Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112219876.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: M.. E. U., P..

XX.XX.XXXX, Y. Ď.S. XX, E., právne zastúpeného: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokátka so
sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti žalovaným: 1.) Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie
mieru 2, Prešov, zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom
Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, a 2.) Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov, IČO: 00 327
646, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu
za vecné bremeno, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.885,- € spolu s 8,75 % ročným úrokom

z omeškania od 26.4.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

III. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.077,50 € spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania od 23.4.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

V. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 56 % s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 56 % s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII.Žalobcajepovinnýnahradiťznaleckejorganizácii,INŠTITÚTZNALCOVSÚDNEHOINŽINIERSTVA,
družstvo, Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 619 694, znalečné v rozsahu 78 % s tým, že o jeho výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii, INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO
INŽINIERSTVA, družstvo, Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 619 694, znalečné v rozsahu 11 % s tým,
že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii, INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO
INŽINIERSTVA, družstvo, Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 619 694, znalečné v rozsahu 11 % s
tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa spolu s M. E. žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 domáhali, aby súd určil že im
patrí náhrada za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaných a po vynesení medzitýmneho rozsudku
pokračoval v konaní tak, že ustanoví súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku za účelom

určenia hodnoty vecného bremena a zaviaže žalovaných na zaplatenie náhrady za vecné bremeno,
ktoré viazne na parcele W.-U. Č.. XXXX/X, na parcele W.-U. Č.. XXXX/XX a na parcele W.-U. Č..
XXXX/XX. O rozsahu nároku navrhol súdu z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na znalecké
dokazovanie rozhodnúť konečným rozsudkom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu M. E. sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov
nachádzajúcich sa J. U..Ú.. H., na ktorých sa nachádza inžinierska stavba - cesta III. triedy č. XXXXXX E.
- I. - O. a priľahlý chodník. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. W.-U. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 259 m2 a parc. W.-U. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
277 m2 zapísané na O. Č.. XXXX. M. E. je výlučným vlastníkom pozemku parc. W.-U. Č.. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2 zapísanej na O. Č.. XXXX. Inžinierska stavba cesta M.. X.

Č..XXXXXXspoluspriľahlýmchodníkombolapostavenánazákladestavebnéhopovoleniač.j.I..XXXX/
OD-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným národným výborom - odborom dopravy v Prešove. Tomuto
stavebnému povoleniu predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č.
výst. XXX/XX-U.. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. A.-E.-XXXX/XXXX, ktorým bolo
povolené užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a

Správe mestských komunikácií Prešov. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavbe
cesty M.. X. Č.. XXXXXX E. - I. - O. na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách,
na ktorého prešlo vlastníctvo k cestám II. a III. triedy s účinnosťou od 1.1.2004. Keďže vlastníctvo k
chodníku, ktorý sa nachádza na parcele W.-U. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
277 m2, je sporné - obidvaja žalovaní tvrdia, že nie sú jeho vlastníkmi (viď konanie vedené na OS Prešov

sp.zn. 14C/75/2012), preto žalobca žiada náhradu od oboch žalovaných.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 24.7.2013, č.k. 8C/133/2012-120, pripustil, aby do konania namiesto
M. E. J. M.. E. U., nakoľko skôr menovaný postúpil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania,
zmluvou zo dňa 26.3.2012. Zároveň súd pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorej je žalovaný v 1.

rade povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemkoch nachádzajúcich sa
v k.ú. Solivar, zapísaných na O. Č.. XXXX, a to na parcele U. - W. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 259 m2 a parcele U. - W. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259
m2, sumu 17.639,66 € s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 2.7.2009 do zaplatenia a
taktiež žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za vecné bremeno viaznuce na pozemku

nachádzajúcom sa k.ú. H., zapísanom na O. Č.. XXXX, a to na parcele U. - W. Č.. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 277 m2, sumu 9.427,97 € s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od 2.7.2009 do zaplatenia.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.5.2013 navrhol žalobu zamietnuť.

Uviedol, že právo v zmysle § 112 OZ prvá veta možno uplatniť najmä návrhom (žalobou) na plnenie [§ 80
písm. b) OSP] - teda nie určovacou žalobou [§ 80 písm. c) OSP], ktorá nemá žiaden vplyv na začiatok a
plynutie premlčacej doby. Až podaním doručeným súdu 28.2.2013 bol podaný návrh, ktorý po obsahovej
stránke možno označiť nielen za doplnenie petitu návrhu tak, aby spĺňal všetky náležitosť riadneho
návrhu na začatie konania, ale za zmenu návrhu konania (žaloba na plnenie). Z hľadiska premlčania

podľa § 112 OZ je nové právo uplatnené až dňom, keď došlo k zmene návrhu, a teda až 28.2.2013. Ďalej
uviedol, že dňom 1.7.2009 nadobudol účinnosť čl. I. zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého v prospech vlastníka stavby
(cesty) vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku

pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu (cesty) alebo zmenu stavby (cesty). Nárok na náhradu
za zriadenie vecného bremena predstavuje subjektívne právo, ktoré si jeho nositeľ môže, ale nemusí
uplatniť. Právo bolo uplatnené až 28.2.2013 a preto v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vzniesol námietku premlčania.

