Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234431
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113234431.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: O. U., D..

XX.X.XXXX, N. G., O. X, zastúpenej: JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka, Košice, Štúrova 20, proti
žalovanej: G. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, zastúpenej: AK - TARABČÁK s.r.o., advokátska kancelária,
Prešov, Hlavná 13, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27.11.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia, že nadobudla

vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu cez pozemok
žalovanej. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. A., zapísanej
na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - záhrada o výmere 954
m2. Uviedla, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou susedných nehnuteľností zapísaných na Okresnom
úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
862 m2 s rodinným domom súp. č. XX, parcela č. XX - záhrada o výmere 164 m2 a parcela č. XX -
záhrada o výmere 388 m2. Žalobkyňa konštatovala, že vlastnícke právo k svojej parcele nadobudla

dedením po svojej nebohej matke, pričom jej nebohá matka nadobudla vlastnícke právo k tejto parcele
dedením po svojich nebohých rodičoch a títo starí rodičia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo kúpou
v roku 1934 od p. A., ktorý sa odsťahoval do USA. Na parcelu č. XX vo vlastníctve žalobkyne bol prístup
po obecnej ceste popred parcely žalovanej č. XX, XX a XX, a to peši, vozom, aj motorovým vozidlom.
Žalobkyňa uviedla, že jej starí rodičia, jej matka, ako aj ona, chodili na parcelu č. XX, t. j. záhradu
za účelom jej obhospodarovania, pričom na nej boli vysadené ovocné stromy a v určitom období sa
využívala aj na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V polovici 80-tych rokov žalovaná bez súhlasu

nebohej matky žalobkyne svojvoľne časť obecnej cesty pred svojou parcelou č. XX zahradila z oboch
strán až k potoku a pripojila ju k svojmu pozemku. Týmto túto cestu zrušila a znemožnila prechod na
parcelu žalobkyne. V ďalšom období boli nútení žalobkyňa a jej príbuzní využívať na prechod poľnú
cestu, ktorá nie je obecnou cestou a nie je vhodná na prechod motorových vozidiel. Žalovaná podľa
žalobkyne v roku 2012 súhlasila s vyhotovením geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený pod č. XXX/
XX zo dňa 25.9.2012, v zmysle ktorého bola novovytvorená parcela č. XX/X o výmere 117 m2 oddelená
od parcely č. XX ako obecná cesta slúžiaca na prístup k parcele č. XX, t. j. k parcele žalobkyne. Po

vyhotovení geometrického plánu však žalovaná odmietla uzavrieť písomnú zmluvu o zriadení vecného
bremena práva prechodu cez parcelu č. XX v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na vyššie uvedené je žalobkyňa názoru, že už jej starí rodičia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenu práva prechodu cez parcelu č. XX výkonom práva (vydržaním) podľa § 116 ods. 1 zákonač. 141/1950 Zb., pričom im vydržacia doba začala plynúť najneskôr 1.1.1951 a skončila uplynutím
10-ročnej lehoty. Rovnako tak žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva
prechodu rovnakom výkonom práva vydržaním v zmysle zákona č. 131/1982 Zb. Občiansky zákonník,

podľa § 132a a § 135a v spojení s § 865 ods. 3. Konštatovala, že jej právni predchodcovia ako
aj ona nepretržite od roku 1934 až do polovice 80-tych rokov prechádzali na svoju parcelu č. XX
cez terajšiu parcelu XX, ktorá patrí vlastníckym právom žalovanej, a preto nadobudli výkon práva
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu. Konštatovala, že má naliehavý
právny záujem na veci, že jej patrí právo prechodu a táto naliehavosť vyplýva z požiadavky zapísania

práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra nehnuteľností.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a vo svojom vyjadrení uviedla, že prístup na parcelu č. XX, t. j.
parcelu žalobkyne, nebol po parcele žalovanej. Pokiaľ si pamätá, tento prístup bol vždy po poľnej ceste z
druhej strany pozemkov. Žalobkyňa, ani jej predchodcovia, nikdy okolo potoka cez pozemok žalobkyne
neprechádzali. Žalobkyňa v jeseni 2013 časť svojho plota od potoka odstránila, aby mohla prejsť na

pozemok žalovanej. Nie je pravdou, že by žalovaná súhlasila s vyčlenením časti parcely č. XX na obecnú
cestu s vyhotovením geometrického plátu. Zameranie a vyhotovenie bolo bez jej súhlasu. Vzhľadom
k tomu, že ani právni predchodcovia žalobkyne nevyužívali pozemok žalovanej na prechod k svojmu
pozemku, nemohla im začať ani plynúť vydržacia doba a právo vecného bremena nemohli vydržať.
Konštatovala, že pre vznik vecného bremena, aj keby užívali pozemok na prechod, nestačí iba samotné

užívanie,alemusíexistovaťurčitýtitul,ktorýichktomuoprávňuje.Navrhlažalobuzamietnuťažalobkyňu
zaviazať na náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s LV č. XX a LV č. XX kat. úz. A., uznesenia Okresného
súdu Prešov sp. zn. 26D 493/2003, rozhodnutia Štátneho notárstva Prešov W. XXXX/XX a W.-XXXX/

XX, pozemkovoknižnej vložky č. XXX kat. úz. A., kópie katastrálnej mapy kat. úz. A. z roku 1877, výzvy
žalobkyne zo dňa 21.8.2013 a 16.9.2013 ako aj s geometrickým plánom č. XXX/XXXX, zápisnicou z
ohliadkynamiestesamomvpredmetnejvecizodňa7.10.2014naadreseA.č.XX,znaleckýmposudkom
č. XX/XXXX znalca L.. V. H. v odbore geodezia a kartografia, žiadosťou o prístupovú cestu k pozemku z
21.6.1988, výsluchom strán sporu ako aj svedkov, a taktiež aj výsluchom znalca, ako aj ďalším spisovým

materiálom.

4. Tunajší súd dňa 6.10.2016 pod č. k. 10 C 301/2013-175 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že žalobkyňa
nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu
peši, motorovým vozidlom, cez parcelu žalovanej č. XX, zapísanú na LV č. XX, kat. úz. A., na susediaci

pozemok s parcelným č. XX - záhrada o výmere 954 m2, zapísaný na LV č. XX, kat. úz. A., v rozsahu
zakreslenom v geometrickom pláne č. XXX/XX zo dňa 25.9.2012. Žalovanej uložil povinnosť strpieť
vykonávanie práva prechodu cez prac. č. XX na parc. č. XX v kat. úz. A.. Žalovanú zaviazal na náhradu
trov konania žalobkyni v rozsahu 100 %.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX kat. úz. A. ako parcela č. XX - záhrada o
výmere 954 m2. Vlastníčkou susedných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parcela č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 862 m2 s rodinným domom súp. č. XX, parcela č. XX - záhrada
o výmere 164 m2 a parcela č. XX - záhrada o výmere 388 m2 je žalovaná. Zo znaleckého posudku č.

