Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214096
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117214096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: C. T., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o.,
IČO: 50 491 300, Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie
sumy 593,76 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 593,76 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa18.05.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa30.05.2017,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 593,76 eura, ako aj náhradu trov
konania.

2. Na návrh žalobcu tunajší súd uznesením č.k. 11Csp/123/2017-66 zo dňa 31.07.2017 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobcu - W., zdržať sa vykonávania zrážok zo

mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX,uzavretejmedzižalobcomakodlžníkomažalovanýmakoveriteľomdňaXX.XX.XXXX,a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 17.08.2017.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške

1.500,- eur. Splácanie úveru bolo stanovené formou 36 mesačných splátok s výškou splátky 87,24
eura. Ku dňu podania žaloby žalobca žalovanému uhradil 24 splátok vo výške 87,24 eura, t.j. spolu
sumu vo výške 2.093,76 eura. Ďalej žalobca uviedol, že ide o zmluvu, ktorú možno považovať za
absolútne neplatnú, nakoľko nespĺňa ani len obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá má charakter vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré žalovaný opakovane uzatváral a
používal ich vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov, a ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť

ovplyvniť. Zmluva obsahuje iba výšku splátky, počet splátok a termín splátok, avšak neobsahuje
konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahujepotrebné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, má žalobca za to, že predmetný
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Obsahom zmluvy sú celkové náklady
spotrebiteľa, ktoré sú spolu vo výške 1.640,64 eura a úroková sadzba vo výške 17,77 % p.a., pričom

RPMN je vo výške 34,42%. Žalovaný zároveň v zmluve uvádza, že žalobca musí uhradiť celkovú
čiastku vo výške 2.060,88 eura. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že žalobca by mal žalovanému
uhradiť 36 splátok po 87,24 eura, čo predstavuje sumu 3.140,64 eura. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva
obsahuje nesprávne vypočítanú úrokovú sadzbu ako aj RPMN. Žalobca má za to, že dojednané úroky
sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo zmluvy. Požiadavku
na takéto plnenie je podľa názoru žalobcu možné pomenovať aj ako úžeru, čo odporuje dobrým mravom.
Na druhej strane, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ďalej žalobca uviedol, že
uzavretú rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú, vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľ sa

nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Zmluva nebola uzatvorená v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Zmluva je zároveň v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný poskytol žalobcovi plnenie z titulu zmluvy vo výške 1.500,- eur. Žalobca
z titulu zmluvy plnil jednotlivé mesačné splátky žalovanému, ktorých hodnota ku dňu podania žaloby
je vo výške 2.093,76 eura. Rozdiel medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške 593,76 eura.

V zmysle uvedeného žalobca navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 593,76 eura, ktoré žalovaný získal plnením na základe zmluvy, ktorá je bezúročná a bez
poplatkov. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvné dojednania, Splátkový kalendár, Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z

uvedeného dôvodu vznáša námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiada, aby Okresný súd Trnava
postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto
prípade Okresný súd Bratislava I. Podľa žalovaného zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku
splátky (53,08 eura), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 1. deň v mesiaci, uvedené v
Oznámení veriteľa o schválení úveru, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľná súčasť

zmluvy) a počet splátok (36 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho
zmluvaobsahujeajdátumsplatnostiprvejsplátky(vOznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,ktoré
tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie
smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) aj z jej

ustanovení. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie a na jej znenie
sa preto pri výklade vnútroštátneho práva musí prihliadať. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už
legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich
orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu ohľadne nedostatkov v zmluve
sú nesprávne, je možné podporiť aj poukázaním na fakt vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobca,
predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§
9 ods. 5 ZoSÚ) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Žalovaný na základe uvedeného tvrdí,