5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.5.2013 navrhol žalobu zamietnuť.
Odôvodnil to tým, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený
verejnoprávnymi predpismi, na základe, ktorých boli zriadené. Aj, keď majú nesporný verejnoprávny
prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj prvoksúkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné
vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim, ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných

vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na
ktorých prevádzkovanie vznikli. Pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich
režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To potom znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných
vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť súkromnoprávnu úpravu.
Z ustanovenia § 151n ods. 3 OZ vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je povinný znášať

primerané náklady na zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Možno
užívať vecné bremeno za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami
(nález ÚS ČR zo dňa 25. januára 2005 sp. zn. PL. ÚS 25/04). Z ustanovenia § 2 zák. č. 66/2009
Z.z. vyplýva, že obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom
stavby, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý
je v jeho vlastníctve alebo finančnú náhradu. Pri zriadení vecného bremena na základe zákona je

náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva koncipovaná ako náhrada jednorazovo splatná v zákonom
stanovenej lehote tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej viazne zriadené vecné bremeno. Ak
zákonnévecnébremenovzniklok1.7.2009aažpodanímdoručenýmsúdudňa28.2.2013bolavyčíslená
náhrada za vecné bremeno, t.j. po zákonom stanovenej 3 ročnej lehote, žalovaný v 2. rade preto vzniesol
námietku premlčania žalovaného nároku.

6. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 15.5.2014 odvolal na zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré sa konalo dňa
10.1.2013, podľa ktorého vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou sa má
priznať primeraná náhrada po podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to

do času, kým sa vlastníkovi poskytne náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie úpravách.
Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že náhrada je len jednorazová, tak vlastník zaťaženého pozemku by
dostal jednak jednorazovú náhradu za vecné bremeno a napr. po štyroch rokoch od jej poskytnutia by
dostal aj náhradný pozemok, čím by dostal plnenie 2 krát a to raz ako jednorazovú náhradu (za 20
rokov trvania obmedzenia) a druhýkrát vo forme náhradného pozemku. Žalobca ďalej poukázal na nález

Ústavného súdu III. ÚS 237/09 za 16.12.2009, podľa ktorého pri nútenom obmedzení vlastníckych práv
možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia.
ŽalobcaďalejpoukázalnarozsudkyOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.7C/172/2011z14.1.2013,sp.zn.
25C/47/2011 z 13.6.2012, sp.zn. 16C/2/2011 z 22.3.2012, sp.zn. 8C/2/2011, rozsudky Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 6Co/154/2012 z 28.5.2012 a sp.zn. 6Co/117/2012 z 3.12.2012, a rozsudok NS SR

sp.zn.4Cdo89/2008z21.12.2009,podľaktorýchvlastníkpozemku,ktorýjezaťaženýzákonnýmvecným
bremenom má právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za vymedzené časové
obdobie.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že síce nárok bol vyčíslený podaním zo dňa 28.2.2013, avšak

žalobný návrh bol podaný ešte dňa 29.6.2012. Ak by súd považoval nárok za premlčaný, bolo by to v
rozpore s ustanoveniami procesného poriadku ohľadom doplnenia podania. Ďalej uviedol, že priamo v
zjednocujúcom stanovisku krajského súdu je citovaný zák. č. 66/2009 Z.z.. Podľa žalobcu porovnávacia
metóda pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je objektívnejšia a hodnovernejšia, pretože aj
novelizáciou vyhlášky č. 492/2004 Z.z. sa v roku 2010 táto metóda doplnila v súlade s európskymi

ohodnocovacími štandardmi. Metóda polohovej diferenciácie nie je objektívna aj z toho hľadiska, že
tam v nej používa koeficient z ECB, ktorý každý mesiac klesá a preto to nie je hodnoverné číslo.
Znalecký posudok znaleckej organizácie č. 21/2016 považuje za vnútorne rozporný a zmätočný. V
tomto posudku znalci určili metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu pozemkov v sume
34.677,- €, resp. 43,62 €/m2 a hodnotu nájmu 3,16 €/m2 za rok, pričom porovnávacou metódou bola

stanovená všeobecná hodnota pozemku vo výške 82.839,- €, resp. 104,20 €/m2. Takáto diametrálna
rozdielnosť stanovených všeobecných hodnôt tých istých pozemkov dvoma rozdielnymi metódami sama
o sebe spochybňuje hodnovernosť a správnosť daného posudku, nakoľko sa aj samotný znalci vyjadrili,
že všeobecná hodnota určovaná dvomi rôznymi metódami má byť rovnaká, resp. nepatrne odlišná.
Znalecká organizácia zvolila za správnu metódu na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov metódu

polohovej diferenciácie, nakoľko z 21 predložených nájomných zmlúv považovala za porovnávateľné
s prejednávaným prípadom len jednu, pričom pre využitie porovnávacej metódy musia byť k dispozícii
minimálnetrizmluvy.Užuvedenésanámjavíbyťnevierohodné.ŽalobcadanépozemkypredalNárodnej
diaľničnej spoločnosti v decembri 2012 za sumu 67.575,- €, resp. za 85,- €/m2. Znalecká organizáciavypočítala cenu nájmu za m2 na rok vo výške 3,16 €, pričom žalobca dané pozemky Národnej diaľničnej
spoločnosti prenajal za sumu 12,78 €/m2/rok. S ohľadom na porovnanie reálnych trhových cien
pozemkovanájmovnazákladereálnychuskutočnenýchtransakciísovšeobecnýmihodnotamiurčenými