XX/XXXX znalca L.. V. H. vyplýva, že rozsah užívania nehnuteľnosti žalovanou, ako sú tieto v teréne
oplotené, čo sa týka geometrického a polohového určenia pozemkov, teda hraníc pozemkov, je taký
istý ako je evidovaný právny stav v katastrálnej mape a v dovolenej odchýlke zodpovedá ich výmere
zapísanej v katastri nehnuteľností pre parcely evidované na LV č. XX kat. úz. A.. Pri porovnaní so stavom
evidenciepredrokom1986,kedydošlokprevzatiunovéhomapovaniadooperátukatastranehnuteľnosti

zistil rozpor v užívaní v tom, že žalovaná podľa terajšieho operátu užíva o cca 70 m2 viac ako užívala do
roku 1986. Konštatoval, že dá sa predpokladať, že pred rokom 1985 bol práve cez plochu zabezpečený
prístup pre žalobkyňu a jej právnych predchodcov cez spornú plochu. Žalobkyňa sa výzvami z roku
2013 pokúšala vyriešiť sprístupnenie svojej nehnuteľnosti, avšak toto bolo bez odozvy žalovanej. Pokus
o vyriešenie prístupovej cesty bol napokon už v roku 1988 tak ako to vyplýva zo žiadosti o prístupovú

cestu k pozemku zo dňa 21.06.1988 adresovanú MNV v A. ( č.l. 152 spisu).

6. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju
drží oprávnene a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10-ročná.Tento právny predpis vytvoril zákonné plynutie vydržacej doby 10 rokov. Bez ohľadu na to, či bol
prechod využívaný do 60-tych alebo 80-tych rokov, je nesporné, že právni predchodcovia žalobkyne
cez parcelu žalovanej prechádzali a vydržacia doba 10 rokov nerušené plynula. Prechod právnych

predchodcov žalobkyne, resp. žalobkyne cez parcelu č. XX vo vlastníctve žalovanej bol potvrdený
výpoveďousvedkyneO.S..Žalobkyňatedauniesladôkaznébremenootom,žejejprávnipredchodcovia
ako aj ona sama, v nadväznosti na nich, nepretržite od roku 1934 až do polovice 80-tych rokov
prechádzali na parcelu žalobkyne č. XX cez terajšiu parcelu č. XX, ktorá vlastnícky patrí žalovanej, a
preto žalobkyňa nadobudla výkonom tohto práva, právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

7. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., musí byť naliehavý. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k
potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve
podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. S prihliadnutím na uvedené súd

prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel. Výrok o trovách súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Ako dôvod uviedla, že rozsudok neobsahuje žiadne vysvetlenie, ako súd

posúdil podstatné skutkové tvrdenia, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov sa vychádzalo a ako boli vyhodnotené. Nedostatočné odôvodnenie je vadou konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a napadnutým rozsudkom došlo aj k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože žalovaná ani v odvolaní nemôže adekvátne reagovať
na nedostatky rozsudku týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia. Do spisu boli predložené

čestné prehlásenia M. C. a V. G., najstarších obyvateľov obce. Na pojednávaní dňa 24.2.2016 bolo
navrhnuté, aby v prípade pochybností o čestných prehláseniach tieto osoby boli vypočuté v mieste
bydliska. Tento dôkaz vykonaný nebol a ani nebolo uvedené z akého dôvodu vykonaný nebude. Naviac
o predložených čestných prehláseniach sa v rozsudku nenachádza žiadna zmienka. Predpokladom
vydržania práva vecného bremena je existencia právneho dôvodu, z ktorého by bolo objektívne možné

vyvodzovať na jednej strane oprávnenie žalobkyne prechádzať cez sporný pozemok, ale na druhej
strane aj povinnosť žalovanej strpieť prechod. Na preukázanie dobrej viery žalobkyne nestačí len
tvrdenie, že predchodcovia prechádzali cez pozemok a že sa toto prechádzanie tolerovalo, pokiaľ nebola
súčasne aj preukázaná existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku strpieť tvrdené právo prechodu.
Vlastník susediacej nehnuteľnosti, ktorý tvrdí že po pozemku prechádzal, môže totiž mať aj iné právo,

ktoré ho k tomu oprávňuje, resp. jeho prechod mohol byť so súhlasom vlastníka bez toho, aby mal vecné
právo. Taktiež právo môže sa viazať na vec alebo na osobu. Z odôvodnenia rozsudku tieto skutočnosti
nevyplývajú, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pre určenie, že žalobkyňa, resp. jej predchodcovia
nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním nie je postačujúce konštatovanie, že
prechádzali po pozemku. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá musí byť daná so zreteľom na

všetky okolnosti, sa musí vzťahovať ku konkrétnemu titulu, na základe ktorého mohlo vzniknúť právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak takýto titul nebol ani tvrdený, nemohol byť ani preukázaný a
preto bolo napadnutým rozsudkom deklarované neexistujúce právo. Nadobudnúť vydržaním nemožno
právo, ak ten, kto ho vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku ktorému právo vykonáva a ktorý je
vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, aj keď tento pozemok slúži prechodu. Žalobkyňa sa domnievala,

