tento pozemok nie je nevyhnutný
k tomu, aby tie nehnuteľnosti bolo možné užívať. Aj pri obhliadke na mieste samom vyplynulo, že k

spoločným nehnuteľnostiam je prístup aj mimo pozemku žalobcu. Strany sporu sa snažia toto podielové
spoluvlastníctvo vyriešiť mimosúdne už niekoľko rokov, po celý ten čas mal o tieto nehnuteľnosti záujem
práve žalovaný, žalobca si tieto nehnuteľnosti nikdy nechcel ponechať. Prvý raz to navrhol až pri podaní
žaloby, dovtedy spoluvlastníci vždy riešili stav, že si nehnuteľnosti ponechá žalovaný. Niekoľko dohôd
už uzavretých aj bolo, nakoniec to bol práve žalobca, ktorý k podpisu nikdy nepristúpil. Žalovaný mal

niekoľko krát už vybavený úver a nakoniec k dohode nedošlo. Navrhol preto, aby súd prikázal spoločné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného za náhradu, ktorá vyplynie zo znaleckého posudku.
Zároveň navrhol, aby súd v celom rozsahu vyhovel vzájomnej žalobe.

Z výsluchu znalca A.. J. Z. na pojednávaní dňa 22.3.2018 súd zistil, že prístup k pozemku ovplyvňuje

cenu nehnuteľnosti v rozsahu 10 - 20%, čo závisí od toho, či je k nehnuteľnosti možnosť iného prístupu.
V tomto prípade je k uvedeným nehnuteľnostiam možnosť prístupu z pravej strany. Nehnuteľnosti boli
znalcom oceňované bez zohľadnenia súčasného prístupu k nim, neoceňoval sa pozemok vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, ktorý pri oceňovaní spoločných nehnuteľností strán sporu znalec ani nezobral do
úvahy. Oceňoval predmetné nehnuteľnosti tak, ako keby tam tento pozemok žalobcu nebol. Žalobca

určil aktuálnu všeobecnú trhovú hodnotu oceňovaných nehnuteľností na 58.000,- EUR. Rodinný dom
aktuálne nie je reálne deliteľný, vyžiadalo by si to ďalšie investície. Vybudovaním podkrovnej izby
nedošlo k znehodnoteniu rodinného domu, tým, že sa vybudoval nový obytný priestor, ktorý je použiteľný
na bývanie a zároveň sa spodný obytný priestor mierne v užívaní obmedzil, v súčte nehnuteľnosť
bola zhodnotená. V celkovej všeobecnej cene v dôsledku budovania podkrovia nepribudla ani hodnota

priamych investícií žalovaného , t.j. priame investície žalovaného boli vyššie.

Z výsluchu svedka V. Y. súd zistil, že spolu so žalovaným prerábal podkrovie rodinného domu asi 3 roky
dozadu. Túto rekonštrukciu platil žalovaný. Uviedol, že žalobca s výstavbou podkrovnej izby nesúhlasil.
Materiál spolu s prácou na podkrovnej izbe mohol predstavovať výdavok cca 1500,- EUR.

Z obhliadky predmetných nehnuteľností na mieste samom dňa 05.04.2018 súd zistil, že prístup k
rodinného domu s.č. XXX je možný po pozemku v spoločnom spoluvlastníctve parc.č. XXXX/X.
Pozemok pred rodinným domom ( na LV ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX parc.č.
XXXX/X) slúži ako predzáhradka, na ktorej má t.č. žalobca zložený stavebný materiál a pozemok za

rodinným domom ( na LV ako orná pôda o výmere XXXmX parc.č. XXXX/X) slúži ako záhrada k
rodinnému domu. Bolo zistené, že dom má dva samostatné vchody, pričom jednu časť , v ktorej je WC,
kúpeľňa, kotolňa, kuchyňa, obývačka, izba v podkroví a spálňa je obývaná žalovaným, jeho družkou a jej
vnukom. Bolo zistené, že dvere, ktoré v minulosti plnili funkcie vchodu do priestoru obývaného žalobcom
ajehootcomnebolivylomené.Druháčasťrodinnéhodomu,doktorejsavstupujesamostatnýmvchodom

bola do roku 2015 obývaná žalobcom. Jedná sa o dve miestnosti, pričom chodba slúži na uskladnenie
vecí a druhá ako obývacia miestnosť. Žalobca chodí do nehnuteľnosti pre poštu, trvalo sa tu nezdržiava.Z Uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidza, Odboru kriminálnej polície z
12.03.2018 bolo zistené, že žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu
domovej slobody podľa § 194 ods.1,1 písm. b) Trestného zákona a prečinu ohovárania , ku ktorým