v znaleckom posudku č. 21/2016 možno konštatovať, že údaje v posudku sú výrazne podhodnotené.
Podľa názoru žalobu mu patrí náhrada za zriadenie vecného bremena vypočítavaná zo základu 20
rokov, keďže daný pozemok bol zriadením vecného bremena trvalo znehodnotený a na voľnom trhu
nepredajný a preto bol žalobca nútený ho predať Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá bola jediná
ochotná ponúknuť za takto zaťažený pozemok aspoň sumu blížiacu sa primeranej. Ak by daný pozemok

nebol zaťažený vecným bremenom, žalobca by bol schopný predať pozemky za vyššiu sumu, nakoľko
by boli tieto zaujímavé nielen pre štát, ale i pre tretie osoby, ktoré by ho mohli využívať bez akéhokoľvek
obmedzenia.

8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní poukazoval na to, že nárok žalobcu nebol riadne uplatnený,
pretože šlo len o všeobecnú formuláciu náhrady za vecné bremeno ktorá bola len určením právnej

skutočnosti zo zákona, ako taká nemala opodstatnenie a bolo potrebné ju vyčísliť v rámci premlčacej
doby. Ďalej uviedol, že žalobca v čase, keď kupoval sporné parcely, vedel, že tie sú zastavané pozemnou
komunikáciou, a preto má za to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíva právnu
ochranu. Stanovisko kolégia krajského súdu nepoukazuje na vecné bremeno, ktoré vznikne na základe
zákona, ale na zmluvné vecné bremeno. Do pozornosti súdu dal tú skutočnosť, že v znaleckom posudku

predloženom žalobcom bola určená hodnota jednorazovej náhrady a nie opakujúce sa plnenie. Uviedol,
že pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je porovnávacia metóda najmenej vhodná, keďže sa
tuvnajväčšejmožnejmiereuplatňujesubjektívnypostojznalca,ktorýmáslobodnývýberporovnávaných
nehnuteľností,pričomvdanomprípademunaporovnaniebolipodanépodkladyodzadávateľa-žalobcu,
ktorý má vysoký záujem na tom, aby vypočítaná hodnota bola čo možno najvyššia. Znalecký posudok

Ing. Ilkoviča je potrebné posudzovať ako listinný dôkaz, nakoľko neobsahuje doložku, ktorú vyžaduje
súčasný CSP. Poukázal aj na to, že žalobca predložil tomuto znalcovi zmluvy za účelom vypracovania
posudku, pričom žalobca mal záujem na tom, aby hodnota ku ktorej dospeje tento znalec bola najvyššia.
V tomto konaní boli zo strany žalobcu predkladané zmluvy, ktoré sa týkali prenájmu garáže alebo na
nehnuteľnostiach bolo zriadené parkovisko a teda tieto pozemky neboli vhodné na porovnávanie. Ing.

Mikuláš Ilkovič si mohol v centrálnom registri zmlúv vyhľadať nájomné zmluvy, kde bola cena nájomného
aj trikrát nižšia.

9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že s vecným bremenom je nesporne spojená aj náhrada
a preto považuje takúto žalobu z hľadiska ochrany subjektívneho práva žalobcu za neurčitú. Tento

nedostatok odstránil až ďalším podaním, kde bolo spresnené, koľko žiada zaplatiť. Je nepochybné,
že spresnený petit bol podaný po zákonnom stanovenej v lehote. Ak by sa súd priklonil k názoru, že
náhrada za vecné bremeno je opakujúcim sa plnením, nesporne by bol premlčaný nárok za obdobie
od 1.7.2009 do 26.6.2012. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 89/2008, ktoré síce pojednáva
skutkovo v inej veci, avšak je použiteľné aj na daný prípad, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že aj

v prípade, ak by ustanovenie v špeciálnom predpise nebolo (t.j. v zák. č. 66/2009 Z.z.), aplikovalo by
sa na predmetný prípad ustanovenie § 128 Občianskeho zákonníka. Odsek 1 predmetného zákonného
ustanovenia hovorí o dočasnom, prechodnom obmedzení vlastníckeho práva, pričom v takomto prípade
by bolo možné uvažovať o opakujúcom sa plnení počas trvania obmedzenia vlastníckeho práva. Odsek
2 predmetného zákonného ustanovenia však pojednáva o trvalom obmedzení vlastníckeho práva a

tento odsek nie je použiteľný na priznanie opakovanej náhrady. Ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.
odkazuje na ust. § 151h až 151n Občianskeho zákonníka. Z ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že nositeľ oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie,
údržbu veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Vecné bremeno nemožno užívať celkom
bezodplatne a táto odplatnosť zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a s jej opravami. Predpis

