Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205941
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3816205941.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu : X.. S. X., so sídlom

v V., Z. 3, H.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Karolom Mečiarom, advokátom, so sídlom v
Bojniciach, Lúčky 19/3 proti žalovanému: Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach,
Nemocničná 2, IČO: 17 335 795, právne zastúpený LEGAL ART, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská
14, v konaní o zaplatenie 2.435,96 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ich
výške súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 06.05.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy

2.435,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy, paušálneho poplatku podľa
Nar. Vl. č. XX/XXXX Z.z. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomného
plnomocenstva vykonal v prospech žalovaného právne služby, za ktoré si vyúčtoval odmenu v súlade s
vyhláškou č. XXX/XXXX Z.z. a to faktúrou č. 07/05/2015 zo dňa 07.05.2015, splatnou dňa 21.05.2015
v sume 2.635,96 EUR. Žalovaný časť vyúčtovanej odmeny za poskytnutie právnych služieb zálohovo
na základe faktúry žalobcu č. XX/XX/XXXX zo dňa 27.11.2012 v sume 200,- EUR uhradil, zostáva
tak uhradiť dlžnú sumu 2.435,96 EUR. Tento nárok žalobcovi vyplýva z poskytnutých právnych služieb

žalovanému za jeho právne zastupovanie v konaní Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/29/2012.

2. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol Platobným rozkazom č.k. 18C/89/2016-18 z 23.06.2016,
proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.07.2016 odpor, ktorý
odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.12.2003 zmluvu o poskytovaní právnej služieb
a dňa 24.01.2004 Dodatok č. 1 k tejto zmluve, a dňa 31.08.2009 Dodatok č. 2 k zmluve. Podľa čl. III
zmluvy bola výška odmeny žalobcu dohodnutá ako paušálna mesačná odmena vo výške 15.000,- Sk a

žalovaný sa zaviazal popri tejto odmene žalobcovi poskytnúť ním vynaložené hotové výdavky týkajúce
sa súdnych poplatkov, poplatkov, výdavkov za znalecké posudky a kolky. Podľa Dodatku č. 1 sa žalobca
a žalovaný dohodli na zmene ustanovenia čl. III zmluvy a to podľa účelne vynaložených hodín na
vybavenie veci ( hodinovú odmenu ) a spôsob určenia odmeny žalobcu ako advokáta bol v zmysle
Dodatku č. 2 určený ako hodinová odmena advokáta za poskytovanie právnych služieb. Teda odmena
advokáta na základe zmluvy a Dodatku č.2 bola určená ako hodinová odmena, pričom Zmluva, trvanie
Zmluvy, jej dodatkov alebo spôsob určenia odmeny žalobcu neboli počas poskytovania právnych služieb

žalobcom ukončené alebo žiadnym iným spôsobom pozmenené. Žalobca sa svojou žalobou domáha
určenia povinnosti žalovaného zaplatiť odmenu žalobcovi za poskytovanie právnych služieb v súdnom
konaní v právnej veci žalobcu MUDr. S. Ivan proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou Prievidza so
sídlom v Bojniciach o náhradu škody v sume 48.405,70 EUR s príslušenstvom vedenej na Okresnomsúde Prievidza pod sp. zn. 10C/29/2012, pričom tvrdí, že odmena žalobcu ako advokáta v danej veci
nebola dohodnutá na základe dohody so žalovaným a preto v tomto súdnom konaní uplatňuje voči
žalovanému zaplatenie odmeny advokáta v zmysle príslušných ustanovení Vyhlášky o tarifnej odmene.

Žalovaný sa obrátil na žalobcu so žiadosťou zo dňa 23.06.2015 o predloženie podkladov k ručeniu jeho
odmeny v zmysle Zmluvy a jej dodatkov. Žalovaný vyzval žalobcu listom z 09.11.2015 na predloženie
výpovede Zmluvy a osobitného plnomocenstva na zastupovanie žalovaného v konaní 10C/29/2012,
avšak žalobca uvedené dokumenty žalovanému nepredložil. Žalovaný namietol dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na zaplatenie odmeny. Žalobca v žalobe určil výšku odmeny na základe príslušných

ustanovení Vyhlášky o tarifnej odmene, pričom žalovaný má za to, že dostatočne vecne odôvodnil
skutočnosť, že odmena žalobcu ako advokáta mala byť určená v zmysle Zmluvy a jej dodatkov, pričom
žalovaný zároveň uvádzal, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť zo Zmluvy tak, aby mu takáto odmena
mohla byť žalovaným uhradená.

3. Uznesením z 05.08.2016 bol platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“) zrušený a bolo nariadené pojednávanie.

4. Vo vyjadrení žalobcu k podanému odporu z 24.10.2016 žalobca uviedol, že trvá na podanej
žalobe. Uviedol, že tvrdenia žalovaného v odpore sú zavádzajúce resp. účelové. Žalobca sa oprávnene
dožaduje svojho práva zaplatiť vyúčtovanú odmenu za poskytovanie právnych služieb pre žalovaného,

čo nepochybne vyplýva z predmetného súdneho spisu. Tvrdenie MUDr. F. je pravdivé a zrozumiteľné.
Listom z 25.08.2015 adresovaným a doručeným žalovanému žalobca poukazuje na spôsobom
účtovania odmeny v súdnom spore č.k. 11C/107/2008 na Okresnom súde Prievidza, kedy v tomto konaní
žalovaný bez akýchkoľvek prieťahov uhradil rozdiel v priznanej odmene súdom a uhradenej v danom
prípade žalobkyňou.

5.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.03.2017, č.k. 18C/89/2016-87 tak, že žalovanému uložil
zaplatenie sumy 2.435,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.435,96
EUR od 22.05.2015 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu
zamietol a priznal žalobcovi nárok na 100% trov konania.

