Rozhodnutie – Náhrada škody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Dufalová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoNáhrada škody

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/336/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316216077
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316216077.5

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci
žalobcu: D. E., F. XX, W., zastúpený: JUDr. Elena Ľalíková, advokátka, ul. Podbrezovská 34, Bratislava,
proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, za účasti
intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť intervenientovi trovy v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 4.12.2012 vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb 112/2012 sa žalobca
medzirozsudkom domáhal určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú mu požiarom jeho
objektu zo dňa 24.4.2011.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 22Cb 112/2012-137 zo dňa 25.4.2013 a žalobe v
plnom rozsahu vyhovel, keď určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcovi požiarom
jeho objektu zo dňa 24.4.2011. Vec posúdil ako obchodný spor medzi podnikateľmi a preto náhradu
škody posudzoval podľa § 373 Obchodného zákonníka ako objektívnu zodpovednosť. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný v rámci prevenčnej povinnosti si
nepočínal tak, aby nedošlo ku škode, porušil zákonné povinnosti pre všeobecnú zodpovednosť, ako
aj zmluvné podmienky podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.12.2010, keď ako prenajímateľ
nezabezpečil pozemok v zmysle § 6 ods. 2 Zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarom.

3. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania podaného žalovaným rozsudok súdu prvej inštancie
rozsudkom č.k. 3Cob 253/2013-178 zo dňa 18.3.2015 potvrdil, keď zistil po preskúmaní veci, že
rozsudok prvostupňového súdu je čo do výroku vecne správny, avšak nestotožnil sa s odôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval objektívnu zodpovednosť žalovaného podľa § 373
Obchodného zákonníka. Odvolací súd zastával názor, že v spore je daná objektívna zodpovednosť
žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Voči rozsudku podal žalovaný dovolanie, na základe
ktorého Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Obdo 35/2016 zo dňa 23.6.2016 napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Bratislave III zrušil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že v prejednávanej veci ide o nárok
na splnenie povinnosti, zaplatenie peňažného plnenia, ktoré však nebolo v návrhu na vydanie
medzitýmneho rozsudku špecifikované, keďže žalobca sa domáhal len rozhodnutia o základe a nie o
celej prejednávanej veci, čo malo za následok podanie neúplnej žaloby, ktorý mal súd prvého stupňa
odstrániť, nakoľko podľa § 152 ods. 2 prvá veta O.s.p. ako v tom čase platnej zákonnej úpravy má súd

povinnosť rozhodnúť o celej prejednávanej veci a ak žaloba nemá potrebné náležitosti, je potrebné, aby
sa súd tieto v súčinnosti so žalobcom pokúsil odstrániť. Súd prvého stupňa bol preto povinný vyzvať
uznesením žalobcu na odstránenie vady žaloby, čo však neurobil a vo veci rozhodol.

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.8.2015 na tunajšom súde domáhal náhrady škody vo výške 154.979,-
eur s príslušenstvom, konanie bolo vedené pôvodne pod sp. zn. 26Cb 405/2016, avšak tunajší súd
uznesením č.k. 25Cb 336/2016-235 zo dňa 9.12.2016 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.
zn. 25Cb 336/2016 (pôvodné konanie bolo vedené pod sp. zn. 22Cb 112/2012) a sp. zn. 26Cb 405/2016
s tým, že tieto budú ďalej vedené pod sp. zn. 25Cb 336/2016.