66/2009 Z.z. neupravuje osobitné náhrady vo forme finančnej. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že
žalobca nepochybne vedel, že parcelu, ktorú nadobúda, nadobúda s tým, že jej časť je zastavaná, čo sa
odrazilo aj v nadobúdacej cene a preto je takýto výkon vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný v 2. rade namietal, že výška nároku uvedená v znaleckom posudku predloženom žalobcom
je neúmerná. Znalec pri stanovení výšky náhrady vychádzal z nájomných zmluvu, v prípade ktorých sa

jedná väčšinou o krátkodobé vzťahy, pričom podľa jeho názoru nie je možné porovnávať výšku nájmu s
náhradouzavecnébremeno,ktoréobmedzujetrvalo.Taktiežpoukázalnarozdielmedziverejnoprávnym
obmedzením vlastníctva a záväzkovoprávnym obmedzením. Navyše v predmetnom posudku znalecporovnával pozemky vlastníkov, ktorí majú spory so žalovaným v 2. rade pohľadom náhrady za ich
užívanie.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (výpis z LV č. XXXX U..Ú.. Solivar, LV č. XXXX U..Ú..
H., Geometrický plán č. XXX/XXXX na čl. 7-8, Územné rozhodnutie na čl. 9-11, Stavebné povolenie na
čl. 12-13, Kolaudačné rozhodnutie na čl. 14-15, Znalecký posudok č. 5/2012 na čl. 66-89, oznámenie
o postúpení pohľadávky na čl. 115, zmluvy o nájme na čl. 196-201, Žiadosť o majetkovoprávne
usporiadanie pozemku z 19.11.2009 na čl. 218-219, Nariadenie konania začatí pozemkových úprav

na čl. 220, rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o prerušení konania, Zmluva o prevode
vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii z 3.7.2012 na čl. 229-232, nájomné a kúpne zmluvy na
čl. 259-320, Znalecký posudok č. 21/2016 na čl. 355-470, znalecký posudok č. 8/2016 na čl. 485-498,
Kúpna zmluva č. XXXXX/X/XXXX/Solivar/XXXX/Ny z 20.12.2012 na čl. 543-545, nájomné zmluvy na čl.
546-554, nájomné zmluvy na čl. 572-601, Kúpna zmluva z 2.8.2000 na čl. 623-624, Zmluva o zrušení a
vyporiadní podielového spoluvlastníctva a zriadení vecného bremena z 6.3.2002 na čl. 628-629, Kúpna

zmluvač.08/2009načl.630-632,Dohodaoodstúpeníodkúpnejzmluvyč.08/2009načl.605,Doplnenie
znaleckého úkonu č. 1/2016 na čl. 644-671), a inými v spise nachádzajúcimi sa listinami, pričom zistil
nasledovné:

11. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že pozemok nadobudol približne v roku 2000. V predmetnom

období mal záujem o budovy, ktoré aj nadobudol v konkurznom konaní. Až geometrickým plánom,
ktorý bol vyhotovený neskôr, zistil, že v rámci konkurzu nenadobudol pozemky, o ktoré mal záujem (t.j.
pozemky priľahlé k budove), ale pozemky, na ktorých sa nachádzala cesta o ktoré záujem nemal. Nie
je pravdou to, že vedel o existencii vecného bremena.

12. Dňa 3.12.1999 Krajský súd v Košiciach uznesením, č.k. 1K 249/99-7, vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka:STAVBA,výrobnédružstvoPrešov.KrajskýsúdvKošiciachopatrenímzodňa25.7.2000súhlasil
s predajom majetku úpadcu: parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.193 m2, parc.
č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.004 m2 a na nej stavba so s.č. XXXX, parc. č.
XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 329 m2 a na nej stavba so s.č. XXXX, zapísaných na

LV č. XXXX, U..Ú.. H., mimo dražby pre D. L. v podiele 1/6, D. E. v podiele 1/3, M.. E. U. v podiele 1/3
a Š. L. v podiele 1/6 za kúpnu cenu 800.000,-Sk (26.555,13 €).

13. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.8.2000 boli vyššie uvedené nehnuteľnosti prevedené
do spoluvlastníctva kupujúcich za cenu 800.000,-Sk. V Čl. IV. tejto zmluvy sa uvádza, že predávajúci

zoznámil kupujúcich so stavom nehnuteľnosti a kupujúci prehlasuje, že si uvedenú nehnuteľnosť pred
podpísaním prehliadol a jemu známy jej dnešný stav, ktorý bez námietok prijíma.

14. Mesto Prešov v Listine o určení súpisného čísla zo dňa 25.10.2000 určilo pre stavbu postavenú na
parc. č. XXXX/XX - „dielňu“ súpisné číslo XXXXX a pre stavbu postavenú na parc. č. XXXX/X - „sušiareň

reziva“ súpisné číslo XXXXX.

15. Dňa 6.3.2002 bola medzi D. L., D. E.U., M.. E. U. N. Š. L. uzavretá Zmluva o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o zriadení vecného bremena. Zmluvné strany v nej
konštatujú spoluvlastníctvo k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Solivar, o celkovej výmere

2.526 m2 ako aj k štyrom stavbám (sušiareň reziva, dielňa, zámočnícka dielňa, sklad). Celková hodnota
vyporiadavaných nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom Ing. Vladimíra Vaľu č. 020/2002 zo
dňa 25.2.2002 na sumu 4.058.390,-Sk (134.713,86 €). Na základe tejto zmluvy žalobca nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva parc. KN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 795 m2, parc. KN
č. XXXX/X - zastavaná plochu o výmere 180 m2 a na nej stojaca stavba so súpisným číslom 11194

(sušiareň reziva), parc. KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 544 m2 a na nej stojaca stavba so
súpisným číslom XXXXX (dielňa), parc. KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 149 m2 a na nej
stojaca stavba so súpisným číslom XXXXX (sklad). Plocha, ktorú nadobudol žalobca, činila 1.668 m2,
z toho výmera parciel, na ktorej stáli stavby, predstavovala 873 m2.

