Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234335
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111234335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov

senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: J. E., Q..
XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX R., zast.: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO:
36 820 059, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým
JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava), správca konkurznej podstaty úpadcu:
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v
konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č. k. 3Cbi/474/2011-32 zo dňa 18.06.2018, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaveodvolanímnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIzodňa18.06.2018,
vydaný v konaní pod č. k. 3Cbi/474/2011-32, p o t v r d z u j e .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 18.06.2018, ktorým žalobný návrh žalobcu zo dňa
22.09.2011 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v návrhu doručenému súdu
prvej inštancie dňa 22.09.2011 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do
konkurzného konania úpadcu vo výške 695,85 Eur, ktorá vznikla na základe poskytnutých členských
vkladov žalobcu úpadcovi a podielom na zisku, je nesporná, čo do pravosti, výšky a žalobca je na
základe tejto pohľadávky veriteľom žalovaného. Žalobca je konkurzným veriteľom úpadcu, na ktorého
bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že dňa 22.08.2011 žalovaný poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že vzhľadom na

stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa stala táto pohľadávka
pohľadávkou spornou. Súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil JUDr. Mareka Letkovského, so sídlom
Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava. Z výpisu konečného zoznamu pohľadávok úpadcu, súd prvej
inštancie zistil, že žalovaný dodatočne zapísal do zoznamu pohľadávku žalobcu v žalovanej výške a
označil ju ako zistenú a uznanú v celom rozsahu. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd
prvej inštancie s poukazom na ust. § 191 ods. 1, ust. § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“), ako aj na základe ust.
§ 32 ods. 6, ust. § 32 ods. 9 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, zistil, že ust. § 32 ods. 8 a ods. 9
ZKR v rozhodnom čase stanovuje dôsledky späťvzatia ako aj zamietnutia žaloby na určenie pohľadávkypre prípad späťvzatia žaloby ako aj zamietnutia výhradne v prípade popretej, spornej pohľadávky. V
konaní pred súdom prvej inštancie preto bolo nesporné, že v čase vydania rozhodnutia je pohľadávka
uplatnená žalobcom nesporná, a preto sa následky ust. § 32 ods. 8 a ods. 9 ZKR na prejednávanú

vec nevzťahujú. Z dôvodu, že pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP
je nevyhnutné uznanie nároku žalovaným a procesný návrh sporovej strany na vydanie rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie zistil, že v spise vedenom pod sp. zn. 3Cbi/474/2011
sa nenachádza písomné podanie žalovaného, alebo jeho vyjadrenie, ktorým by uznal nárok žalobcu.
Dôsledkom úkonu správcu v konkurznom konaní úpadcu bola v tomto konaní pred súdom prvej inštancie

preukázaná strata naliehavého právneho záujmu žalobcu z dôvodu, že ak by súd procesnému návrhu
žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku vyhovel, došlo by k duplicite nároku žalobcu. Súd prvej
inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie preto ustálil, že rozhodnutie rozsudkom pre uznanie
je možné len v prípade, ak by sa právoplatnosťou rozsudku odstránila spornosť pohľadávky. Nakoľko
pohľadávka žalobcu nebola sporná z dôvodu, že bola žalovaným zapísaná do konečného zoznamu ako
zistená (nesporná), nebolo možné vyhovieť návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Podľa ust.

§ 27 ods. 1 písm. b) ZKR nezaniklo veriteľovi postavenie účastníka, nakoľko jeho nárok je nesporný,
pohľadávka je zistená v celom rozsahu. Podľa ust. § 31 ods. 2 ZKR na účely výkonu práv spojených
s prihlásenou pohľadávkou, sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok. Podľa ust. § 31 ods. 1
ZKR, ak veriteľ požiada správcu o potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu, správca
mu potvrdenie bezodkladne vydá. Žalobca nežiadal postupom podľa ust. § 31 ods. 1 ZKR o vydanie