že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v
súlade so zákonom. Z Rozpisu vzorca výpočtu RPMN je zrejmé, že výpočet RPMN je v zmluve uvedený
správne. K tvrdeniam žalobcu uvádza, že splátka vo výške 87,24 eura nie je iba splátkou úveru, ale
aj splátkou odplaty v zmysle Dohody o poskytovaní služieb, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným. V
zmluve je správne uvedená výška mesačnej splátky, ktorá je vo výške 53,08 eura a z tejto splátky sa

vypočítava RPMN. RPMN sa nemôže vypočítavať zo sumy 87,24 eura. Dohoda o poskytovaní služieb
je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda má
právnu povahu individuálneho dojednania. K samotnej Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza,
že uzatvorenie tejto dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Poukazoval na znenie článku I.bod 2 Dohody. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej
samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/
Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Z ustanovenia písmena

g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z ujednaní
nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Teda typicky ide o fakultatívne poistné, doplnkové
voliteľné služby. Aj služba podľa dohody o poskytovaní služby je voliteľnou, Teda, ak by dlžník dohodu
vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Ak by poplatok v zmysle dohody o poskytnutí služby bol
zahrnutý do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. V zmysle citovaných

ustanovení sa poplatok za uzavretie dohody o poskytnutí služby nemôže zahrnúť do celkových nákladov
a teda ani do výpočtu RPMN. Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia zmluvy
regulovaná nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem
úroku aj pripadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť, s výnimkou tých, ktoré nie
sú povinné, a teda predpokladom pre získanie úveru). Odplata podľa citovaného ustanovenia bola

v rozhodnom období vo výške 13,83 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom
stanovený na 27,66 %. Nakoľko je v zmluve uvedená nižšia RPMN, má žalovaný za to, že výška odplaty
bola dojednaná v súlade s relevantnými právnymi predpismi, a preto nejestvuje žiadny právny dôvod
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Uzatvorená rozhodcovská zmluva je plne v súlade s
ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z.z.. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne konkrétne ustanovenia,

ktoré by mali byť v rozpore s jeho zákonným znením. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca, sú
rozhodnutiami, ktoré sa týkali právneho stavu pred 01.01.2015, t.j. pred účinnosťou zákona č. 335/2014
Z.z., kedy bola prijatá podrobná a komplexná právna úprava rozhodcovského konania. Záverom žiadal
žalovaný, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.
Ako dôkazy žalovaný označil a predložil Rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. 218298, Súhrnné

informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 1. štvrťrok 2015, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.04.2015,

5. Podľa § 41 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd skúma miestnu
príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu

patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

6. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8.Podľa§42CSP,akjenámietkamiestnejnepríslušnostinedôvodnáaleboakniejeuplatnenávčas,súd

na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. K námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu súd (v súlade s § 42 CSP) uvádza, že ju
nepovažoval za dôvodnú a neprihliadal na ňu, nakoľko miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná

ustanovením § 19 písm. d) CSP, keďže ide v zmysle § 290 CSP o spotrebiteľský spor, pretože ide o
spor medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom) súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou
a žalobca je spotrebiteľom, ktorý má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.

10. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď

pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného
dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 22.04.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a
Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX.. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný poskytol
žalobcovirevolvingovýúvervovýške1.500,-eurpriročnejúrokovejsadzbe17,77%.Žalobcasazaviazal
splácať úver v mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 53,08 eura a v prípade uzavretia Dohodyo poskytovaní služieb v mesačných splátkach vo výške 87,24 eura, pri počte splátok 36. Žalobcovi
bola na základe zmluvy vyplatená suma 1.500,- eur, pričom žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu
2.093,76 eura.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

prespotrebiteľov(ďalejlen„ZoSÚ)(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmlúv),spotrebiteľskýmúveromna
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods.1 písm. b)ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Podľa 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný

22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa XX.XX.XXXX
pod č. XXXXXXXXXX uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, Dohodu o
poskytovaní služieb a Rozhodcovskú zmluvu, že žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovaného titulom

revolvingového úveru celkom suma 1.500,- eur, a že žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu 2.093,76
eura. V konaní sa žalobca domáhal vydania preplatku vo výške 593,76 eura od žalovaného, a to titulom
vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, a preto sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil.

25. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnými zmluvami je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní
zmlúv vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo

podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava,
ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť
pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný
právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Nakoľko zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých
obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2

písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom
splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno

dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a
pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru
bol žalovaným uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
22.04.2015, ktoré oznámenie však žalobca neprijal písomnou formou, a preto ho nemožno považovať
za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 53,08 eura, resp. 87,24 eura, bez
bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku
splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať

v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré
nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a
ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa
a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov

a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí
na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Okrem toho v zmluve chýba aj

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
keďže tento údaj je uvedený vo výške 2.060,88 eura, ktorý údaj nezodpovedá údaju o celkovej čiastke
v prípade uzavretia dohody o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá (87,24 eura x 36 = 3.140,64
eura), a preto tento údaj nie je možné považovať za v zmluve uvedený. Pokiaľ ide o výšku RPMN,
zmluva neobsahuje ani základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ,

a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná.
Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené
schválenie však žalobca neprijal písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formouuzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v
zmluve neuvedený.

27. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych
iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

28. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX., v bode 7.1 dohody sa dlžník zaväzuje,
že za uzavretie Dohody zaplatí veriteľovi mesačne odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru
zníženejosumupoplatkuzaposkytnutieúveru.Vuvedenombodesavšakničneuvádzaotom,akýpočet
mesiacovsatátoodplatamáplatiť,pričomtotoniejejednoznačneuvedenéanivbode10.dohody.Keďže
nie je uvedený počet mesiacov, nie je ani zrejmá ani konečná výška odplaty. Súd poukazuje na to, že z
bodu 7.1 dohody pritom vyplýva, že odplata sa platí za uzavretie dohody, nie za poskytovanie služieb,

a preto nie je zrejmé, prečo výška odplaty nie je v dohode uvedená ako konečná suma. V uvedenom
bode 7. dohody sa uvádza, že zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných
splátkach, preto ak má ísť o splátku (t.j. čiastku z nejakej konečnej sumy), je nutné uviesť, aká je celková
výška odplaty, ktorá sa má takto „splácať“ až do jej úplného splatenia, toto však v dohode uvedené nie je.
V listine Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.04.2015 sa uvádza, že splátka podľa

Dohody o poskytnutí služieb (mesačne) je vo výške 34,16 eura, pričom odplata za poskytnutie služby v
zmysle Dohody o poskytovaní služieb je uvedená vo výške 1.229,76 eura. Uvedený údaj o výške odplaty
bol teda uvedený iba v oznámení veriteľa, ktoré oznámenie však žalobca neprijal písomnou formou, a
preto ho nemožno ani považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Údaj
o výške odplaty sa výslovne a jednoznačne neuvádza ani v zmluve o revolvingovom úvere. S poukazom

na všetko vyššie uvedené je tak dojednanie o výške odplaty v dohode neurčité, a preto s poukazom
na § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatné. Súd uvádza, že ak by aj celková výška odplata 1.229,76 eura
bola uvedená priamo v dohode, nešlo by o platné dojednanie, a to pre jeho rozpor s dobrými mravmi
(§ 39 OZ).

29. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

30. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou

starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od
predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti
spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

31. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

32. Dohoda o poskytovaní služieb bola jednoznačne uzatváraná v súvislosti so zmluvou o revolvingovom
úvere, čo je zrejmé aj z toho, že zmluva o revolvingovom úvere uvádza výšku splátky spolu s platbou

podľa dohody. Žalovaný sa na základe dohody zaviazal poskytovať žalobcovi služby ako je informácia
o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o
prijatíplatby,vyhotovenieazaslaniekópiedokumentácie,zmenazmluvynapodnetklienta,prepárovanie
platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie sviazaným finančným agentom. Odplata vo výške 1.229,76 eura pritom viac ako dvojnásobne prevyšuje
výšku odplaty za spotrebiteľský úver v sume 560,88 eura (2.060,88 eura ako celková čiastka na
zaplatenie mínus 1.500,- eur ako suma úveru) a zároveň predstavuje viac ako 86% z poskytnutej istiny

úveru. Touto odplatou sa teda dojednaná odplata za úver vo výške 560,88 eura navyšuje o sumu
1.229,76 eura, teda o viac ako 100%.