16. Žalobca, ako predávajúci, Kúpnou zmluvou č. 08/2009 zo dňa 14.8.2009, ktorej vklad do katastra bol
povolený dňa 8.9.2009, predal M. E., parc. KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
259 m2, vytvorenú na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX z parcely U.-W. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 795 m2, zapísanej na LV č. XXXX, U..Ú.. H., za kúpnu cenu 23.310,- €.17. Na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy č. 08/2009 uzavretej dňa 14.8.2009 sa účastníci
predmetnej kúpnej zmluvy dohodli na odstúpení od nej s tým, že táto sa od začiatku zrušuje.

18. Žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii zo
dňa 3.7.2012 previedol vlastníctvo k pozemnej komunikácii M. E. - J. na Národnú diaľničnú spoločnosť.
Predmetná zmluva nadobudla účinnosť v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po
dni jej prvého zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv, t.j. 11.7.2012.

19. Žalobca na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/X/XXXX/Solivar/XXXX/Ny uzavretej dňa 20.12.2012
odpredal parcely W.-U. Č.. XXXX/X, W.-U. Č.. XXXX/XX, W.-U. Č.. XXXX/XX Národnej diaľničnej
spoločnosti za sumu vo výške 67.575,- €.

20. V znaleckom posudku č. 5/2013 vyhovenom Ing. Mikulášom Ilkovičom bola jednorazová náhrada za

zriadenie vecného bremena na parc. C-KN č. XXXX/X, E.. W.-U. Č.. XXXX/XX N. E.. W.-U.- Č.. XXXX/
XX, nachádzajúcich sa v k.ú. H., za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012 stanovená vo výške 27.100,- €
po zaokrúhlení. Znalec použil pri výpočte všeobecnej hodnoty prenájmu porovnávaciu metódu, pričom
vychádzal zo zmlúv v ktorých sa jednotková výška nájomného pohybovala od 10,59 €/m2/rok až do 15,-
€/m2/rok.

21. Znalecký posudok č. 8/2016 vypracovaný Ing. Dušanom Šoltýsom pre konanie vedené na tunajšom
súde pod sp.zn. 10C/133/2012 stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie časovo
obmedzeného vecného bremena na obdobie troch rokov vo výške 7,09 €/m2. Predmetom posúdenia
boli parcely nachádzajúce sa v intraviláne v k.ú. Solivar.

22. V znaleckom posudku č. 21/2016 vypracovanom znaleckou organizáciou - INŠTITÚT ZNALCOV
SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov (KN-C č. 3153/1,
KN-C č. 3153/40, KN-C č. 3153/41) zaokrúhlenie na sumu 35.000,- € a to použitím porovnávacej
metódy. V poskytnutých kúpnych zmluvách bola prevažne dohodnutá jednotková kúpna cena vo výške

pod 91,91 €/m2 do 114,68 €/m2 a táto zodpovedala všeobecnej hodnote predmetu kúpy zistenej
znaleckým posudkom Ing. Milana Vinklera v roku 2010. Takáto jednotková cena je však neúmerne
vysoká a nekorešponduje s cenami pozemkov ponúkanými na internete. V meste Prešov v období
posledných 52 týždňov priemerná jednotková cena stavebných pozemkov sa pohybovala okolo 40
€/m2. Znalecká organizácia ďalej určila aj všeobecnú hodnotu práv a závad na obdobie 20 rokov v

sume 33.000,- € po zaokrúhlení. Znalecká organizácia nestanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena v období od 1.7.2009 do 1.7.2012, ale určila všeobecnú
hodnotu nájmu za užívanie predmetných pozemkov vo výške 7.500,- € po zaokrúhlení, ktorá vychádzala
zo všeobecnej hodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota
nájmu bola stanovená výpočtom, nakoľko ju nebolo možné stanoviť porovnávacou metódou, keďže

v danej lokalite nebolo možné získať objektívne a dôveryhodné poklady - nájomné zmluvy aspoň
trov porovnateľných pozemkov, ktoré boli uzavreté za porovnateľných podmienok v období blízkom
predmetnému (č.l. 7 posudku). Prevažná časť nájomných zmlúv bola uzatvorená mimo skúmaného
obdobia, t.j. od 1.7.2009 do 1.7.2012, niektoré zmluvy boli uzatvorené na pozemky nachádzajúce sa
mimo skúmanej lokality mesto Prešov, ďalej niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené na veľmi krátke

obdobia a niektoré prenájmy boli uzatvorené ako doplnkové a zahrňovali v sebe aj poskytnutie služieb.

23. V Doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 21/2016 bola všeobecná hodnota vecného bremena za
obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012 vyčíslená na sumu 5.965,43 € po zaokrúhlení na sumu 6.000,-€. Na
m2 to predstavuje sumu 7,50 €.

