Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315214232
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315214232.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletých: J. J., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, U., štátny občan SR, v zastúpení
kolízneho opatrovníka : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny
pracovisko Senec, dieťa rodičov: - matka: Ľ. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, U., štátny
občan SR, v zastúpení: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, Bratislava, otec - JUDr. J. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, R., štátny občan SR, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. dieťa J. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa J. J., nar. XX.XX.XXXX budú obaja rodičia.

Otec je s účinnosťou od 27.05.2015 povinný platiť výživné na mal. dieťa J. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške
150,- eur mesačne v pravidelne sa popakujúcich sumách splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci
vopred k rukám matky.

Dlh otca na zročnom výživnom za obdobie od 27.05.2015 do 29.02.2016 vo výške 1.374,15 súd

povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne pod stratou výhody splátok spolu s bežným
výživným, s účinnosťou od vykonateľnosti rozsudku.

Súčasťou rozsudku je dohoda rodičov o úprave styku s mal. dieťaťom nasledovného znenia : otec má
právo styku s mal dieťaťom J. J., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň od piatka od 18,00 hod do
nedele do 18,00 hod. V uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec oprávnený si maloletého prevziať

v mieste bydliska matky a povinný v uvedených dňoch a v uvedenom čase maloletého vrátiť v mieste
bydliska matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom na začatie konania, doručeným dňa 27.05.2015 na Okresný súd Pezinok, postúpený
dňa 30.06.2015 tunajší súd ako výlučne miestne príslušný podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP žiadala,

aby súd vo veci samej pre nemožnosť dohody rodičov upravil výkon ich rodičovských práv a povinnosti
k mal. dieťaťu podľa § 36 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine

Návrh vo veci samej skutkovo odôvodnila tvrdením, že rodičia maloletého dieťaťa boli manželia a v
ich manželskom zväzku sa im narodilo maloleté dieťa. Spočiatku bolo manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa veľmi harmonické, avšak po narodení maloletého začalo dochádzať k občasnej názorovej

disharmónii. Na jeseň roku 2014 sa matka dozvedela o manželskej nevere zo strany otca, avšak mala
snahu situáciu racionálne vyriešiť, najmä s ohľadom na maloleté dieťa a blížiace sa vianočné sviatky.Vzájomné vzťahy medzi manželmi sa však vyhrotili natoľko, že matka bola v záujme maloletého nútená
opustiť spoločnú domácnosť. Do dnešného dňa otec nevyzval matku k návratu a nemal snahu sa
spolupodieľať na výchove maloletého a ani si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému. Podľa informácií

matky otec neprestal udržiavať vzťahy s inými ženami.
Všetky náklady spojené s výchovou a materiálnym zabezpečením maloletého hradí matka sama.
Je pravdou, že počas vianočných sviatkov prispel otec matke sumou 100 eur, čo však ani zďaleka
nepokrývalo potrebné náklady dieťaťa, pričom od tejto doby na maloletého syna otec už opätovne
neprispieva. Matka je zamestnaná na OOPZ. Jej mesačný príjem sa pohybuje vo výške cca 650 eur v

závislosti od množstva odpracovaných hodín. Matka má okrem bežných výdavkov povinnosť uhrádzať
pôžičku s mesačnou splátkou 205,49 €. Matka spoločne s otcom kúpili nehnuteľnosť v obci Pezinok -
byt, ktorý bol financovaný prostredníctvom hypotekárneho úveru. Splátky úveru sú vo výške 337,35
eur mesačne.

Otec sa vyjadril k návrhu matky vo veci samej tak, že matka uviedla svoj príjem vo výške 650 eur, pričom

podľa informácii otca je príjem matky vyšší. Matka mala povinnosť dokladovať príjem za 5 mesiacov,
pričom priložila len jednu výplatnú pásku za január 2014. Na výpise z účtu, ktorý predložila je za 1/2015
výplata 709,64 Eur, ďalej dáva do pozornosti, že matka maloletého dieťaťa poberá od úradu 226,72
eur mesačne na maloleté dieťa. Otec taktiež poukázal na vyjadrenie matky, že matka platí úver v sume
337,35 eura za spoločnú nehnuteľnosť, ktorú vlastnia v Pezinku, pričom podľa otcových tvrdení je to

lož, pretože otec splácal hypotekárny úver až do 1/2015 výlučne sám. Teraz platia úver na polovicu,
každý po 77 eur.
Otec uviedol, že jeho priemerný mesačný plat je 1014,72 eura, pričom jeho mesačné výdavky sú:
- splátka úveru za spoločný byt vo výške 77 eur
- mesačné výživné na otcovho staršieho syna vo výške 140 eur