5. Súd má za to, že žalobca tým, že podal samostatnú žalobu ktorou si uplatnil náhradu škody v presne
vyčíslenej sume a následným spojením vecí, t.j. konania o určení základu nároku a konania o výške
škody boli odstránené vytýkané vady žaloby.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu D. E., vyjadreniami zástupcov žalobcu,
žalovaného a intervenienta, oboznámením sa s písomnými dokladmi: Odborný posudok zo dňa
25.5.2011, Žiadosť o náhradu škody zo dňa 5.4.2012, Odpoveď žalovaného zo dňa 7.5.2012, Predsúdna
upomienka zo škodovej udalosti zo dňa 24.4.2011, Vyjadrenie k predsúdnej upomienke zo dňa 17.7.2012
a 22.8.2012, Zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa 29.4.2011, Uznesenie OR PZ v Bratislave
III zo dňa 24.4.2011 č. ČVS: ORP-336/OVK-B3-2011, Zápisnica o výsluchu poškodeného zo dňa
26.4.2011, výsluch svedkov B. F., F. W., P. X., G.. F. A., B. J., G.. Bc. F. F., Zápis z požiarnej knihy z
marca 2011, Fotodokumentácia z okolia miesta požiaru vyhotovená dňa 26.4.2011, Fotokópia poistnej
zmluvy č. 411004955 v znení Dodatku č. 1, Tabuľka - Výstup zo systému EIS SAP ECC 5.0 o vlastníctve
plechovej búdy, fotokópia Zápisu so službukonajúcim výpravcom, Zoznam prijatých faktúr, Súpis zásob
tovaru - nábytku k 31.12.2010, faktúry č. 201130002, 201250001, Výpis z obchodného registra ako aj
ďalšími, v spise založenými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Dňa 24.4.2011 vznikol požiar plechovej búdy s kováčskym uhlím vo vlastníctve žalobcu, umiestnenej
pri železničnej stanici Bratislava - Rača na Koľajnej ulici č. 6, odkiaľ sa požiar rozšíril na vedľajší objekt
- sklad, vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúci sa na pozemku prenajatom od žalovaného.

8. Žalobca bol vypočúvaný ako poškodený v trestnej veci vedenej OR PZ v Bratislave, kde uviedol,
že je vlastníkom skladov a kancelárskych priestorov v Bratislave na ulici Koľajná - Výhonská, ktorá
sa nachádza v blízkosti ŽSK Bratislava Rača. Sklad mal zabezpečený proti vniknutiu cudzej osoby
elektronickým zabezpečením a signalizáciou na mobilné telefóny. V sklade sa nachádzal nový nábytok,
ktorý sa mal vrátiť ako nadbytočný výrobcovi do Poľska, ďalší nábytok ako rekvizity pre filmárov a rôzne
zbytkové nové kancelárske nábytky. Taktiež tam bolo zaparkované opravované motorové vozidlo IVECO
BA XXXZY syna, s ktorým má uzatvorenú nájomnú zmluvu na tento sklad. Dňa 24.4.2011 približne o
12,40 hod. mu signalizácia na mobile oznámila narušenie objektu, kam sa dostavil cca za 10 minút, v
tom čase už jeho syn vyťahoval zo skladu vozidlá a na mieste boli aj požiarnici, ktorí hasili plechovú búdu
vo vlastníctve žalovaného a tiež sklad a v ňom horiaci tovar. Predbežne vyčíslil výšku škody na sumu
cca 80.000,- eur. V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 26Cb 405/2016 si uplatnil náhradu škody v
celkovej výške 154.979,- eur s DPH, ktorú rozčlenil do 5 položiek nasledovne:
- suma 113.643,- eur ako suma nákladov potrebných na opravu objektu po požiari,
- suma 8.037,10 eur hodnota materiálu použitého na opravu a rekonštrukciu objektu,
- suma 3.552,8 eur ako hodnota tovaru, ktorý bol pri požiari zničený, išlo o nábytok ktorý zostal po
likvidácii predajne s nábytkom a bol používaný v rámci vybavovania reklamácií,
- suma 16.752,- eur ako hodnota nákladov, ktoré žalobca vyplatil firmám ktorých tovar bol v sklade
uskladnený a zničený pri požiari,
- suma 12.994,- eur ako hodnota nákladov, ktoré žalobca vyplatil firmám ktorých tovar bol v sklade
uskladnený a zničený pri požiari.

9. Žalobca ďalej uviedol, že vyčísliť výšku škody bolo možné až v roku 2012, posledná faktúra bola
splatná 30.9.2012, škoda sa nedala vyčísliť skôr, keďže jednotliví nájomníci a firmy, ktoré mali tovar v
slade žalobcu uskladnený sa ozývali postupne po tom, ako sa dozvedeli o požiari.

