Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205252
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116205252.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu O. B., D..
XX. W. XXXX, XXX XX N. N., Z. XXXX/B, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných podmienok, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v bode 12. všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti zmluvy o úvere č. 602100702 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.

februára 2013 je neplatná.

Súd u r č u j e , že zmenka č. 602100702 vystavená žalobcom na sumu 506,77 Eur v prospech
žalovaného je neplatná.

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

dňa 19. februára 2013 je neplatná.

Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19. februára
2013 je neplatná.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej zmluvy, dohody o
vyplnení zmenky a zmenky, a určenie, že z titulu zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným má zaplatiť
len požičanú sumu 300 Eur so zákonným úrokom z omeškania. Argumentuje, že zmluvný vzťah strán je

spotrebiteľský a uzavretá zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky. Žalobca považuje zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov v dôsledku absencie náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

2. Žalovaný žiadnu zo zmlúv a dohôd nepovažuje za neplatnú a navrhuje žalobu zamietnuť. Namieta, že
žalobca nepreukázal na určení naliehavý právny záujem. Uvádza, že zmluva o úvere bola uzavretá ako

nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, najbližšia k zmluve o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto nemôže byť zmluvou spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy je individuálne dojednaná a spĺňa predpísané náležitosti
podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou zmluvou a poskytuje
spotrebiteľovi možnosť slobodne sa rozhodnúť, či uplatní právo na všeobecnom súde alebo pred
rozhodcovským súdom. Úmyslom zákonodarcu (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) nebolo

úplne zakázať rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach. Zmenka je cenným papierom, a preto
nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, ani spotrebiteľský vzťah. Žalobca môže v tomto prípade uplatniťlen kauzálne námietky. Navyše neprípustnosť zmenky pre zabezpečenie spotrebiteľských vzťahov je
platná až od 1. mája 2014 v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z.

3. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti a
vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, rozhodcovskou zmluvou, dohodou o zrážkach zo mzdy, zmenkou a priemernými úrokovými
mierami bánk, pričom zistil nasledovné:

4. Strany uzavreli dňa 19. februára 2013 zmluvu o úvere č. 602100702, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi sumu 300 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť dňa 26. februára 2014 s odplatou
288 Eur pozostávajúcou z úroku 34,15 % ročne v sume 117,45 Eur a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy v sume 170,55 Eur. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné
podmienky na zadnej strane zmluvy. Podľa bodu 15. všeobecných obchodných podmienok sa všetky
právne vzťahy strán riadia Obchodným zákonníkom. Bod 12. všeobecných obchodných podmienok

obsahuje dohodu o vyplnení zmeniek, podľa ktorej sú na zabezpečenie záväzku žalobcu zo zmluvy o
úvere vystavené dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia.
Tieto náležitosti má vyplniť na prvej zo zmeniek žalovaný ako remitent najskôr v deň, keď sa stane celý
dlh žalobcu splatným. Žalovaný má právo vyplniť druhú zmenku, ak bola prvá zmenka zničená alebo
stratená. Podľa predloženej zmenky vystavenej žalobcom je tento povinný zaplatiť žalovanému sumu

506,77 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18. júna 2014. Na zabezpečenie zmenky uzavreli strany
dňa 19. februára 2013 dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej žalobca súhlasil, aby jeho zamestnávateľ
(M.Á. W., M.. T.. N. X, N. N., L. XX XXX XXX) zrážal z jeho mzdy 49 Eur mesačne v prospech žalovaného.
Strany zároveň uzavreli dňa 19. februára 2013 rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej sa majú všetky spory
vzniknuté zo zmluvy o úvere č. 602100702 riešiť pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúci podá

žalobu na Stály rozhodcovský súd alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúci podá
žalobu na príslušnom súde.

5. Z právneho hľadiska posúdil súd zmluvu o úvere uzavretú stranami ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie

peňažných prostriedkov žalovaným ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj
poskytovanie úverov) žalobcovi ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci
zamestnania, povolania alebo podnikania). Ide tu o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo to je vzťah medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom).
Ustanovenie bodu 15. všeobecných obchodných podmienok, že sa strany dohodli, že sa ich záväzok

riadi Obchodným zákonníkom je irelevantné, lebo podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, hoci by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má
pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia
NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Ide o kogentné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa, od

ktorého sa nemožno dohodou strán odchýliť. Preto treba vzťah medzi stranami posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a zákonov na ochranu spotrebiteľa.

