Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208545
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714208545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. L., C.. XX.X.XXXX,
D. S. XXX XX M., B. M., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, zastúpeného JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, o
zaplatenie 5.588,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.

7C/257/2014-124 z 28.4.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/257/2014-178 z 18.12.2017 a
opravným uznesením č. k. 7C/257/2014-186 z 13.8.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Okresného Poprad č. k. 7C/257/2014-124 zo dňa 28.4.2017 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 7C/257/2014-178 zo dňa 18.12.2017 a opravným uznesením č. k. 7C/257/2014-186
zo dňa 13.8.2018.

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením Okresný súd
Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že žalovaný a intervenient
majú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania, každý v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou zo dňa 7.7.2014 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 5.588,96 eur spolu s úrokom z omeškania, taktiež úroku z omeškania zo splátok za obdobie od
11.4.2013 do 11.8.2013 vo výške 7,06 eur, ročný úrok z omeškania 9,5 % zo sumy 5 588,96 eur od

12.8.2013 do zaplatenia ako aj zaplatenia trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že aktívne legitimovaným
vo veci sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6.2013 medzi postupcom
O. O., X.. O.. S., na základe čoho bola postúpená žalobcovi pohľadávka voči žalovanému. Žalobca ďalej
tvrdil,žejehoprávnypredchodcaO.O.,X..O..uzatvorilsožalovanýmdňa20.8.2008zmluvu,nazáklade
ktorej boli poskytnuté žalovanému peňažné prostriedky a stanovené podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Ďalej uviedol, že
pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5 877,21 eur, ktorá pozostávala

zistiny4835,68eur,riadnehoúroku753,28eur,úrokuzomeškania168,40euraostatnéhopríslušenstva
vo výške 119,85 eur. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6
638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 106,29 eur. Počet splátok bol 53.
Právny zástupca intervenienta uviedol, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že pred postúpenímpohľadávky pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp. iným spôsobom ukončil úverový
vzťah, a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Uviedol, že žalobca síce predložil výzvu
banky, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému skutočne doručená a

z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle zákona o bankách. Súd
prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Keďže žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol,
postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. OZ riadiť aj § 92 ods. 8
Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočky zahraničnej banky môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou formou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, a to aj bez súhlasu klienta. Keďže
zo strany žalobcu nebolo preukázané, že postúpenie pohľadávky je platné, súd dospel k záveru, že
žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby, nakoľko neboli splnené zákonné

predpoklady na postúpenie pohľadávky, bol postúpený tzv. živý úver, a preto súd prvej inštancie žalobu
zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému

žalobcovi.

4. Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

5. Konštatoval, že peňažný záväzok žalovaného vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných
prostriedkov v jeho prospech. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov
s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach nemá vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka,
týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho záväzku a závisí od vôle veriteľa. Nesúhlasí s posúdením súdu

prvej inštancie v zmysle tom, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku sa rozumie v prípade
vracania poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky
úveru, ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka, ktorá zodpovedá záväzku - dlhu zo zmluvy o úvere,
podľa žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaného, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov,
teda takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ

nesplatné splátky úveru. Preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. Ak by zákonodarca v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mienil upraviť
oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý už je splatný, potom by druhá veta
tohto ustanovenia bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko, ak by dlžník pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátané príslušenstva, tak by

už banka nemala čo postupovať. Nakoľko § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi
bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, pričom § 92 ods. 8 nevylučuje odchýlnu
úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia
odchýlne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Preto
splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo potrebné, keďže zmluvné strany si

vzájomné práva a povinnosti upravili odchylne od znenia tohto ustanovenia. Predpoklady ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách podľa žalobcu nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka
pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovibanky,vtomtoprípadežalovanému,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnou
bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 tohto zákona. Splnenie podmienok podľa tohto zákonného

ustanovenia tak nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s nedoručením výzvy nemôže
byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce
zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1. Ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, tak nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Žalobca
tiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania priznaných občianskemu

združeniu. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP nemá
nárok na náhradu trov, nakoľko tento môže súd priznať len strane sporu. V tejto súvislosti namieta
neprípustnosť vstupu združenia do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného. Na podporu
svojich argumentov poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov SR.6. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil

trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaný ani Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitýprávnypredpis),aleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE t.j. 27.6.2013), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - O.
O., X..O.. (banka) a žalovaný dňa 20.8.2008 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej
bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver
spolu so zmluvným úrokom v mesačných splátkach po 106,29 eur. Splatnosť prvej splátky bola určená

k 10.9.2008 a poslednej k 10.8.2017. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 medzi O. O., X..O.. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka O. O. X..O.. voči
žalovanému, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.8.2008.

