Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224780
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111224780.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F. U., A.. X.X.XXXX,

W. T. XX, F., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti
žalovaným: X/ G.. U. D., A.. XX.X.XXXX, W. F., F. X. X, X/ U. Č., A.. X.XX.XXXX, W. F., F. X. X, X/ H. W.
O., A.. XX.X.XXXX, W. F., F. X. X, X/ G.. Y. W., A.. X.XX.XXXX, W. F., X. X, X/ G.. P. W., A.. XX.X.XXXX,
W. F., F. XX, zastúpených PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v
Prešove, Masarykova 13, IČO: 36492086, o náhradu za obmedzovanie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania z a m i e t a,

žalobu zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2011 žiadal zaviazať žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy
1.251,04 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2011 do zaplatenia, žalovaného v 2. rade na
zaplatenie sumy 1.251,04 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2011 do zaplatenia, žalovaného
v 3. rade na zaplatenie sumy 1.263,93 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 7.9.2011 do zaplatenia,
žalovaných 4. rade (ktorý po začatí konania zomrel, zo strany žalobcu, však nedošlo k zmene návrhu)

a 5. a 6. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.263,93 eur s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne od 7.9.2011 do zaplatenia titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.

Predmetnú žalobu odôvodnil skutočnosťou, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v O.. Ú..
F. N. A. D. Č.. XXXXX, E. G. Y. F. O. I. Č..XXXX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P.. Na tejto nehnuteľnosti sa
nachádza bytový dom X.. Č.. XXXX N. A. D. Č.. XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. - 6. rade
(v súčasnosti len žalovaní v 1. až 5. rade). Poukázal na to, že o neoprávnenú stavbu sa jedná vtedy,

pokiaľ bola postavená na cudzom pozemku, hoci na to stavebník nemal právny nárok umožňujúci mu
túto stavbu na cudzom pozemku postaviť. Podľa Ústavnej judikatúry je pre klasifikáciu neoprávnenej
stavby, ako neoprávnenej irelevantné, či stavebník mal stavebné povolenie alebo nie.

V konaniach vedených na Okresnom súde v Prešove podľa vyjadrenia žalobcu týkajúcich sa bytových
domov stojacích na F. Č.. XXXX Y. XXXX na ulici F. X. bolo preukázané, že bytové domy sú postavené
bez súhlasu vlastníka pozemku právneho predchodcu žalobcu a preto sa jedná o stavby neoprávnené.

Zriadením vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. však nedošlo k vysporiadaniu
vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby - žalovanými a vlastníkom pozemku - žalobcom, preto
podľa názoru žalobcu špeciálny právny predpis citovaným ustanovením zamedzuje vysporiadavaťprávny vzťah podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka odstránením stavby na náklady vlastníka
stavby.

Podľa názoru žalobcu žalovaní sa mýlia, pokiaľ majú za to, že žalobca má trpieť užívanie jeho pozemku
stavbou bytového domu vo vlastníctve žalovaných bezplatne - bez poskytnutia primeranej náhrady z
dôvodu, že na pozemku viazne vecné bremeno v zmysle ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z., pretože
nemôže byť obmedzený zo zákona, nakoľko je to v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, keďže žalobca môže byť obmedzený

iba na základe zákona a nie zo zákona.

Podľa záverov súdnej praxe, v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy
spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady
sa pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník majúci
za povinnosť majetkový prospech vydať.

Preto podľa názoru žalobcu do doby, dokiaľ nedôjde k vysporiadaniu vzťahov k neoprávnenej stavbe
bytového domu podľa § 135c Občianskeho zákonníka a to na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní
práva, dovtedy je užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovanými stavbou bytového domu X.. Č..
XXXX takým zásahom do práv žalobcu, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou

základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalovaní sa
obohacujú čiastkou, ktorú by žalobca dosiahol za prenájom tohto pozemku.

Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje voči žalovaným vydanie náhrady za obmedzovanie
vlastníckeho práva k pozemku vo výške primeraného nájomného za obdobie od 8.9.2009 do 7.9.2011

vrátane vo výške trhového nájomného.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a túto žiadali v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že majú za to, že
žaloba o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je voči nim podaná nedôvodne s tým, že nie sú
pasívne legitimovanými účastníkmi v predmetnom spore.

Uviedli, že pokiaľ niekto žalobcu zákonom obmedzil v rozhodnom období pre toto konanie, nešlo o
individuálnyakt,aleogenerálneriešeniezákonomprijatýmparlamentomSlovenskejrepublikyvovzťahu
k všetkým bytom v Slovenskej republike a súvisiacim pozemkom subjektom odlišným od žalovaných.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi a to : návrhom, D. Q. Č.. XX XXX,
Q. D. Q. Č.. XXXX, O. O. P. N. T. X.XX.XXXX, Ž. W. T. F. o zápis do katastra nehnuteľností, nálezom
Ústavného súdu Č.. XÚSXX/XXXX-XX, N. E. A. A.Ý. F. J. P. F. G.. F. O. a Sklocentrum - JUMART
s.r.o., zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi prenajímateľom EKOPAK REAL,
s.r.o. a W. O., internetovou komunikáciou medzi navrhovateľom a spoločnosťou EKOPAK REAL, s.r.o.,

zmluvou o podnájme uzatvorenou medzi nájomcom NOSTROMO s.r.o. a INGSTAV GV s.r.o., zmluvou
o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi prenajímateľom F. U. a ALIMAX s.r.o., zmluvou o
nájme nebytových priestorov medzi spoločnosťou EKOPAK REAL, s.r.o. a KARDAX, s.r.o., internetovou
komunikáciou spoločnosti REAL FIN RK, s.r.o., prehlásením spoločnosti GAMA INVESTMENT, s.r.o.,
prehlásením spoločnosti REAL FIN RK, s.r.o., potvrdením spoločnosti REGIO-REAL, s.r.o., vyjadrením

k trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 27.5.2011 spoločnosti HUMAN PROSPERITY, zo spisom
tunajšieho súdu 29C/208/201, rozhodnutím tunajšieho súdu č. konania 28C/51/2009-146 zo dňa
31.1.2011, uznesením KS v Prešove 8C/O33/2011 zo dňa 20.2.2012, rozsudkom tunajšieho súdu
25C/196/2007-135 zo dňa 23.6.2008, rozsudkom KS v Prešove 3CO/16/2008 zo dňa 22.4.2009,
rozsudkom Okresného súdu v Prešove 14C/97/2007 zo dňa 8.12.2010, rozsudkom KS v Prešove

13CO/12/2011, rozsudkom KS v Prešove 29C/208/2001 zo dňa 24.1.2012, rozsudkom OS Prešov
8C/383/2007-322, uznesením KS v Prešove č. 15CO/47/2011 zo dňa 22.6.2011, rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 16C/333/2008-243 zo dňa 16.11.2010, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C/116/07-265
zo dňa 24.5.2010, rozsudkom KS v Prešove sp.zn. 3CO/86/2010 zo dňa 24.11.2010, rozsudkom
12C/97/2007-339 zo dňa 31.10.2011, rozsudkom OS Prešov č.k. 11C/97/2007-309 zo dňa 30.6.2010,

rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28C/51/2009-264 zo dňa 21.5.2012, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.
29C/208/2011 zo dňa 27.4.2012, rozhodnutím Ústavného súdu SR I ÚS 1/2012-17, rozhodnutím KS v
Prešove sp.zn. 17CO/24/2012 zo dňa 19.4.2012, rozhodnutím KS v Prešove č.k. 14CO/6/2012- 395 zo
dňa 22.3.2012 ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:Na základe rozhodnutia okresného výstavbového Bytového družstva Q. F. zo dňa 30.10.1969 bola
prevedená výstavba bytových jednotiek A. J. X., pričom jednou z týchto stavieb bol aj bytový dom X..