24. Znalkyne za znaleckú organizáciu, G. C. N. N. U., pri výsluchu uviedli, že zmluvy uvedené v ZP
Ing. Milana Vinklera nekorešpondujú s trhovou hodnotou. Suma vo výške 100,-€ až 114,-€ sa totiž môže
pohybovať v rámci predaja nehnuteľnosti za účelom bytovej výstavby resp. budovania rodinných domov.
V ich znaleckom posudku vyčíslili hodnotu nehnuteľnosti použitím oboch metód, avšak reálnu hodnotu

nehnuteľnosti vyjadruje suma určená metódou polohovej diferenciácie. Na voľnom trhu by o predmetné
pozemky nebol vôbec záujem, nielen vzhľadom na ich polohu, ale aj vzhľadom na ich tvar, keď dĺžka
značne prevažuje nad šírkou. Posudzované pozemky sú okrem toho jednoúčelové, teda nedajú sa už
využiť na nejaký iný účel, pričom ostatné pozemky, ktoré sa predávali na internete, majú viacúčelovévyužitie. V znaleckom uviedli ponuky na predaj nehnuteľností v priemyselných zónach, teda na iné
využitie ako na bytovú výstavbu, a to za rok 2016, pričom tieto nehnuteľnosti je možné porovnávať s
nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania. Pozemky uvedené v prílohe znaleckého posudku

sú pozemky vhodné na výstavbu, pričom porovnávané pozemky nie sú vhodné už na žiadnu inú
výstavbu. Nehnuteľnosti inzerované na internete boli uvedené za účelom poukázania na reálnu hodnotu
nehnuteľností, avšak ich jednotková hodnota za m2 nebola použitá pre výpočet. Znalkyne ďalej uviedli,
že ak boli vyplácané vyššie výkupné ceny, bolo to z toho dôvodu, že nehnuteľnosť vykupovala Národná
diaľničná spoločnosť, ktorá to robila na základe predloženého znaleckého posudku, ktorý neskúmala a

okrem toho konala pod časovým tlakom z dôvodu využitia európskych fondov. Porovnávacia metóda je
síce najlepšia, avšak nie v prípade, keď bol vypracovaný posudok len jedným znalcom, ktorý navyše
vychádzal iba zo zmlúv, ktoré uzatvorila Národná diaľničná spoločnosť. Žalobcom predložené nájomné
zmluvy boli vylúčené na porovnanie z tohto dôvodu, že vplyv polohy predstavoval väčší rozdiel ako
odporúčaných 30 % od hodnoty porovnávaného pozemku. Okrem toho niektoré zmluvy boli uzatvárané
na krátku dobu, resp. spolu s prenájmom nehnuteľnosti, boli poskytované aj ďalšie služby a teda je ťažko

odlíšiť, čo z uvedenej výšky prenájmu predstavovali služby a čo samotný prenájom nehnuteľnosti.

25. Svedok, Ing. Mikuláš Ilkovič, pri výsluchu uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
metódou polohovej diferenciácie je zložitejší a táto metóda je náročnejšia na spracovanie. V podstate aj
pri tejto metóde dochádza k porovnávaniu, kde vlastne koeficienty, ktoré sa zistia z už zrealizovaného

obchodu, sa dosadia do výpočtu oceňovanej nehnuteľnosti. Pri použití metódy polohy diferenciácie,
ako aj pri použití porovnávacej metódy, by výsledok mal byť približne rovnaký a rozdiel by mal byť
tak do 5 %. Znalecká organizácia vychádzala z údajov uvedenými realitnými kanceláriami, kde sa
predajnosť pohybovala okolo 37,- €/m2, pričom tieto pozemky sa nachádzali v extraviláne, resp. blízko
intravilánu, teda nimi zistený údaj hovoril o predajnosti pozemkov na okraji a nie v blízkosti centra

mesta. Znalecká organizácia si zvolila metódu polohovej diferenciácie z toho dôvodu, že nemala k
dispozícii posudok Ing. Vinklera, avšak k dispozícii mala zmluvy, z ktorých on vychádzal a preto je
nepochopiteľné, prečo sa odchýlili od použitia porovnávacej metódy. Dodal, že znalecká organizácia
vo svojom posudku prihliadala na faktory, ktoré znížili cenu nehnuteľnosti, a to na jej tvar, možnosti
jej využitia a ochranné pásma, no pri stanovovaní ceny sa malo vychádzať z technického stavu

nehnuteľnosti pred jej zameraním a vyčlenením z väčšieho celku (pozemku). Zameraním a vyčlenením
uvedeného pozemku vlastne ako keby bol vlastník pokutovaný, keďže táto skutočnosť mala vplyv
na stanovenie ceny skrz tvar nehnuteľnosti a preto tento redukujúci faktor bol použitý nesprávne.
Účel využitia pozemkov je v jeho posudku obsiahnutý vo fyzickom faktore - technická infraštruktúra.
Stanovenie hodnoty vecného bremena je priamo úmerné stanovenia výšky všeobecného hodnotenia

nehnuteľnosti. Vyhláška umožňuje vypočítať hodnotu vecného bremena na neurčité obdobie, ale aj na
určité obdobie, tak ako to spravil on vo svojom posudku. Postup pre výpočet je taký, že sa najprv stanoví
všeobecná hodnota nehnuteľnosti, následne sa stanoví hodnota nájmu a až tretím krokom je stanovenie
hodnoty vecného bremena. Keďže mal k dispozícii nájomné zmluvy, začal pri stanovení výšky vecného
bremena rovno v druhej fáze.

