Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204028
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617204028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu: Y. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., Z. XXX/X, zastúpený JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Sereď, M. R. Štefánika 3080/14, proti žalovanému: A. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y., H. XXX/XX, zastúpený JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej
kancelárie Poltár, Železničná 291, o zaplatenie 12 100 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/1/2017-78 zo dňa , 05. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) žalobu žalobcu o zaplatenie 12 100 € s prísl., zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu, ktorých výška bude určená v osobitnom uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 12 100 € s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 27. 05. 2015 došlo
k podpisu kúpno-predajnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla Porsche CAYNNE
TURBO EVČ: PT XXX, kde ako predávajúca vystupovala majiteľka daného vozidla A. R.. Uvedenú
zmluvu podpísal žalovaný ako R.. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluva je vo vzťahu k nemu zdanlivým
(ničotným) právnym úkonom, a teda vo vzťahu k nemu nemá náležitosti právneho úkonu a nemožno
na ňu vo vzťahu k žalobcovi prihliadať, hľadí sa akoby sa nebola urobila. Žalovaný prevzal od žalobcu
kúpnu cenu vo výške 12 100 € a to 200 € vkladom v hotovosti na účet dňa 26. 05. 2015 a 11 900 € v

hotovosti dňa 27. 05. 2015, napriek tomu, že pri podpise zmluvy nepredložil ani plnomocenstvo, ktoré
síce neskôr predložil do vyšetrovacieho spisu, avšak je zmätočné, keďže ako splnomocnenec vystupuje
žalovaný a splnomocniteľ pani Janštová. Žalovaný mal zmluvu podpísať, tak aby bolo zrejmé že koná
ako zástupca, avšak žalovaný sa pri podpisovaní zmluvy ani neosvedčil nijakým dokladom, že by tak
mohol konať, ani nepredložil svoje identifikačné údaje. Žalobca má za to, že žalovaný sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil.

3. Žalovaný s podanou žalobou žalobcu nesúhlasil. Vo vyjadrení k podanej žalobe opísal priebeh ako
došlo k podpisu predmetnej zmluvy a k odovzdaniu predmetného motorového vozidla. Uviedol, že konal
na základe splnomocnenia za svoju matku ako predávajúcu a majiteľku osobného motorového vozidla.
O tom, že žalobca mal vedomosť, že majiteľkou vozidla bola A. R., bol uzrozumený, svedčí o tom to,že sám pripravil kúpnu zmluvu, kde je ako predávajúca uvedená matka žalovaného. Svedčí o tom aj
odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2015, ktoré zaslal žalobca matke žalovaného. Odstúpiť od
zmluvy, ktorá je platná.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazovým materiálom a to
návrhom na začatie konania, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 27. 05. 2015, technickým preukazom,
plnou mocou predávajúcej zo dňa 19. 05. 2015, písomným vyjadrením strany žalovaného zo dňa 09.
05. 2017, e- mailovou komunikáciou zo dňa 26. 05. 2015, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 27. 05.

2015, ktorú predložila strana žalovaného, odstúpením od zmluvy, fotokópiou oznámenia s Bazár SK,
poslednou výzvou, pokusom o zmier zo dňa 10. 06. 2015, plnou mocou predávajúcej zo dňa 24. 10.
2014, odstúpením od kúpnej zmluvy, odpoveďou, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06. 06. 2017,
písomným vyjadrením strany žalovaného zo dňa 24. 06. 2017, mailom zo dňa 17. 06. 2015, oznámením
o výzve na vyzdvihnutie vozidla zo dňa 07. 09. 2017, mailovou komunikáciou medzi stranami sporu,
pričom zistil, že na základe ponuky, ktorá sa nachádzala na internete ohľadom predaja motorového

vozidla značky Porsche CAYNNE navštívil žalobca za účelom kúpy tohto motorového vozidla obec T. v
okrese N., kde sa stretol s družkou žalovaného, ktorá mu ukázala predmetné vozidlo Porsche CAYNNE,
pričom on sa chcel oboznámiť bližšie s jeho technickým stavom, preto táto prizvala na miesto samotného
žalovaného, ktorý mu ukázal manipuláciu s ťažným zariadením. Následne potom na základe e-mailovej
pošty oznámil žalobca žalovanému, že uvedené vozidlo kúpi a požiadal ho, aby toto vozidlo dopravil