skutkom malo dôjsť tak, že podozrivý ( žalovaný) brat oznamovateľa v doposiaľ nezistenú dobu od
20.12.2017 do 22.12.2017 v obci Z. pod Y. v rodinnom dome, ktorý je majetkom oznamovateľa a
žalovaného vnikol cez vchodové dvere izby, nachádzajúce sa vo vnútorných priestoroch domu do izieb
žalobcu, keď vyskrutkoval zámok a následne zatvoril okná. Dňa 15.11.2015 podal anonymné oznámenie
úradu práce, pracovisko X. a dňa 20.12.2017, 06.02.2018 anonymné oznámenie na Daňový úrad v

Trenčíne, pobočka Prievidza v ktorým uvádzal, že žalobca pracuje na ,,čierno“ po dobu 20 rokov, chodí
na fušky a takto si privyrába, z takto získaných peňazí neodvádza dane. Z dôvodu, že nie je dôvod
na začatie trestného stíhania bola vec odovzdaná Okresnému úradu v Prievidzi, Odboru všeobecnej
vnútornej správy na prejednanie priestupku.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.2008 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a H. S. ako kupujúcou

vyplýva, že predmetom kúpy bol o. i. aj pozemok parcela registra ,,E“ č. XXXX o výmere XXXmX, druh
pozemku orná pôda v podiele X/X.

Z potvrdenia zo dňa 03.04.2018 vystaveného E. L. bolo zistené, že strešnú krytinu s príslušenstvom na
rodinný dom v Z. pod Y. zaplatil len žalobca.

Zo zmluvy o osobnom účte súd zistil, že dňa 16.04.2018 žalobca založil osobný účet v Poštovej banke,
a.s..

Z poštovej poukážky - ústrižku z 18.04.2018 bolo zistené, že na účet žalobcu bola poukázaná suma

30.000,- EUR.

Z čestného prehlásenia O. P. z XX.XX.XXXX bolo zistené, že zhotovoval kotol na ústredné kúrenie
vrátane pripojenia žalovanému.

(10) Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa §142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie
je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(11)Spoluvlastníci sa kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou
formou zrušenia tohto právneho vzťahu. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami

(spoluvlastníkmi) nie je možná, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na
základe rozhodnutia súdu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady,
že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z

akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom
nerozhoduje.

(12) V spore bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v k. ú. Z. pod Y., obec Z. pod Y., okres J., zapísané v LV č. XXXX Okresného

úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č. XXX parc. č. M. XXXX/X , v LV č. XX ako orná
pôda vo výmere XXXmX parc.č. M. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXmX parc.č.
M. XXXX/X. Dôvodom zrušenia podielového spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov sú dlhodobé
nezhody medzi spoluvlastníkmi, nemožnosť užívania predmetu spoluvlastníctva, nemožnosť financovať
údržbu a nezáujem spoluvlastníkov zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Tak žalobca ako aj žalovaný

súhlasili so zrušením ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný si
v konaní uplatnil investície do domovej nehnuteľnosti vzájomnou žalobou v sume 5.312,50 EUR.
Žalobca a žalovaný súhlasili so zrušením ich podielového spoluvlastníctva, na vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa nedokázali mimosúdne dohodnúť.

(13) Súd mal za to, že zákonné predpoklady zrušenia podielového spoluvlastníctva sú v tomto prípade
splnené. Obaja podieloví spoluvlastníci vyjadrili vôľu ďalej nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve ,
preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo v zmysle vyššie citového Občianskeho zákonníka. Veci
užívalenžalovaný,podielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnostiamzakladádôvodyvzájomnýchkonfliktov
medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

ponechať.

(14) Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, pretože sú preň záväzné.
Súd týmto poradím nie je viazaný len pri uzavretí súdneho zmieru. Ako prvý spôsob vyporiadania musí

súd skúmať reálnu deľbu nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosť bola reálne deliteľná, súd by musel pristúpiť
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom a to bez ohľadu na to, či by s takýmto
spôsobom vyporiadania súhlasili alebo nesúhlasili spoluvlastníci, teda strany tohto súdneho sporu. Súd
by nemohol vyporiadanie vykonať iným spôsobom, ani keby na tom zhodne trvali obaja spoluvlastníci
( do úvahy by v takom prípade prichádzala len možnosť mimosúdneho vyporiadania). V zmysle vyššie

uvedeného musel súd zo zákona skúmať najprv možnosť prvého spôsobu vyporiadania. Rozdelenie
veci je dobre možné iba v prípade , ak je jej rozdelenie fyzicky - funkčne aj právne možné. Je treba
tiež zvážiť, či reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nebude mať za následok značné zmenšenie
hodnoty spoločnej veci. Pri reálnej deľbe je potrebné skúmať aj účelné využitie veci t.j. kto nehnuteľnosti
udržiaval, opravoval, investoval do nej, je schopný sa naďalej o jej údržbu starať. Pri obytných domoch

súdy skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto v dome doposiaľ býval, udržival ho, opravoval, kto je
schopný sa postarať o jeho riadnu údržbu.