26. Na zistený skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy:

27. Podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR - ústavný zákon č. 460/1992 Zb., každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý

v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazáklade
zákona a za primeranú náhradu.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Zb., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k

pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

29. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnychpredpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

30. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

31. Podľa § 128 ods. 2 občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

33. Podľa § 151o Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami

konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ustanovenia § 134
tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností

34. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

38. Právny teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený pravidlom

„zvláštny zákon ruší všeobecný" za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna
úprava, t. j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa
uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje.

39. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi

predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné
bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré
ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné
vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú

úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách.
Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou,
občianskoprávnou. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej
úpravy, na základe ktorej vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasnéšpeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je
potrebné použiť úpravu súkromnoprávnu (do pozornosti nález Ústavného súdu ČR, PL ÚS 25/04).

40. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 tohto zákona vzniká za náhradu,
je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20
ods. 4 Ústavy SR. Vecné bremeno in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez

ohľadu na zmenu vlastníctva, a tak nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka
zaťaženého pozemku. Z uvedeného potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena
je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Ani zákonodarca
explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia z práva na primeranú náhradu zo zákonného
vecného bremena. Ak by tento cieľ zákonodarca sledoval, nepochybne by takáto regulácia opakujúceho
sa plnenia bola v zákone presne stanovená.

41. Je nepochybné, že pozemky zastavané pozemnou komunikáciou v minulosti patriace žalobcovi,
boli zaťažené vecným bremenom až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda od 1.7.2009.
Žalobca nadobudol predmetné pozemky v konkurznom konaní v roku 2000 najprv do spoluvlastníctva,
pričom od roku 2002 boli v jeho výlučnom vlastníctve. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom

stavby - cesty na parc. C-U. Č.. XXXX/X a parc. W.-U. Č.. XXXX/XX bol v rozhodnom období žalovaný
v 1. rade a vlastníkom chodníka na parc. W.-U. Č.. XXXX/XX žalovaný v 2 rade. Až účinnosťou
zákona č. 66/2009 Z.z. sa vlastníci stavby, stali oprávnenými užívateľmi pozemku, čo vylučuje možnosť
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik
vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného

právnehopredpisu,ktorébybránilotomutozáveru.Nepochybnevlastníkovipozemkunáhradazanútené
obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného
práva vlastniť a užívať majetok. V prejednávanej veci teda nejde o nárok z protiprávneho stavu, ale o
nárok, ktorý vyplýva vlastníkovi trpiaceho pozemku so zákonom predpokladaného stavu. Ani stanovisko
spoločného zasadnutia kolégií Krajského súdu v Prešov z 10.1.2013 nehovorí o tom, že by odškodnenie

za zriadenie vecného bremena malo mať charakter opakujúcej sa náhrady.

42. Taktiež niet dôvodu, aby sa v danej veci vylučovalo použitie inštitútu premlčania. Nemožno sa
stotožniť s názorom žalovaných, podľa ktorého žalobca vyčíslil svoj nárok na náhradu za zriadenie
vecného bremena až po uplynutí trojročnej premlčacej doby počítanej od vzniku zákonného vecného

bremena, t.j. od účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z.. Podľa názoru súdu k uplatneniu nároku došlo pred
uplynutím premlčacej doby podaním žaloby doručenej súdu dňa 29.6.2012 vzhľadom k tomu, že
predmetom uplatneného nároku v žalobe je náhrada za vecné bremeno a teda nie určenie existencie
vecného bremena. Žalobca následne len spresnil výšku požadovaného plnenia stanovením konkrétnej
sumy.

43. Súd nepovažoval námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k nároku týkajúceho
sa parc. C-KN č. XXXX/XX za nedôvodnú, keďže v čase podania žaloby oprávneným vlastníkom
predmetnej parcely bola iná osoba ako žalobca. K zmene vlastníctva došlo až na základe odstúpenia
od kúpnej zmluvy po začatí tohto konania, pričom predošlý vlastník následne postúpil svoju pohľadávku

zmluvou na žalobcu.

44. Čo sa týka samotnej výšky náhrady za zriadenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého
posudku č. 21/2016 a jeho Doplnenia č. 1 vypracovanými znaleckou organizáciou, nakoľko tento
posudok považuje za hodnovernejší než znalecký posudok Ing. Mikuláša Ilkoviča č. 5/2013 a taktiež

samotnú hodnotu závad za reálnejšiu resp. približujúcu sa realite. V znaleckom posudku č. 5/2013
znalec dospel k hodnote vecného bremena porovnávacou metódou, pričom podkladom pre porovnanie
boli iba nájomné zmluvy predložené mu žalobcom. Znalec teda iniciatívne nevyhľadal iné nájomné
zmluvy, ktoré by sa týkali porovnateľných pozemkov a keďže zadávateľom nebol súd, nemohol si
potrebné podklady vyžiadať ani z katastra nehnuteľností, čo značne znížilo možnosti pre porovnanie.