- mesačné náklady a bývanie ( 70 € elektrina, 50 € plyn, 25 € voda, 11 € televízia, 14 € internet, domová
daň, vývoz smeti)
- náklady na telefón v sume 30 €
- spotrebný úver vo VÚB vo výške 115 eur
- mesačne strava, drogéria, odev , pohonné látky v sume cca 200 eur

Otcov zostatok na mesiac je 282 eur. Hádky ohľadne financií spomínané v návrhu, ktoré medzi rodičmi
vznikali boli z dôvodu, že matka nikdy počas spoločného bývania neprispela ani centom na spoločný
chod domácnosti. Otec súdu dáva do pozornosti, že platí výživné na svojho staršieho syna vo výške 140
eur mesačne, pričom matka jeho staršieho syna v návrhu uvádza príjem 607 eur čo je ešte menej ako

uvádza matka vo svojom návrhu. Nezodpovedným odchodom zo spoločnej domácnosti si chce matka
kompenzovať pohodlie o ktoré prišla.
Otec sa s maloletým stretáva pravidelne, berie ho na výlety, kupuje mu oblečenie primerane k jeho
veku, počas letných prázdnin bol otec s maloletým dva týždne pri mori, boli spolu na výlete v Tatrách,
v kúpeľoch. Otec je s maloletým cca 10 dní v mesiaci počas ktorých hradí náklady spojené s bývaním

a stravou, pričom uviedol, že by nemal problém ani so striedavou starostlivosťou. Otec nechápe prečo
matkažiada výživnévsume250eur.Ostykusasmatkoudohodli,lebomatkavieakácitovanáviazanosť
je medzi otcom a maloletým dieťaťom.

Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na príjem otca sa považuje za primerané výživné 180- 200 eur.

Na pojednávaní dňa 07.03.2016 súd doplnil dokazovanie, na ktorom vec prejednal a meritórne rozhodol
v neprítomnosti kolízneho opatrovníka , v súlade s § 101 ods. 2 OSP.

Právny zástupca matky potvrdil, že ani od posledného pojednávania sa rodičia nedohodli, pretrváva

však u rodičov len nezhoda o výške výživného otca na mal. dieťa. Pokiaľ ide o styk otca s mal. dieťaťom
rodičia uzavreli , ktorú predložili súdu dňa 29.09.2015, pričom súdu z jej obsahu zistil, že je právne
neurčitá.
Právny zástupca matky a otec zhodne uviedli, že podľa novej dohody rodičov, vymedzenej vo výrokovej
časti rozsudku, má otec právo styku s mal. dieťaťom každý párny týždeň od 18:00 hod. do nedele do

18:00 hod.
Otec uviedol, že výkon styku s maloletým podľa novej dohody rodičov už realizuje, pokiaľ ide o výživné
na dieťa požadová matkou nie je ochotný platiť , za primeranú výšku výživného výšku považuje max.
120 eur mesačne. Otec platí splátky hypotekárneho úveru vo výške 115 eur mesačne , aktuálne už200 eur mesačne k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov mal. dieťaťa ako manželov,
aktuálne sa neprenajíma , od januára 2016 avšak je pripravený na predaj, v minulosti nájomné z bytu
bolo 300 eur mesačne+ energie k bytu bolo cca 100 eur.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP výsluchom rodičov,
oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, s výpisom z bežného účtu Prima Banka za
obdobie 12/2014,1,2/2015, s úvermi, s výpisom z účtu otca VUB, s rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 30P/290/2013-70, s potvrdením mzdy otca, s prehľadom styku otca s maloletým dieťaťom, s

rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odpor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova
2, Pezinok, s rozpisom nákladov na maloleté dieťa, s rozpisom mzdy matky, s rozpisom styku otca s
maloletým dieťaťom , pričom z vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich
súhrne a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo dospel súd k skutkovému a právnemu
záveru, že je splnená hmotnoprávna podmienka úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal.
dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím súdu na skutkovom a právnom základe, že rodičia ako manželia

ukončili spolužitia, a ku dňu vyhlásenia rozsudku si prednostne výkon rodičovských práv a povinnosti k
maloletému / okrem úpravy styku/ neupravili dohodou.