10. Svedok B. F. uviedol, že býva na Koľajnej ul. v Bratislave, oproti skladu žalobcu, ktorý horel. Bol práve
s deťmi vonku, keď zbadal hustý dym vychádzajúci spoza trafostanice, ale keďže nemal pri sebe mobilný

telefón požiadal susedu pani O., aby privolala hasičov. Horelo pri trafostanici, kde sa nachádzali rôzne
plechové búdy a neporiadok. Plechová búda patriace železniciam bola v plameňoch a tieto ohrozovali
sklad žalobcu, v ktorom sa nachádzala kamiónová doprava. Skôr ako hasiči prišli policajti, s ktorými bol
informovať syna žalobcu; po návrate na miesto požiaru tam už bolo cca 5 požiarnych áut, ktoré navigoval
cez bránu patriacu železniciam bližšie k ohňu. Odkedy spozoroval požiar, tak na miesto dorazili hasiči
cca do 10 - 15 minút. Na miestach, kde požiar vypukol bol predtým asi 2 x s deťmi na prechádzke,
železnice po tom, ako dostavali vlakovú stanicu tam zanechali 5 alebo 7 unimobuniek a plechových búd,
bol tam veľký neporiadok, rôzne materiály, káble a pozostatky stavby. Uviedol, že samotná trafostanica
je oplotená, ale miesto kde vznikol požiar oplotené nie je, je voľne dostupné, objekt žalobcu bol oplotený.
Ďalej vypovedal, že pred trafostanicou zvykla byť metrová burina a počas noci tam ktosi vynášal špinu
a neporiadok, preto priestor z času na čas sám vyčistil od trávy a neporiadku. On osobne žiadneho
zamestnanca železníc neupozornil na požiar. Vo svojej výpovedi však tiež uviedol, na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či sa v okolí plechovej búdy nachádzala suchá tráva, že ak by sa tam nachádzala,
tak oheň by bol taký veľký, že by musela zhorieť do 5 minút, nie je kontrolór, aby tieto objekty kontroloval
a ani tadiaľto nechodí na prechádzky. V čase požiaru ho zaujímal iba požiar, ale určite tam mohla byť
suchá tráva, keďže to tam nikto nekosí.

11. Svedkyňa P. X. zamestnankyňa železníc ako výpravkyňa uviedla, že keď vypravovala dňa 24.4.2011
vlak o 13,11 hod. od Svätého Jura, tak cestujúci vo vlaku ju na požiar upozornil gestikuláciou, keďže
ona z prvého nástupišťa požiar vidieť nemohla. Išla k miestu, na ktoré cestujúci ukazoval, zbadala dym
z plechovej garáže, ihneď to oznámila dozornému prevádzky pánovi S., ktorý privolal hasičov. Telefónny
hovor je zaznamenaný v telefónnom zápisníku pod č. 206 v čase o 13,10 hod. Od nahlásenia požiaru do
príchodu požiarnikov uplynulo cca 10 - 15 minút. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona ako výpravkyňa chodí
iba po peróne a v tejto oblasti bolo okolie zatrávnené cca 10 - 15 cm vysokou zelenou trávou. Žiaden
odpad tam skladovaný nebol, podľa dopravného denníka bolo vonku 10 stupňov.

12. Svedok F. W. zamestnanec železníc vo funkcii požiarny technik uviedol, že v zmysle zákona
vykonáva preventívne protipožiarne prehliadky raz za 3 mesiace a konkrétne na pracovisku v mieste
požiaru bola prehliadka v marci 2011, pri ktorej neboli zistené žiadne porušenia alebo nedostatky, o
čom svedčí zápis v Požiarnej knihe z marca 2011 podpísaný požiarnym technikom, ako aj G.. F. A. a
službukonajúcim hasičom. Predmetom previerky je organizačné zabezpečenie ochrany pred požiarmi,
prístupové cesty, kontrola požiarnotechnických zariadení, skladovanie horľavých nebezpečných látok,
stav technologických zariadení. V čase požiaru nebola okolo miesta vzniku požiaru žiadna suchá tráva,
ale bola tam tráva zelená, traťováci, t.j. zamestnanci žalovaného majú harmonogramy na kosenie trávy.
V plechovej búde sa nachádzajú materiály, ktoré potrebujú zamestnanci železníc pri svojej činnosti, bolo
tam zložené kováčske uhlie a malé množstvo dreva. Búda bola uzamknutá, ohradená nebola. Odspodu
búdy boli betónové panely.