33. Nakoľko právny úkon uzavretia Dohody o poskytovaní služieb je právnym úkonom, ktorý
bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať

ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

34. Súd má za to, že pri uzatváraní Dohody o poskytovaní služieb (ktorá má formu predtlačeného
formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti
žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou

starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalobcovi ako priemerným spotrebiteľom boli
akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedenej
dohody, a to najmä s ohľadom na jej odplatnosť vo výške vyššej ako celková odplata za poskytnutie
úveru.

35. Žalovaný takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože
nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň použitím obchodnej
praktikydošlokpodstatnémunarušeniuekonomickéhosprávaniažalobcuakopriemernéhospotrebiteľa,
nakoľko obchodná praktika bola žalovaným využitá na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa

urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Je nepochybné, že žalovaný tým,
že nevysvetlil žalobcovi všetky dôsledky podpísania zmluvy o poskytovaní služieb z jeho strany
(najmä navýšenie celkovej sumy odplaty o viac ako 100%), narušil ekonomické správanie žalobcu ako
spotrebiteľa, v dôsledku ktorého urobil rozhodnutie, ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobil.

36. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté
podstatné informácie zo strany žalovaného, rozhodol podpísať uvedenú dohodu o poskytovaní služieb,
keď v takom prípade pri poskytnutom úvere 1.500,- eur by mal celkovo uhradiť sumu 3.290,64
eura (2.060,80 eura + 1.229,76 eura), pričom by za takto zvýšenú odplatu nemal dostať adekvátne
protiplnenie.Službyprežalobcumalispočívaťvinformáciiozostávajúcichzáväzkoch,odkladesplatnosti

splátok, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, vyhotovení a zaslaní kópie
dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovaní platieb na príslušnú zmluvu, druhej
upomienke zdarma, podpore call centra a osobnom stretnutí s viazaným finančným agentom. Ide však
o bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, a ktoré by mala pokrývať odplata za úver.
Navyše výška odplaty za uvedené služby je úplne neprimeraná tomu, že tieto služby ani nemusia byť

poskytované pravidelne, resp. nemusia byť za trvania úverového vzťahu poskytnuté vôbec.

37. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
nekalou obchodnou praktikou zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytovaní služieb,
nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si viac ako dvojnásobnú

odplatuzposkytnutéhoúveru,beztoho,abypodpísaniedruhejzmluvymaloprospechajprespotrebiteľa.
Zároveň súd uvedené konanie považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie
je zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytovaní služieb
je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch
zmlúv.

38. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k
nekalej obchodnej praktike zo strany žalovaného, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej
praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Zároveň súd dospel k záveru, že skutočným účelom
dohody o poskytovaní služieb bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako o 100%, a tým k

obchádzaniu § 53 ods. 6 OZ. Zároveň došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože žalovaný dosiahol to, že odplatu služby nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 22.04.2015považuje za priečiacu sa dobrým mravom a zároveň za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle § 39 OZ
za absolútne neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky.

39. Súd nepovažoval argument žalovaného o samostatnosti Dohody o poskytovaní služieb za
opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných
strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam. Súd na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu zohľadnil všetky platby žalobcu v celkovej sume 2.093,76 eura, nakoľko považoval

Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 22.04.2015 za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a
mal za to, že žalobca na túto zmluvu neplnil, ale plnil na zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

40.Akpotomžalobcačerpalúvervovýške1.500,-euranatentozaplatilsumu2.093,76eura,jepotrebné
s poukazom na vyššie uvedené uzavrieť, že zaplatil žalovanému o 593,76 eura viac, ako bol povinný.
O uvedenú sumu sa potom žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko mu žalobca plnil bez právneho

dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť dohody o poskytovaní služieb
nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto
jej vo výroku I. rozsudku vyhovel.

42. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v
konaní najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, nenamietal, že by sa spor mal prejednať v
rozhodcovskom konaní, preto súd uvedené neskúmal (§ 5 ods. 1 a 2 CSP). S poukazom na uvedené a s
prihliadnutím na to, že na rozhodnutie súdu by záver o platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

nemal žiaden vplyv, súd sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy s poukazom na princíp hospodárnosti
konania nezaoberal.

43. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

44. Súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).