(15)Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stavbu - rodinný dom s.č. XXX, parc.č. M. XXXX/
X nie je možné reálne (podľa výšky spoluvlastníckych podielov) rozdeliť na dve rovnaké časti so

samostatným prístupom. Vyplýva to zo záverov znaleckého posudku znalca A.. P. ( znalecký posudok
č.XX/XXXX), z výsluchu znalca A.. Z. ako aj z vyjadrenia oboch strán sporu, keď obaja zhodne uviedli,
že nie sú ochotní investovať do nehnuteľností prostriedky na rozdelenie nehnuteľností. Obaja potvrdili,
že vytvorenie samostatných bytových jednotiek ( samostatných vecí) by si vyžiadalo veľké finančné
investície,ktoréniesúochotnízadanýchpodmienokvynaložiť.Pokiaľideo rodinnýdom,súdnazáklade

vykonaného dokazovania ustálil, že stavba nie je vertikálne deliteľná. Pri skúmaní, či nehnuteľnosť je
reálne deliteľná súd prihliada na tieto hľadiská:1.fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva,
2.výška spoluvlastníckych podielov, 3. účelné využitie rozdelenej veci.(16)Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska
technických kritérií, ale aj deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými
spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu

a sčasti aj v spoluvlastníckom vzťahu, čo by vzhľadom na ich narušené a vyhrotené vzájomné
súrodenecké vzťahy nepochybne viedlo k rovnakým problémom pri spolunažívaní ako doposiaľ. Súd
má za to, že konfliktné spolužitie spoluvlastníkov, sprevádzané takmer dennodennými hádkami a
verbálnymi útokmi, sťažnosťami, trestnými oznámeniami tak spôsobuje nemožnosť riadneho užívania
nehnuteľnosti. Účastníci zhodne potvrdili, že sa nedokážu dohodnúť ohľadne užívania nehnuteľnosti

ani jej údržby a opráv. Za prípady, kedy sa nehnuteľnosť považuje za reálne nedeliteľnú je treba
považovať i prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký
zodpovedá ich povahe a jeho užívanie vyčlenenej časti nehnuteľnosti by nebolo v súlade s dobrými
mravmi. ( rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 92/2006 z 15.3.2007). Pokiaľ ide o reálnu
deliteľnosť pozemkov (parc.č. M. XXXX/X a parc.č. M. XXXX/X) súd je toho názoru, že reálna
deľba pozemkov by zamedzila nerušenému užívaniu rodinného domu s.č. XXX parc.č. XXXX/X. Reálnu

deliteľnosť pozemkov priľahlých k domu je možné posúdiť aj bez znaleckého dokazovania. Ak sú
pozemky funkčne spojené s rodinným domom, nie sú reálne deliteľné, pretože ak by sa rozdelili,
znemožnilo by to riadne užívanie domu tomu, komu bude prikázaný. V tomto prípade sú pozemky
funkčnespojenésrodinnýmdomom.Pozemkyvzásadedeliteľnésú,alepoddeliteľnosťousanerozumie
len ich fyzická deliteľnosť ale aj to, či tvoria s nejakou stavbou alebo iným pozemkom funkčný celok

a v takom prípade ich spravidla deliť nemožno bez toho, aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť
nehnuteľností ako funkčného celku. Z podstaty veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy,
čo však neznamená, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť
rozdelený vo všetkých prípadoch, najmä ak ide o pozemky priliehajúce k obytným domom, keď s ním
vytvárajú spravidla jeden funkčný celok a slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného

domu, v ktorom býva vlastník záhrady zlepšuje jej využitie. ( ,,nie je v rozpore so zákonom postup, pri
ktorom súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikáže pozemok tomu,
komu pripadne dom bez toho aby vykonal jeho delenie“ rozhodnutie NS ČR z 20.10.2009 sp. z. 22Cdo
1181/2008). Súd nepristúpi k rozdeleniu pozemkov ak toto rozdelenie nie je dobre možné , kedy sa
sleduje cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb,

