Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205574
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816205574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu F.. X. Z., nar. X.X.XXXX,
bytom V. 1. mája XX/X, XXX XX W. nad N. zastúpený JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou, so
sídlom Považská 26, 040 11 Košice proti žalovanej F.. L. A., bytom M.R. W. XXX, XXX XX W. nad N.,
zastúpená JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Boženy Němcovej 1, 093 01
Vranov nad Topľou, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník,
č. k. 7C/125/2016-68 zo dňa 12.3.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh žalobcu zo dňa 27. 11. 2018 na prikázanie sporu inému súdu.

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Priznal žalovanej nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 11, § 13 ods. 1 OZ a § 132 ods. 1,2,3, § 149, § 151 ods.
1,2, § 178 ods. 1 a § 183 ods. 1, § 187 ods. 1,2 CSP. Poukázal na to, že v rámci skutkových okolnosti
bolo v žalobe uvedené, že dňa 10.2.2016 na hlavnom pojednávaní sa žalovaná na adresu žalobcu
vyjadrila v tom zmysle:,, mi to robí naschvál, aj v predchádzajúcich iných trestných veciach v prípade
tohto zvoleného obhajcu opakovane žalovaní nesúhlasili s prítomnosťou koncipienta tohto advokáta
alebo jeho substitučným zastúpením. On a obžalovaný jej môžu byť ukradnutí“. Súd prvej inštancie po
vecnej stránke vychádzal z obsahu žaloby a výrokov tam špecifikovaných. Dospel k záveru, že tieto

neboli objektívne spôsobené vyvolať nemajetkovú ujmu fyzickej osoby. Na vznik občianskoprávnych
sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa
§ 13 OZ musia byť kumulatívne splnené hmotnoprávne predpoklady a to existencia zásahu, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť tohto zásahu a príčinná súvislosť medzi
zásahomaneoprávnenosťou. Žalovanávšetkyvýrokyšpecifikovanévžalobevýslovnenepoprelaateda
ich mal súd prvej inštancie za nesporné. Vykonanie dôkazov na preukázanie nesporných skutkových
tvrdení by bolo nadbytočné a teda nehospodárne. Aj v prípade, ak by žalovaná tvrdené výroky poprela,

dokazovanie ich existencie by bolo neúčelné vzhľadom na objektívnu nespôsobilosť tvrdených výrokov
zasiahnuť do ochrany osobnosti. Inými slovami ani preukázanie týchto výrokov, ktoré boli nesporné,
by nemohlo viesť k úspechu žaloby. Po procesnej stránke v rámci svojich dispozičných oprávnení
žalobca už v samotnej žalobe, ale aj v ďalšom konaní, ktoré sa viedlo od 26.7.2016 mohol uplatniťvšetky procesné prostriedky tak útoku, ako aj obrany, ktoré sú uvedené v § 149 CSP. Na návrhy na
výsluch svedkov navrhnutých na pojednávaní z 12.3.2018 neprihliadal súd prvej inštancie, preto že by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Vykonanie týchto dôkazov vzhľadom na objektívnu

nespôsobilosť výrokov, zasiahnuť do osobnosti žalobcu by bolo nadbytočné a teda nehospodárne. O
trovách strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Ten navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že sú splnené

podmienky pre zrušenie súdneho rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie nevykonal nielen navrhované
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale ani ten, ktorý bol uvedený v samotnej
žalobe, teda výsluch žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal
všetky navrhnuté dôkazy a v konečnom dôsledku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval jednoducho za nesprávne a predčasné. Žalobca navrhol
vykonať výsluch sporových strán a výsluch svedkov. Keď nebolo možné tieto dôkazy vykonať, potom

bol ukrátený na svojich právach. Poukázal na priebeh konania, z ktorého vznikol nárok žalobcu a
bolo potrebné vypočuť členov senátu, prokurátora, príslušníkov ZVJS, klienta žalobcu a prítomnej
verejnosti. Práve týmto by bolo zistené, ako boli vnímané vyjadrenia žalovanej na adresu žalobcu. Bez
výsluchu strán nemožno tieto okolnosti zistiť a hlavne bez výsluchu navrhovaných svedkov. Uviedol,
že aj predčasné rozhodnutie považoval za účelový postup súdu prvej inštancie, keďže aj žalovaná je

sudkyňa, čo sa prejavovalo aj v priebehu konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že trvá na tom, aby rozsudok súdu prvej
inštancie bol potvrdený. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Žalobca uvádzal v žalobe
konkrétnevýrokyžalovanej.Nebolopreukázané,žebybolitietovýrokyneoprávnenéaakýmkonkrétnym

spôsobom zasiahli do práv žalobcu. Predmetom zákonnej ochrany fyzickej osoby je česť a ľudská
dôstojnosť. Objektívne hľadisko, podľa ktorého musí byť takáto ujma vnímaná v čase a v mieste s
tým, že musí ísť o závažnú ujmu vzhľadom na všetky okolnosti. Opísať rozhodujúce skutočnosti je
podmienkou podania žaloby. To, že sa má vyjadriť strana sporu na pojednávaní, je výkonom jeho
procesného oprávnenia, rovnako ako iné dôkazné prostriedky. Žalovaná vykonávala svoje povolanie a z