do Serede a za týmto účelom mu poslal 200,- € ako zálohu na jeho účet. Žalovaný potom spolu s
bratom dňa 27.05.2015 prišiel s vozidlom do Serede, kde spísali kúpno-predajnú zmluvu, ktorú vytlačila
priateľka žalobcu z počítača a ktorá sa mala nachádzať na internete ako vzorová zmluva, kde potom
táto dopísala údaje ohľadom kupujúceho a predávajúceho a žalobca potom podpísal so žalovaným túto
kúpnopredajnú zmluvu, pričom žalovaný túto podpísal za predávajúcu A. R., ktorá je jeho matkou na

základe plnomocenstva a kupujúci t. j. žalobca túto zmluvu podpísal osobne. Na jeden originál zmluvy sa
žalovaný podpísal menom R. a druhú zmluvu, ktorú ponechal, podpísal svojim priezviskom v zastúpení
predávajúcej.

5. Prvostupňový súd uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že pri predaji vozidla nevedel, kto je jeho

majiteľom, že mu nebol predložený technický preukaz a údaje odpisovala jeho priateľka z tzv. bielej
karty, ktorá slúžila na poistenie. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že vedel, kto je vlastníčkou motorového
vozidla, t. j. predmetu predaja. S týmto bol uzrozumený a samotný žalobca ho vyzval, aby podpísal túto
zmluvu v zastúpení svojej matky. Následne potom po podpise tejto zmluvy žalovaný zo Seredi spolu
svojim bratom odišli na druhom motorovom vozidle, pričom žalobca mal zistiť po odovzdaní a prevzatí

vozidla vady uvedeného vozidla, ktoré spočívali najmä v inom veku vozidla, ako bol deklarovaný, v
nefunkčnosti pohonu LPG, vytekanie oleja z motora, končiacej životnosti pravého predného xenónu,
v poškodenej prevodovke, neodovzdanom kľúči a nefunkčnej klimatizácii. Na základe toho potom
zaslal žalobca predávajúcej a vlastníčke motorového vozidla A. R. odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré
doručil matke žalovaného A. R., pričom táto reagovala listom zo dňa 08. 06.2015, kde s odstúpením

nesúhlasila a žalobca jej potom zaslal list dňa 10. 06. 2015 ako posledný pokus o zmier. Následne
potom v konaní žalobca tvrdil, že tým, že splnomocnenec A. J., t. j. žalovaný podpísal kúpnu zmluvu
menom pani R. a tá túto zmluvu nepodpísala, ani neuzavrela a podpis na tejto zmluve nie je jej
podpisom, zmluva je vo vzťahu k nemu zdanlivým (ničotným) právnym úkonom a teda vo vzťahu k
nemu nemá náležitosť právneho úkonu a žiadal, aby mu žalovaný vrátil 12.100,- €, ktoré mu vyplatil

z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Naproti tomu žalovaný v konaní tvrdil, že nebol v právnom
vzťahu so žalobcom ako predávajúci, on peniaze odovzdal matke A. R., preto nie je v tomto spore
pasívne legitimovaným subjektom a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdil, že konal na základe
plnomocenstva od svojej matky. To plnomocenstvo neprekročil a preto jeho konanie je záväzné,
zaväzuje predávajúcu t. j. matku a je účinné voči kupujúcemu, t. j. Y. C..

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej
zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúci má povinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

7. Prvostupňový súd mal za to, že v konaní bolo nesporne preukázané uzavretie kúpnej zmluvy v
zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola kúpa a predaj motorového vozidla
značky Porsche CAYNNE. Žalobca tvrdil, že nevedel, že vlastníčkou motorového vozidla je A. R., pričom
on sa neoboznámil s technickým preukazom, kde mal byť vyznačený vlastník. Týmto tvrdeniam všakprvostupňový súd neuveril, keď strany sporu pri uzavretí kúpnej zmluvy označili ako predávajúceho
A. R. a kupujúceho Y. C. a teda žalobcovi muselo byť pri podpise tejto zmluvy zrejmé, že vlastníkom
motorového vozidla je A. R.. V tomto smere je nie rozhodujúca skutočnosť, či žalobca sa oboznámil s

technickým preukazom, či mu tento bol zo strany žalovaného predložený. Je nesporné taktiež, že došlo
k odovzdaniu ceny za predmet kúpy vo výške 12.100,- € a to 200,- € vo forme zálohy a 11.900,- € pri
podpise tejto zmluvy. Taktiež je nesporná tá skutočnosť, že žalobca podpísal 1 vyhotovenie tejto zmluvy
s priezviskom R. a druhé vyhotovenie, ktoré si ponechal svojim priezviskom, v zastúpení predávajúcej.

8. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca v konaní preukázal existenciu plnomocenstva, ktoré
mu udelila matka, t. j. predávajúca dňa 24. 10. 2014 a taktiež dňa 19.05.2015, pričom na plnomocenstve
zo dňa 19. 05. 2015 bol chybne označený splnomocniteľ ako splnomocnenec a naopak, avšak pri
úradnomosvedčenípodpisusplnomocniteľajeuvedenápredávajúcaasplnomocnencažalovaný,zčoho
nesporne vyplýva vôľa predávajúcej udeliť toto plnomocenstvo svojmu synovi, t. j. žalovanému.

9. Prvostupňový súd uviedol, že z predložených plnomocenstiev vyplýva, že tieto boli zo strany
splnomocniteľa, t. j. predávajúcej udelené splnomocnencovi, t. j. žalovanému na úkony spojené s
predajom, prevodom motorového vozidla, teda nepochybne vyplýva, že splnomocnenec neprekročil
svoje oprávnenie, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A. R.. Keďže na zmluve ako predávajúca
bola označená práve A. R., žalobca ako kupujúci musel vedieť o splnomocnení, ktoré táto udelila svojmu

synovi, t. j. žalovanému. Neobstojí podľa názoru súdu prvej inštancie tvrdenie žalobcu, že žalovaný
sfalšoval podpis na kúpno-predajnej zmluve, nakoľko túto zmluvu podpísal menom R. pred kupujúcim, t.
j. žalobcom. Žalobcovi bolo zrejmé, že koná na základe plnomocenstva, preto nemohlo ísť o falšovanie
podpisu A. R.. K tomuto by došlo v tom prípade, že takúto zmluvu by predložil podpísanú zo strany
žalovaného samotný žalovaný, pričom by prekročil oprávnenia, ktoré mu udelila predávajúca A. R.

a žalobca by o tom nevedel, konal by dobromyseľne. O tom, že žalobca vedel, kto je vlastníkom
motorového vozidla, kto ho predáva, svedčí aj to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy adresoval A. R.,
následne jej zaslal aj výzvu, aby si vyzdvihla motorové vozidlo, ktoré jej patrí. Na podporu tohto svedčí
aj to, že poslednú výzvu, pokus o zmier zaslal žalovanej.

10. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobca tvrdil, že žalovaný prijal plnenie vo výške 12.100,- € bez
právneho dôvodu, ktorá skutočnosť v konaní bola vyvrátená tým, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
plnenie ktoré prijal žalovaný ako splnomocnenec, odovzdal vlastníčke ako splnomocniteľke, preto
nemohlo podľa názoru súdu dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a žalovaný
nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalobu bolo preto potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a
priznal žalobcovi ako v spore úplne úspešnému náhradu trov konania v celom rozsahu.

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca.

Odvolaním napadol rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu. Uviedol, že svoje odvolanie
odôvodňuje v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvostupňového súdu tak,

že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12 100 € spolu s 8,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 100 € od 28. 05. 2015 do zaplatenia a žalobcovi bude zároveň
priznaná náhrada trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Žalobca považuje odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu za arbitrárny, odôvodnenie

rozsudku nemá podklad v zistením skutkového stavu, pričom súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež v danom prípade ide podľa žalobcu
o veľmi nesprávne právne posúdenie veci. Odôvodnenie rozsudku, resp. subjektívne úvahy súdu sú
v rozpore s obsahom spisu, súd sa odchýlil od skutkových zistení a nesprávne právne vec posúdil.
Žalobca poukázal na to, že súd je povinný v odôvodnení uviesť vo vzťahu k žalobcovi čoho sa domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy a aké prostriedky procesného útoku použil. Vo vzťahu k žalovanému
je povinný uviesť ako sa vo veci vyjadril a aké procesné prostriedky obrany použil. Žalobca uviedol,
že súd jeho argumenty nie len nevyhodnotil v zmysle CSP, ale ani ich vôbec nespomenul. Žalobca
poukázal na to, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR za porušenie práva na spravodlivékonanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
pričomsúčasťouprávanadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeajprávoúčastníkovsúdneho
konania, aby sa súd vyrovnal s jeho argumentmi a návrhmi.