6. Proti rozsudku do výroku I. a III. podal žalovaný odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne s tým, že mu prizná nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a
vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f),

písm. h) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne
skutkové zistenia videl v nesprávnom výklade článku V. zmluvy „Táto zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú. Nadobúda platnosť dňom 01.12.2003. Zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť dohodou zmluvných
strán vždy k poslednému dňu v mesiaci. Všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou.“

Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyložil každú vetu citovaného ustanovenia samostatne
a dospel preto k záveru, že uvedené dojednanie nemožno považovať za výhradu zrušenia zmluvy
výlučne písomnou formou. Odvolateľ vyslovil názor, že citované ustanovenie sa musí vykladať ako
celok a písomná forma má byť obligatórna aj pre zrušenie zmluvy. Mal za to, že zmluvné strany sa
dohodou o ukončení platnosti zmluvy dohodli na zmene trvania zmluvy v zmysle článku V. prvá veta

zmluvy, nakoľko aj samotné zrušenie zmluvy dohodou sa vykonalo formou zmeny trvania zmluvy z doby
neurčitej na dobu určitú a samotná zmluva nezanikla v momente dohody, ale až k poslednému dňu v
danom mesiaci, v ktorom k dohode došlo. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval aplikáciu
Obchodného zákonníka v danej veci. Uviedol, že síce zmluva bola uzavretá v rámci podnikateľskej
činnosti žalobcu ako podnikateľa, žalovaný ju však uzavrel ako príspevková organizácia samosprávneho

kraja. Poukázal na ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
z ktorého vyplýva, že touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou
územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri podnikateľskej
činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi pri uzatváraní

zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Zdôraznil, že nie je
ani štátnou organizáciou, ani verejno-právnou inštitúciou, ani žiadnym iným subjektom, nachádzajúcim
sa v citovanom ustanovení. Zaradenie jeho právnej formy do tejto skupiny subjektov sa uskutočnilo
až novelou Obchodného zákonníka č. 9/2013, účinnej od 01.02.2013, ktorá rozšírila okruh subjektovverejného práva v súvislosti s relatívnymi obchodnými záväzkami. Toto znenie Obchodného zákonníka
však v čase podpisu zmluvy nebolo platné, ani účinné, a preto nemohol vzniknúť obchodný záväzkový
vzťah, tak ako to vyplýva z odôvodnenia odseku 8 rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že nie je

verejnoprávnou inštitúciou, a to s poukazom na zákon č. 176/2004 Z. z., v zmysle ktorého § 1 ods.
1 je verejnoprávnou inštitúciou osoba zriadená osobitným zákonom ako verejnoprávna inštitúcia alebo
verejnoprávna ustanovizeň (rozhlas a televízia Slovenska, Sociálna poisťovňa, Matica slovenská alebo
Umelecký fond), alebo osoba zriadená na základe osobitného zákona (vysoká škola). Ďalej uviedol,
že bol zriadený Zriaďovacou listinou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Od 01.01.2003

prešiel zo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do zriaďovacej
pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. Zo zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, naviac
ani nevyplýva, že jej obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, nakoľko predmetom zmluvy je
poskytovanie právnych služieb advokáta svojmu klientovi, čo za uspokojovanie verejných potrieb sa
považovať nedá. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie záväzkový vzťah strán sporu posúdiť ako
vzťah občianskoprávny a aplikovať ust. § 40 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,

že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný
a písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Predmetná dohoda o ukončení
platnosti zmluvy bola uzatvorená medzi stranami sporu iba v ústnej forme bez akéhokoľvek písomného
zaznamenania tohto úkonu. Právny úkon dohody o ukončení platnosti zmluvy tak nebol urobený v
zákonom stanovenej forme, a preto je neplatný. Z tohto dôvodu bola zmluva v čase súdneho konania,

sp. zn. 10C/29/2012 stále platná, a tým boli platné aj ustanovenia o dohodnutej hodinovej odmene, podľa
ktorej mal žalobca žalovanému aj účtovať. Naviac, zmluva, ani jej dodatky neobsahovali dohodu o voľbe
Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 262. Nesprávne právne posúdenie veci malo za následok, že
súd prvej inštancie posudzoval záväzkový vzťah, založený zmluvou, ako obchodnoprávny vzťah, a tým
uznal ústnu dohodu medzi žalovaným, ktorú uzavrel bývalý štatutárny zástupca žalovaného a žalobca za

platnú a zmluvu v čase poskytovania právnych služieb v konaní, sp. zn. 10C/29/2012 za ukončenú. Na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci potom priznal žalobcovi základ nároku, ktorý odvodzoval
od tarifnej odmeny podľa ust. § 10 a nasl. vyhlášky a nie podľa dohodnutej hodinovej odmeny. Z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie mal za irelevantnú i jeho námietku,
že do dnešného dňa žalobca žalovanému nepredložil časovú špecifikáciu v zmysle ust. § 4 vyhlášky, na

základe ktorej by mohol žalobcovi nahradiť jeho odmenu za zastupovanie v konaní, sp. zn. 10C/29/2012.

7. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 12.07.2018, č.k. 19Co/246/2017-105 rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.435,96 EUR s
príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že
v zmysle ods. 2 § 261 Obchodného zákonníka subjektmi druhej zmluvnej strany záväzkového vzťahu,
na ktoré Obchodný zákonník dopadá, sú štát, štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi (napríklad
rozpočtové organizácie), samosprávne územné jednotky (napríklad obce), právnické osoby zriadené
zákonom ako verejnoprávne inštitúcie (napríklad Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Sociálna

poisťovňa) a je bez akýchkoľvek pochybností správne tvrdenie žalovaného, že nie je subjektom, ktorý by
bolo možné zaradiť pod definíciu štátu, samosprávnej územnej jednotky, ani právnickej osoby zriadenej
zákonom ako verejnoprávnej inštitúcie. I keby odvolací súd pripustil taký výklad citovaného zákonného
ustanovenia, že žalovaný by mohol byť subjektom záväzkového práva, na ktorý dopadá ust. § 261
ods. 2 Obchodného zákonníka v postavení štátnej príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom

zdravotníctva Slovenskej republiky (zriaďovateľská funkcia ministerstva však už pred uzavretím zmluvy
prešla na TSK), na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchodného zákonníka, musí byť okrem
požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby pri
uzatváraní zmlúv z ich obsahu vyplývalo, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Odvolací
súd zastáva názor, že Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci advokátom, uzavretú medzi stranami sporu

dňa 01.12.2003, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnej pomoci a služieb advokátom, spočívajúcej
v príprave a spisovaní písomností právneho charakteru, poskytovanie právnych porád a konzultácií
v rámci vybavovania právnej agendy klienta (žalovaného), komplexné vybavovanie právnej agendy
klienta, zastupovanie klienta na základe plnej moci udelenej osobitne pre každý prípad pred štátnymi
a inými orgánmi, inými inštitúciami, organizáciami, občanmi a podobne, vo vedení centrálnej evidencie

všetkých zmlúv, uzatvorených klientom (žalovaným), v posudzovaní všetkých zmlúv uzatvorených
klientom, nie je možné považovať za zmluvu, obsahom ktorej je uspokojovanie verejných potrieb.
Predmetom zmluvy totiž bolo poskytovanie právnych služieb žalovanému, čiže adresátom tejto zmluvy
bol žalovaný a žalobcom poskytované plnenie zo zmluvy neslúžilo verejnej potrebe, ale výlučnežalovanému. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že na právny vzťah strán sporu
Obchodný zákonník ako lex specialis nedopadá, nejedná sa o obchodný záväzkový vzťah vyplývajúci
zo Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom, uzavretej dňa 01.12.2003 zmluvnými stranami. Z

tohto dôvodu nemôže na zmluvný vzťah strán sporu dopadať ani ust. § 272 Obchodného zákonníka. Na
právny vzťah strán sporu nesporne dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generális.

8. Súd prvej inštancie je právnym názorom, vysloveným odvolacím súdom, viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

9.Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, prednesmi právnych zástupcov sporných strán,
listinnými dôkazmi v súdnom spise najmä žalobou, Faktúrou č. 27/11/2012, Faktúrou č. 07/05/2015,
vyúčtovaním odmeny z 07.05.2015, Listom žalobcu z 25.08.2015, Listinnou - predloženie dokladov z
13.11.2015, Žiadosťou - odpoveď z 13.11.2015, Urgenciou úhrad z 19.02.2016, platobným rozkazom,
odporom,Zmluvouoposkytovaníprávnejpomociadvokátomz01.12.2003,Dodatkomč.1z26.01.2004,

Dodatkom č. 2 z 31.08.2006, Žiadosťou žalovaného z 23.06.2015, z 09.11.2015, Uznesením z
05.08.2016, Vyjadrením žalobcu z 24.10.2016, Faktúrou č. 1100039, výpisom z účtu , Plnomocenstvom
v konaní sp. zn. 10C/29/2012 a v konaní sp. zn. 11C/107/2008, Zriaďovacou listinou žalovaného, listinou
na č.l.71, Faktúrou č. 1100022, Prílohou k faktúre č. 1100022, odvolaním žalovaného a ostatným
obsahom súdneho spisu.

10.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

10.1.Dňa 01.12.2003 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci advokátom
podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z.( ďalej len zmluva).

10.2.V čl. III bod 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný sa zaväzuje za poskytnutú právnu
pomoc a služby platiť advokátovi odmenu v súlade s vyhl.č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátom za poskytovanie právnych služieb , § 5 ods. 1 písmeno b/ mesačnú paušálnu odmenu vo
výške 15.000,-Sk.

10.3.V čl. III bod 2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že popri odmene sa zaväzuje klient advokátovi
poskytnúť vynaložené hotové výdavky týkajúce sa súdnych poplatkov, poplatkov, výdavkov na znalecké
posudky a kolky.

10.4.V čl. III bod 3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že advokát si bude účtovať dohodnutú paušálnu
odmenu na základe ním vystavenej mesačnej faktúry.

10.5.V čl. V zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Nadobúda
platnosť dňom 1.12.2003. Zmluvu možno meniť alebo zrušiť dohodou zmluvných strán vždy k

poslednému dňu v mesiaci. Všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou.

10.6.V čl. I Dodatku č. 1 zmluvy z 26.01.2004 sa zmluvné strany dohodli, že za plnenie mimoriadnych
úloh a úloh nad rámec dohodnutých touto zmluvou môže klient výšku dohodnutej zmluvnej mesačnej
odmeny primerane zvýšiť.

10.7.V čl. I bod 1 Dodatku č. 2 zmluvy z 31.08.2006 sa zmluvné strany dohodli, že za poskytnutú pomoc
a služby sa klient zaväzuje platiť advokátovi odmenu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 163/2002
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších zmien a
dodatkov podľa § 5 ods. 1 písm. a/ podľa počtu účelne vynaložených hodín na vybavenie veci / hodinovú

odmenu / . Výška hodinovej odmeny sa stanovuje v sume 500,- Sk.

10.8.V čl. I bod 2 Dodatku č. 2 zmluvy z 31.08.2006 sa klient zaväzuje popri domene poskytnúť
advokátovivynaloženéhotovévýdavkytýkajúcesavybavovanejveci,najmänáhradyzasúdneaostatné
poplatky , cestovné , poštovné a telefónne výdavky a pod. .

10.9.V čl. I bod 3 Dodatku č. 2 zmluvy z 31.08.2006 sa zmluvné strany dohodli, že dohodnutú odmenu
si bude advokát účtovať za mesiac, v ktorom došlo k poskytnutiu právnej pomoci a služieb na základe
ním vystavenej faktúry po odsúhlasení štatutárnym zástupcom klienta.10.10.Z faktúry č. 07/05/2015 vystavenej žalobcom dňa 07.05.2015 ( splatnej 21.05.2015 ) žalovanému
na sumu 2.635,96 EUR, od ktorej bola odrátaná suma poskytnutej zálohy 200,-EUR, k úhrade ostala

suma 2.435,96 EUR.