Taktiež je potrebné poukázať na to, že nájomné zmluvy, z ktorých tento znalec vo svojom posudku
vychádzal, sa týkali prenájmu skladovacích priestorov, parkovacích plôch, či nebytových priestorov,
teda nejednalo sa o porovnateľné pozemky, keďže tieto pozemky mali na rozdiel od posudzovaných
pozemkov aj reálne ekonomické využitie pre ich vlastníka. Podľa názoru súdu je potrebné prihliadaťaj na tú skutočnosť, že v danom prípade vlastníkom stavby bol iný subjekt než vlastník samotného
pozemku, na ktorom je komunikácia postavená. V zmluvách predložených žalobcom je vlastníkom
objektov - stavieb (napr. parkoviska) rovnaká osoba ako vlastník pozemku. Z tohto dôvodu je potrebné

stanoviť trhovú hodnotu pozemku bez zohľadnenia vplyvu stavieb na nich postavených tak, ako to
spravila znalecká organizácia vo svojom posudku. Súd sa nestotožňuje s názorom svedka, Ing. Mikuláša
Ilkoviča, podľa ktorého predmetné parcely mali byť posudzované ako súčasť väčšieho celku pred ich
odčlenením, nakoľko podľa názoru súdu ich hodnotu nemožno odvodzovať od pozemkov slúžiacich
na iný účel, a na ktorých sú vybudované iné druhy stavieb. Súd okrem toho dodáva, že žalobcom

predložené zmluvy boli uzavreté v inom než v posudzovanom období (1.7.2009 - 11.7.2012). Dôležitý
faktor, na ktorý je potrebné prihliadať pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, je
ten, že parcely sa nachádzajú na okraji mesta v priemyselnej zóne, teda ich hodnota musí byť zákonite
nižšia než hodnota pozemkov v centre mesta resp. v blízkosti centra, na ktorých sú vybudované objekty
slúžiace bytovým potrebám resp. obchodným účelom. Na trhovú cenu posudzovaných pozemkov má
nepochybne vplyv aj skutočnosť, že sa nachádzajú v ochrannom pásme komunikácie a zo zákona sú

zaťažené zákonným vecným bremenom, pričom sa už nedajú využiť na nejaký iný účel, než akému
v súčasnosti slúžia. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca bol spoluvlastníkom pozemkov,
ktorých súčasťou boli aj sporné parcely, o celkovej výmere 2.526 m2 a taktiež štyroch budov, ktoré boli
v roku 2002 (t.j. sedem rokov pred účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z.) ocenené na sumu v celkovej
výške 134.713,86 € (4.058.390,-Sk). Na základe tejto skutočnosti možno dôvodne dospieť k záveru, že

všeobecná cena posudzovaných pozemkov o výmere iba 795 m2, na ktorých sa nenachádza žiadna
z týchto štyroch stavieb, uvedená v posudku znaleckej organizácie vo výške 82.839,-€ nezodpovedá
skutočnej trhovej cene pozemkov. K tejto hodnote dospela znalecká organizácia na základe porovnania
cien štyroch kúpnych zmlúv, ktoré uzavreli rôzni predávajúci s tým istým kupujúcim subjektom - štátom
zastúpenýmSlovenskousprávouciest,pričomcenaboladohodnutápodľaposudkuIng.MilanaVinklera.

Absentuje tu teda existencia viacerých relevantných a od seba nezávislých podkladov vhodných na
porovnanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností
stanovenú znaleckou organizáciou s použitím metódy polohovej diferenciácie, od ktorej sa odvíja aj
všeobecná hodnota vecného bremena, za relevantnejšiu než cenu stanovenú v znaleckom posudku č.
5/2013. Výsledky resp. závery zistené znaleckou organizáciou súd podporené aj ponukami realitných

kancelárii na predaj stavebných pozemkov. K podobným záverom dospel aj znalec, Ing. Dušan Šoltýs,
vo svojom posudku č. 8/2016.

45. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého
posudku, nakoľko mal za to, že v predloženom posudku znaleckej organizácie bolo dostatočne

vysvetlené, prečo pri stanovení všeobecnej hodnoty bola použitá metóda, akú znalecká organizácia
použila, a prečo sa neakceptovali predložené zmluvy. Z tohto dôvodu má súd za to, že vypracovanie
ďalšieho posudku by bolo v danej veci nehospodárne a len by neprimerane predlžilo toto konanie.

46. Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie náhrady za zriadenie

vecného bremena na parc. U.-W. Č.. XXXX/X N. E.. U.-W. Č.. XXXX/XX za obdobie od 1.7.2009 do
11.7.2012 v sume 3.885,-€ [(259 m2 + 259 m2) x 7,50 €/m2] a žalovaného v 2. rade na zaplatenie v
sume 2.077,50 € [277 m2 x 7,50 €/m2]. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

47. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ktorú navrhoval a taktiež nepriznal tento úrok

od 2.7.2009 tak ako to navrhoval žalobca, ale od 23.4.2013, resp. 26.4.2013, teda od nasledujúceho
dňa po doručení žaloby v tejto veci žalovaným, keďže žalobca nepreukázal, aby bol žalovaného vyzýval
na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena ešte pred podaním žaloby. K uvedeným
dňom bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal čiastočný úspech v pomere k žalovaným sumám v rozsahu 22 %,
úspech každého zo žalovaných predstavuje 78 %. Miera úspechu žalovaných tak činí 56 % (78 % - 22
%). Súd zároveň rozhodol aj o nároku na znalečné, ktoré vzniklo znaleckej organizácii a to podľa pomeru
neúspechužalobcuažalovaných,pričomužalovanýchrozdelilpomerichneúspechu(22%)napolovicu.

O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.