14. Nesprávne skutkové zistenia súdu boli výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. V
tomto smere žalobca Obsahom poukázal na výpoveď svedkyne XX. To, že vlastníčkou motorového
vozidla je pani A. R., sa žalobca dozvedel až z úst žalovaného v Seredi pri spisovaní kúpnej zmluvy dňa
27. 05. 2015, dovtedy to nevedel. Žalovaný sfalšoval podpis na kúpnej zmluve, nakoľko predávajúcu

podpísal menom R. pred kupujúcim, t. j. žalobcom. Súd prvej inštancie však uviedol, že nemohlo ísť
o sfalšovanie podpisu, nakoľko žalovaný konal na základe plnomocenstva. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na nesprávne posúdenie veci súdom. Skutočnosť, že prvostupňový súd legalizuje falšovanie
podpisu je jasný dôkaz arbitrárnosti odvolaním napadnutého rozsudku. Z judikatúry, ktorú predložil sám
žalovaný jednoznačne vyplýva, že síce zákon nevyžaduje predloženie plnomocenstva, avšak podstatné
je, že z konania splnomocnenca musí byť zrejmé, že koná za splnomocniteľa. Žalobca v odvolaní

uviedol, že podstatné je to, že žalobca nijakým spôsobom nevstúpil do právneho vzťahu s pani R.
(neuzavrel s ňou ústnu ani písomnú dohodu), pani R. voči žalobcovi nevykonal žiadny prejav vôle (ani
osobne ani v zastúpení) a preto má žalobca nárok na vrátenie peňažných prostriedkov od žalovaného.
Žalobca má za do, že na predmetnej listine zo dňa 27. 05. 2015, ktorá je nazvaná kúpnou zmluvou,
vzhľadom na nepravosť podpisu pani R., úplne absentuje prejav vôle pani R.. Predmetnú kúpnu zmluvu

zo dňa 27. 05. 2015 podpísal práve žalovaný falšujúc podpis majiteľky vozidla. Súd mal preukázané, že
samotné peniaze prevzal žalovaný, tak vychádzajúc z týchto preukázaných skutočností, súd nesprávne
právne vyvodil záver, keď uviedol, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Nakoľko žalovaný
pri podpise zmluvy nijakým spôsobom nelegitimoval a ani nepredložil plnomocenstvo, sám uviedol, na
margo plnomocenstva „načo by mi bolo, však to je moje auto“, keď mu žalobca povedal, aby zmluvu

podpísal v zastúpení, aby sa ponáhľal domov a dal si spraviť plnomocenstvo, aby mu ho zaslal poštou.
Žalobca bol v domnienke, že ako syn má priezvisko R.. To, že sa žalovaný volá pán J. sa žalobca
dozvedel neskôr.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný k
tvrdeniu o falšovaní podpisu uviedol, že podpísal dve vyhotovenia kúpnej zmluvy, druhé vyhotovenie
vlastným menom s dodatkom v. z. Prejav vôle žalobcu ako kupujúceho a prejav vôle predávajúceho
sa teda stretli tak na písomnej ako aj na ústnej kúpnej zmluve a uzatvorenie kúpnej zmluvy sa stalo
perfektným. Bolo preukázané, že predávajúca splnomocnila žalovaného na predaj vozidla a jeho

konanie schválila. Jedinou osobou, ktorá by sa mohla domáhať ochrany pred konaním žalovaného,
je pani R.. Svedkyňa R. potvrdila, že žalovaný konal na základe jej splnomocnenia a v jej mene.
Žalovaný poukázal na to, že písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy zabezpečil samotný žalobca, ťažko
teda uveriť, že nevedel kto je majiteľ motorového vozidla, keď pani R. sám do kúpnej zmluvy uviedol ako
predávajúcu. Žalovaný prevzal kúpnu cenu ako splnomocnený zástupca predávajúcej, kúpnu cenu jej

odovzdal, čo predávajúca vo svojej výpovedi potvrdila. K neexistencii právneho vzťahu medzi žalobcom
a majiteľkou vozidla, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že dáva do pozornosti súdu, že ako predávajúcu
uviedol do kúpnej zmluvy pani R. sám žalobca. Sám žalobca jej zaslal viacero listov - pokus o zmier zo
dňa 10. 06. 2015, odstúpenie od zmluvy 01. 06. 2015. Je zarážajúce, že tvrdí, že s ňou nebol v právnom
vzťahu. Žalovaný tiež v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že kúpna zmluva v tomto

prípade nemusela mať písomnú formu, pre jej uzavretie stačilo, aby sa stretol prejav vôle a prejav vôle
predávajúceho. Pokiaľ považuje žalobca písomnú kúpnu zmluvu za nulitnú, treba zdôrazniť, že pani
R. konanie svojho zástupcu schválila, potvrdila, že motorové vozidlo prostredníctvom splnomocnenca
predala a kúpnu cenu obdržala. Skutočnou príčinou tohto sporu je to, že žalobca už nemá záujem o
motorové vozidlo, na ktorom vytkol vadu. Zodpovednosti za vady si však mal uplatňovať iným druhom

žaloby a hlavne voči predávajúcej. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na e-mail
zo dňa 17. 06. 2015, v ktorom žalobca potvrdzuje, že vyzýval žalovaného, aby sa podpísal na kúpnu
zmluvu svojim menom „v zastúpení“ čo žalovaný do bodky splnil. Fotokópia kúpnej zmluvy, na ktorú sa
žalovaný podpísal svojim menom v zastúpení, bola po oboznámení sa s originálom založená do spisu.

16. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej
uviedol,žesavplnomrozsahupridržiavažaloby,ústnychprednesovaodvolaniaprotirozsudku.Uviedol,
že žalovaný vo svojich vyjadreniach neustále a opätovne zavádza súd. Podľa jeho názoru treba rozlíšiť
čo je právne relevantné a čo je právne irelevantné. Druhá kúpna zmluva podpísaná žalovaným v. z.nikdy nebola predmetom tohto sporu (nikdy mu ani nebola zaslaná, čo potvrdil žalovaný) z dôvodu, že
zmluva so sfalšovaným podpisom z časového hľadiska predchádzala tejto zmluve a tu vystupoval ako
žalovaný vo svojom mene a na vlastný účet. Taktiež nemôže byť úvaha ani o uzavretí ústnej kúpnej

zmluvy, nakoľko peniaze boli vydané na základe zmluvy so sfalšovaným podpisom, kde vystupoval a
konal vo vlastnom mene a na vlastný účet žalovaný a naviac súd prvej inštancie ani neuvádza, že by
bola uzavretá ústna kúpna zmluva a doteraz to žalovaný ani netvrdil. Žalovaný neprevzal peniaze ako
splnomocnený zástupca pani R., ale ako A. J., nakoľko konal vo vlastnom mene a na vlastný účet.

17. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že kúpna zmluva ako
dvojstranný právny úkon vzniká stretom prejavu vôle kupujúceho a predávajúceho. V tomto prípade
sa stretol prejav vôle predávajúcej, motorové vozidlo chcela predať prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, odovzdala ho kupujúcemu, prevzala kúpnu cenu a prejav vôle kupujúceho - motorové vozidlo
kúpiť, prevzal ho a zaplatil kúpnu cenu. Kupujúci nemôže tvrdiť, že sa jeho prejav vôle nestretol s
prejavom vôle pani R.. Žalobca - kupujúci si sám vypracoval kúpnu zmluvu, sám jej napísal výzvu a

sám jej adresoval odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorú zjavne vtedy považoval za platnú. Od neplatnej
kúpnej zmluvy, resp. nulitnej kúpnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Žalovaný má za to, že žalobca by si
nemal riešiť svoju nespokojnosť s technickým stavom ojazdeného vozidla súdnym konaním, kde chce
vyhlásiť zmluvu za nulitný právny úkon, a tak sa zbaviť auta, o ktoré už nemá záujem.

18. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,

ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa
vysporiadava so všetkými relevantnými skutočnosťami i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto považuje odvolacie
námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia za
nedôvodné.

22. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

23. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

24. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci

vo vzájomných a obsahovo zhodných prejav vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu
vznikne povinnosť predmet kúpy odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť
zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli
konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžadujeďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť, t. j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúceho vo vyjadrení súhlasu s
obsahom dôjde navrhovateľovi.