potvrdenia,pretonemožnoprihliadnuťkjehoobraneuvedenejvodvolaní,žeuznanienárokunebolovoči
jehoosobeznáme.Nataktozistenomaustálenomskutkovomzáklade,pretosúdprvejinštancievkonaní
vedenom pod sp. zn. 3Cbi/474/2011 zistil, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení nespornosti pohľadávky. Pohľadávka žalobcu sa stala zápisom do
zoznamu pohľadávok úpadcu v celom rozsahu nespornou, a preto boli splnené všetky podmienky a

predpoklady pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Súd prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania
postupoval podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2, ust. § 262 ods. 2, ust. § 263 ods. 1 CSP a zistil, že žalovaný
si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.06.2018.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.06.2018 podal žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie dňa 26.06.2018 (č. l. 35). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie
bolo doručené žalobcovi dňa 18.06.2018, tak ako vyplýva z č. l. 34). V odvolaní žalobca trvá na
tom, že za daného skutkového stavu a dôvodov boli nútení trvať na vydaní rozsudku pre uznanie
pohľadávky, a to z dôvodu, že v čase podania žaloby, táto bola dôvodná v celom rozsahu. Súd nemohol

žalobu zamietnuť, nakoľko zamietnutím žaloby sa pohľadávka považuje za nezistenú, rozsudok súdu
prvej inštancie vyvoláva právnu neistotu strán sporu. Žalovaný doručil uznanie pohľadávky žalobcu
iba súdu, priamo žalobcovi nie, a teda vyjadrenie žalovaného o uznaní pohľadávky nemohlo mať
účinky uznania tak, ako ich predpokladá zákon č. 7/2005 Z.z. ZKR. Poukazuje v odvolaní na ust. § 32
ods. 8 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, v prípade, ak veriteľ vezme žalobu na určenie popretej

pohľadávky späť, na pohľadávku sa v konkurze neprihliada. Takýmto postupom by sa zmarilo celé
konanie,napriekuznaniucelejpohľadávkyžalobcu.Mázato,žežalobcavpetitežalobynekonkretizoval,
akej pohľadávky voči žalovanému sa žaloba týka, pričom v uznaní doručenom žalovaným súdu, sú
pohľadávky presne konkretizované. Súd vyslovil súvislosť medzi tvrdením žalovaného a petitom žaloby.
Rozsudok súdu prvej inštancie podľa názoru odvolateľa vyvoláva stav právnej neistoty, nakoľko v

predchádzajúcich prípadoch iní sudcovia návrhu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku vyhoveli.
Prikladá napr. rozhodnutie v konaní 1Cbi/141/2011 zo dňa 17.10.2017, 2Cbi/69/2011 zo dňa 26.10.2017,
3Cbi/151/2011 zo dňa 25.10.2017, 5Cbi/6/2011 zo dňa 25.10.2017. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiada, aby odvolací súd zmenil odvolaním
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a určil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému sa považuje za

zistenú, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom prihlásenom rozsahu do konkurzu.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 30.07.2018 tak, ako vyplýva z
doručenky, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.6. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn.
3Cbi/474/2011, sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to, či súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa

zaoberal pri posudzovaní žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky (žaloba z č. listu 1 - 6 spisu).
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3K/95/2010,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa23.08.2018,bolodvolanýzfunkciesprávcuJUDr.Marek
Letkovský a do funkcie správcu úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná
1, Bratislava, IČO: 35 784 717, bola ustanovená JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom: Ivánska cesta