13. Svedok G.. F. A. bol v čase požiaru vedúcim strediska miestnej údržby pre traťový obvod Bratislava.
Sklad železníc bol umiestnený v jednej z garáží nachádzajúcich sa v rade garáží, priestor bol uzatvorený
bránou zo strany od cestnej komunikácie, ktorá bola uzamknutá, zo strany od vykládkového priestranstva
priestor oplotený nebol, keďže to bola oficiálna prístupová cesta pre zamestnancov Carga. V čase po
požiari sa dozvedel, že boli prípady, že v priestore pred skladom sa nachádzali káble, izolácie z káblov,
ktoré tam doniesli neznáme osoby. Pred plechovým skladom boli betónové panely, skládka tam žiadna
nebola. O priestory sa zamestnanci riadne starali, protipožiarne opatrenia boli vykonávané pánom W. v
pravidelných časoch, pričom kontrola sa robila aj za prítomnosti zástupcov štátnych hasičov. V priestore,
kde vznikol požiar bola posledná kontrola v marci 2011, žiadne závady tam zistené neboli. V čase požiaru
bola pri plechovej búde zelená tráva, nie suchá, prvá kosba sa robí podľa harmonogramu niekedy v máji.
Taktiež sa robí priebežná údržba a čistenie priestoru od odpadkov ako sú plastové fľaše a pod.

14. Podľa odborného posudku vypracovaného dňa 25.5.2011 OR HaZZ v Bratislave č. požiaru 103
11 046 bol dňa 24.4.2011 o 13,05 ohlásený požiar na Koľajnej ulici č. 6 v Bratislave a po príchode
hasičskej jednotky bolo zistené, že sa jedná o požiar plechovej búdy s kováčskym uhlím, ktorý sa
rozšíril na vedľajší areál 2 veľkých a 2 malých skladov spoločnosti žalobcu, kde sa vo dvore nachádzalo
väčšie množstvo nákladných áut. Miestom vzniku požiaru bola plechová búda s drevenou podlahou s
uskladneným kováčskym uhlím. Po prehorení drevenej podlahy došlo k rozšíreniu požiaru do búdy s
uhlím a odtiaľ do vedľajšieho objektu. Vzhľadom ku všetkým okolnostiam zisteným na mieste požiaru
bolo stanovené, že požiar plechovej búdy bol spôsobený konaním neznámej osoby, technická závada

ako možná príčina požiaru bola vylúčená, nakoľko miestom predpokladaného ohniska vzniku požiaru
neboli vedené žiadne elektrické obvody a v mieste ohniska vzniku požiaru nebol nájdený žiadny iný zdroj
technickej iniciácie vzniku požiaru.

15. Svedok B. J., ktorý bol v čase požiaru riaditeľom OR HaZZ vypovedal, že nebolo povinnosťou
hasičského záchranného útvaru odoberať vzorky, vypracovaný informatívny Odborný posudok bol pre
účely štatistiky zasielaný ďalej na Prezídium Hasičského záchranného zboru MV SR. Odborný posudok
neslúži pre súdne konanie, ani pre poisťovňu, ale iba pre evidenciu a štatistiku. Úlohou odborného
posudku bolo dospieť k záveru, čo bolo príčinou požiaru, ale iba na základe domnienok, nakoľko
nemajú k dispozícii ani metodiku a ani laboratóriá. Dospeli k záveru, že požiar sám od seba nevznikol,
počas obhliadky robili analýzu a vylučovali veci, ktoré nemohli požiar spôsobiť. Nemožno vylúčiť ani
samovznietenie, pokiaľ sa v búde nachádzala horľavina. V prípade, ak by bola príčinou požiaru nejaká
horľavina, resp. manipulácia s ňou, tak by sa zvyšky mohli nachádzať v pôde. Vylúčením všetkých
okolností dospeli k záveru, že požiar mohol byť spôsobený neznámym páchateľom.

16. Svedok G.. Bc. F. F. vo svojej výpovedi uviedol, že bol privolaný k požiaru ako zisťovateľ požiaru,
v čase keď sa dostavil na miesto už prebiehal zásah hasenia požiaru. Zisťovanie príčin požiaru sa robí
až následne po jeho uhasení. V predmetnej veci sa tak udialo 24.4.2011. Poveternostné vplyvy sa ako
príčina požiaru dali vylúčiť, taktiež neboli zistené žiadne technické závady, nebola tam elektroinštalácia.
Požiar vznikol v plechovej búde s uhlím, ohnisko bolo v prednej časti búdy, alebo pod búdou, vychádzal
pri týchto záveroch z prehoretej podlahy búdy. Búda stála na betónových obrubách vo výške možno 40
cm. Požiar sa následne preniesol na vedľajší objekt, v ktorom mal žalobca sklad s nábytkom. Na základe
vylúčenia všetkých príčin dospel k záveru, že oheň zapríčinila neznáma osoba. Odborný posudok nie je
vypracovaný pre potreby súdu a ani pre potreby poisťovne, ale robí sa v rámci interných predpisov pre
Hasičský záchranný zbor. Aj v prípade, ak by takýto posudok slúžil pre účely súdneho konania, dospel
by k rovnakému záveru ohľadne príčin požiaru.