na ktoré sú účelovo určené. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie sú
reálne deliteľné. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ide však o tzv. ideálny podiel na
spoločnejvecianieoreálnevymedzenievzťahujúcesanaurčitúčasťspoločnejveci(podľasubjektévnej
predstavy toho ktorého spoluvlastníka), číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu absolútne

neznamená, že by spoluvlastník bol výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci ( Ro NS ČR
z 19.01.2010 sp. zn. 26Cdo 26/2009 ), preto ak žalobca v spore navrhol prikázať mu časť pozemku za
rodinným domom, vzhľadom na uvedené takéto reálne rozdelenie by nebolo možné z dôvodu, že by sa
obmedzila hospodárska využiteľnosť rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré slúžia k rodinnému
domu ako predzáhradka a ,,oddychová zóna“ záhrada.

(17)Keďže prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možný, musel súd skúmať v
poradídruhý,zákonomdanýspôsobvyporiadaniaatoprikázanienehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctva
jedného z dvoch podielových spoluvlastníkov a to buď žalobcovi alebo žalovanému. Nehnuteľnosti 18
rokov užíva žalovaný, čo v konaní nebolo sporným. Rovnako žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného,

že až do podania žaloby na súd, sa mimosúdne vždy dojednávali o prikázaní veci na vlastníctva
žalovaného, nevedeli sa ale dohodnúť na cene. Žalovaný je preukázané , že do nehnuteľností
investoval a v celosti ich chce prevziať do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca nehnuteľnosti od
roku 2015 neužíva a nehnuteľnosti chce prevziať do svojho výlučného vlastníctva. Z tohto vyplýva, že
v poradí druhý spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému

zo spoluvlastníkov za náhradu je možný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nehnuteľnosť užíva
výlučne žalovaný, že na nehnuteľnosti investoval, dom zhodnotil, začal si prispôsobovať stavebnými
úpravami dom pre svoje bývanie a udržiava nehnuteľnosti v užívaniaschopnom stave. Žalobca
nehnuteľnosti od roku 2015 neužíva. Súd preto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného za primeranú náhradu, keď dospel k záveru, že takto budú predmetné nehnuteľnosti

účelne využité. V konaní žalobca poukázal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď jeho podiel na
nehnuteľnosti - rodinný dom s.č. XXX predstavuje XX/XX-ín a na spoločných pozemkoch 1-icu. Tiež
opakovane poukázal na to, že žalovaný v minulosti predal pozemok parc.č. XXXX o výmere XXXmX, čím
znehodnotil nehnuteľnosti, pretože po tomto pozemku bol možný prístup k nehnuteľnostiam. Obhliadkouna mieste samom ako aj výpoveďou znalca A.. Z. nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia, naopak,
bolo zistené, že prístup k nehnuteľnostiam je možný aj z inej strany pozemku a pozemok parc.č. XXXX
tak nie je jediným ( výlučným ) pozemkom, ktorý umožňuje prístup k predmetným nehnuteľnostiam.

Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ mu nehnuteľnosti nebudú prikázané do výlučného vlastníctva,
pozemok, ktorý odkúpil späť a ktorý je t.č. v jeho výlučnom vlastníctve ( parc.č. XXXX) mu je zbytočný,
pričom na kúpu tohto pozemku si požičal peniaze len preto, aby zachoval celistvosť pozemkov a
zachoval ich hodnotu a funkčnosť rodinného domu. Žalobca v spore tvrdil, že nehnuteľnosť neopustil
v roku 2015 dobrovoľne, ale v dôsledku veľmi vyhrotených vzťahov so žalovaným, čím chcel zamedziť

ďalším konfliktom. V dome má obavu bývať z dôvodu agresivity žalovaného a absolútnej nedôvery voči
nemu a jeho družke. Tiež tvrdil, že žalovaný sa mu vyhrážal fyzickou likvidáciou, o čom má aj zvukovú
nahrávku. Tým, že zvukový záznam nebol vyhotovený so súhlasom žalovaného, ktorý k jeho prehratiu v
konaní nedal súhlas, a nebolo tak možné takýto dôkaz v konaní vykonať, pričom iné dôkazy o vyhrážaní
žalobca súdu nepredložil, súd považuje toto tvrdenie o násilnom správaní sa žalovaného k druhému
spoluvlastníkovi za žalobcom v spore nepreukázané. Žalovaný takéto správanie voči bratovi ( žalobcovi)