30/B, Bratislava, zn. správcu S1819 (č. l. 54 spisu). Na základe tejto skutočnosti, preto odvolací súd
doručil správkyni konkurznej podstaty výzvu zo dňa 25.09.2018, aby sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu
zo dňa 25.06.2018 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.06.2018. Zároveň odvolací súd v
konaní sp. zn. 1CoKR/55/2018 dňa 25.09.2018 doručil žalobcovi výzvu, aby oznámil, či trvá na podanej
žalobe, nakoľko je zrejmé, že dňa 30.12.2016 došlo k uznaniu jeho pohľadávky, čo do právneho dôvodu,
výšky a vymáhateľnosti v súlade s ust. § 32 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Odvolaciemu súdu bolo

dňa 10.10.2018 doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, z ktorého obsahu vyplýva, že na
žalobe trvá v celom rozsahu, trvá na odvolaní a žiada rozhodnúť podľa odvolania. Dňa 16.10.2018 bolo
odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu. Z obsahu vyjadrenia vyplýva,
že platí zásada, že súd je viazaný stavom veci ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto nemožno prihliadnuť
na tvrdenia a dôvody odvolateľa, ktorým žiada vydať rozsudok pre uznanie nároku. Má za to, že

spor je rozhodnutý spravodlivo a je jasné a zrejmé, že pohľadávka žalobcu je uznaná a zistená v
celom rozsahu. Zamietnutím žaloby sa nijako procesne ani hmotnoprávne nezmení postavenie žalobcu
ako veriteľa v konkurznom konaní. Žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
vydaný v konaní 3Cbi/474/2011 v celom rozsahu ako vecne správny. Odvolací súd s poukazom na
obsah spisu zistil, že v konaní uplatnil žalobca nárok, ktorý v čase vydania rozsudku nebol sporný

medzi stranami sporu, nakoľko správca konkurznej podstaty PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIEzapísalpohľadávkužalobcudokonečnéhozoznamuatútopohľadávkupovažujezazistenú
v celom rozsahu. Táto skutočnosť bola súdu prvej inštancie známa z podania doručeného súdu dňa
07.06.2018 (č. l. 24), kde správca konkurznej podstaty úpadcu oznamuje súdu, že pohľadávky uznal,
čo vyplýva z predloženého konečného zoznamu pohľadávok dňa 01.02.2017. Vo vzťahu k odvolateľovi,

ktorý nespochybňuje uznanie nároku vtedajším správcom konkurznej podstaty, odvolací súd uvádza, že
v konaní je nepochybné, že v čase podania žaloby bola pohľadávka spornou, avšak spornosť následne
odpadla dôsledkom vykonania zápisu pohľadávky do konečného zoznamu zo strany žalovaného, ako
správcu konkurznej podstaty PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Návrh na vydanie
rozsudku pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP, ktorý doručil právny zástupca žalobcu súdu prvej

inštancie dňa 11.06.2018 (č. l. 25), je procesným úkonom, s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne
vysporiadal, ak uviedol, že rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je možné v prípade, ak by sa
právoplatnosťou rozsudku odstránila spornosť pohľadávky. V čase vydania rozsudku dňa 18.06.2018
nebola však pohľadávka žalobcu spornou, žalobca mal nesporne v konkurznom konaní 3K/95/2010
nepochybne postavenie konkurzného veriteľa, so všetkými právami, ktoré prináležia žalobcovi so

zistenou pohľadávkou tak, ako je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok. Táto skutočnosť bola
stranám sporu známa už dňa 07.06.2018, kedy žalovaný oznámil nespornosť nároku žalobcu v konaní
3Cbi/474/2011. Tvrdenie odvolateľa, že ak by vzal žalobu späť, na jeho pohľadávku by sa v konkurze
neprihliadalo podľa ust. § 32 ods. 8 ZKR v znení do 31.12.2011, by platilo výlučne v tom prípade,
ak by jeho pohľadávka v čase doručenia úkonu späťvzatia nebola náležite zistená. Úkon späťvzatia

žaloby zo strany žalobcu je aj z toho dôvodu, že odpadol predmet sporu, nakoľko zanikla spornosť
uplatneného nároku, jeho uznaním zo strany žalovaného. Účinky uznania pohľadávky žalobcu, preto
nastali dňom zápisu jeho pohľadávky do konečného zoznamu úpadcu v konaní 3K/95/2010, kedy
sa pohľadávka žalobcu stala nespornou, pre účely konkurzného konania zistenou, čo do právneho
dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Úkon späťvzatia žaloby preto nezakladá tvrdenie, že pohľadávka