Č.. XXXX X. A. F. Č.. XXXX Q. A. D. Č.. XXXX O.. Ú.. F..

Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli kúpnymi zmluvami v roku 1995 vlastníctvo k bytom
nachádzajúcim sa v bytovom dome X.. Č.. XXXX X. A. F. Č.. XXXXX Q. Q. Ž. Q. A. D. Č.. XXXXX
O.. Ú.. F..

Okrem iného sú žalovaní v 1. až 5. rade podielovými spoluvlastníkmi priestorov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu žalovaný v 1. rade v podiele 1 a žalovaný v 2. rade v podiele 1,
žalovaná v 3. rade v podiele 1 a žalovaní v 4. a 5 rade v podiele 1 .

A. D. Č.. XXXX Q. Č. I. je zaznamenané, že k pozemku je zriadené vecné bremeno v zmysle ust. § 23

ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z..

Žalobca F. Č.. XXXX Q. A. D. Č.. XXXXX A. T. P. U. O. N. N. T. X.X.XXXX, O. Q. W. F. F. Q..

Právnapredchodkyňažalobcunadobudlavlastníctvokuvedenýmnehnuteľnostiamnazákladerozsudku

tunajšiehosúdupodsp.zn.12C4/1996zodňa4.5.2006,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa27.12.2006.

Uvedeným rozsudkom bolo určené vlastnícke F. P. U. O. Q. F. Q. F. O. I. Č.. XXXX Y. Q. N. S. H., Ž. N.
F. F. F. F. Q., N. X.X.XXXX H. Š. A. Q. W. Q. T. Q. T., F. G. E. A. N. Q. F. O. O.. Ú.. F. Q. N. Č.. XXX
Q. I. F. Q. A. P. Q. ako výlučného vlastníka týchto nehnuteľností. Rozhodnutie o prejednaní dedičstva

nadobudlo právoplatnosť dňa 9.1.1993.

Z obsahu predmetného spisu ako aj spisu Okresného súdu v Prešove 12C 97/2007, ktorým sa žalobca
voči žalovaným domáhal vyporiadania práv k neoprávnenej stavbe je zrejmé, že pôvodná vlastníčka,
rovnako ani jej právni predchodcovia nedali súhlas so zriadením predmetného bytového domu na

parcele č. 1509.

Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12C 97/2007 sa domáhal voči
žalovaným vyplatenia náhrady za zriadenie vecného bremena.

Rozsudkom zo dňa 31.10.2011 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že nárok žalobcovi na
zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena nebolo možné priznať s poukazom na
vznesenú námietku premlčania.

Podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. vyhlásenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona
a za náhradu.

Podľa§135c)ods.1zák.č.40/1964Zb. Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchprávnychpredpisov
(ďalej len OZ), ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh

vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len
"vlastník stavby").

Podľa § 135c) ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c) ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia
vlastníctvabytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome,právaapovinnostivlastníkovtýchtobytových
domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k
pozemku.Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z., ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17)

Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovaným domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
od 8.9.2009 do 7.9.2011 vo výške obvyklého nájomného s odôvodnením, že do doby, pokiaľ nedôjde k
vyporiadaniu vzťahu k neoprávnenej stavbe bytového domu X.. Č.. XXXX podľa § 135c Občianskeho

zákonníka na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní práv, dovtedy je užívanie pozemku vo vlastníctve
žalobcu žalovanými stavbou bytového domu X.. Č.. XXXX takým zásahom do práv žalobcu, ktorý je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôdažalovanýsatakýmtokonanímobohacujúočiastku,ktorúbyžalobca
dosiahol za prenájom tohto pozemku.

V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku F.. Č.. XXXX - N. F. Y. A. E. Q.
XXX P. Q. A. D. Č.. XXXXX O.. Ú.. F. Y. Y. S. A. U. Q. O. N. Q..