poprel.Uviedol,žemunikdyvužívanínehnuteľnostinebránilanisamunevyhrážal.Jevšaknepochybné,
čo súdu potvrdili obaja spoluvlastníci, že ich vzájomné vzťahy sú už vážne narušené, nekomunikujú
spolu a ani jeden z nich si nevie predstaviť v budúcnosti spoločné užívanie predmetných nehnuteľností
či bývanie v jednom rodinnom dome. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva treba prihliadať na
veľkosť podielov, kedy veľkosť podielu na rodinnom dome žalobcu je XX/XX-ín a žalovaného XX/XX-ín

a účelné využitie veci. Výška spoluvlastníckych podielov však nie je absolútne rozhodujúca, ani účelné
využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Pokiaľ ide o prikázanie
veci slúžiacej na bývanie, súd skúma bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto v dome doposiaľ býval, kto
ho udržiaval, opravoval, kto do neho investoval a kto je schopný aj naďalej sa starať o jeho riadnu
údržbu. Spôsob vyporiadania má pritom viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi

podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme oboch podielových spoluvlastníkov a v súlade so zásadou
dobrých mravov je prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý predmetného
nehnuteľnosti doposiaľ dlhodobo užíva, má záujem v dome aj naďalej bývať, stále obýva rodinný dom
spolu s družkou a jej vnukom, stará sa o nehnuteľnosti, investuje do nich, hradí energie. Súd pri

rozhodnutí o tom, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu zobral na zreteľ celý
súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v § 142
ods. OZ. Z dokazovania mal sú preukázané a nebolo to v konaní sporným, že obaja spoluvlastníci
pred podaním žaloby na súd dlhodobo viedli mimosúdne rokovania v tom ,,duchu“, že nehnuteľnosti
prevezme do výlučného vlastníctva žalovaný, žalobcovi bola zo strany brata ( žalovaného) ponúknutá

dokonca verzia, že tieto nehnuteľnosti prevezme do výlučného vlastníctva žalobca, bolo to v čase,
kedy mal žalovaný možnosť zabezpečiť si iné bývanie kúpou rodinného domu, napokon ani s takouto
dohodou žalobca nesúhlasil. Po vzájomnej mimosúdnej dohode si následne žalovaný opakovane v
peňažnom ústave vybavil úver, následne však žalobca k dohode nepristúpil. Aj z uvedeného je zrejmé
vážne narušenie vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi, z vykonaného dokazovania ako komplexu

pre rozhodnutie relevantných skutočností súd rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného.

(18)Vyporiadanie v zmysle § 142 OZ sa vykonáva ako vyporiadanie v najširšom zmysle slova, v jeho
rámci sa prihliada napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich podielových

spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod. (R 40/1970). Základom pre to,
aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že
ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového
spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na
takomto vzniknutom práve dotknutý (rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo 53/2004). O vzájomnom návrhu,

požadujúcom zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania treba rozhodnúť samostatným
výrokom ( R 46/1991). Nesprávny je taký postup, keď sa investície, vynaložené na vec a požadované
v rámci širšieho vyporiadania premietnu priamo do sumy, ktorú sú uloží zaplatiť ako náhradu za
spoluvlastnícky podiel. ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/53/2004).

(19)Na účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so súhlasom
(hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov (§ 139 ods.1 OZ) alebo bez tohto súhlasu. V prípade, ak
ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na
vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatnýmspoluvlastníkomprávonaúhraduvynaloženýchprostriedkov(137ods.1OZ).Akbolinákladyvynaložené
bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkov vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku

vynaloženej investície (§451 ods. 2, § 456 OZ); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po
jej vynaložení (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1644/2005).

(20) Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 5.312,50 EUR titulom
bezdôvodného obohatenia sa žalobcu vnesením investícii žalovaného v rozsahu podielu, pripadajúcom

žalobcovi 17/32-ín na rodinnom dome, žalovaný tvrdil, že o túto sumu sa žalobca bezdôvodne obohatil.
Realizovanými investíciami žalovaného - plynofikáciou v roku 2000 v sume 1.726,- EUR, postavením
terasy v roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700,- EUR, vybudovaním
podkrovnej izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk, pričom nešlo
o prerábku, ale o vybudovanie nového WC sa žalobca nepodieľal, nefinancovali ju spoločne, nového
vchodu v roku 2004 za 6500,- Sk, žalovaný zhodnotil spoločný rodinný dom o sumu minimálne 10.000,-

EUR, potom žalobca sa obohatil o sumu 5.312,50 EUR. Žalobca namietol a neuznal tento nárok
žalovaného ako náhradu vložených investícií od neinvestujúceho spoluvlastníka. Tvrdil, že väčšina
úprav domu nemala povahu investícií zhodnocujúcich dom, ale len opráv, resp. výmeny starších vecí
za novšie v dôsledku ich opotrebenia, prispôsobenia veci predstavám žalovaného pri užívaní spoločnej
veci, pričom išlo o porovnateľné výdavky so žalobcom.