pozície tejto riešila pojednávanie, v ktorom bol žalobca advokátom. Žalobca okrem tejto žaloby podal aj
podnet na začatie trestného stíhania a tiež vylúčenie žalovanej z prejednávanej veci ako predsedníčky
senátu. Podnet na prešetrenie nebol prijatý a žalovaná ako predsedníčka senátu vylúčená z predmetnej
veci nariadením súdom nebola. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 149/2009 vo
vzťahu k posudzovaniu výrokov v rámci prednesov strán v súdnom konaní. Ani výsluch svedkov by

nemohlo preukázať objektívne hľadisko a závažnosť ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Žalobcova
neprítomnosť bola na začiatku pojednávania ospravedlnená právnou zástupkyňou, ktorá nežiadala
pojednávanie odročiť a o to požiadala až keď súd prvej inštancie vyslovil svoj právny názor ohľadom
konštatovania, čo považuje za nesporné a sporné. V danom prípade teda výroky žalovanej nepovažuje
za neoprávnené a spôsobilý negatívny dopad na osobu žalobcu. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej

inštancie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nieje dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne

právne posúdil na týchto skutkových a právnych okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

6.Podľa§13ods.1Občianskehozákonníka,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

7. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

8. Podľa § 153 ods. 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.9. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

10. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

11. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Žalovaná ako predsedníčka senátu vo veci vedenej pod sp. zn. 12T 219/2005 na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou, po začatí hlavného pojednávania zistila, že sa ho nezúčastnil zvolený obhajca F..

X. Z. s tým, že substitučným poverením poveril obhajcu F.. V., pričom obžalovaný s týmto substitučným
zastúpením nesúhlasil. Z toho dôvodu obžalovanému ustanovila náhradného obhajcu, aby nedošlo k
zmareniu nariadeného úkonu trestného konania, keďže išlo o väzobnú vec. V súvislosti so slovami,
ktoré uvádzal žalobca v žalobe a mala ich žalovaná na adresu žalobcu ako obhajcu v tejto veci uviesť,
žalovaná uviedla, že vzhľadom na odstup času a množstvo hlavných pojednávaní si na to nepamätá.

13. Civilné sporové konanie je svojím charakterom konania riadené dispozičnou zásadou. Strana
sporu má priniesť tvrdenia a označenia dôkazov, ktoré majú byť označené presne a úplné. Žalobca
v odvolaní namieta nevykonanie nim navrhovaných dôkazov. Súd prvej inštancie žalobu na vytýčený
termín pojednávania riadne predvolal. Žalobca sa prejednávania nezúčastnil a nežiadal o odročenie

nariadeného pojednávania. Ostatné dôkazy boli označené len všeobecne ako : výsluch svedkov
bez označenia, mena a adresy a okolností, ku ktorým sa majú vyjadriť. Medzi vytýčeným termínom
pojednávania a podanou žalobou uplynulo viac ako 20 mesiacov. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie o procesnej úprave v rámci Civilného sporného poriadku. Cieľmi tejto úpravy je z
kontrolovaťsúdnekonania(§153ods.2CSP)tak,abyvšetkydôkazy,ktoréstranysporužiadajúvykonať

v konaní, majú nato priestor pri podaní žaloby resp. v duplike po vyjadrení protistrany. Žalobca navrhol
výsluch strán, napriek tomu sa pojednávania pred súdom prvej inštancie nezúčastnil, neoznámil dôvod,
teda vlastným konaním resp. nekonaním nevykonal navrhovaný dôkaz.

14. Možno súhlasiť zo záverom súdu prvej inštancie, že vyjadrenie žalovanej na adresu žalobcu na

hlavnom pojednávaní nebolo sporné. To znamená, že výsluch osôb prítomných na hlavnom pojednávaní
( prísediaci, prokurátor, asistent senátu, manželka obžalovaného ) boli za tejto skutkovej situácie
nadbytočné. Na preukázanie iných okolností tvrdenej nemajetkovej ujmy neoznačil žalobca, žiadne
dôkazy. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, ktorým je nespôsobilosť výrokov tvrdených
žalobcom zasiahnuť do jeho osobnosti ( žalobca v žalobe nekonkretizoval zásah v žiadnej rovine ).

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil podľa ust. §387 ods. 1, 2 CSP.

16. Žalobca dňa 29. 11. 2018 doručil odvolaciemu súdu podané označené ako návrh prikázanie sporu

súdu podľa §39 CSP. Podanie odôvodnil ust. §49 ods. 1, 52 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1 a §55 CSP. Členovia
senátu 18 Co Krajského súdu v Prešove JUDr. Babinová, JUDr. Muránska a JUDr. Baran sa vyjadrili, že
sa vo veci necítia zaujatí. Toto vyjadrenie spolu so spisovým materiálov predložil na rozhodnutie NS SR.
Najvyšší súd SR dňa 03. 01. 2019 vrátil vec odvolaciemu súdu bez rozhodnutia. V dôvodoch uviedol,
že ide o návrh na prikázanie sporu inému súdu, o ktorom má rozhodnúť konajúci súd.

17. Podľa §39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázal inému súdu tej istej
inštancie z dôvodu vhodnosti. Preto bolo o návrhu žalobcu rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia keďže, neboli zistené zákonné dôvody na prikázanie veci inému súdu.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 v spojení s ust. §255 ods. 1 CSP
tak, že priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnej strane sporu, teda žalovanej, v
rozsahu 100%.19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).