6. Pretože sa žalobca domáha určenia právnych skutočností, resp. či tu právo je alebo nie je, skúmal
súd v prvom rade ako nevyhnutnú podmienku prípustnosti žaloby existenciu naliehavého záujmu (§

80 písm. c/ OSP účinného v čase podania žaloby). Hoci počas konania dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosťnovýprocesnýpredpis(CSP),jevzmyslejehoprechodnéhoustanovenia§470ods.2potrebné
priznať podanej žalobe účinky, ktoré mala pred účinnosťou CSP. Týmto účinkom je prípustnosť podanej
určovacej žaloby na súdne rozhodovanie, hoci v súčasnosti sa môže žalobca domáhať určenia právnej
skutočnosti len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP). Inak by bol vážne narušený

princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu a nová právna úprava by pôsobila retroaktívne,
lebo by žalobcovi spätne odopierala možnosť túto žalobu podať a tak by mu bola odňatá možnosť brániť
svoje práva pred súdom, čo by bolo odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae).

7. Podľa judikatúry je naliehavý právny záujem spravidla daný, ak by bez požadovaného určenia

bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa jeho postavenie stalo neistým (R 17/1972). Žaloba na
určenie je prípustná, ak by takéto určenie vytvorilo pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu
(rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). V spotrebiteľských
veciachjenaliehavýprávnyzáujemdanýaksaspotrebiteľdomáhavočidodávateľoviurčenianeplatnostiúverovej zmluvy alebo jej časti, pretože „potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky,
poplatky)“ (rozhodnutie NS SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Naproti tomu naliehavý právny

záujemnaurčeníniejedanýaktakétourčenielenzbytočnevyvolákonanie,poktorombudemusieťajtak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie (rozsudok NS SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011),
najmä ak možno žalovať na plnenie.

8. V predmetnej veci sa určením výšky dlhu zo zmluvy o úvere môže odstrániť neistota žalobcu

v postavení spotrebiteľa, lebo sa vyrieši otázka, akú sumu žalovanému skutočne dlhuje. Toto však
prichádza do úvahy len ak žalobca doteraz žalovanému neuhradil viac ako sumu, ktorá mu má
podľa žalobcu patriť, teda ak je aktuálne ešte jeho dlžníkom. V opačnom prípade, pri „preplatení“
úveru, už žalobca nie je v neistom postavení a môže žalovať na plnenie, konkrétne na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúce v sume, ktorá žalovanému nepatrí z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. V takom konaní by sa odplatnosť (alebo platnosť) zmluvy riešila

ako predbežná otázka. Samotné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nevyrieši spor strán,
nevytvorí medzi nimi pevný právny základ, lebo ostane nedoriešená práve otázka bezdôvodného
obohatenia žalovaného. Preto požiadal súd strany o ďalšie skutkové tvrdenia o tom, akú sumu doteraz
žalobca žalovanému z titulu úveru uhradil. Žalobca na výzvu nereagoval, žalovaný uviedol sumu 616,70
Eur. Pretože žalobca túto sumu nepoprel, vychádzal súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP zo skutkového

tvrdenia žalovaného a má za to, že žalobca už zaplatil žalovanému viac ako požičanú sumu 300 Eur,
ktorú považuje žalobca za sumu, ktorú má žalovanému vrátiť. Preto má žalobca možnosť žalovať na
plnenie a žiadať sumu zaplatenú žalovanému nad rámec požičaných 300 Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia. Z tohto dôvodu súd pre absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobu o určenie,
že úver je bez poplatkov a úrokov a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému len požičanú sumu 300

Eur zamietol.

9. Súd však vidí naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, dohody
o vyplnení zmeniek i samotnej zmenky, ktoré predstavujú zabezpečovacie inštitúty k zmluve o úvere.
Žalovaný v postavení veriteľa zo zmluvy o úvere by mohol využiť uvedené zabezpečovacie inštitúty a

domáhať sa na ich základe zaplatenia celej sumy úveru vrátane ešte nezaplatených úrokov a poplatkov.
Súd tiež vidí naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, lebo žalovaný by sa
mohol na základe tejto zmluvy domáhať zaplatenia dlžnej sumy od žalobcu v rozhodcovskom konaní s
tým, že vydaný rozhodcovský rozsudok by predstavoval exekučný titul, pričom žalobca nemá možnosť
vyvolaniu takéhoto konania zabrániť iným spôsobom. V tomto smere je postavenie žalobcu neisté,

lebo žalovaný môže iniciovať uspokojenie spornej pohľadávky buď priamo cez zabezpečovacie inštitúty
alebo prostredníctvom vyvolania rozhodcovského konania a žalobca nemá iné prostriedky, ktorými by
sa domohol ochrany.

10. Súd sa preto zaoberal platnosťou dohody o vyplnení zmeniek. Podľa § 17 ods. 3 zákona č.

129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere, nemožno v súvislosti so spotrebiteľským
úverom splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Tento zákaz je absolútny
a bezvýhradný. Akékoľvek zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou predstavuje
odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo
spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nemožno tu prisvedčiť

obrane žalovaného, že neprípustnosť zmenky pre zabezpečenie spotrebiteľských vzťahov platí až od 1.
mája 2014 v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., lebo tento zákaz bol upravený už v zákone č. 129/2010
Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2011, teda v čase uzatvorenia tejto dohody medzi stranami. Preto súd
určil, že dohoda o vyplnení zmeniek obsiahnutá v bode 12. všeobecných podmienok ako súčasti zmluvy
o úvere je neplatná.