(21) Zhodnotením nehnuteľnosti žalobcom sa súd môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva len za predpokladu, že žalobca urobí návrh na takéto vyporiadanie
( rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1640/2006). Žalobca namietol nárok žalovaného na náhradu
vložených investícií a tvrdil, že prevažná väčšina úprav domu nemala povahu investícií zhodnocujúcich
dom, ale len opráv, resp. výmeny starších vecí za novšie v dôsledku ich opotrebenia, prispôsobenia

veci predstavám žalovaného pri užívaní spoločnej veci. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že
vynaložením týchto investícií žalovaný zhodnotil spoločný rodinný doma teda aj spoluvlastnícky podiel
žalobcu. Súd nevidel prekážku, aby v rámci tohto konania neboli vyporiadané aj tieto nároky žalovaného,
pretože žalovaný zvýšil hodnotu spoločnej veci a tým, že je povinný poskytnúť náhradu žalobcovi v
aktuálnej súčasnej hodnote v súčasnom stave, zakladá sa tým dôvod bezdôvodného obohatenia na

strane žalobcu, pretože prijíma finančnú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu zhodnotenia
v dôsledku investícii žalovaným. Všeobecná hodnota spoločných nehnuteľností, ktoré sú predmetom
vyporiadania s vnesenými investíciami žalovaného bola ustálená v súkromnom znaleckom posudku A..
Z. č. XX/XXXX ( po zohľadnení námietok žalobcu) na sumu 55.100,- EUR, z toho hodnota pozemkov
bola ustálená na sumu 10.328,- EUR a čistá hodnota rodinného domu ( bez príslušenstva ) na sumu

42.579,- EUR, zo znaleckého posudku A.. Z. č. X/XXXX, v ktorom určil všeobecnú hodnotu bez investícii
na sumu 45.500,- EUR, z toho hodnota pozemkov bola 10.328,- EUR a čistá hodnota rodinného domu
( bez príslušenstva) bola 32.970,32 EUR, z uvedeného vyplýva, že žalovaný rodinný dom zhodnotil v
sume 9.608,95 EUR ( 42.579,27 EUR mínus 32.970,32 EUR). Žalobca vzniesol námietku premlčania
tohto nároku. Bolo zistené, že žalovaný uskutočnil investíciu plynofikácie vrátane plynovej pece v roku

2000, potom súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom v konaní dospel k záveru, že
v konaní bolo preukázané, že ohľadom plynofikácie nehnuteľnosti vrátane montáže plynovej pece v
roku 2000 išlo o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, pretože žalovaný mal súhlas tak svojho
otca ako aj svojho brata ako podielových spoluvlastníkov ( tvrdil to žalobca a žalovaný jeho tvrdenie
nerozporoval), pričom nie je rozhodujúce či išlo o nutnú opravu, údržbu alebo iné náklady, splatnosť tejto

investície nastáva už za trvania spoluvlastníctva, nie až po zrušení spoluvlastníctva. Aj za stavu, že
by súd dospel k tomu záveru, že nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, keď žalovaný
tvrdil, že žalobca o výmene pece a plynofikácii ani nevedel, lebo bol stále pod vplyvom alkoholu, teda
by išlo o investíciu do spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, v konaní bolo
preukázané, že bojler tiekol, pec na pevné palivo nebola riadne funkčná, išlo by teda o nutné opravy a

údržbu, kedy povinnosť vydať takéto bezdôvodné obohatenie vzniká vynaložením investície za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu. Preto v tejto časti považoval súd nárok žalovaného za premlčaný minimálne
v rozsahu reálne vnesenej investície v sume 1.726,- EUR. Ak si žalovaný uplatnil aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za ním vnesené investície do spoločnej nehnuteľnosti postavením terasy v
roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700,- EUR, vybudovaním podkrovnej

izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk, nového vchodu v roku
2004, bolo preukázané, že išlo o investície výlučne žalovaného, na ktoré nemal súhlas žalobcu a preto
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku podielového spoluvlastníctva vo výške
zhodnotenia jeho podielu pred investíciou a po nej, v tejto časti súd námietku premlčania považoval zanedôvodnú. Súd preto musel konštatovať, že právo žalovaného na úhradu pomernej časti investičných
nákladov sa premlčalo len v časti investícií na plynofikáciu, preto sumu nákladov 1.726,- EUR z dôvodu
premlčania odpočítal od sumy, o ktorú bol rodinný dom zhodnotený investíciami žalovaného, čo je suma