žalobcu nadobudne kvalitu neprihliadania na ňu. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že medzi stranami
sporu nebola žiadna sporná otázka, a tak žaloba bola nedôvodná, pričom nedôvodnosť konštatoval
súd prvej inštancie v čase vydania rozsudku, t. j. dňa 18.06.2018. Odvolací súd v postupe súdu prvej
inštancie nenašiel žiadne pochybenie alebo vadu, ktorá by zakladala zrušenie alebo zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v konaní 3Cbi/474/2011. Dôvody žalobcu ako odvolateľa

o tom, že je jeho procesné postavenie veriteľa v konkurze pochybné, ak súd nevydá rozsudok pre
uznanie, preto nie sú dôvodné, nakoľko zamietnutá žaloba bola titulom neunesenia dôkazného bremena
spornosti nároku žalobcu, ktorý v čase vydania rozsudku, sporným nebol. Žalobca ako konkurzný
veriteľ, má preto všetky práva, ktoré mu prináležia, a ktoré mu priznáva zákon č. 7/2005 Z.z. ZKR vovzťahu ku konaniu, ktoré je vedené pod sp. zn. 3K/95/2010. Ak v iných konaniach súdy prvej inštancie
vydali rozsudky, ktorým určili pravosť, výšku a vymáhateľnosť pohľadávky, a teda podľa ust. § 282 a
§ 284 CSP vydali rozsudok pre uznanie, táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca alebo limitujúca pre

rozhodovaciu činnosť iného sudcu toho istého súdu, ktorý rozhoduje nároky strán sporu. Odvolací súd
konštatuje, že ak sa v konaniach vedených v agende ,,Cbi“ o určenie pravosti popretých pohľadávok
vydali rozsudky pre uznanie v čase, kedy bola pohľadávka žalobcu zapísaná do konečného zoznamu
pohľadávok úpadcu, a teda sa považuje za zistenú (nespornú), tieto rozsudky majú iba deklaratórny
charakter. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že postavenie riadneho nepochybného konkurzného

veriteľa - žalobcu nezakladá rozhodnutie rozsudkom pre uznanie jeho nároku, ale jeho zápis do
konečnéhozoznamupohľadávok.Týmtodňom(dňomzápisu)dokonečnéhozoznamu,sastávažalobca
konkurzným veriteľom úpadcu so všetkými právami prináležiacimi na jeho zistenú pohľadávku. Záver
súdu prvej inštancie, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku v bode 18., 19., 20., je preto vecne
správny a odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v prípade nevydania rozsudku pre
uznanie, sa jeho postavenie v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 stane pochybným.

Jeho postavenie v konaní 3K/95/2010 sa stalo nepochybným zápisom jeho pohľadávky do konečného
zoznamu. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemohol prihliadnuť
k dôvodom odvolania, v postupe súdu prvej inštancie nenašiel žiadne pochybenia, ktorými by bolo
potrebné sa zaoberať v odvolacom konaní, a ktoré by zakladali dôvodnosť odvolania, zmenu alebo
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vecne správne vysporiadal s návrhom

žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie a dôvod, na základe ktorého súd prvej inštancie návrhu
nevyhovel, je podľa názoru odvolacieho súdu správny a zakladá vecne správny postup súdu prvej
inštancie.

7. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol

v konaní bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno spornosti jeho nároku uplatneného žalobou. V čase
vydania rozsudku súdu prvej inštancie dňa 18.06.2018, spornosť nároku žalobcu zanikla. Na takto
zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto nemožno prihliadnuť k obsahu odvolania žalobcu a
odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny.

8. Na tomto skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa
18.06.2018 v celom rozsahu.

9. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak

rozhoduje uznesením.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

15. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konaniažiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d), e) CSP).