13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.

6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

14. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnejvýzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex

specialis k inštitútu cesie.

15. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

16. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).

Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.

17. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia

ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) (rozsudok
Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.03.2018).

18. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8
prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia

podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy
pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd
aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z 24.04.2018).

19. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v Zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

20. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej na základe zmluvy
z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku

z tohto úveru O. O., X.. O.. postúpila Advokátskej kancelárii N. &. N., spol. s r. o. (právny zástupca
žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných
podmienok O. O., X.. O.., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola O. O., X..
O.., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať,
prípadne od nej odstúpiť. O. O., X.. O.., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda

postúpila spomenutej spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho,
aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je
zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť N. &. N., O.. O. U..
L..) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásenámimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 %
ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých

bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že
banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda O. O., X.. O.., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú

pohľadávku z úveru v celom rozsahu X. I. N. &. N., O.. O. U.. L.., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k
vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), O. O., X.. O.., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010
je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že
nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou X.Á.

I. N. &. N., O.. O. U.. L.., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba
aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným
poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca
zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

21. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16
VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8

zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

22. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - O. O. X..O.. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu

celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom.

23. Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 10.8.2017. K postúpeniu
pohľadávky však došlo skôr (27.6.2013), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v
celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky preto nie je

možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný
vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym
predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

24. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia

pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky,
existencia a doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je
možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom
práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné

toto právo priznať.

25. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedajú aj súvisiace výroky o trovách konania.

26. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu o neprípustnosti vstupu Združenia - Pomoc a ochrana

spotrebiteľa „POS“ do konania.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 25 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa (v znení ku dňu vstupu Združenia do konania t.j. 21.8.2014), podľa ktorého, združenie môže
podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie

konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych
záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho
činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len"zoznam oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt
oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

28. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady
ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

29. Z ust. § 93 ods. 3 O.s.p., za účinnosti ktorého došlo k vstupu Združenia do konania vyplýva, že

vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je teda procesne samostatný, čo vyplýva aj z § 93 ods. 4 O.s.p.

30. Odvolací súd poukazuje na judikatúru ÚS SR (PL. ÚS 1/2014), v ktorom Ústavný súd poukázal na to,
že je potrebné pripomenúť aj záväzky Slovenskej republiky plynúce z práva Európskej únie, konkrétne

Smernice Rady č. 93/13/ EHS, v úvodnej časti, ktorej Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že
osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na
podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok navrhovaných pre všeobecné
uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok buď pred súdom
alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie

príslušných súdnych konaní. S prihliadnutím na uvedené považoval Ústavný súd SR za odôvodnenú
existenciu verejného záujmu na rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu stať vedľajšími účastníkmi
súdnehokonania,ajoprávnickéosoby,ktorýchpredmetomjeochranaprávapodľaosobitnéhopredpisu,
ktoré sami o sebe nemajú právny záujem na výsledku konania, svoju činnosť však vykonávajú v záujme
ochrany práv niektorého z účastníkov konania alebo tretích osôb (napr. spotrebiteľov), ktorí sa pri

ochrane svojich práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla v nevýhodnejšom postavení.

31. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012
jasne vyplýva záver, že absencia výslovného nesúhlasu účastníka konania, na ktorého strane by mal
vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu jeho účasti ako vedľajšieho účastníka v konaní. V

tomto prípade preto súhlas odporcu so vstupom do konania za účinnosti právnej úpravy v čase vstupu
vedľajšieho účastníka ani nebol potrebný, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 21.8.2014.

32. Aktuálna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, avšak
Združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala,

a to dňa 21.8.2014 (č.l. 22 spisu). Združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania
zúčastnilo. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej preto zodpovedá aj súvisiaci
výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.

33. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s

dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením, postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému i Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa

„POS“ bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, každému
v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).