9.608,95 EUR, samostatný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 5.312,50 EUR titulom bezdôvodného
obohatenia bol sčasti dôvodný. Nepremlčaný rozsah vynaložených investícii žalovaného súd vypočítal
ako rozdiel sumy 9.608,95 EUR a sumy premlčanej investície 1.726,- EUR, čo je suma 7.882,95,- EUR.
Na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením jeho podielov ( 17/32-ín) na spoločnej
nehnuteľnosti v dôsledku vynaloženej investície v sume 4.187,81 EUR ( 17/32ín zo sumy 7.882,95

EUR). V spore bolo preukázané, že sumy investície žalobcu do rodinného domu za kúpu krytiny strechy
na žalobca samostatnou žalobou v spore nedomáhal, tento nárok v konaní nebol zo strany žalobcu
uplatnený osobitnou žalobou, bolo ustálené, že išlo z jeho strany len o procesnú obranu a argument,
prečo by mal súd prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva , keďže aj on sa finančne
podieľal na údržbe nehnuteľnosti. Ak žalobca žiadal zohľadniť v sume určenej na vyrovnanie jeho
spoluvlastníckeho podielu aj nárok súvisiaci s odpredajom a následnou kúpou pozemku parc.č. 2838,

tiež s odmenou, ktorú zaplatil právnikovi a exekútorovi ako aj jeho nárok, ktorý mu žalovaný nevyplatil
pri odpredaji pozemkov, ktoré zdedil a v zmysle dedičského rozhodnutia mu mal polovicu kúpnej ceny
do 10 dní po odpredaji vyplatiť, súd tu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1927/2004
z ktorého je zrejmé, že do sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel nemožno započítať
iný majetkový nárok (,,Spoluvlastník, kterému je ukládána povinnost zaplatit druhému spoluvlastníkovi

přiměřenou náhradu za vypořádávané nemovitosti, nemůže si ani proti nároku druhého spoluvlastníka
na náhradu během řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví započíst jiný majetkový
nárok. Rozhodnutí soudu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví má totiž konstitutivní
povahu a zakládá tak práva a povinnosti teprve do budoucna. Právo na zaplacení náhrady tak vzniká
spoluvlastníkovi až právní mocí tohoto rozhodnutí a teprve proti takto existujícímu nároku lze namítat

započtení. Pokud žalobce hodlá uplatňovat proti žalované jiný majetkový nárok, je na něm, aby ho
uplatnil řádnou žalobou ve smyslu § 79 odst. 1 OSŘ, tj. vylíčil rozhodující skutečnosti, navrhl důkazy a
uvedl, jaké částky se domáhá“).

(22)Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva

podielových spoluvlastníkov tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorý s ich prikázaním do svojho výlučného vlastníctva súhlasil. Hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 OZ
( že súd prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci) treba vziať do úvahy , nejde však o
hľadiská rozhodujúce, otázka komu bude vec prikázaná závisí od úvahy súdu ( R 16/1967). Pri určení
primeranej náhrady žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností, ktorej nehnuteľnosti neboli prikázané

do vlastníctva, súd vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností, v spore ustálenej vo výsluchu znalca
Ing. J. Z. na sumu 58.000,- EUR, z ktorou sumou obaja podieloví spoluvlastníci súhlasili, súd ju teda
považoval na nespornú. Súd určil sumu na vyrovnanie podielov zo sumy 58.000,- EUR , keď všeobecná
cenapozemkovzapísanýchvLVč.XX.akoornápôdavovýmereXXXmXparc.č. M.XXXX/X,zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere XXXmX parc.č. M. 1115/3 bola znaleckým dokazovaním ustálená na

sumu 10.328,- EUR , podiel pripadajúci žalobcovi na týchto nehnuteľnostiach je 1-ica, čo zo sumy
10.328,- EUR je 5.164,- EUR, z rodinného domu s.č. 254 vrátane príslušenstva súd vychádzal z hodnoty
47.672,- EUR (vypočítanej ako rozdiel všeobecnej ceny nehnuteľností 58.000,- EUR mínus cena
pozemkov 10.328,- EUR ) z nej na žalobcu pripadajúci podiel 17/32-ín je suma 25.325,75 EUR. Na
základe uvedeného je žalovaný (ako osoba, ktorej nehnuteľnosti boli súdom prikázané do výlučného