10.11.Z Faktúry č. 27/11/2012 vyplýva poskytnutie zálohy žalovaným na znalecké dokazovanie v konaní
sp. zn. 10C/29/2012 žalobcovi v sume 200,- EUR.

10.12.Z vyúčtovania odmeny žalobcom z 07.05.2015 ako prílohy k faktúre č. 07/05/2015 žalobca
vyúčtoval odmenu za zastupovanie žalovaného v konaní pred Okresným súdom Prievidza č.k.
10C/29/2012 spolu v sume 2.635,96 EUR za tieto úkony:
- Prevzatie veci a prvá porada s klientom - 22.10.2012 á 519,49 EUR + režijný paušál 7,63 EUR
- Pojednávanie 23.10.2012 á 519,49 EUR + režijný paušál 7,63 EUR
- Podanie na súd ( otázka na znalca z 07.11.2012 ) á 519,49 EUR + režijný paušál 7,63 EUR

- Pojednávanie 15.07.2013 á 519,49 EUR + režijný paušál 7,81 EUR
- Jednanie s protistranou o dohodu za účasti JUDr. Q. W., MUDr. H. S., JUDr. X. S., MUDr. J. F., dňa
13.11.2013 á 519,49 EUR + režijný paušál 7,81 EUR

10.13.Zo žiadosti žalovaného z 23.06.2015 vyplýva, že žalovaný oslovil žalobcu v nadväznosti na

ich osobné stretnutie a opätovne ho požiadal o zaslanie vyčíslenia trov právneho zastúpenia vo
všetkých súdnych konania, v ktorých zastupuje žalovaného. Do 30.06.2015a to v súlade a za podmienok
uvedených v Zmluve o poskytovaní právnej pomoci advokátom podľa vyhl.č. 655/2001 Z.z. z 01.12.2003
a jej Dodatku č. 1 a 2.

10.14.V liste z 25.08.2015 žalobca žalovanému podal vysvetlenie k vystaveným faktúram č. 07/04/2015
a 07/05/2015, pričom uviedol, že podľa jeho názoru žalovanému predložil všetky relevantné doklady
a podklady k vyúčtovaniu jeho odmien, požiadal o vykonanie ich úhrad do 10.09.2015. V texte ďalej
uviedol, že zmluvný vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a služieb bol riadne
ukončený v apríli 2011 a po tomto termíne žalovaného zastupoval v samostatných súdnych prípadoch

- sporoch na základe individuálnych plných moci, vždy po dohode na jednotlivý prípad a tieto právne
zastúpenia nemali nikdy nič spoločné vo vzťahu k predchádzajúcim výkonom v právnych službách .
Nikdy neúčtoval žiadnu hodinovú sadzbu. V minulosti poskytoval právne služby za dohodnutú paušálnu
mesačnú odmenu v dohodnutom počte hodín, keď hodinová sadzba v tom čase bola určená len
orientačne ohraničujúce rozsah mesačne potrebných hodín k poskytovaniu týchto právnych služieb

a paušálna odmena nebola nikdy za celé zmluvné obdobie účtovaná inak ako zmluvne stanovená
bez ohľadu na počet skutočne odpracovaných hodín. Ani za platnosti Zmluvy o poskytovaní právnych
služieb neboli pochybnosti o správnosti účtovania jeho odmeny v súdnom spore , keď časť odmeny
súdom bola navrhovateľke odpustená a rozdiel mu uhradil žalovaný. Ide o právnu vec Bc. B. proti
žalovanému o náhradu škody 288.000,- Sk s prísl. v konaní pred Okresným súdom Prievidza sp. zn.

11C/107/2008. Žalobca vyslovil ľútosť nad tým, že po rokoch vzájomnej spolupráce sa musí svojich
nárokov dožadovať touto cestou, vyslovenie pochybnosti o oprávnenosti uplatnených nárokov považuje
žalobca i za vyslovenie nedôvery voči jeho osobe.

10.15.Žiadosťou o predloženie dokladov zo strany žalovaného z 09.11.2015 v nadväznosti na osobné

stretnutie , ktoré sa konalo 04.11.2015 za účelom vyriešenia sporných otázok žiadal žalovaný zastúpený
Mgr. H. F. , riaditeľom NsP Prievidza o predloženie osobitného plnomocenstva na zastupovanie
žalovaného pred súdmi SR a výpovede Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 01.12.2003
v znení dodatkov.

10.16.Listom z 19.02.2016 žalobca zurgoval u žalovaného úhradu faktúr č. 07/04/2015 z 07.04.2015 a
č. 07/05/2015 z 07.05.2015, pričom poukázal na vysvetlenie na osobnom jednaní dňa 04.11.2015 i na
obsah svojho listu z 25.08.2015, v ktorom vysvetľuje odôvodnenosť preloženého vyúčtovania.

10.17.Z Faktúry č. 1100039 vystavenej žalobcom žalovanému dňa 31.10.2011 , splatnej 14.11.2011 mal

súd za preukázanú fakturáciu sumy 868,65 EUR za vykonané úkony súvisiace so zastupovaním v
právoplatne skončenom súdnom spore č.k. 11C/107/2008 - navrhovateľka Bc. R. B..10.18.Z účtu žalobcu bola úhrada zo strany žalovaného tejto faktúry v sume 868,65,- EUR preukázaná
ku dňu 23.11.2011.

10.19. Zo spisu sp. zn. 10C/29/2012 mal súd preukázané udelenie plnomocenstva žalobcovi zo
strany žalovaného na toto konanie dňa 05.10.2012 a zo spisu 11C/107/2008 bolo preukázané udelenie
plnomocenstva žalobcovi žalovaným dňa 17.09.2008.

10.20.Z predloženej Zriaďovacej listiny žalovaného bolo preukázané, že žalovaný je s účinnosťou od 1.
januára 1992 štátnou príspevkovou organizáciou s právnou subjektivitou. A jej štatutárnym orgánom je
jej riaditeľ, ktorý je oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach.