Na uvedenom pozemku je postavený bytový T. X.. Č.. XXXX X. X W., O. X. F. D. Č.. XXXX vo vlastníctve

žalovaných. Na uvedenom liste vlastníctva je zároveň poznamenané, že k pozemku je zriadené vecné
bremeno podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z..

Z ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká
k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľnosti.

Uvedené zákonné ustanovenie je jedným z tých, ktoré v zmysle ust. § 151o OZ konkretizuje možnosti
zriadenia vecného bremena zo zákona.

Zákonodarca v ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. riešil úpravu pomerov medzi vlastníkom pozemku

a vlastníkom bytov v bytovom dome takým spôsobom, že v prospech vlastníkov bytov zriadil vecné
bremeno, ktoré spočíva v ich práve spoluužívania zastavaného pozemku v rozsahu zodpovedajúcemu
veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu.

Z uvedeného teda vyplýva, že vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom bytov v bytovom dome

bol už usporiadaný zákonnou úpravou a z uvedeného dôvodu už nie je možné vykonať usporiadanie
právnych vzťahov medzi vlastníkmi neoprávnenej stavby bytového domu a vlastníkom pozemkov
súdnym rozhodnutím v zmysle ust. § 135c OZ, na ktoré poukazuje žalobca v odôvodnení svojej žaloby.

Právny poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka

veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné
bremená zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou upravujúce činnosti, k
realizácii ktorých vznikli.Akšpeciálnaúpravaozriadenívecnéhobremenazozákonaneobsahujeriešenietýkajúcesanáhradyza
obmedzenie vlastníckeho práva, táto situácia je riešiteľná aj využitím článku 11 ods. 4 Listiny základných

práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že obmedziť vlastnícke právo je možné len za náhradu.

Preto aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa čl. 23 ods. 5 vznikajú
za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 1 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
v kontexte aj s vysloveným právnym záverom v podobnej úprave Občianskeho zákonníka, konkrétne v

ust. § 135c ods. 3, ktorý upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu.

Je nesporné, že obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu O. F. Č.. XXXX spočíva v zriadení vecného
bremena v prospech vlastníkov bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome X.. Č.. XXXX J. A. F.. Č..
XXXX.

Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z
vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob
zmeny vlastníctva a teda jeho vznik nemožno posudzovať samostatne u každého nového vlastníka
zaťaženého pozemku.

Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter
opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z. z.,
v zmysle ktorého sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené s
nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného
roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20 - timi a pri právach časovo

obmedzenými počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však 20-timi.

Aj z uvedenej právnej úpravy výpočtu náhrady za vecné bremeno vyplýva nelogickosť tvrdenia žalobcu,
v zmysle ktorého by pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté bremeno.

Za takéhoto stavu by potom pri opakovanej zmene vlastníka zaťaženého pozemku pri časovo
neobmedzenom vecnom bremene napríklad v priebehu 10 rokov jeho trvania by osoba oprávnená
z vecného bremena bola povinná vždy v prospech nového vlastníka zaťaženého pozemku vyplatiť
finančnú náhradu za jeho zriadenie vo výške jeho všeobecnej hodnoty v zmysle zák. č. 492/2004 Z.

z., teda vo výške hodnoty výhody vynásobenej počtom 20 rokov, čím by nesporne na strane vlastníka
zaťaženého pozemku dochádzalo k neoprávnenej finančnej výhode.

Z uvedeného vyplýva tak, ako už bolo vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
27.6.2011podsp.zn.18Co10/2010,18Co11/2011vobdobnejprávnejveci nároknazaplateniefinančnej

náhrady za vznik vecného bremena má iba ten, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku
vecného bremena, teda v účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., t. j. k 1.9.1993. Ďalší vlastník zaťaženej
nehnuteľnosti, v danom prípade žalobca už nadobudol pozemok s vecným bremenom a keďže vecné
bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, nie je preto
možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol

úspešne domáhať finančnej náhrady.