vlastníctva) povinný zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiam spolu sumu 30.489,75 EUR v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca
je v tej istej lehote povinný zaplatiť žalovanému sumu 4.187,- EUR. S poukazom na rozhodnutie NS ČR
sp. z. 22Cdo/4527/2010 je pritom vylúčené vykonať zohľadnenie investícií do veci v rámci rozhodovania
o náhrade za spoluvlastnícky podiel.

(23)Podľa § 232 ods. 2 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje
zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri

dni. V súlade s cit. ustanovením súd určil obom stranám sporu lehotu na plnenie 15 dní.(24)Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

(25)Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(26)Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(27)O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v spore. Čo do žaloby, nebolo medzi
stranami sporné, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané tak, že nehnuteľnosť bude v celosti

prikázaná za náhradu jednej zo strán. Spor sa viedol len o to, komu bude prikázaná a za akú vysokú
náhradu. Pre určenie úspechu v spore preto súd prihliadal len na úspech strán v týchto sporných
otázkach. Nakoľko obe uvedené sporné otázky súd považuje za rovnako dôležité, ich váha na určení
úspechu v spore musí byť rovnaká. Nakoľko nie je možné samostatne vydeliť, ktorá časť trov vznikla
v konaní o žalobe a ktorá v konaní vzájomnej žalobe, treba aj úspech strán čo d vzájomnej žaloby

zohľadniť pri určení celkového úspechu strán v konaní. Celkom sa tak na úspechu strany v konaní
podieľa 1. jej úspech čo do výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, 2.jej úspech čo do prikázania
nehnuteľnosti (s rovnakou váhou ako 1.) a 3. jej úspech čo do vzájomnej žaloby. V konaní bol úspešnejší
žalovaný, ktorému bola nehnuteľnosť prikázaná. Ako výšku vyplatenej náhrady navrhol sumu 26 805,-
EUR, čomu zodpovedá podiel jednotlivých sporných otázok na úspechu v spore 1. 45,5%, 2. 45,5%

a 3. 9% (1/+2/+3/ = 100%, 1.=2., 2. predstavuje vyplatenie 26 805,- EUR, zatiaľ čo 3. predstavuje
vzájomnú žalobu o vyplatenie 5312,50 EUR).Čo do prikázania nehnuteľnosti (1.) bol žalovaný úspešný
v plnom rozsahu (100% z 45,50 % = 45,50 %). Čo do výšky náhrady (2.) súd za čiastočný neúspech
žalovaného považuje sumu, o ktorú musí preplatiť ním ponúknutú výšku náhrady 30 489,75 EUR - 26
805,00 EUR = 3 684,75 EUR, čo predstavuje 13,75 % z 26 805,00 EUR. Neúspech žalovaného je tak

v tejto časti konania 13,75 % a úspech 86,25 %, čo vo vzťahu k celému konaniu predstavuje úspech
39,24 % (86,25 % zo 45,50 %). Čo do vzájomnej žaloby (3.) bol žalovaný úspešný v časti 4 187,00 EUR
z požadovaných 5312,50 EUR, čo predstavuje úspech v 78,81 % a vo vzťahu k celému konaniu úspech
7% (78,81 % z 9%). Celkom tak žalovaný v konaní dosiahol úspech 91,74 % (45,50 % + 39,24 % +
7%) a neúspech 8,26 %, t.j. čistý úspech 83,48 % (91,74 % - 8,26 %), v takomto rozsahu mu preto súd

priznal nárok na náhradu trov konania.

(28)Vo výroku č. VII a VIII súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v konaní vznikli ako trovy dôkazu.
Vychádzajúc z povahy veci a výsledku konania rozdelil súd náhradu trov štátu v polovici pre žalobcu v
sume (po zaokrúhlení na dve desatinné čísla nahor) 3,98 EUR a v polovici pre žalovaného v sume 3,98

EUR, pretože dôkaz - obhliadku na mieste samom dňa 05.04.2018 súd vykonával pre tvrdenia týchto
strán sporu. Ide o trovy, ktoré vznikli štátu vykonaním obhliadky nehnuteľností na mieste samom dňa
05.04.2018 v obci Z. pod Y.m spolu v sume 7,95 EUR.

(29)O poplatkovej povinnosti bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).