10.21.Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 29.04.2011 splatnej dňa 13.05.2011 žalobca vyúčtoval sumu 100,-
EUR na základe zmluvy za poskytnuté právne služby. Z prílohy tejto faktúry je zrejmé, že sa jednalo o

odmenu za úkony v mesiaci apríl 2011 a to 14.4, 20.4 a 28.4..

10.22.Z listiny ,,Žiadosť - odpoveď“ z 13.11.2015 je zrejmé, že MUDr. F. J. , MPH na základe požiadavky
žalobcu o vyjadrenie sa k právnemu zastupovaniu žalovaného počas jeho výkonu funkcie riaditeľa
týmto potvrdil, že k ukončeniu poskytovania právnych služieb v zmysle uzavretej Dohody o poskytovaní

právnych služieb došlo na základe ich osobitnej ústnej dohody mesiacom apríl 2011, kedy zmluvný
vzťah zanikol. Na zastupovanie v súdnych konaniach boli na základe požiadavky žalovaného udeľované
žalobcovi samostatné plnomocenstvá v celom rozsahu práv a povinností mandatára.

10.23.Na pojednávaní dňa 11.01.2017 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Namietol,

že žalovaný v odpore uvádza skutočnosti, ktoré nezodpovedajú skutkovému stavu. Žalovaný sa bráni
tým, že bola uzatvorená Zmluva o právnej pomoci, na základe ktorej sa malo postupovať, predložil
súdu odpoveď MUDr. F., z obsahu ktorej je zrejmé, že táto dohoda v apríli 2011 zanikla. Ďalej predložil
doklad , z ktorého vyplýva, že Nemocnici s poliklinikou prišla pozvánka a to že dňa 23.10.2012 sa
má uskutočniť hlavné pojednávanie vo veci 10C/29/2012. MUDr. F. na tomto podaní udáva, že žiada

zabezpečiť zastupovanie pred súdom. Dňa 05.10.2012 prevzal JUDr. Krško aj zastupovanie žalovaného
v tomto konaní 10C/29/2012. Žalobca toto právne zastúpenie prevzal a vo veci riadne konal. Žalobca
úkony právneho zastupovania vykonal, za tieto doposiaľ nemá zaplatené, teda chodil na súd zadarmo.
Súdny spor sp. zn. 10C/29/2012 sa skončil tak, že sa strany dohodli, že trovy konania si každý bude
hradiť sám. Následne sa žalobca pokúšal zo štatutárnymi zástupcami žalovaného dohodnúť na úhrade

odmeny, ktorú riadne vyfakturoval. U žalovaného sa menili štatutárni zástupcovia, ktorí sa vyhovárali a
odkazovali na stanovisko Bratislavy, čoho výsledkom je, že žalobca za prácu profesionálne odvedenú
nemá doposiaľ zaplatené, pričom zmluva o právnej pomoci bola v tom čase už zrušená. Došlo k
uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca zastupoval ešte pred týmto konaním žalovaného cca 20 rokov,
čiže nemal dôvod žalovanému neveriť. Žalobca svoju odmenu účtoval podľa vyhlášky a nastal teda ten

stav,žeprácuvykonal,alenedostalzaňuzaplatené.Žalobajedôvodná.Napojednávanídňa15.02.2017
uviedol, že podľa jeho názoru ide o obchodnú spoločnosť, ide o obchodný vzťah a keby aj nebol, myslí
si, že podstatné je to, že zmluva o právnej pomoci bola v apríli 2011 zaniknutá. Zanikla, dosvedčil to
aj svedok MUDr. F., že sa takto dohodli. Zmluva o právnej pomoci nemusela byť písomná, aj keby
bola ústna aj tak by bola platná, ale ona zanikla, čiže právna pomoc, ktorá bola poskytovaná z titulu

zastupovania v tom predmetnom právnom spore, za ktorý JUDr. S. neobdržal honorár alebo odmenu
za poskytnutú právnu službu bola dôvodná. Naviac po predložení faktúry mu bolo čiastočné uhradené
z nej a to suma 200,- eur ako záloha aby mohol vo veci konať. Je to obchodno-právny vzťah ale aj §
328 hovorí jednoznačne, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok má toto plnenie účinky uznania dlhu
a možno usudzovať že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný neprotestoval a žalobcovi

vyplatil z zálohu. A poskytnutie zálohy svedčí o tom, že žalovaný predpokladal aj ďalšie náklady. A
pokiaľ nie je zmluva, je smerodajná vyhláška, podľa ktorej žalobca ako advokát účtoval , faktúra nebola
nikdy spochybnená, žalobca všetky doklady predložil. Nárok je dôvodný a odmena mu patrí. Preto
navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 20.02.2019
právny zástupca žalobcu uviedol, že rešpektuje právny názor odvolacieho súdu, hoci trvá na to, že ide o

obchodnoprávny vzťah. Z etického hľadiska žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej
strany nárok na trovy konania neprizná.10.24.Na pojednávaní dňa 11.01.2017 právny zástupca žalovaného v plnom rozsahu zotrval na svojich
písomných vyjadreniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 26.3.2016. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobca pracoval zadarmo, nakoľko odmena advokáta bola zmluvne

dohodnutá ako hodinová s poukazom na Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci advokátom v znení
jej dodatkov a to v sume 500,- Sk za hodinu. Žalovaný považuje túto zmluvu stále za platnú a účinnú
aj v čase predmetného konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 10C/29/2012 a to
s poukazom na to, že údajná dohoda, ktorou došlo k zániku Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci
advokátom bola uzatvorená v ústnej forme, čo je v rozpore s ustanovením § 40 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci
advokátom nebol s poukazom na ustanovenie § 261 Obch. zákonníka účinného v čase uzavretia tejto
zmluvy vzťahom obchodnoprávnym. Zmluva o poskytovaní právnej pomoci advokátom neobsahuje
ani dohodu voľby režimu Obchodného zákonníka v zmysle jeho ustanovenia § 262. Na základe
týchto skutočností je žalovaný názoru, že žalobca si mal účtovať za poskytnuté právne služby v konaní
vedenom pod sp. zn. 10C/29/2012 podľa dohodnutej hodinovej sadzby, ktorú však do dnešného dňa