že pozemok patrí obci. Zo žiadosti o prístupovú cestu k pozemku zo dňa 21.6.1988 vyplýva požiadavka
na riešenie prístupovej cesty, nakoľko takáto cesta tam nie je. Ak vzniklo vecné bremeno vydržaním a
cestuajužívala,nežiadalabyzriadiťcestu.Ztejtožiadostijednoznačnevyplýva,žepozemoknaprechod
do polovice 80-tych rokov neužívala. Účastníkmi bolo zhodne potvrdené, že ploty sa osadili v 60-tych
rokoch. Od oplotenia preto sporný pozemok ako cesta užívaný byť nemohol. Nie je preto pravdou, že

bola splnená podmienka dobromyseľnej držby. Naopak svedčí to o tom, že ak aj bol niekedy prechod
cez parc. XX, tento viac ako dvadsať rokov pred rokom 1988 využívaný nebol. Z rozsudku nevyplýva,
kedy k vydržaniu malo dôjsť. Samotná žalobkyňa vypovedala, že od polovice 60-tych rokov chodili po
poľnej ceste. Z toho vyplýva, že prístup k pozemku žalobkyne bol po ceste od p. S., nie po pozemku
žalovanej. Výrok rozsudku je neurčitý a aj nevykonateľný. Ak by mal byť výrok určitý, muselo by byť

vo výroku presne vymedzené, na ktorú časť nehnuteľnosti vzniklo právo prechodu. Ak je to zakreslené
v geometrickom pláne, tento mal byť súčasťou rozsudku. Geometrický plán však nebol spracovaný na
vymedzenie vecného bremena, preto nemôže byť použitý na tento účel. Podľa geometrického plánu má
pozemok označený ako parcela č. XX/X výmeru 117 m2, avšak podľa znaleckého posudku je rozdiel iba62 - 72 m2. Nie je jasné, na základe akého dôkazu súd zriadil vecné bremeno po pozemku o výmere 117
m2. Z dokazovania vyplynulo, že cez pozemok žalovanej minimálne od 60-tych rokov sa neprechádzalo,
apretoajkebyvecnébremenovzniklo,došloužkpremlčaniuprávavecnéhobremenazodpovedajúceho

právu používania pozemku na prechod. Z tohto dôvodu žalovaná vzniesla i námietku premlčania.

9. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 24.8.2017 č. k. 7 Co 20/2017 zrušil

rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Svoje zrušujúce rozhodnutie odvolací súd odôvodnil v podstate tým, že z odôvodnenia rozhodnutia
sa nedá zistiť, kedy došlo k zavŕšeniu žalobkyňou tvrdeného procesu vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. Uvedené zistenie má pritom zásadný význam pre posúdenie toho, kto toto právo
nadobudol. Ak tento proces bol zavŕšený za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. osobou,

ktorá nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemohla byť žalobkyňa, ale jej
právni predchodcovia. Žalobkyňa parcelu č. XX zapísanú na LV č. XX kat. úz. A. nadobudla dedením
po nebohej W. R.G. zomr. dňa XX.X.XXXX, čoho dôkazom je uznesenie Okresného súdu Prešov zo
dňa 19.6.2006 vydané vo veci 26D/493/2003, Dnot 94/2003. V tom čase však už právo prechodu cez
parcelu č. XX vo vlastníctve žalovanej, aj za predpokladu, ak by táto nehnuteľnosť v minulosti na prechod

slúžila, vykonávané dlhodobo nebolo. Podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne na pojednávaní konanom
dňa 14.5.2014 po pozemku žalovanej sa malo prechádzať do roku 1965, kedy žalovaná si svoj pozemok
ohradila až ku potoku a následne žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia na prechod k parcele č.
XX využívali poľnú cestu. Ak parcela č. XX od roku 1965 na prechod neslúžila, žalobkyňa po tom, čo
nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XX ani nemohla fakticky vykonávať právo prechodu. Je preto

nezrozumiteľnýzáveronadobudnutívecnéhobremenažalobkyňoufaktickýmvýkonompráva.Vovecisa
skúmalo nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním iba z pohľadu faktického
výkonu tohto práva. Ďalšie podmienky potrebné pre nadobudnutie tohto práva vydržaním skúmané
neboli. Odvolací súd konštatoval, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť
i vydržaním. Môže ho však nadobudnúť iba oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto toto právo vykonáva pre seba

a so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že má k veci právo ( § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí čisto fakticky výkon tohto
práva, ale oprávnený držiteľ musí toto právo vykonávať pre seba a byť v dobrej viere, že mu toto právo
patrí. Takto nemôže byť v prípade, ak sa žalobkyňa , resp. jej právni predchodcovia domnievali, že
pozemok je obecný a slúži na prechod aj iným občanom obce. V žalobe žalobkyňa poukázala, že na

parcelu č. XX bol prístup po obecnej ceste popred parcely žalovanej označené č. XX, Č.. XX V. Č.. XX
a to peši, vozom aj motorovým vozidlom. Rovnako uviedla, že časť tejto obecnej cesty pred parcelou č.
XX si žalovaná zahradila z oboch strán až k potoku a pripojila ju k svojmu pozemku. Odvolací súd uložil
prvoinštančnému súdu vyhodnotiť všetky právne významné skutočnosti majúce vplyv na posúdenie
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Taktiež bude potrebné zaujať stanovisko k vznesenej námietke

premlčania práva vecného bremena zo strany žalovanej.

12. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi
oboznámením obsahu celého spisu jeho prečítaním konkrétne konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa
nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 je výpis z LV č. XX, na č. l. 5 je výpis z LV č. XX, na č. l. 6 je

výpis z pozemkovej knihy, na č. l. 7 a nasl. sú kópie archívnych materiálov vo vzťahu k predmetným
pozemkom, na č. l. 10 je uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 26D/493/2003, Dnot 94/2003 vo veci
prejednania dedičstva po nebohej W. R. (matka žalobkyne), na č. l. 15 sa nachádza v prílohovej obálke
geometrický plán č. XX-XXXX/XX, na č. l. 16 a nasl. je predsúdna komunikácia strán sporu, na č. l. 35 je
uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10C/301/2013-35 zo dňa 10.12.2013, ktorým nebolo žalobkyni priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov, na č. l. 44 a nasl. je zápisnica z pojednávania zo dňa 14.5.2014,
na č. l. 48 a nasl. sú fotokópie fotografií sporných nehnuteľností, na č. l. 78 sa nachádza zápisnica o
pojednávaní zo dňa 3.9.2014, na č. l. 105 a nasl. je ZP č. XX/XXXX znalca L.. V. H., na č. l. 125 sa
nachádza vyjadrenie žalovanej k ZP, na č. l. 134 je Čestné vyhlásenie M. C. zo dňa 24.11.2015, na č.
l. 135 je Čestné vyhlásenie V. G. zo dňa 25.11.2015, na č. l. 137 sa nachádza zápisnica o pojednávaní

zo dňa 24.2.2016, na č. l. 147 sa nachádza písomné podanie žalobkyne doručené súdu 17.3.2016, na
č. l. 152 sa nachádza Žiadosť o prístupovú cestu k pozemku zo dňa 21.6.1988 adresovaná Miestnemu
národnému výboru v A., na č. l. 164 a nasl. je stanovisko žalovanej doručené súdu 5.9.2016, na č. l.
170 a nasl. je písomné podanie žalobkyne doručené súdu 28.9.2016, na č. l. 172 a nasl. je zápisnica opojednávaní zo dňa 6.10.2016, na č. l. 175 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/301/2013-175
zo dňa 6.10.2016, na č. l. 180 a nasl. je odvolanie žalovanej voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie,
na č. l. 185 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej, na č. l. 188 a nasl. je stanovisko