26. V súdenej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12 100 € s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že zo strany žalovaného malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor
žalobcu.

27. V konaní pred súdom prvej inštancie ale bolo preukázané, a to jednak svedeckými výpoveďami
svedkyne A. R., svedka M. R., ale tiež svedkyne K. H., že žalobca sa rozhodol predmetné vozidlo
Porsche CAYNNE kúpiť, a že svedkyňa A. R. ako majiteľka predmetného motorového vozidla mala
záujem predmetné motorové vozidlo predať. Teda tak žalobca ako aj svedkyňa A. R. sa zhodli (dosiahli
konsenzus) o predmete kúpy a tiež sa zhodli na kúpnej cene, ktorá v súdnom konaní nebola sporná,
teda na sume 12 100 €. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie tiež bolo preukázané,

že došlo k odovzdaniu predmetného motorového vozidla (predmetu kúpy) žalobcovi a že žalobca ako
kupujúci zaplatil dohodnutú cenu predávajúcej A. R., ktorú pri odovzdaní predmetu kúpy a pri prevzatí
dohodnutej ceny za predmet kúpy zastupoval žalovaný A. J..

28. Žalobcovi ako kupujúcemu bolo známe kto je vlastníkom predmetného motorového vozidla, keďže

kúpnu zmluvu v písomnej podobe vypracovával on,. resp. jeho priateľka, svedkyňa K. H.. Žalovaný
sa aj oboznámil s technickým preukazom, čo potvrdila svedkyňa K. H. pri výpovedi, keď uviedla, že
pani E. v T. im dala technický preukaz, kde registrovala ženské meno. V konaní bola tiež preukázaná
existencia plnomocenstva, ktoré žalovanému udelila pani A. R. (matka žalovaného), t. j. predávajúca,
z ktorého vyplynula vôľa predávajúcej udeliť toto plnomocenstvo svojmu synovi, t. j. žalovanému.

Z predmetného udeleného plnomocenstva žalovanému vyplynulo, že bolo udelené splnomocnencovi
t. j. žalovanému na úkony spojené s predajom predmetného motorového vozidla, teda nepochybne
vyplýva, že splnomocnenec - žalovaný bol oprávnený k predaju predmetného motorového vozidla,
čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A. R.. Žalobcovi teda muselo byť zrejmé, že žalovaný,
ktorý zastupoval pani A. R. pri predaji, koná na základe plnomocenstva, pretože sám žalobca resp. jeho

priateľka svedkyňa K. H., vypracovala predmetnú kúpnu zmluvu. Pokiaľ žalobcovi nebolo zrejmé, či
žalovaný je oprávnený konať za pani A. R. ako predávajúcu, mal trvať na tom, aby mu žalovaný predložil
plnomocenstvo predávajúcej A. R.. Pokiaľ žalobca na tomto netrval, bolo mu zjavne zrejmé, že žalovaný
koná na základe plnomocenstva, preto nemôže ísť o neplatný právny úkon. O tom, že žalobca vedel s
kým uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu, kto bol predávajúci, svedči aj to, že svedkyni A. R. adresoval

odstúpenie od kúpnej zmluvy, následne jej zaslal aj výzvu, aby si predmetné motorové vozidlo vyzdvihla.
O podpore všetkého vyššie uvedeného svedčí aj to, že žalobca zaslal aj poslednú výzvu - pokus o zmier.

29. Keďže žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z toho titulu, že
došlo k plneniu na základe zdanlivého (ničotného) právneho úkonu, súd prvej inštancie z tohto hľadiska

správne vyhodnotil, že pokiaľ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, plnenie z ktorej prijal žalovaný ako
splnomocnenec, toto plnenie odovzdal vlastníčke - svedkyni A. R. (splnomocniteľke) nemôže ísť na
strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalobcu, pretože ak bola uzavretá kúpna
zmluva, pričom je preukázané, že zmluvné strany sa zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a
kúpnej cene, žalobcovi ako kupujúcemu bol odovzdaný predmet kúpy a žalobca ako kupujúci predmet

kúpy prevzal a zaplatil predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
došlo k uzavretiu koncensuálnej kúpnej zmluvy, a teda na strane žalovaného sa nemôže jednať o
bezdôvodné obohatenie.

30. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore
a ktorý žalobca ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).