Pri dokazovaní súd vychádzal z platnej právnej úpravy že úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti

k mal. dieťaťu na čas do rozvodu predstavuje osobitnú úpravu tzv. nesporového konania, upraveného
v § 176 a nasl. OSP, v ktorom konaní sa postupom súdu uplatňuje zásada vyšetrovacia / § 120
ods. 2 OSP/ a oprávnený rodič nenesie procesnú zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového
materiálu a neunesenie dôkazného bremena nemusí pre neho znamenať nepriaznivý výsledok., pretože
súd je povinný na zistenie skutkového stavu vykonať ďalšie dôkazy účastníkmi nenavrhnuté alebo

neoznačené.

Z výpisu z bežného účtu Prima Banka za obdobie 12/2014, 1,2/2015 súd zistil, že preukazuje mzdu
matky v priemere vo výške 654,23 eur mesačne.

Z rozpisu úverov matky súd zistil, že tieto spláca - úver splátka 337,35 eur, ďalší uver 29,71 eur,
ďalší úver splátka na auto 139,22 eur, + úver 205,49 eur, k týmto úverom matka uviedla, že splátka
337,35 eur sa týka jednoizbového bytu, 29 splátka sa týka spotrebného úveru, splátka 205,49 sa dotýka
vyporiadania BSM s predchádzajúcim manželom matky.

Z výpisu z účtu otca z VUB, súd zistil, že preukazuje splátky úveru spoločného bytu otcom vo výške
237,- eur mesačne + nájomné za spoločný byt, 90,- eur splátka sa týka spotrebného úver modernizácie
spoločného bytu vrátane zálohových platieb na dom tak ako ich vyčíslil, ďalej otec platí výživné na ďalšie
mal dieťa / mal. Adam/ vo výške 140,- eur mesačne od 07.08.2013.

Z rodného listu maloletého J. J., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že sa narodil rodičom: matka- Ľ. J.Č., nar.
XX.XX.XXXX, a otec- JUDr. J. J., nar. XX.XX.XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/290/2013-70 súd zistil, že otec je povinný platiť na výživu
maloletému G. výživné 140 eur mesačne s účinnosťou od 07.08.2013, čím sa zvýšila jeho vyživovacia

povinnosť z doterajšej výšky výživného 90 eur mesačne. Dlh na výživnom pre maloletého G. T.o
výške 390,32 eura súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur. Návrh otca na zníženie
výživného na mal. G. zamietol.

Z potvrdenia o mzde otca, súd zistil, že priemerný mesačný zárobok otca je 1014,72 eur.

Z prehľadu styku otca s mal. súd zistil, že otec s maloletým strávil od 04.04.2015 do 14.11.2015 vrátane
dovolenky celkom 563,25 hodín, tento dôkaz súd vyhodnotil podporne vo vzťahu k dohode rodičov o
styku otca s mal. J..

Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2,
Pezinok súd zistil, že úrad odňal matke rodičovský príspevok od 01.01.2015, vyplácaný vo výške 203,20
eur mesačne.Z rozpisov nákladov matky na maloleté dieťa súd zistil, že odôvodnené náklady na maloletého matka
vyčíslila vo výške 238,54 eur mesačne, pričom k tomuto dôkazu otec uviedol, že reálne náklady
maloletého sú cca 150,- eur, max 170,- eur vrátane bývania. Na dotaz súdu k nákladom 16,- eur za

poistenie matka uviedla, že ide o životné poistenie, k výške nákladov- záujmy mal.130,- eur matka
uviedla, , že predstavuje priemer nákladov vynaložený za rok 2015 napr. lyžiarska výstroj, dovolenky
letné, zimné, angličtina, futbal, plavecký výcvik, hračky, knihy.

Z rozpisu mzdy matky súd zistil, že jej priemerný mesačný zárobok je vo výške 668,72 eur mesačne

za rok 2014, a vo výške 748,05 eur mesačne za rok 2015.

Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletého sú manželia, manželstvo trvá, v rozvodovom
konaní nie sú. Z manželstva pochádza maloletý J. vo veku 5 rokov, ktorý navštevuje Materskú školu
v Bernolákove. Jeho odôvodnené mesačné náklady sú hlavne škôlka, strava a lekári cca 40,- eur.
Zdravotný stav maloletého ho nevylučuje z detského kolektívu. Maloletý trpí na intoleranciu voči určitým

potravinám, vyžaduje si diétne stravovanie, ktoré mu zabezpečujú i v škôlke. Maloletý je pod dohľadom
ortopéda, pretože má ploché nohy a matka 2x do roka dokupuje vložky +2x do roka topánky, dopláca
20- eur ročne. Maloleté dieťa trpí častými zápalmi horných dýchacích ciest. Matka bola jeden rok
pre zdravotný stav maloletého na predĺženej rodičovskej dovolenke do jeho 4 rokov, pričom poberala
rodičovský príspevok do septembra 2014. Matka pracujem od 1,5 roku veku maloletého, pričom v čase

keď bola matka v práci s maloletým bol jej brat.
Matka uviedla, že spolužitie s otcom ukončili 01/01/2015, matka sa s maloletým odsťahovala k rodičom,
kde u nich býva v rodinnom dome, má tam samostatnú bytovú jednotku, pričom matka na bývanie
neprispieva. Miesto výkonu práce matky je v Bernolákove, nemusí dochádzať. Priemerný mesačný
zárobok matky v čistom je aktuálne 839,93 eur za 9/2015, tento príjem je aktuálne nižší v priemere

cca 750,- eur mesačne. Otec na maloletého prispieva sumou 0,- eur, pričom matka trestné oznámenie
nepodala. Matka uviedla, že otec sa s maloletým nepravidelne stretával. Matka vlastní v BSM byt, ktorý
aktuálne nie je prenajatý, je daný na predaj realitnej kancelárie. Okrem toho vlastní chalupu na Orave,
ktorá je v jej výlučnom vlastníctve cca v hodnote do 10 000,- eur, poplatkyza chalupu platí jej matka,
je to jej rodičovský dom. Okrem toho má matka auto na leasing, ktorý spláca po 137,- eur mesačne.

Citroen C4. Využíva ho hlavne na doprovod mal. k lekárom. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Z výpovede otca súd zistil, že s matkou maloletého sú manželia avšak spolu nežijú. Z manželstva
majú 1 dieťa. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť voči Adamovi, ktorý sa mu narodil pred uzavretím
manželstva. Je zverený jeho matke. Otec má na neho určené výživné 140,- eur, s maloletým Andrejom

sa otec nepravidelne stretáva. S maloletým Miroslavom sa stretáva mesačne pravidelne podľa dohody
rodičov, ktorú uzavreli niekedy cca v novembri 2015 ústne a podľa ktorej je s maloletým v kontakte
2x v mesiaci cez víkend od piatka do nedele. Otec sa stretáva s maloletým aj mimo určenej doby, lebo
medzi Pezinkom a Bernolákovom je cca 10 km. Otec si maloletého po tréningu zoberie a nasledujúci
deň ho dáva do škôlky. Pobyt maloletého u otca stojí mesačne cca 100,-eur. Maloletý je v kontakte aj

so súrodencom.
Otec býva v rodinnom dome jeho rodičov, ktorý je postavený samostatne, na tento rodinný dom si otec
nebral úver, rodinný dom pozostáva z 3 izieb a je plne zariadený, výlučne otcovým zariadením. Otec
býva v ňom 12 rokov a odtiaľ sa jeho manželka odsťahovala. Zároveň rodičia majú v BSM jednoizbový
byt v Pezinku a je voľný. Okrem toho iné nehnuteľnosti nemá. Na byt je viazaný spoločný úver 400,- eur,

otec platí 200- eur a manželka 200,- eur. Miesto výkonu práce má otec v Pezinku , pracuje na strednej
odbornej škole Policajného zboru, pričom príjem má v sume 1014,- eur mesačne. Rodičia maloletého
dieťaťa príjem z nájmu používali na splatenie hypotekárneho úveru, otec doplácal cca 100 €. Otec býva
sám, stravuje sa sám. V mesiaci január 2016 nerealizoval styk s maloletým, lebo maloletý bol s matkou
na Kanárskych ostrovoch.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal. lebo by boli nadbytočné a nezvrátili by zistený skutkový stav z vykonaných
dôkazov.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine,
súd môže upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 31 ods.1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov
fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo mal súd preukázané, že od ukončenia spolužitia rodičov ako

manželov zostal maloletý vo faktickej starostlivosti matky. V záujme maloletého dieťaťa súd prihliadal
na skutočnosť, že starostlivosť zo strany matky o maloleté dieťa je bez závad, preto nie je daný žiaden
zákonný dôvod pre zmenu tohto faktického stavu tam, kde absentujú skutkové a právne dôvody.
Pri svojom rozhodnutí súd zároveň prihliadal aj na to, že zverením maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky bude plne rešpektované právo otca na zachovanie jeho vzťahu k dieťaťu tak v rámci

výkonu jeho práva styku s dieťaťom ako aj práva na pravidelné informovanie o veciach týkajúcich sa
mal. dieťaťa., čím bude zabezpečený celkový úspešný vývoj mal. dieťaťa nielen po stránke hmotného
zabezpečenia, ale aj po stránke citovej, duševnej, morálnej .