žalovanej doručené súdu 18.1.2017, na č. l. 190 je písomné podanie žalobkyne vo veci samej doručené
súdu 6.2.2017, na č. l. 197 a nasl. je uznesenie odvolacieho súdu, teda KS PO, č. k. 7Co/20/2017-197
zo dňa 24.8.2017, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

13. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. A. zapísanej na
Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - záhrada o výmere 954
m2. Taktiež ako bolo uvedené v žalobe, žalovaná je výlučnou vlastníčkou susedných nehnuteľností
zapísaných na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, na LV č. XX ako parcela č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 862 m2 s rodinným domom súp. č. XX, parcela č. XX - záhrada o výmere
164 m2 a parcela č. XX - záhrada o výmere 388 m2. Vlastnícke právo žalobkyňa nadobudla dedením

po svojej nebohej matke, ktorá toto vlastnícke právo nadobudla taktiež dedením po svojich nebohých
rodičoch, teda starých rodičoch žalobkyne.

14. Na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 žalobkyňa zotrvala na svojich stanoviskách tak ako boli
uvedené v podanej žalobe, pričom konštatovala, že žalovaná, resp. jej právni predchodcovia, taktiež

chodili po tejto ceste k svojmu pozemku, oni tam tiež nemali iný prístup, pričom niekedy v 60-tych rokoch
tam začali stavať dom a ohradili svoj pozemok s tým, že si ho ohradili až k potoku, čím žalujúca strana
stratila prístup k pozemku na parcele č. XX. Žalobkyňa uviedla, že na tento pozemok prechádzali do
roku 1965. Konštatovala, že najprv bola ich parcela č. XX oplotená dreveným plotom, pričom neskôr
bolo toto oplotenie zmenené rodičmi žalobkyne tak, že tam boli dané stĺpiky a už tam nie je to drevené

oplotenie pôvodné. Na pozemku patriacim žalovanej bol starý dom, ktorý nestál na mieste, ktorý stál
inde, ten starý dom tam už nie je s tým, že táto parcela spredu oplotená nebola.

15. Žalovaná vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedla, že do obce A. prišla v roku 1961 s
tým, že parcela bola už ohradená, a to až do potoka s tým, že tam boli drevené stĺpiky, medzi ktorými

bol ostnatý drôt. Cez ich dvor však právni predchodcovia žalobkyne nechodili, stále chodili zozadu.
Konštatovala, že potom ohradila svoju parcelu v roku 1965 a v podstate aj oni to ohradili do potoka,
pretože tak to mali ohradené aj na žalujúcej strane.

16. Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2014 bola vypočutá svedkyňa O. S., ktorá po zákonnom poučení

uviedla, že prístup k pozemku žalobkyne bol, nebola to asfaltová cesta, ale bola to taká ako niekedy
bývala na dedine prístupová cesta, ktorá končila až v lesnej ceste s tým, že po tejto ceste bol prístup k
viacerým pozemkom alebo domom. Konštatovala, že do obce A. sa vydala v roku 1945. Po zhliadnutí
priložených fotografií uviedla, že sa jedná o pozemok žalobkyne a tá cesta bola za plotom, teda medzi
pozemkom a potom. Vedľa seba tam prešli aj dva vozy. Ďalej svedkyňa S.Š. vypovedala, že vie, že

predtým ten plot, ktorý žalovaná stavala, teda ten plot tam nebol. Boli tam ploty malé drevené, ktoré si
ľudia robili pred domami ako to bývalo na dedine. Teda podľa výpovede tejto svedkyne tento plot tam
pred príchodom žalovanej nebol.

17. Na tom istom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa S. J., sestra žalobkyne, ktorá uviedla, že v

podstate žalujúca strana chodila popred dom Z. na svoj pozemok, parcelu č. XX, hrabať seno, obracať,
orať, a po tejto ceste chodili aj samotní žalovaní, resp. žalovaná a jej predchodcovia a jej príbuzní,
nakoľko oni vlastne nemali iný prístup na svoj pozemok.

18. Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom zo dňa 7.10.2014 začatej o 13.00 hod. na adrese A. Č..

XX vyplynulo, že vypovedal ako svedok starosta obce A. U. Z., ktorý konštatoval, že nepamätá si, aby
tie ploty boli predtým robené. Vie, že tam boli nejaké drevené ploty, ale či končili až pri potoku alebo
niekde pred týmto domom, na toto si on už nepamätal. Uviedol, že na konci parciel z opačnej strany
je v podstate prístupom takáto poľná cesta urobená bez LV, ktorá slúžila aj v minulosti na prístup k
týmto parcelám povozmi. Pri tejto ohliadke žalobkyňa uviedla, že podľa priebehu plotu je zrejmé, ktorý

sa nachádza medzi jej pozemkom a pozemkom žalovanej, že časť plotu bola stavaná neskôr, že asi tretí
a štvrtý stĺpik za domom sú pôvodné a následne sú stĺpiky, ktoré už hradila žalovaná. Napokon počas
ohliadky na mieste samom vypovedal aj svedok A. G., brat žalovanej, ktorý konštatoval, že si nepamätá,že by tam bola nejaká cesta, možno že chodili žalobkyňa a jej príbuzní po tomto priestore, ale len peši,
ináč chodili zvrchu. Nevedel uviesť, kto zriadil predmetné pletivo.

19.Zoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXznalcaL..V.H.,znalcavodboregeodéziaakartografia,vyplýva,
že rozsah užívania nehnuteľnosti žalovanou, ako sú tieto v teréne oplotené, čo sa týka geometrického
a polohového určenia pozemkov, teda hraníc pozemkov, je taký istý ako je evidovaný právny stav v
katastrálnej mape a v dovolenej odchýlke zodpovedá ich výmere zapísanej v katastri nehnuteľností
pre parcely evidované na LV č. XX kat. úz. A.. Pri porovnaní so stavom evidencie pred rokom 1986,

kedy došlo k prevzatiu nového mapovania do operátu KN, zistil rozpor v užívaní v tom zmysle, že
žalovaná podľa terajšieho operátu užíva o cca 70 m2 viac ako užívala do roku 1986. Konštatoval, že
dá sa predpokladať, že pred rokom 1985 bol práve cez plochu zabezpečený prístup pre žalobkyňu a
jej právnych predchodcov cez spornú plochu.

20. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k predmetnému znaleckému

posudku s tým, že s týmto znaleckým posudkom v celom rozsahu súhlasila, pričom konštatovala, že
skutočná výmera pozemkov žalovanej jej 1414 m2 terajšia výmera mínu 1296 m2, t.j. výmera bez
ochranného pásma vodných tokov, pričom rozdiel z tejto výmery je 118 m2. To je výmera, ktorú si v
skutočnosti žalovaná k svojim pozemkom prihradila, ktoré užíva a cez ktoré viedol prístup na parcelu
žalobkyne.

21. K tomuto znaleckému posudku sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila aj žalovaná,
ktorá uviedla, že súhlasí so záverom znalca, že užíva výmeru, ktorá zodpovedá evidovanému právnemu
stavu v KN, nesúhlasila však so záverom znalca v tom zmysle, že znalec prebral tvrdenia žalujúcej
strany a podľa znaleckého posudku, v ktorom uviedol, že sa dá predpokladať, že tvrdenie žalobkyne

v žalobe, že odporkyňa si prihradila k potoku pozemok, je pravdivé, má iba účelovo podporiť záver o
existencii cesty.

22. Na pojednávaní konanom 24.2.2016 bol vypočutý znalec L.. V. H., ktorý vo vzťahu k predmetnej veci
a k znaleckému posudku uviedol, že ochranným pásmom vodných tokov sa nezapodieval, bral do úvahy

alebo porovnával mapové podklady, ako to uviedol v znaleckom posudku pred rokom 1986 a podľa jeho
názoru je súčasná hranica potoka a pozemku žalovanej taká ako je teda aj bez nejakého ochranného
pásma. V podstate mapovanie sa robilo preto, pretože starý operát bol nepresný a dá sa povedať, že
aj vtedy mohla nastať situácia, že pokiaľ niekto užíval nejaké verejné priestranstvo, boli tam hranice a v
podstate nikto to nenamietal zo strany obyvateľov obce. Taktiež štát v období socializmu nemal nejaký

záujem o stabilizáciu týchto vlastníckych vzťahov. Mohol byť tento užívací stav povýšený až do stavu
vlastníckeho. Opätovne uviedol, že pri porovnávaní pôvodného operátu, teda operátu pred mapovaním
v roku 1986 a užívacieho stavu zistil určité rozdiely, ktoré popísal v znaleckom posudku, teda zhruba
v tých 70 m2 pri spornom pozemku. Znalec ďalej konštatoval, že určitý rozdiel, teda tých 60 - 70 m2,
podľa jeho názoru nevzniká len z nejakých nepresností v starých mapách, pričom ďalej konštatoval, že

podľa jeho záverov bol vtedy možný prechod popri potoku k pozemku žalobkyne, ak sa tam samozrejme
chodilo, pretože výškový rozdiel bol asi 2 metre, to znamená, že pokiaľ ten svah bol na tých 20 metroch,
bolo to zrejme priechodné. Uviedol, že plochy, tzv. kamenec, ktoré boli tvorené priestranstvom okolo
potoka, nakoľko rieka tiekla aj mimo koryta, niekedy meandrovala, boli to tzv. neknihované parcely, to
znamená, že neboli zapísané v pozemkovej knihe, preto neknihované. Nemali svoje číslo ani vlastníka.

23. Zo žiadosti o prístupovú cestu k pozemku na č. l. 152 spisu adresovanú Miestnemu národnému
výboru v A.Í. vyplýva, že manžel žalobkyne už 21.6.1988 žiadal MNV v A., aby riešil prístupovú cestu k
pozemku parcela č. XX, nakoľko pozemok užívajú a nie je tam cesta. V tejto žiadosti bolo uvedené, že
keď MNV súhlasil s oplotením až k potoku, preto žiadal, aby riešil aj cestu k ich pozemku.

24.Vpísomnompodanízodňa14.3.2016doručenéhosúdu17.3.2016žalobkyňaprostredníctvomsvojej
právnej zástupkyne uviedla, že v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX sa jedná o neknihovanú
parcelu, ktorá je v súčasnosti súčasťou parcely č. XX a č. XX kat. úz. A. vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, a teda žalovaná je pasívne právne legitimovaná správne. Žalovaná nemohla nadobudnú

vlastnícke právo k tejto neknihovanej parcele vydržaním, preto nespĺňa atribút dobromyseľnosti, keďže
mala vedomosť o tom, že táto časť pozemku jej vlastníckym právom nepatrí a už v roku 1988 sa
žalobkyňa vtedajšom MNV domáhala riešenia prístupu k jej pozemku ako je uvedené vyššie. Žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaním zo dňa 5.9.2016 v ten istý deňdoručené aj súdu, zaujala k veci stanovisko v tom zmysle, že pokiaľ ide o nadobudnutie vecného
bremena vydržaním pre vydržanie nepostačuje iba samotný výkon práva (ktorý však nie je ničím
preukázaný a tvrdenia žalobkyne sú len jej tvrdením). Výkon práva musí byť dobromyseľný počas

zákonnú domu, pričom dobromyseľnosť musí vyplývať z určitého právneho titulu. Konštatoval, že znalec
nevylúčil, že potok mohol tiecť aj po tom pozemku, pričom neknihovaná parcela bola buď potok alebo
cesta, že viedla cesta aj z druhej strany potoka. Dôvodila, že ak žalobkyňa spochybňuje vlastnícke
právo žalovanej a tvrdí, že popri potoku bolo verejné priestranstvo ako neknihovaná parcela, je potrebné
žalobu zamietnuť pre nedostatočne určený okruh účastníkov. Vlastníkom neknihovanej parcely by mala

byť obec A., ktorá však nie je účastníkom tohto konania. Ďalej uviedol, že minimálne od roku 1927, kedy
zomrel M. A., od ktorého právni predchodcovia žalobkyne odkúpili predmetnú nehnuteľnosť, už dom
nestál, a preto k nemu ani nebolo potrebné chodiť.

25.Napojednávaníkonanom29.5.2018právnazástupkyňažalobkyneuviedla,žežalobkyňajevýlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti v A. na parcele č. XX (pôvodne parcela č. X) vlastnícke právo nadobudla

žalobkyňadedenímposvojejnebohejmatkeW.R..Poukázalanato,žestarírodičiažalobkynenadobudli
parcelu v roku 1934, pričom pôvodne prechádzali po parcelách č. X a X (v súčasnosti parcely č. XX,
XX) a po neknihovanej parcele, iný prístup na parcelu žalobkyne nebol a nie je. Konštatovala, že
výkon práva žalobkyňa nadobudla v zmysle § 151 OZ teda vecné bremeno jej vzniklo vydržaním s
poukazom na § 134 ods. 3 OZ. Dôvodila, že do 10ročnej doby sa započítava aj doba držby právneho

predchodcu. Vstup do práva pritom bol v roku 1934 a trval do 1.1.1951, kedy od 1.1.1951 nadobudol
účinnosť tzv. stredný Občiansky zákonník č. 141/1950. Podľa obyčajového práva bola lehota držby
vo vzťahu k vydržaniu 32 rokov, pričom od stredného Občianskeho zákonníka, teda od 1.1.1951 išlo
už o 10ročnú vydržaciu lehotu, pričom sa predpokladá dobromyseľnosť len pri vstupe do držby. Ďalej
konštatovala, že právo prechodu viazne na veci, teda ,,in rem“ nie na osobe ,,in personam“, preto sa

nestotožnila so závermi krajského súdu, ktoré považovala za mylné. Poukázala ešte na skutočnosť, že
existuje tzv. pozemok panujúci a pozemok slúžiaci, pričom panujúcim pozemkom je v danom prípade
parcela, na ktoré by malo viaznuť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu. Vo vzťahu k premlčaniu
uviedla, že v 60tych rokov došlo k postaveniu brány, resp. oplotenia, ktorou žalovaná zamedzila k
prechodu. Nehnuteľnosť žalovanej tam pôvodne nestála, teda rodinný dom, avšak jej súčasný rodinný

dom zasahuje do parcely č. XX. Konaním žalovanej došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Vo
vzťahukobecnejcesteuviedla,žežalobkyňavroku1988eštekontaktovalavtedyMNV,ktorýboljediným
orgánom okrem súdu, ktorý vedel vec riešiť mimosúdne. Poukázala aj na intertemporálne ustanovenia §
578 OZ súčasného ako aj tzv. stredného OZ. Záverom dôvodila, že vecné bremeno jej vzniklo vydržaním
po právnych predchodcoch, nemusela ho fakticky vykonávať sama. Vecné bremeno zapísané nebolo,

čo však neznamená, že neexistovalo v zmysle § 134 a § 151o OZ. Zotrváva na žalobe ako aj doterajších
prednesoch, pričom navrhla žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania. Ďalej
konštatovala,žepoukazujenadôvodovúsprávukvyššieuvedenýmustanoveniam,t.j.§134a§151oOZ
ako aj na judikatúru, konkrétne rozsudok NS SR č. 137/1985. Dôvodila, že svedkyňa S., D.. X.XX.XXXX,
ktorá sa prisťahovala do obce v roku 1945, uviedla, že bola prístupná cesta cez spornú parcelu, pričom

tam bývali G., S. a iní. Právna zástupkyňa žalobkyne ešte uviedla, že osoby menom C. V. G. pred súdom
vypočuté neboli, pričom uviedla, že svedkyňa S., uviedla, že pozemok bol zahradený už v roku 1972
alebo 1974, pričom ako 13ročná si pamätá, že cez spornú parcelu sa chodilo. Vo vzťahu k premlčaniu
ešte uviedla, že svojvoľné protiprávne obmedzenie práva prechodu žalovanou (brána) si žalovaná
upravila pozemok a vysadila stromy až potom čo došlo k postaveniu brány. V súčasnosti existuje na

parcelu žalobkyne len úzka prístupová poľná cesta. Dôvodila, že vo vzťahu k vecnému bremenu je
stromy možné vyrúbať a sprístupniť pozemok žalobkyne. Nový dom žalovanej je viac postavený k potoku
a vytvoril sa priestor medzi domom a potokom. Rovnako tak vo vzťahu k letnej kuchyni pána S. uviedla,
že táto bola postavená až neskôr po zahradení pozemku žalovanou. Vo vzťahu k premlčaniu ešte
uviedla, že právo nezanikne ani po dobu 100 rokov ani 200 rokov, ak je bránené jeho výkonu v tomto

prípade žalovanou. Konštatovala, že právo žalobkyne začalo plynúť 28.4.1934, kedy bola podpísaná
kúpna zmluva k spornej parcele v Y. právnymi predchodcami žalobkyne a bola vykonaná nepretržite
právnymi predchodcami žalobkyne až do polovice 60tych rokov. Poukázala na zákonné ustanovenia §
134 OZ, intertemporálne ustanovenia § 865 ods. 3, 872 ods. 6 zákona č. 509/91 Zb. a ustanovenia §
115, 116, 117 zákona č. 141/1950 Zb.. Vydržacia lehota skončila podľa jej právneho názoru najneskôr

1.1.1961. Žalobkyňa je právnou nástupkyňou právnych predchodcov a teda jej aktívna vecná legitimácia
je daná. Konštatovala, že došlo k zamedzeniu výkonu práva prechodu žalovanou. Žalobu považovala
za dôvodnú, pričom prechod cez pozemok by mal byť umožnený. Záverom poukázala, že žalovanása pôvodne aj chcela dohodnúť, následne od svojho zámeru odstúpila. Nemala návrhy na doplnenie
dokazovania.

26. Na tom istom pojednávaní sa vyjadril aj právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že stotožňuje so
závermi KS PO s tým, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to, že pôvodnými
vlastníkmi boli starí rodičia žalobkyne od roku 1934, neskôr matka žalobkyne pani W. R. (taktiež nebohá)
a v roku 2003 žalobkyňa. Uviedol, že nikdy tam cesta nebola. Dôvodil, že podľa znalca tam bolo verejné
priestranstvo, pričom nemusela to byť len cesta, ale mohlo to byť aj iné verejné priestranstvo. Poukázal

na to, že odvolací súd poznamenal, že ak to aj bolo verejné priestranstvo, resp. cesta nemohla v takejto
situácii existovať dobromyseľnosť vlastníka. Tvrdil, resp. poukázal na to, že ide len o tvrdenie žalobkyne,
že sa vtedy chodilo po verejnej ceste, pričom svedkyňa S. vypovedala, že na pozemok sa chodilo
cez pozemok pána S., ktorý si tam neskôr postavil letnú kuchyňu. Nárok považoval za neoprávnený a
už vôbec nie vo vzťahu k žalobkyni, kedy ani jej matka neužívala tento pozemok spočívajúci v práve
prechodu a rovnako to nebolo osvedčené ani pri starých rodičoch. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol,