17. Žalobca vo svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach uvádzal, že žalovaný porušil svoju
všeobecnú občiansko právnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nakoľko je nesporné, že porušil
svoju povinnosť starať sa o riadnu údržbu nástupišťa železničnej zastávky a priľahlých nehnuteľností,
dlhodobo zanedbával svoju plechovú búdu, v ktorej uskladňoval samozápalný, ľahko horľavý materiál
- kováčske uhlie, drevo a pod. ako aj okolie búdy s ľahko horiacou, suchou a nepokosenou burinou,
odpadovým papierom, či plastovými fľašami, ktoré ovplyvnili nielen vznik požiaru, ale aj jeho prenos na
objekt žalobcu; výška plameňa, sálavé teplo a odletujúce časti mali za následok prenos požiaru z objektu
žalovaného na objekt žalobcu. Na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie bol v deň požiaru upozornený
službukonajúci výpravca viacerými svedkami, avšak ten sa o to vôbec nezaujímal, neprivolal hasičov,
v dôsledku čoho požiar zachvátil aj objekt žalobcu. Hoci bola búda uzamknutá, bola chránená iba z 3
strán, nebola oplotená, boli prípady, kedy sa pred ňou našli káble izolácie a rôzne zvyšky, z ktorých
mohol vzniknúť požiar. Neporiadok okolo búdy potvrdil svedok F.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
v zmysle § 415 OZ je každý zaviazaný nielen povinnosťou dodržiavať to, čo je stanovené zákonom
alebo zmluvou, ale povinnosťou konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, čo pre vlastníka nehnuteľností
znamená povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému. Súdna
prax používa ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ v tých
prípadoch, ak nemožno s určitosťou zistiť akú konkrétnu povinnosť škodca porušil.

18. Žalovaný vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach uvádzal, že z uznesenia OR PZ Bratislava
III, ČVS: ORP-336/2-OVK-B3-2011 zo dňa 7.9.2011 a tiež z Odborného posudku OR HaZZ, č. požiaru
103 11 046 bolo preukázané, že požiar založil nezisteným spôsobom nezistený páchateľ, pričom nebolo
nikdy preukázané a vôbec ani len naznačené, že takýmto páchateľom by mohol byť zamestnanec
žalovaného pri výkone činnosti pre žalovaného. Taktiež neboli zistené žiadne mimoriadne skutočnosti,
ktoré by viedli k vzniku požiaru, resp. k jeho šíreniu a preto tvrdenie žalobcu, že požiar vznikol a rozšíril
sa v dôsledku suchej trávy a odpadkov na pozemku žalovaného považuje žalovaný za nepravdivé
a súvislosť medzi týmito odpadkami, resp. suchou trávou a spôsobenou škodou za nepreukázanú.
Požiar vznikol v apríli, kedy sa jednoznačne na mieste požiaru nenachádzala žiadna vysoká suchá
tráva a v deň vzniku požiaru bolo 10 st. celzia. Službukonajúca výpravkyňa P. X. uviedla, tak ako to
vyplýva zo zápisu, že ju nik ohľadne požiaru nekontaktoval, uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok F..
Ďalej bolo zistené, že boli vykonávané v mieste požiaru pravidelné protipožiarne prehliadky v súlade
so zákonom č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, posledná prehliadka pred požiarom bola v