žalovanémuvzmyslepredmetnejzmluvyriadnenepredložil. Zpredloženéhovýpisuzúčtujednoznačne
nevyplýva, že ide o doplatok rozdielu odmeny advokáta v konaní sp. zn. 11C/107/2008 a pokiaľ by
aj išlo o určitú formu odmeny, nie je to v rozpore so znením dodatku k zmluve o poskytovaní právnej
pomoci advokátom, konkrétne Dodatku č. 1. S poukazom na ustanovenie článku 1 tohto dodatku,, Za
plnenie mimoriadnych úloh a úloh nad rámec dohodnutých touto zmluvou môže klient výšku dohodnutej

zmluvnej odmeny primerane zvýšiť“. Nemuselo tak nevyhnutne ísť o dopočítanie tarifnej odmeny, ale o
odmenu v zmysle citovaného dodatku. Na pojednávaní dňa 15.02.2017 právny zástupca žalovaného
poukázal na § 4 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. , ktorá ustanovuje povinnosť advokáta pri dohodnutej hodinovej
odmene mať pripravenú časovú špecifikáciu vykonanej práce, o ktorú žalovaný žiadal a táto mu do
dnešného dňa nebola predložená. Komentár k uvedenej vyhláške, s autormi Fiačian a kolektív od

C.H. Beck uvádza, že je povinnosťou advokáta mať túto časovú špecifikáciu pripravenú počas celého
zastupovania. Žalovaný bol od začiatku tohto konania vykresľovaný ako osoba, ktorá zámerne nechce
vyplatiť odmenu za poskytnuté služby. Dokonca tu bolo avizované aj porušenie ústavných práv. Avšak
práve na strane žalovaného nevznikli prekážky pre zaplatenie odmeny, tie vznikli na strane žalobcu tým,
že nepredložil klientovi na jeho žiadosť špecifikáciu vykonanej práce. Žalovaný jednoznačne považuje

Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci za platnú v znení jej dodatkov aj počas trvania toho predmetného
konania sp. zn. 10C/29/2012. Ide o občiansko-právny vzťah a pokiaľ sa vtedajší p. riaditeľ MUDr. F.
nejako ústne dohodol so žalobcom, tak ide o neplatný právny úkon, pretože bol urobený vo forme,
ktorú zákon nepredpisuje. Občiansky zákonník predpisuje písomnú formu, ktorá dodržaná nebola a čo
sa týka faktúry, ktorá bola predložená, tak zo samotnej výpovede MUDr. F. vyplýva, že každý mesiac

bolo advokátom fakturované, takže to určite nie je forma uznania zvyšku dlhu. Žalovaný neprotestuje
proti tomu, že určitá suma má byť žalobcovi zaplatená, ale určite nie v takej výške, ako ju žaluje,
ale na základe jeho časovej špecifikácie, ktorú doteraz nepredložil. Žaloba žalobcu je nedôvodná a
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil
si trovy konania. Na pojednávaní dňa 20.02.2019, že na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a v

súlade s viazanosťou odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP v novom konaní má súd aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav, má sa zaoberať námietkou premlčania
a rozhodnúť o nároku na trovy konania. K aplikácii ust. Občianskeho zákonníka sa žalovaný zhoduje s
názorom odvolacieho súdu, že vzťah je občianskoprávny. Občiansky zákonník v § 40 ods. 2 ustanovuje,
že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť len písomne. V čl. 5 predmetnej zmluvy bolo

medzi stranami sproru dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, pričom bolo dohodnuté,
že všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou. Zrušenie zmluvy na základe ústnej
zmluvy preto žalovaný považuje za neplatné. S týmto názorom sa stotožnil aj odvolací súd. Keďže
zmluva bola zrušená ústnou dohodou, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Zmluva v čase zastupovania žalobcom v spore 10C/29/2012 bola platná, a odmena mala

byť ako hodinová odmena, preto žalovaný žalobu považujeme za nedôvodnú. K námietke premlčania
žalovaný doplnil, že časť odmeny advokáta je podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčaná, ide o
všetky úkony v prílohe faktúry č 07/05/2015 vykonané do 06.05.2013. Žalobca by mal nárok na odmenu
len za dva úkony vykonané po 06.05.2013 konkrétne za jednanie s protistranou o dohodu zo dňa
13.11.2013 a za vyjadrenie sa k spätvzatiu zo dňa 05.12.2013. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi

nárok nevznikol a preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania.

10.25.Vypočutý svedok MUDr. J. F. na pojednávaní dňa 15.02.2017 súdu uviedol, že počas jeho funkcie
riaditeľa NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach. K okolnostiam ukončenia Zmluvy o poskytovaní právnejslužby advokátom z 1.12.2003 uviedol, že mali právnu kanceláriu a mali nakontrahovaného právnika
na zmluvu na to právne poradenstvo a na služby ktoré pre nich vykonával žalobca a mesačne im ich
fakturoval. Žalobca následne prestal faktúry za právne služby vystavovať, a prišiel mu povedať, že ho

žalovaný vlastne na takéto právne služby nepotrebuje, pretože ich Mgr. E. ako právnik - zamestnanec
žalovaného obslúži, tak zmluvu ukončili a prestali žalobcovi platiť faktúry. JUDr. S. mu navrhol, že v
prípade potreby a záujmu bude žalovaného zastupovať v súdnych sporoch, ale že ostatnú právnickú
agendu robiť nebude. On tento jeho návrh zakceptoval. Následne boli súdne spory a navzájom sa so
žalobcom dohodli, on dostal plnú moc a zastupoval žalovaného v týchto súdnych sporoch. Nepovažoval

za potrebné ukončiť zmluvu z 01.12.2003 písomne, vzájomne sa na tom so žalobcom dohodli a on to
považoval takto za vybavené.

11. Po právnej stránke súd spor posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

11.1.Podľa § 261 ods. 1/ a 2/ Zák.č. 513/1991 Zb.z. Obchodného zákonníka v znení platnom do

31.1.2013, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa
spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou
osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú

aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

11.2.Podľa § 2 ods. 1,2 Vyhl.č. 163/2002 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení platnom do 31.12.2004, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb

môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí
byť v súlade s dobrými mravmi. (2) Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta
sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

11.3.Podľa § 1 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení účinnom od 1.1.2005, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

11.4. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

11.5. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Po vykonanom dokazovaní dospel súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený
Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 1.12.2003 ako vzťah občiansko-právny. Zo
znenia uvedenej zmluvy nevyplýva, že by si na daný vzťah sporové strany dohodli aplikáciu ustanovení
Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 cit. zákona, žalovaný bol s účinnosťou od 1.3.1999

zriadený ako štátna príspevková organizácia Ministerstvom zdravotníctva SR, predmetom činnosti ktorej
bolo poskytovanie ambulantnej a ústavnej liečebno-preventívnej starostlivosti, pričom zriaďovateľom
s účinnosťou od 1.1.2003 uvedeného subjektu sa stal Trenčiansky samosprávny kraj /Dodatok č. 1
k zriaďovacej listine/, vychádzajúc z definície podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 Obch. zákonníka, súd
dospel k záveru, že žalovaného v čase uzavretia zmluvy nebolo možné považovať za podnikateľa,

preto neprichádza do úvahy posúdenie daného vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 cit. zákona a do úvahy
prichádza iba ustanovenie § 261 ods. 2 Obch. zákonníka, ktorý stanovuje, že touto časťou zákona,
teda Obchodným zákonníkom sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou
územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejno-právna inštitúcia, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej

činnosti. V danom prípade keďže sa jedná o príspevkovú organizáciu zriadenú štátom, pričom sa
jedná o štátne zdravotnícke zariadenie, ku ktorému zriaďovateľská funkcia pôvodne MZ SR, v zmysle
§ 80e ods. 2/ Zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom do 31.12.2003 v
spojení s § 24 ods. 1 písm. f/ a j/ cit. zákona, prešla na príslušný samosprávny kraj, v danom prípadeTrenčiansky samosprávny kraj. Prechodom zriaďovateľskej funkcie na Trenčiansky samosprávny kraj
v zmysle § 1, 3 písm. m/ Zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky, podľa názoru uvedená organizácia nestratila charakter štátnej

organizácie, ktorá nie je podnikateľom, preto z hľadiska subjektu by ustanovenie § 261 ods. 2 veta druhá
Obchodnéhozákonníkamohloprichádzaťvdanomprípadedoúvahy.Abysavšakdanývzťahpovažoval
za obchodno-právny, pri posudzovaní čoho je potrebné vychádzajúc z dikcie § 261 ods. 2 veta druhá
Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.1.2013, muselo by byť splnené, že by z obsahu uvedenej
zmluvy vyplynulo, že jej obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Predmet uvedenej zmluvy v

zmysle článku II. je vymedzený ako poskytovanie právnej pomoci a služieb advokátom, poskytovanie
právnych porád a konzultácií v rámci vybavovania právnej agendy klienta, zastupovanie klienta na
základe plnej moci udelenej osobitne pre každý prípad pred štátnymi a inými orgánmi, inými inštitúciami,
organizáciami, čiže predmetom uvedenej zmluvy inak povedané je poskytovanie právnej pomoci pri
vedení právnej agendy, súvisiacej s činnosťou žalovaného a pri zastupovaní žalovaného pred tretími
osobami, na základe čoho súd vyhodnotil, že obsahom uvedenej zmluvy nie je uspokojovanie verejných

potrieb, pretože konečným prijímateľom poskytovaných služieb nie je verejnosť, ale samotný klient, teda
žalovaný. Na základe toho súd vyhodnotil, že v danom prípade sa medzi sporovými stranami jedná o
občiansko-právny vzťah. Dojednania v uvedenej zmluve sa vzťahujú i na odmeňovanie poskytovateľa
služieb, teda žalobcu, a to pri zastupovaní klienta, teda žalovaného, na základe plnej moci udelenej
osobitne pre každý prípad pred štátnymi a inými orgánmi, inými inštitúciami, organizáciami, medzi ktoré

nesporne je potrebné zaradiť i súd, a to z dôvodu, že takéto dojednanie vyplýva z článku II uvedenej
zmluvy v spojení s článkom III. bod 2 zmluvy, v ktorom sa rieši i náhrada vynaložených hotových
výdavkov týkajúcich sa súdnych poplatkov, poplatkov, výdavkov na znalecké posudku a kolky, čiže
nákladov vedených v súvislosti so súdnymi konaniami. Odmeňovanie medzi sporovými stranami v čase
vykonávania úkonov zo strany žalobcu, ktoré sú uvedené v prílohe k faktúre č. 07/05/2015 z 07.05.2015

bolo dohodnuté do 31.8.2006 v súlade s § 5 ods. 1 písm. b/ Vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov paušálnou odmenou vo výške 15.000,- Sk mesačne, a to v zmysle článku III. bod
1 uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci advokátom z 1.12.2003 a s účinnosťou od 1.9.2006
v zmysle Dodatku č. 2 z 31.8.2006 k uvedenej zmluve v súlade s § 2 ods. 2 písm. a/ a § 3,4 Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa počtu

účelne vynaložených hodín na vybavenie veci, teda hodinovou odmenou, ktorá sa dohodla v sume 500,-
Sk ( 16,60 EUR).