že nedošlo k prehradeniu cesty, čo by stále bolo, ak by k tomu aj došlo, relevantné, len vo vzťahu k
obci, nie vo vzťahu k vlastníčke susediacej parcely. K plynutiu premlčacej doby ešte poznamenal, že
pri prijatí argumentácie žalujúcej strany by niekto mohol aj po 100 rokoch požadovať existenciu napr.
vecného bremena a teda premlčacia lehota by plynula tak povediac donekonečna. Uviedol, že výzva
z roku 1988 bola vo vzťahu k MNV, tzn. bolo to adresované vtedy Miestnemu národnému výboru na

odkúpenie parcely, čo však bolo odmietnuté, nie na riešenie nejakej spornej situácie. Uviedol, ešte že
starosta uviedol, že ako chlapec si nepamätá, že by tam bola na spornej parcele cesta. Rovnako tak
poukázal právny zástupca žalovanej na prehlásenia najstarších obyvateľov obce pána C. a pani G.,
ktorí uviedli, že cesta na predmetnej nehnuteľnosti nebola. Poukázal na to, že žalobkyňa nemohla byť
oprávneným držiteľom a vykonávateľom vecného bremena, keďže tam mala byť obecná cesta, pričom

v danej veci nebolo preukázané, či by aj potenciálny vznik vecného bremena bol ,,in rem“, teda vo veci,
alebo ,,in personam“, to je vo vzťahu k nejakej osobe. Uviedol, že letná kuchyňa pána S. bola postavená
v 70tych rokoch, čo sporné nie je a teda predtým sa chodilo po pozemku pána S.. Konštatoval, že sa
pridržiava záverov odvolacieho súdu teda KS PO, že aj keby bola v danom prípade cesta, resp. verejné
priestranstvo na spornej parcele, situácia bola vyriešená tzv. novým mostom v dedine a teda nebolo

preukázané, že by po tejto ceste/verejnom priestranstve, že by vzniklo vecné bremeno či už žalobkyni
alebo jej právnym predchodcom. Právny zástupca žalovanej ešte uviedol, že nebol produkovaný žiaden
dôkaz vo vzťahu ku skutočnosti, kedy starí rodičia, resp. matka žalobkyne, alebo samotná žalobkyňa
chodili po spornom pozemku, ide len o všeobecné tvrdenia, že sa cez tento pozemok chodilo. Poukázal
na to, že nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalobkyne vykonávali právo prechodu. Ak

sa prechádzalo po obecnej ceste v tomto prípad nemohli vydržať vecné bremeno. Konštatoval, že
od 1.1.1961 ak by aj nadobudli vecné bremeno tak právni predchodcovia, pričom nemôže ho znovu
nadobudnúť žalobkyňa. Uviedol, že v danej veci neexistuje naliehavý právny záujem. Žalobkyňa právo
prechodu nikdy fyzicky nevykonávala, pričom terajší stav neumožňuje reálny výkon práva prechodu,
nakoľko na pozemku sú mohutné stromy, pričom výrub stromov podlieha osobitnému režimu a súd pri

rozhodovaní o potenciálnom vzniku vecného bremena práva prechodu nemôže zaväzovať iný správny
orgánvovzťahukvýrubutýchtostromov.Navrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuťavprípadeúspechu
si uplatnil náhradu trov konania.

27. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie právne uzatvára:

28. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

30. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

31. Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.32. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

33. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

34. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

35. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

36. Podľa § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný

zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

37. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

38. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

39. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže

slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

40. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje

alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

41. Podľa § 151p ods. 4 OZ ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné
bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

42. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia
doba 10-ročná.

43. Podľa § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb., kto s vecou nakladá ako so svojom a so zreteľom na
všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva
na ochranu aké má vlastník veci.

44. Podľa § 132a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb., to platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo
zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má
k veci právo.

45. Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného

vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).46. Podľa § 135a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb. ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,

aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan
právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.

47. Podľa § 135a ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb. takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov.*) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

48. Podľa § 135a ods. 4 zákona č. 131/1982 Zb. do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať
dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

49. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č.
131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v
držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods.
2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

50. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných právnych
ustanovení súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k rozhodnutiu, že žaloba žalobkyne
je nedôvodná z nasledujúcich dôvodov:

51. Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaná sú vlastníčkami susediacich nehnuteľností tak ako sú

popísané vyššie v texte tohto rozhodnutia. Súd na tomto mieste ešte konštatuje, že vo veci nebolo
sporné vlastníctvo žalovanej vo vzťahu k predmetnej parcele č. XX ako sa na to snažil poukázať
právny zástupca žalovanej vo svojom stanovisku k podaniu žalobkyne zo 14.3.2016, pretože vlastnícke
právo, či už parcely žalobkyne alebo žalovanej, v tomto konaní sporné nebolo. To, že vlastníkom tzv.
neknihovaných pozemkov, teda toho sporného rozdielu zisteného zo znaleckého posudku L.. H., by bola

obec, teda nie žalovaná, súd konštatuje, že vlastníctvo parcely č. XX, ktorého vlastníčkou je žalovaná,
sporné v tomto konaní nebolo.

52. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

53. Podľa § 109 OZ právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov
nevykonávalo.

54. Citované právne ustanovenie neobsahuje osobitnú úpravu o začiatku plynutia premlčacej doby,

preto aj v tomto prípade platí § 101. To znamená, že premlčacia doba pri práve zodpovedajúcom
vecnému bremenu začína plynúť od okamihu, keď sa toto právo po svojom vzniku nevykonáva, t.j.
zároveň s jeho vznikom, alebo vždy od okamihu posledného výkonu práva, t.j. od okamihu, keď sa
právo prestalo vykonávať. Podľa obsahu vecného bremena sa v konkrétnom prípade posúdi, či právo
jemu zodpovedajúce sa nevykonávalo a aký čas. Ak sa však toto právo vykonávalo v priebehu plynutia

premlčacej doby aspoň jedenkrát, nemôže sa premlčať. Ak teda oprávnený z vecného bremena počas
plynutia premlčacej doby začne svoje právo určitý čas vykonávať, nedochádza k zastaveniu (spočívaniu)
premlčacej doby, ale k jej pretrhnutiu (prerušeniu). To znamená, že v prípade jeho opätovného
nevykonávania, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba bez možnosti pre povinného započítať
si tú dobu, ktorá uplynula do jej pretrhnutia.

55. Žalobkyňa parcelu č. XX zapísanú na LV č. XX kat. úz. A. nadobudla dedením po nebohej W. R.
R.. W. XX.X.XXXX , čoho dôkazom je uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2006 vydané vo
veci 26D/493/2003, Dnot 94/2003. V tom čase však už právo prechodu cez parcelu č. XX vo vlastníctvežalovanej, aj za predpokladu, ak by táto nehnuteľnosť v minulosti na prechod slúžila, vykonávané
dlhodobo nebolo. Podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 po
pozemku žalovanej sa malo prechádzať do roku 1965, kedy žalovaná si svoj pozemok ohradila až ku

potoku a následne žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia na prechod k parcele č. XX využívali poľnú
cestu. Ak parcela č. XX od roku 1965 na prechod neslúžila, žalobkyňa po tom, čo nadobudla vlastnícke
právo k parcele č. XX ani nemohla fakticky vykonávať právo prechodu.

56. Na vzniknutú situáciu je taktiež možné analogicky citovať z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v

opačnom procesnom postavení strán sporu, podľa ktorého „Pokud se žalobce brání proti výkonu práva
odpovídajícího věcnému břemeni a prokáže, že toto právo nebylo vykonáváno po stanovenou dobu
a došlo tak k jeho promlčení a současně námitku promlčení vznese (byť i jen tak, že na promlčení
poukáže), nelze jeho žalobu zamítnout s poukazem na trvání promlčeného práva jako naturální obligace.
(Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 22 Cdo 431/2006, ze dne 30.11.2006).

57. Právnym zástupcom žalovanej pritom bola vznesená námietka premlčania, pričom súd prvej
inštancie nemohol prijať argumentácie žalujúcej strany v zmysle, že aj po 100 alebo 200 rokoch je možné
požadovať existenciu napr. vecného bremena a teda premlčacia lehota neuplynie. Akceptujúc takúto
argumentáciu by v obdobných prípadoch stratil občianskoprávny inštitút premlčania ako taký zmysel.
Premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nevedie k zániku práva samotného, ale len k

zániku nároku domôcť sa s úspechom svojho práva na súde (rozsudok NS ČR z 12.8.2007, sp. zn. 22
Cdo 2231/2007, kde je okrem iného uvedené, že: „je-li nevykonávání práva odpovídajícího věcnému
břemeni důvodem promlčení tohoto práva, nemůže být současně důvodem zániku tohoto práva podle
§ 151p odst. 2 obč. zák.“).

58. Žalobkyňa tvrdila, že vstup do práva jej právnymi predchodcami (pôvodne ešte právnymi
predchodcami jej matky) bol v roku 1934 a trval do 1.1.1951, kedy od 1.1.1951 nadobudol účinnosť tzv.
stredný Občiansky zákonník č. 141/1950. Z uvedeného vyplýva, že osobou, ktorá nadobudla vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemohla byť žalobkyňa, ale nanajvýš jej právni predchodcovia.
V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňou bolo právo zodpovedajúce vecnému bremenu fakticky

vykonávané. S uvedeným korešpondujú aj na pojednávaní predložené fotografie, z ktorých vplýva, že
na pozemku žalovanej sú okrem železnej brány mohutné stromy, pričom z konania vyplynulo, že tieto
boli v 60 - tych rokoch vysadené žalovanou.

59. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že na vydržanie práva

zodpovedajúcehovecnémubremenunestačíčistofaktickyvýkontohtopráva,aleoprávnenýdržiteľmusí
toto právo vykonávať pre seba a byť v dobrej viere, že mu toto právo patrí. Takto nemôže byť v prípade,
ak sa žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia domnievali, že pozemok je obecný a slúži na prechod
aj iným občanom obce.

60. Žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu žiadneho právneho titulu, od ktorého odvíja svoje
presvedčenie o existencii vecného bremena - práva prechodu cez parcelu vo vlastníctve žalovanej
k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Samotná skutočnosť, že prechod cez susedné nehnuteľnosti bol
dlhodobo vykonávaný pri akceptácii ich vlastníkov, teda len samotné vykonávanie práva prechodu bez
toho, aby existoval právny titul k takémuto prechodu, samo osebe k naplneniu dobrej viery nestačí.

Nestačil by k nemu ani samotný súhlas vlastníka s prechádzaním cez jeho pozemok. Žalobkyňa si
ani nemôže započítať vydržaciu dobu v období, keď všetky súvisiace nehnuteľnosti vlastnila jej matka,
resp. jej právni predchodcovia, pretože ak na vstup do nehnuteľnosti matka žalobkyne a jej právni
predchodcovia využívali susedné nehnuteľnosti, využívali ich ako súčasť oprávnení vlastníckeho práva
a nie z titulu vecného bremena, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech jej nevlastníka.

61. Pokiaľ teda žalobkyňa dôvodila, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržali už jej
právni predchodcovia, k tomu je potrebné uviesť, že v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno,
keď nepreukázala existenciu konkrétneho právneho úkonu a jeho uzatvorenie, na základe ktorého
by mohli byť jej právni predchodcovia dobromyseľní, že toto právo prechodu im patrí. Podmienka

oprávnenosti držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobkyňou preukázaná nebola,
pretože na preukázanie dobrej viery nestačí len dokázať skutočnosť, že žalobkyni, resp. jej právnym
predchodcom určitú dobu nikto nebránil prechádzať cez pozemok žalovanej. Je potrebné preukázať aj
to, že obsahom domnelého právneho vzťahu okrem výkonu práva je aj povinnosť vlastníka pozemkutrpieťvýkonžalobkyňoutvrdenéhopráva.Vykonanýmdokazovanímtátoskutočnosťnebolapreukázaná,
v dôsledku čoho nemožno kvalifikovať držbu práva žalobkyňou ako oprávnenú, ktorá je predpokladom
vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

62. Zamietnutý bol návrh právneho zástupcu žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov
C. V. G., nakoľko mal za to, že dokazovanie v tomto smere by neprinieslo žiadne pre spor relevantné
skutočnosti spôsobilé objasniť skutkové okolnosti danej veci. Súd tak rozhodol tiež so zreteľom na
hospodárnosť konania a nenavyšovanie ďalších trov konania, všetko vo svetle tej skutočnosti, že sa

jedná o vskutku najstarších obyvateľov obce (pán C. D.. XXXX a pani G. D.. XXXX), ktorí už v roku 2015
pre svoj vek a zdravotný stav si netrúfali ísť svedčiť na súd (č. l. 134, 135 spisu).

63. S ohľadom na vyššie uvedené rešpektujúc názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvtomzmysle,že
žalobkyňa nebola v konaní úspešná, a preto súd priznal žalovanej oproti žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.