Rozhodnutie súdu o zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku oboma rodičmi plne

rešpektuje nielen záujem mal. dieťaťa, ale aj doterajší výkon týchto rodičovských práv a povinnosti
zo strany rodičov, ktoré tvoria ich súčasť a v ich výkone doposiaľ nevznikla medzi rodičmi nezhoda v
zásadných veciach, o ktorých by inak musel rozhodovať súd. Takto upravené práva a povinnosti rodičov
súvisiace so zastupovaním maloletého dieťaťa v jeho osobných a majetkových právach a v správe
jeho majetku nevyžadujú, aby ich rodičia vykonávali spoločne., v ich výkone sú si naďalej ako zákonní

zástupcovia rovnocenní ,ak však pôjde o podstatnú vec týkajúcu sa mal. dieťaťa vyžaduje sa konsenzus
oboch rodičov.

Preto súd o zverení mal. dieťaťa , o zastupovaní a správe majetku mal. dieťaťa rozhodol v zmysle cit.
zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu súd vychádzal zo skutkového zistenia, že
maloleté dieťa je nemajetné , a preto v rozsahu svojich odôvodnených potrieb je odkázané k ich úhrade
prednostne oboma rodičmi. Zároveň súd prihliadal aj na skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. Adamovi vo výške 140 eur mesačne, ktorá mu bola určená právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/290/2013-70.

Pri úprave výšky výživného otca na maloletého Miroslava súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu,
podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej
výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je

najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa.
Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a
všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným
podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon
podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Naproti tomu ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti

povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností každého z
rodičov a potencionality ich príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami mal. dieťaťa.
Tieto potreby mal. dieťaťa matka počas konania vyčíslila vo výške 238,54 eur písomne / čl. 53/, ktoré
náklady súd vyhodnotil ako v zásade dôvodné veku a zdravotnému stavu dieťaťa aj s prihliadnutím k
schopnostiam , možnostiam , majetkovým pomerom a dosiahnutému vzdelaniu oboch rodičov a zároveň

na strane otca aj s prihliadnutím k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu za dôvodné a
zodpovedajúce právu dieťaťa podieľať sa na v zásade takej životnej úrovni, akú dosahujú jeho rodičia.
Preto súd vo veci výživného na mal. dieťa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku., zároveň pri určení výšky výživného otcovi súd zohľadnil, že k písomne vyčíslenýmnákladom dieťaťa je potrebné prihliadať aj na prídavky, ktoré poberá matka, vrátane daňového bonusu,
rovnako bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že vzhľadom na vek dieťaťa a jeho zaradenie už
do predškolského zariadenia si matka neplní výkonom osobnej starostlivosti o dieťa v celom rozsahu

svoju zákonnú povinnosť výživy. Preto s prihliadnutím k preukázanému príjmu matky, ktorá nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, súd výživné otcovi určil sumou 150,- eur mesačne., ktoré výživné zabezpečí
maloletémuúhradunákladovzákladnýchpotriebdieťaťa,ostatnéodôvodnenépotrebybudematkaspolu
s prídavkami, daňovým bonusom zabezpečovať zo svojho príjmu, primerane svojim schopnostiam a
možnostiam.

Z takto určenej výšky výživného na maloleté dieťa vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške
celkom 1.374,15 eur. Dlh na zročnom výživnom otca súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške a
za podmienok vymedzených vo výrokovej časti rozsudku v súlade s § 160 ods. 1 OSP v spojení s § 162
ods.2 OSP určením počiatku plnenia.
O styku súd rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine analogicky k § 25 ods. 1 Zákona o rodine tak,

ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) veta OSP, keďže konanie sa začalo
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1OSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove / vrátane styku/maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Výrok rozsudku odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný . ( § 162 ods.2 OSP)

Bez právnych účinkov podajú odvolanie matka a otec, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní.