Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/232/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711207085
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7711207085.3

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému D. F., nar. XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, E., o vymoženie
50,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kruppom, Exekútorský úrad
Michalovce, so sídlom Štefana Kukuru 12, Michalovce, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi priznáva trovy exekúcie vo výške 51,73 eur, na
ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá

rozhodnutie č. AM/2010/05143 zo dňa 23.12.2010 vydané Obvodným úradom Michalovce, odbor
ekonomický. Okresný súd Michalovce následne v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho
poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2.6.2017 predložil súdny exekútor súdu podnet na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že povinný
nepoberá príjmy podliehajúce exekúcii a nevlastní exekučne postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

7. Súd v tejto súvislosti dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr.aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie
musí mať reálny podklad. Ústavný súd Slovenskej republiky v podobnom prípade vo veci udáva (IV.
ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj

bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody

na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia.

8. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený

predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti

je 3,32 eura.

14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený

na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

17. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 126,72 eur v zmysle
vyhlášky pozostávajúce z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 33,19eur a ďalších 26,56 eur, DPH z tejto odmeny, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo
výške 49,70 eur a straty času podľa § 23 vyhlášky vo výške 5,32 eur.

18. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky
vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 26,56 eur za 8 paušálnych úkonov,
a zároveň paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní
exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods.
1 vyhlášky, pričom ak je počet týchto úkonov menší ako 10, patrí mu bez ohľadu na počet skutočne

vykonaných úkonov odmena vo výške najmenej 33,19 eur. V danom prípade si súdny exekútor uplatnil
odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí odmena. Bez ohľadu na danú skutočnosť,
keďže paušálna odmena súdneho exekútora vypočítaná podľa počtu úkonov nedosiahla zákonom
určenú minimálnu odmenu 33,19 eur, súd priznal odmenu súdnemu exekútorovi vo výške 33,19 eur.
Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi už udelením poverenia na vykonanie tejto
exekúcie súdom.

19. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 11,90
eur, pozostávajúce z nákladov poštovného. Tieto výdavky súd priznal na podklade doručeniek (originál)
založených v exekučnom spise, ktoré súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu. Z predloženej
špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora vyplýva že tento si uplatňuje náhradu výdavkov za to, že

vrámci tejto exekúcie uskutočnil 2 pracovné cesty do miesta bydliska povinného na trase Michalovce. K
uplatnenému cestovnému súd uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovnú cestu nepovažuje
za dôvodný a oprávnený. Je potrebné uviesť, že súdny exekútor síce založil do spisu cestovný príkaz,
avšak v spise sa nenachádza ani jedna správa z uskutočnenej pracovnej ceste, žiaden záznam čo
bolo účelom pracovnej cesty, aký bol výsledok miestneho šetrenia, prečo ju uskutočnil a pod. Nemenej

dôležitým je samotný fakt, že v prípade opakovaných pracovných ciest má súd zato, že súdny exekútor
konal neefektívne, kde ním vykonávaný spôsob exekúcie a náklady s tým spojené nepomerne prevyšujú
vymáhaný nárok, a ako je zrejmé, nezistil žiaden majetok a nevymohol ani časť pohľadávky. Za
zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ súdny exekútor zvolí šetrenie majetkových pomerov pracovnou cestou,
uskutočňovanou opakovane, stojí za zmienku spojiť pracovnú cestu súčasne vrámci viacerých exekúcií

a náklady pomerne rozdeliť. Súdny exekútor zvolil neefektívny a nehospodárny spôsob exekúcie. S
poukazom na uvedené súd nárok nepovažoval za dôvodný, nehospodárny a neefektívny a preto ho
nepriznal.

28. Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky v súvislosti s uskutočnenou pracovnou cestou súd s

poukazom na nepriznanie hotových výdavkov taktiež nepriznal.

20. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej
hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur.

21. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora,
na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil vo výške 51,73 eur.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený,

tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).