marci 2011, pričom neboli zistené žiadne porušenia protipožiarnych predpisov, okolie plechovej búdy
odporca kosil a čistil, táto bola uzamknutá visiacim zámkom a položená na betónových paneloch.
Pozemok, na ktorom sa plechová búda nachádzala oplotený nebol z objektívnych dôvodov, keďže cez
neho viedla prístupová cesta pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s.. Ďalej
vo svojich vyjadreniach sa zaoberal žalovaný otázkou, či na posúdenie zodpovednosti má súd použiť
ustanovenie Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, vylúčil svoju zodpovednosť podľa § 373 a
nasl. Obchodného zákonníka a hoci v čase vzniku požiaru mali strany sporu medzi sebou uzatvorenú
Nájomnú zmluvu č. 805866644-8-2010 o prenájme pozemkov, nachádzajúcich sa pod objektom žalobcu,
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie ktoréhokoľvek ustanovenia tejto zmluvy, pričom
samotná zmluva podľa čl. VIII bod 1 podliehala režimu Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietol aj
zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje subjektívnu zodpovednosť a teda
pre jej vznik sa vyžaduje zavinenie škodcu. Žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu zo
strany žalovaného a už vôbec príčinnú súvislosť medzi takýmto úkonom a škodou. Žalovaný taktiež
neporušil žiadnu svoju prevenčnú povinnosť a teda neprichádza do úvahy použitie ustanovení § 415
Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, keďže
škoda vznikla 24.4.2011 a k uplatneniu nárokov došlo až po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby.

19. Intervenient vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach odmietol akúkoľvek zodpovednosť
žalovaného podľa § 373 Obchodného zákonníka a taktiež uvádzal, že neprichádza do úvahy ani
zodpovednosť žalovaného v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a to konkrétne § 420, na
ktorú sa vyžaduje subjektívna zodpovednosť a zavinenie žalovaného. Nie je daná ani zodpovednosť
žalovaného v súvislosti s jeho prevádzkovou činnosťou, keďže podľa výsledkov šetrenia požiar bol
založený neznámou osobou. Zodpovednosť žalovaného bez zavinenia by bola v rozpore s dobrými
mravmi a kogentnými ustanoveniami právneho poriadku SR. Žalovaného nemožno postihnúť len z toho
dôvodu, že k požiaru došlo na jeho pozemku. Navyše vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca si
uplatnil svoj nárok až po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby, hoci už skôr musel mať vedomosť o tom,
aké predmety boli v sklade uskladnené a teda požiarom zničené či poškodené.

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.4.2011 cca v čase medzi 12,00 hod. - 13,00 hod.
vznikol v objekte žalobcu (plechová búda) v Bratislave - Rači na Koľajnej ulici požiar, ktorý sa rozšíril
do objektu žalobcu, ktorému v dôsledku požiaru vznikla škoda jednak na samotnom sklade, ako aj na
veciach v sklade uskladnených.

21. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalovaný porušil svoje zmluvné, resp. zákonné povinnosti a či v príčinnej
súvislosti s jeho prípadným protiprávnym konaním došlo ku vzniku škody.

22. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

24. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení riešia sa podľa
predpisov Občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí a ak ich niet podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

25. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti, ktoré sa aplikujú aj na
zodpovednosť podnikateľov. Na obchodnoprávne vzťahy sa aplikujú tiež ustanovenia o povinnosti
predchádzať škodám podľa § 415 až 418 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka má charakter generálnej prevencie a vzťahujem sa
na všetkých účastníkov občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Ak si niektorý z takýchto
účastníkov neplní svoju právnu povinnosť, koná protiprávne a preto zodpovedá za škodu vzniknutú

v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú a)
porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením a škodou a
d) zavinenie.

28. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či žalovaný porušil prevenčné povinnosti v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka spočívajúce v zanedbaní riadnej údržby železničnej zastávky a priľahlých
nehnuteľností, vykonávania protipožiarnych opatrení a nahlásenia vzniknutého požiaru.

29. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že požiar vznikol v plechovej búde (garáži), nachádzajúcej
sa v rade garáží, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného. Plechová búda bola postavená na betónových
obrubách, bola uzamknutá visiacim zámkom. V búde sa nachádzalo kováčske uhlie a drevo. Búda
bola oplotená z 3 strán, jej celkové oplotenie možné nebolo z dôvodu, že cez pozemok viedla
oficiálna prístupová cesta pre pracovníkov Cargo. Z Odborného posudku vypracovaného príslušným
zamestnancom Hasičského záchranného zboru vyplýva, že príčinou požiaru bolo konanie tretej
neznámej osoby. Svedok B. J. a G.. Bc. F. F. potvrdili, že k takémuto záveru dospeli po vylúčení
poveternostných vplyvov a technických závad. Ohnisko požiaru sa nachádzalo priamo v búde, resp. pod
búdou a požiar sa preniesol aj na vedľajší pozemok, na ktorom bol objekt skladu vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca počas konania tvrdil, že žalovaný zanedbával okolie plechovej búdy, kde sa nachádzala skládka
a vysoká suchá tráva, keďže žalovaný nevykonával pravidelnú kosbu a čistenie priestorov. Pokiaľ ide
o výskyt vysokej suchej trávy vzhľadom na ročné obdobie, kedy došlo k požiaru, t.j. začiatkom jari sa
javí súdu ako veľmi nepravdepodobné, že v tomto čase už bola tráva vysoká a suchá, uvedený názor
súdu je podložený aj fotodokumentáciou založenou v spise, aj výpoveďami svedkov X. („okolie bolo
zatrávnené 10-15 cm vysokou trávou“), A. („tráva tam bola zelená, lebo bol apríl, podľa harmonogramu
kosenia sa prvá kosba robí niekedy v máji“), W. („suchá tráva tam žiadna nebola, tráva bola zelená“). V
rozpore s týmito výpoveďami je výpoveď svedka F., ktorý na priamu otázku uviedol, že medzi objektom
trafostanice a búdy určite bola vysoká tráva, v čase požiaru ho zaujímal síce iba požiar, ale takáto
tráva tam určite musela byť. Jeho výpoveď sa preto v tejto časti javí súdu ako nevieryhodná a to aj
v súvislosti s ďalšou častou jeho výpovede, kedy na položenú otázku odpovedal, že ak by sa v okolí
plechovej búdy nachádzala suchá tráva, oheň by bol taký veľký, že by búda musela zhorieť do 5 minút.
Pokiaľ ide o odpad, ktorý sa mal v blízkosti plechovej búdy nachádzať, tak jeho výskyt opätovne potvrdil
svedok F., ktorý uviedol, že tam bol veľký neporiadok a nachádzali sa tam rôzne materiály, káble a
pozostatky stavby, takúto vedomosť má preto, lebo na miestach, kde vypukol požiar bol s deťmi asi 2
krát na prechádzke a taktiež aj svedok A., ktorý uviedol, že v čase po požiare mu bolo zamestnancami
povedané, že niekedy na mieste videli zvyšky izolácie káblov. Taktiež však potvrdil, že priebežne sa
robí údržba a upratovanie odpadkov a plastových fliaš ako aj iné priebežné čistenie. Pokiaľ ide o
výpoveď svedka F., tak menovaný tiež uviedol, že nie je kontrolór aby kontroloval objekty železníc. Z
výsluchu svedka W. a svedka A. však bolo zistené, že v objekte železničnej stanice boli pravidelne
vykonávané preventívne protipožiarne kontroly raz za 3 mesiace, posledná takáto kontrola pred vznikom
požiaru sa uskutočnila v marci 2011 aj za prítomnosti štátneho hasiča a bolo konštatované, že žiadne
závady zistené neboli. Predmetom kontroly je tak organizačné zabezpečenie ochrany, ako aj kontrola
prístupových ciest, požiarnotechnických zariadení, skladovania horľavých, nebezpečných látok a pod.
Uvedené tvrdenie mal súd za preukázané aj kópiou zápisu príslušnej strany číslo 195 z Požiarnej knihy
urobeného v marci 2011. Z výpovedí teda vyplynula tá skutočnosť, že v niektorom období sa v okolí
plechovej búdy nachádzali odpadky, ktoré však žalovaný priebežne odstraňoval a okolie čistil.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom,
že službukonajúci výpravca, ktorý bol upozornený viacerými osobami na vznik požiaru tento neohlásil
a neprivolal hasičov. Svedok F. potvrdil, že on svedkyňu X., službukonajúcu výpravkyňu na vznik
požiaru neupozorňoval, ona uviedla, že pri vypravovaní vlaku jej cestujúci z vlaku gestikuláciou niečo
naznačoval, čomu nerozumela, naznačeným smerom sa však išla pozrieť a zbadala dym vychádzajúci
z plechovej garáže a preto sa ihneď vrátila do kancelárie železníc a oznámila to dozornému prevádzky,
ktorý zavolal hasičov, čo je zrejmé aj z telefónneho zápisníku, kde pod č. 206 bol zaznamenaný
hovor na ohlasovňu požiarov. Aj v danom prípade žalovaný, resp. jeho zamestnanec neporušil žiadne
svoje povinnosti, ale postupoval spôsobom potrebným na zamedzenie rozsahu vzniknutého požiaru. Z
výsledkov dokazovania má súd za to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, nekonal v
rozpore s ustanovením § 415, nepotvrdilo sa že v okolí plechovej búdy bola v čase požiaru vysoká suchá
tráva, toto bolo vyvrátené viacerými výpoveďami, ako aj fotodokumentáciou, nepotvrdilo sa že v čase
požiaru bol v oblasti búdy neporiadok, resp. skládka, z výpovede pána A., ktorý len sprostredkovane