Bolo preto vecou pôvodnej vlastníčky, v danom prípade P. U., či si nárok na túto finančnú náhradu uplatní
alebo nie, keďže rozhodnutie Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 12C4/1996 je iba deklaratórne,
pretože sa nim len osvedčilo vlastnícke právo P. U. S. T. Y. S. T. X.X.XXXX X. F. F. Q..

Keďže žalobca sa stal vlastníkom sporeného pozemku v roku 2007 spolu s prevodom vlastníckeho
práva na neho prešlo aj obmedzenie spočítajúce v trpení zákonom zriadeného vecného bremena k
predmetnému pozemku upravujúceho pomery existujúcej stavby - bytového domu k pozemku v jeho
vlastníctve.Náhradanazaplatenieodplatyzaužívanievecnéhobremenavzniklaibapôvodnejvlastníčke

P. U. a nie samotnému žalobcovi.

Tento záver vyslovil aj Krajský súd v rozsudku 3Co165/2008 zo dňa 22.4.2009, Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 3ÚS 13/2010 zo dňa 20.1.2010 ako aj 2ÚS506/2011 zo dňa 3.11.2011.Na základe uvedeného súd dospel k záveru , že žalobcovi nepatrí opakovaná finančná náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a

žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Z ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je
povinný znášať primerané náklady na zachovanie veci zaťaženej vecným bremenom a prípadne iné
výdavky s tým spojené.

Z uvedeného zákonného ustanovenia preto vyplýva, že vecné bremeno nie je možné celkom užívať
bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahrňuje výdavky spojené so zachovaním veci zaťaženej vecným
bremenom alebo s jej opravami.

Pokiaľ takéto náklady oprávnený z vecného bremena neznáša, získava tým bezdôvodné obohatenie za

predpokladu, že za neho bolo majiteľom veci platené to, čo mal po práve plniť sám.

Keďže žalobca takéto skutkové tvrdenia a dôkazy v konaní neprodukoval, súd sa nimi nezaoberal.

Žalobca v odôvodnení žaloby poukazoval aj na nález Ústavného súdu IV. ÚS70/2011 zo dňa 23.6.2011,

ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1Co12/2010 zo dňa 21.4.2010, z
ktorého podľa názoru súdu priamo ani nepriamo nevyplýva zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu z
hmotnoprávnych dôvodov alebo nesprávneho právneho posúdenia s konštatáciou, že by bolo porušené
základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a článku 11 ods. 1 a
4 Listiny základných ľudských práv a slobôd a práva podľa článku 1 dodatkového protokolu Ústavný súd

sa obmedzil iba na konštatovanie porušenia základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku ods.
1 dohovoru z dôvodu, že strohé konštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu a nevyporiadanie sa s podstatnými odvolacími námietkami rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 21.4.2010 pod sp. zn. 1Co12/2010 nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo

základného práva na súdnu ochranu.

Na základe uvedeného predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nemá žiadnu právnu
relevanciu pre hmotnoprávne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.

Súd rozhodol aj o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý odôvodňoval hospodárnosťou konania,
do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 28C/51/2009 a 10C/97/2007,
kde vo veci 10C/97/2007 bolo podané dovolanie.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv. predbežnú (prejudiciálnu) otázku.
Rozumie sa ňou taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie
však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide

teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania.
Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe
súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia § 109 ods.
2 O.s.p. nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť.
Po preskúmaní všetkých podmienok v danom prípade návrh žalobcu na prerušenie konania súd

zamietol, nakoľko prerušenie konania, tak ako to navrhol žalobca by bolo v rozpore s hospodárnosťou
a účelnosťou konania. Prípadné dovolacie konanie nemožno považovať, za tzv. predbežnú otázku, inak
v obdobných konaniach vo veci samej na ktoré sud poukázal aj v tomto rozhodnutí, sú toho času už
právoplatné.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že súd o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.