Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210049
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817210049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov
senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v exekučnej veci oprávneného: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, štátny občan Slovenskej

republiky,zastúpenýF.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXX,ovymoženie3.556,70eurspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. augusta 2018, č.k.
9Er/2135/2017-43, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 3 Ex. por.,
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u
súdneho exekútora dňa 01.03.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa
30.09.2016, sp. zn. SRSAspA 12404/16. Z predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 03.12.2015 vyplynulo, že zmluvu uzavreli oprávnený a povinný. Je nepochybné, že

medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou Consumer Finance holding, a.s. a povinným
ako spotrebiteľom, bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXX zo dňa 15.05.2009, na základe ktorej boli
povinnému zo strany právneho predchodcu oprávneného poskytnuté finančné prostriedky a ktorá okrem
iného zaväzovala povinného k povinnosti uhrádzať mesačne splátky. Uvedená zmluva je nepochybne
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože ide o
odplatnú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd prvej inštancie mal z viacerých

exekučných konaní vedených na Okresnom súde Prievidza preukázané, že právny nástupca pôvodného
veriteľa po výzve súdu oznámil, že doručuje povinným ako spotrebiteľom prostredníctvom kuriéra v
zalepenej obálke pripravenú a oprávneným podpísanú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, v predmetnej veci č. XXXXXXX a zároveň Spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, pričom obe listiny sú veriteľom podpísané 13.09.2015. Dohoda a aj zmluva je povinným
podpísaná 03.12.2015. Zo znenia Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy k č. spisu XXXXXXX vyplynulo,

že zmluva sa vzťahuje k riešeniu sporov z Dohody o uznaní záväzku podpísanej dňa 09.09.2015
veriteľom. Zákonnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je označenie spotrebiteľskej
zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je predmetná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neplatná, pretože sa nevzťahuje ku konkrétnej a presne identifikovanej spotrebiteľskej zmluve,
neobsahuje žiadne označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku

a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou. Dohoda o uznaní
záväzku nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda slúžipredovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu neobsahuje
predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne
označenie spotrebiteľskej zmluvy, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pre rozpor

s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie videl aj v nekalej obchodnej praktike, ktorú
oprávnený používa pri uzatvorení tak významného právneho úkonu, akým takáto zmluva je. Keďže len
platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu, súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským

súdom na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy (§ 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi

predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Uviedol, že ako postupník v rámci mimosúdneho vymáhania pohľadávky uzatvoril s povinným Dohodu,
ktorej obsahom je jednak uznanie záväzku zo strany povinného a jednak zmena v obsahu záväzku
dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že povinnému je umožnené splácať záväzok v
splátkach. Oprávnený mal za to, že súd použil prísne formalistický výklad § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014

Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom
dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný
rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň
neodmietol žiadne iné zmluvní ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali.
Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa

15.05.2009, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 13.09.2015, teda po viac ako šiestich
rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v
spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu.
Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na
rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský

rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné
vykonať exekúciu. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený zastával

názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,
vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu
exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Oprávnený má v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne
príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon.
Zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je

oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní,
ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosťštátuzaškodu.Zodôvodneniauzneseniavyplývalento,žejedinýmporušenímpovinnosti
na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo
v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Oprávnený navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Povinný k odvolaniu oprávneného prostredníctvom zástupcu uviedol, že sa plne stotožňuje s
uznesením súdu prvej inštancie.

4. Oprávnený k vyjadreniu povinného uviedol, že naďalej trvá na odvolaní voči uzneseniu súdu
prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolanie doplnil o konštatovanie v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018,
č.k. 41CoSr/6/2018-188 v zmysle ktorého je potrebné si uvedomiť, ako uviedol aj rozhodcovský súd, žeochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky,
a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa
ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné

vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak
žalobca rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich odmietnuť podpísať.
Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným rozhodcovským konaním,
pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon. Oprávnený žiadal odvolací súd,
aby rozhodol v súlade s podaným odvolaním.

5. Povinný sa k vyjadreniu oprávneného písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4 Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd pred

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

10. Exekučný súd v rámci postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku
(v znení účinnom do 31.03.2017) jednak posudzuje rozhodcovskú zmluvu, či spĺňa zákonom stanovené
náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý
je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, spĺňa zákonom ustanovené

náležitosti, teda či neodporuje zákonu alebo ho neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o udelenie poverenia
zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností
zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd
správnevdanejveciposudzovalrozhodcovskýrozsudokzaspektu,čiplneniepriznanétýmtorozsudkom

nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v
danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného
titulu so zákonom.11. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale

aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

12. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, v zmysle

§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo
105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp.
zn. 5 Cdo 230/2011).

13. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.
marca 2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012).

14. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v

danej exekučnej veci exekučným titulom založil svoju právomoc na spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve, ktorú oprávnený s povinným uzatvorili dňa 03.12.2015. Z tejto zmluvy vyplýva, že právomoc
rozhodcovského súdu sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX dňa 03.12.2015.

15. Uznanie záväzku predstavuje len zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k záväzku, ktorý medzi
účastníkmi dohody vzniká inou dohodou/zmluvou. Uznanie záväzku samo o sebe záväzok nevytvára,
zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok trvá v čase uznania. Záväzok však vznikol nie
jeho uznaním, ale titulom neplnenia si povinností na základe Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 15.05.2009,
v zmysle ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca, ktoré sa

povinný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných
splátkach, na ktorú sa ale spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Takto vymedzená právomoc
rozhodcovského súdu umožňuje podľa odvolacieho súdu prejednať a rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní len spor medzi účastníkmi z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, teda napríklad spor o platnosť takejto dohody, o výklad niektorého jej ustanovenia a podobne.

Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť
žalobu oprávneného na plnenie zo Zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 15.05.2009. Už na základe
tejto skutočnosti je možné konštatovať, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať v predmetnej veci.

16. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie
práva na spravodlivý súdny proces, a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného.
Oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného
súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený napokon túto možnosť aj využil (porov.
zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014).

17.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie zamietol (§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).