13. Podľa § 2 ods. 1,2 Vyhl. č. 136/2002 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení platnom do 31.12.2004 , pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb

môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny s tým, že výška zmluvnej
odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom v zmysle ods. 2/ iba v prípade ak nedôjde k
dohode podľa odseku 1 / teda k dohode o zmluvnej odmene/, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny. I podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2005 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho

klientom /ďalej len zmluvná odmena/; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene /§ 9 až 14/. V danom prípade podľa názoru súdu, keďže
medzizmluvnýmistranamibolauvedenouzmluvouoposkytovaníprávnejpomociadvokátomdohodnutá
zmluvná odmena, žalobcovi ako advokátovi nepatrí tarifná odmena, a to práve v zmysle cit. zákonných
ustanovení. Preto súd na základe uvedeného vyhodnotil, že na odmeňovanie žalobcu za právne úkony

vykonané v sporovom konaní sp. zn. 10C/29/2012 pre žalovaného, je potrebné aplikovať dojednania v
uvedenej zmluve, a to až do ukončenia uvedeného súdneho sporu, a to z dôvodu, že medzi zmluvnými
stranami nedošlo k platnému ukončeniu uvedenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci.

14. Na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v § 40 ods. 2

kogentne stanovuje, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a že v
danom prípade bolo medzi zmluvnými stranami v článku V. zmluvy dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na
dobuneurčitúsúčinnosťouod1.12.2003,pričomzmluvumožnozmeniťalebozrušiťdohodouzmluvných
strán vždy k poslednému dňu v mesiaci, všetky zmeny zmluvy musia byť vykonané písomnou formou,
pod pojem všetky zmeny zmluvy je potrebné subsumovať i zrušenie zmluvy, pretože v podstate ide o

zmenu článku V. uvedenej zmluvy, kde sa dohodla doba trvania zmluvy. Na základe uvedeného zmluvu
bolo potrebné zrušiť písomne i s poukazom na cit. ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že k takémuto písomnému ukončeniu uvedenej zmluvy do
času ukončenia sporu sp.zn. 10C/29/2012 nedošlo, a to ani v apríli 2011, kedy sa vtedajší riaditeľ, tedaštatutárny zástupca žalovaného MUDr. Gerlich len ústne dohodol so žalobcom na zrušení uvedenej
zmluvy, čo nesporne vyplýva z listu uvedeného riaditeľa zo dňa 13.11.2015 /č.l. 31 spisu/. Preto súd
posúdil uvedené skončenie zmluvy ústnou dohodou za neplatné, keďže je v rozpore so zákonom, a to

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

15.Súd mal zo súdneho spisu sp. zn. 10C/29/2012 preukázaný nárok žalobcu na odmenu za tieto úkony
právnej služby :
1. prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 22.10.2012

2. súdne pojednávanie dňa 23.10.2012
3. podanie na súd ( otázka na znalca z 07.11.2012 č.l. 43 predmetného spisu)
4. jednanie s protistranou o dohodu za účasti JUDr. Q., MUDr. H. S., JUDr. X., MUDr. J.a dňa 13.11.2013
od 13,00 hod. do 14,30 hod.
5. vyjadrenie sa k spätvzatiu návrhu zo dňa 05.12.2013

16.Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo v priebehu konania k vzneseniu námietky
premlčania, pričom v danom prípade v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka platí trojročná premlčacia
doba, a keďže v článku III bod 3 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že dohodnutú odmenu si advokát
bude účtovať na základe ním vystavenej mesačnej faktúry v čase do 31.8.2006, teda v prípade paušálnej
odmeny a s účinnosťou od 1.9.2006 sa dohodlo, že dohodnutú odmenu si bude advokát účtovať za

mesiac, v ktorom došlo k poskytnutiu právnej pomoci a služieb na základe ním vystavenej faktúry
po odsúhlasení štatutárnym zástupcom klienta, podľa názoru súdu nárok na odmenu advokáta, teda
žalobcu, za úkony vykonané do 6.5.2013, keďže žaloba bola podaná na súd 6.5.2016, sú premlčané.
V danom prípade sa jedná o premlčané úkony právnej služby uvedené pod bodom 15 odôvodnenia
rozsudku pod č.1, 2 a 3, t.j. prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 22.10.2012, pojednávanie dňa

23.10.2012 a podanie na súd zo dňa 07.11.2012. Do úvahy by v danom prípade potom prichádzala
len odmena za nasledovné úkony právnej služby žalobcu 1. jednanie s protistranou o dohodu za účasti
JUDr. Q. W., MUDr. H. S., JUDr. X. S., MUDr. J. F. dňa 13.11.2013 od 13,00 hod. do 14,30 hod. a
2.vyjadrenie sa k spätvzatiu návrhu z 05.12.2013, spolu teda 3 hodiny krát dohodnutá hodinová odmena
á 500,- Sk / 16,60 EUR/, čo predstavuje spolu 49,80 EUR. Ďalej mal žalobca v zmysle článku III bod 2

zmluvy o poskytovaní právnej pomoci nárok na náhradu režijného paušálu, a to za úkony v roku 2013 2
x 7,81 EUR, t.j. spolu z titulu režijného paušálu 15,62 EUR. Spolu odmena v sume 65,42 EUR. V konaní
bolo ďalej nesporne preukázané, že na základe faktúry č. 27/11/2012 z 27.11.2012 bola žalobcovi už
poskytnutá záloha v súvislosti s uvedeným sporom vo výške 200,- EUR, na základe čoho súd konštatuje,
že žalobcovi bola vyplatená dohodnutá odmena vrátane vynaložených nákladov v celom rozsahu, preto

súd žalobu žalobcu v celom rozsahu s poukazom na uvedené zamietol.

17.O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 CSP .
Z citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd

priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Napriek nepochybne ťažkej situácii žalobcu pre jeho aktuálny zdravotný stav
súd nevzhliadol v konaní dôvody na aplikáciu § 257 CSP, nakoľko musel zohľadniť všetky okolnosti

prípadu a najmä skutočnosť, že konanie žalobca sám inicioval a mal si byť vedomý možnosti, že mu
môže vzniknúť povinnosť znášať trovy konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania
prichádza do úvahy len výnimočne a má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania

a nesmie odporovať dobrým mravom. S poukazom na uvedené súd nevzhliadol existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre možnú aplikáciu § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.