11. Dôsledkom neplatnosti zmluvy o vyplnení zmenky však nie je neplatnosť samotnej zmenky, ale len
možnosť povinného zo zmenky ubrániť sa plateniu zmenky, z nedostatku dôvodu pre použitie zmenky
ako zmenky zabezpečovacej (z rozhodnutia NS SR č. k. 1ObdoV/43/2016-121 zo dňa 5. marca 2009).
Takto vyplnená zmenka zakladá len kauzálne námietky v zmysle čl. I. § 10 zákona č. 191/1950 Zb.

Preto vystavená zmenka nemôže byť neplatná z vyššie popísaného dôvodu. Súd však preskúmaním
predloženej kópie zmenky zistil, že táto neobsahuje náležitosť vlastnej zmenky v zmysle čl. I. § 75 bodu
6. zákona č. 191/1950 Zb. - dátum vystavenia zmenky. Jediným dátumom na zmenke je dátum počiatku
úročenia zmenkovej sumy 18. júna 2014, ktorý v zmysle dohody o vyplnení zmenky doplnil žalovaný.Je zrejmé, že nemôže ísť zároveň o dátum vystavenia zmenky, lebo žalobca mal zmenku vystaviť pri
podpise zmluvy o úvere, čo sa stalo dňa 19. februára 2013. Absencia tejto náležitosti robí zmenku
absolútne neplatnou v zmysle čl. I. § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., lebo nejde o nedostatok, ktorý

možno zhojiť v súlade s uvedeným ustanovením. Preto súd vyhlásil vystavenú zmenku za neplatnú z
tohto dôvodu.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená výslovne na zabezpečenie zmenky (nie na
zabezpečenie zmluvy o úvere), teda ako akcesorický právny inštitút k vystavenej zmenke, ktorý sleduje

jej osud. Nepodstatná je tu argumentácia žalovaného, že táto dohoda obsahuje všetky zákonné
náležitosti, lebo pri určení neplatnosti zmenky, nemôže ostať platnou dohoda o zrážkach zo mzdy na jej
zabezpečenie, keď neexistuje samotný záväzok, ktorý by mala táto dohoda zabezpečovať. Preto súd
vyslovil aj neplatnosť uvedenej dohody.

13. Reálnym dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy je napriek jej formálnemu zneniu to, že

spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva možnosti riešiť spor
pred príslušným súdom v súdnom konaní neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre
prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od
svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je

zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom
alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ, lebo dominantnou vo vzťahu je povinnosť spotrebiteľa
splácať poskytnutý úver. Pretože ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto
formulovanourozhodcovskoudoložkoupraktickynanútipodrobeniesaprávomocirozhodcovskéhosúdu
vdôsledkuvýberumedziviacerýmidoúvahyprichádzajúcimispôsobmiriešeniasporuvprípadepodania

žaloby na rozhodcovskom súde a spotrebiteľovi je odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom.
Preto neobstojí argumentácia žalovaného o „nevýhradnej“ rozhodcovskej zmluve, z ktorej vyplýva aj
možnosť podať žalobu na súdoch Slovenskej republiky a súd má za to, že uzavretá rozhodcovská
zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase jej uzatvárania, lebo svojim dôsledkom núti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom

výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva nebola v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka individuálne dojednaná, lebo spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom pred
podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň
ako zmluva o úvere a obe tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého
sa len vpisujú konkrétne údaje. V súlade s judikatúrou NS SR súd uvádza, že žalovaný mal predložiť

žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, aby bolo dostatočne zrejmé, že spotrebiteľovi
sa poskytuje možnosť voľby (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012). Tu súd odkazuje aj na právny
názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoE/18/2014 zo dňa 5. marca
2014, ktorý riešil obdobnú situáciu a uviedol, že rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá v takej
podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rovnako súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu
v Banskej Bystrici vyslovený v uznesení č. k. 12CoE/14/2014-41 zo dňa 30. apríla 2014, podľa ktorého
uzavretie rozhodcovskej zmluvy na osobitnej listine v ten istý deň ako zmluvy o úvere nie je dostatočný
dôkaz o vôli spotrebiteľa pristúpiť na osobitný spôsob rozhodovania sporu (v rozhodcovskom konaní),
lebo aj rozhodcovská zmluva má povahu formulárovej zmluvy. Bremeno preukázania individuálneho

dojednania rozhodcovskej zmluvy je v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na žalovanom ako
dodávateľovi, ktorý toto bremeno neuniesol, lebo jej individuálne dojednanie ani netvrdil. Preto súd
vyslovil aj neplatnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy

14. Pretože ani jedna nebola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania súd nepriznal podľa

§ 255 ods. 2 CSP ani jednej z nich.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.