počul od iných osôb, že sa na mieste požiaru niekedy nachádzali zvyšky izolácie nevyplýva, že tomu
tak bolo v čase požiaru, menovaný však potvrdil, že priestory pravidelne od neporiadku železnice
čistili. Pokiaľ ide o svedka F., tak taktiež nebolo potvrdené, že v čase požiaru tam nejaký neporiadok
alebo stavebný odpad bol, keď hovoril o neporiadku vychádzal z toho, že niekedy v minulosti pri
prechádzkach s dcérou neporiadok pri objekte žalovaného videl. Jeho výpoveď je však podľa názoru
súdu nevieryhodná, keďže sa v nej nachádza množstvo logických rozporov, keď na jednej strane tvrdí,
že tam určite v čase požiaru musela byť vysoká tráva a na druhej strane uvádza, že v čase požiaru si
všímal len požiar a nie suchú trávu a keby tam takáto tráva bola tak by búda musela zhorieť do 5 minút.

31. Druhou podmienkou zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

32. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ktorý by
bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď
vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus).

33. To, že žalobcovi vznikla škoda je nesporné, avšak zodpovednosť žalovaného bude daná iba za
predpokladu, že takáto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním.

34. Podľa názoru súdu ale prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti
zo strany žalovaného, splnený nebol.

35. Základnou zákonnou požiadavkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou ako vzťahom príčiny a následku. Okrem porušenia zákonnej
a zmluvnej zákon zakladá aj všeobecnú prevenčnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či medzi
poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak
nebyť konkrétnej škodnej udalosti by ku škode nedošlo. Ak by príčinou škody bola iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu by nenastala, príčinou vzniku škody môže byť iba tá okolnosť, bez ktorej
existencie by škodlivý následok nenastal. Podľa ustálenej judikatúry súdov príčinná súvislosť medzi
porušením povinností a vzniknutou škodou musí byť nielen tvrdená, ale bezpečne preukázaná, a teda
nie je možné ju iba predpokladať a zamieňať s časovou nadväznosťou. Posúdením otázky príčinnej
súvislosti sa rozumie posúdenie všetkých okolností, ktoré vyvolali vznik škody. Zodpovednosť nemožno
robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho.

36. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti zaťažuje toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.

37. Žalobca nepreukázal, že škoda, ktorá mu vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovaného, keďže ako už bolo vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalovaný sa dopustil protiprávneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. V
tejto súvislosti však považuje súd za potrebné ešte doplniť, že aj keby žalovaný niektorú z tvrdených
povinností porušil, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie príčinnej súvislosti,
nakoľko v celom konaní nebolo preukázané, že by prípadný neporiadok v okolí búdy bol príčinou vzniku
škody, nakoľko z výpovede svedka F. mal súd za preukázané, že požiar plechovej búdy bol taký rozsiahly
a oheň taký veľký, že úplne pohltil plechovú búdu a následne zachvátil aj objekt žalobcu, čiže príčinou
vzniku škody na majetku žalobcu nebol prípadný neporiadok v okolí plechovej búdy, ktorého existenciu
sa však v čase požiaru žalobcovi dokázať nepodarilo, ale samotná intenzita a rozsah požiaru, ktorého
ohnisko sa nachádzalo v plechovej búde, alebo pod touto búdou.

38. Súd nebol viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, uvedeného v rozsudku č.k.
3Cob 253/2013-178, nakoľko tento rozsudok bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo
35/2016-217.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

43. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalovanému a intervenientovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko boli v konaní plne úspešní. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.