Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/165/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225392
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116225392.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., P., o zaplatenie sumy 3.167,95 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 16,30 eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.760,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2.760,28 eura od 29.08.2015 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 74% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.167,95 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.920,- eur od 29.08.2015 do zaplatenia, úrokom
z úveru vo výške 17,90% ročne zo sumy 2.920,- eur od 29.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 2.920,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (VOP). Nakoľko sa žalovaná
dostala so splácaním svojho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere do omeškania, bola žalobcom
vyzvaná na úhradu omeškaných splátok 1. upomienkou zo dňa 11.05.2015, ktorá je spoplatnená v
zmysle Cenníka VÚB. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade omeškanej splátky, pristúpil
žalobca k expedovaniu 2. Upomienky zo dňa 08.06.2015, ktorá je spoplatnená v zmysle Cenníka
VÚB. Dňa 08.07.2015 bola zo strany žalobcu vyexpedovaná 3. Upomienka - pokus o zmier, ktorá
je spoplatnená v zmysle Cenníka VÚB. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo ani po vyexpedovaní
3 upomienok k úhrade omeškaných splátok, čím došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil
žalobca v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP a Zmluvy o úvere dňa 28.08.2015 k predčasnému
zosplatneniu úveru. O uvedenej skutočnosti bola žalovaná informovaná prostredníctvom Výzvy na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 28.08.2015, ktorú si žalovaná neprevzala.
Žalovaná do dnešného dňa svoj záväzok nesplnila ani čiastočne. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca

si nárokuje zaplatenie pohľadávky vo výške 3.167,95 eura podľa stavu k 28.08.2015. Uvedená suma
pozostáva z istiny úveru vo výške 2.920,- eur, z úroku z úveru vo výške 231,65 eura (vyčíslený k
28.08.2015) a z poplatku vo výške 16,30 eura. V danom prípade je podľa Zmluvy o úvere výška úrokovej
sadzby 17,90% p.a.. Podľa Zmluvy o úvere je úrok z omeškania vo výške 5% p.a. nad rámec úrokovej
sadzby za každý deň omeškania. Podľa článku III ods. 2 VOP sa dlžník zaväzuje v prípade omeškania
so splátkami úveru zaplatiť poplatok za odoslanie upomienky podľa cenníka VÚB platného v čase
účtovania príslušného poplatku. Žalovaná suma zohľadňuje všetky prípadné čiastočné úhrady vykonané
žalovanou ku dňu podania žaloby.

3. Na pojednávaní dňa 27.03.2018 žalobca doplnil skutkové tvrdenia, že pokiaľ ide o úhrady zo strany
žalovanej na zmluvu, je možné vychádzať z listinného dôkazu na č.l. 62, s tým, že uhradila tri splátky
vo výške 53,24 eura každá. Pokiaľ ide o sumu 231,65 ako úroky z úveru, je to zmluvný úrok, pretože
žalovaná bola v omeškaní, s tým, že je vypočítaný do dňa zosplatnenia. Pokiaľ ide o náležitosť rozpisu
splátky na istinu, úroky a ďalšie poplatky, poukazuje na posledné rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva,
že absencia tabuľky nie je dôvodom na to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Je
to zatiaľ v tejto otázke jediné rozhodnutie najvyššej súdnej autority. Pokiaľ ide o formuláciu v zmluve
na prvej strane posledná veta dole, na prejednávanú zmluvu sa nevzťahuje. Je to veta, ktorá rieši inú
situáciu, ktorá nenastala. Úver bol čerpaný dňa 02.12.2014 a prvá splátka bola splatná 27.01.2015,
doba medzi týmito dvoma dátumami je 56 dní. V tomto prípade dátum prvej a poslednej splátky zostáva
zachovaný. Pokiaľ ide o výpočet celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ak je tu rozdiel
11 centov, poukazuje žalobca na to, že je potrebné sledovať zámer zákonodarcu, ktorým bola ochrana
spotrebiteľa s nejakým úmyslom, ale ak rozdiel je následkom nejakého zaokrúhlenia, tak jednak z
tohto dôvodu aplikácia zákona by nemala dopadnúť tak, že by bol úver bez poplatkov a bezúročný a
podobne hodnota 11 centov pri počte splátok nie je ničím takým, čo by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo
rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu, za podmienok, ktoré sú definované touto zmluvou. Podľa
názoru žalobcu výška splátky 53,24 eura bola určená zaokrúhlením sumy, ktorá vyšla po vydelení
sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť počtom splátok. Žalobca tvrdí, že nemohol vyčísliť výšku splátky
na tri desatinné miesta. Pri výpočte postupoval zákonom daným spôsobom, kde zaokrúhľoval na dve
desatinné miesta, kde výška splátky je 53,24 eura.

4. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa
XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom (VOP), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Žiadosť
o flexipôžičku - bezúčelová zo dňa XX.XX.XXXX, Prvú upomienku zo dňa 11.05.2015, Druhú upomienku
zo dňa 08.06.2015, Tretiu upomienku - pokus o zmier zo dňa 08.07.2015, Cenník VÚB, a.s. Občania
platný od 01.02.2015, Cenník VÚB, a.s. Občania platný od 01.06.2015, Výzvu na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 28.08.2015, fotokópiu doručenky, históriu transakcií.

5. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.

6. Na pojednávaní dňa 27.03.2018 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 16,30 eura
predstavujúcej poplatky, pričom späťvzatie potvrdil svojim podpisom do zápisnice, čím bola písomná
forma späťvzatia zachovaná.

7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. rozsudku
zastavil, keď žalovaná sa na výzvu súdu zo dňa 29.03.2018 k späťvzatiu nevyjadrila, a teda nevyslovila
nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov. Stanovisko žalovanej pritom bolo
potrebné zisťovať, nakoľko k späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie doručené v súlade s § 111 ods. 3 CSP,
a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalobca ako veriteľ a žalovaná dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
bezúčelový spotrebný úver vo výške 2.920,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 119-ich
mesačných splátkach vo výške 53,24 eura. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 17,90%
ročne, RPMN vo výške 19,85%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 17,33%. Celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená vo výške 6.335,45 eura. Dátum splatnosti prvej
splátky bol dojednaný na 27.01.2015 a poslednej na 27.11.2024. Termín splatnosti mesačnej anuitnej
splátky je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky. Žalovaná na
uvedenú zmluvu zaplatila, vychádzajúc z histórie transakcií (č.l. 62) celkom sumu 159,72 eura (3 x
53,24 eura). Podľa bodu 5. zmluvy, banka je oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v
omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace
a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Upomienkami zo dňa 11.05.2015, 08.06.2015 a 08.07.2015
vyzval žalobca žalovanú k úhrade nedoplatku s upozornením, že ak nedôjde k úhrade, bude veriteľ
oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, z ktorého dôvodu žalobca úver zosplatnil
ku dňu 28.08.2015 a vyzval žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010
Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ)
a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

31. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

32. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej
splátky 53,24 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku
splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú
jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a
odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška
úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá
na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude
s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy.

33. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tento údaj je uvedený
vo výške 6.335,45 eura, pričom uvedená suma nezodpovedá násobku anuitnej splátky vo výške 53,24
eura a počtu splátok 119, resp. zo zmluvy nie je zrejmé, z čoho táto suma pozostáva. Nie je možné
sa stotožniť ako s postačujúcou argumentáciou žalobcu, že hodnota 11 centov pri počte splátok nie je
ničím takým, čo by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu, pričom
výška splátky 53,24 eura bola určená zaokrúhlením sumy, ktorá vyšla po vydelení sumy, ktorú má
žalovaná zaplatiť počtom splátok, s tým, že žalobca nemohol vyčísliť výšku splátky na tri desatinné
miesta. V prípade celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je potrebné trvať na tom, aby išlo o
údaj vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak
ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Je
úlohou dodávateľa, aby uzavrel so spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v takom znení, ktoré
je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ, inak sa v zákonom stanovených prípadoch vystavuje riziku
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je bez významu, aký je rozdiel medzi uvedenou sumou celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a správnym údajom celkovej čiastky. Ak k nezrovnalosti došlo
zaokrúhlením splátky, dodávateľ zvolil nesprávny postup, kedy celkovú čiastku nevypočítal v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má byť vypočítaný, a to na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že vypočítaná má byť nie výška
splátky, ale celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zákonodarca vyžaduje správne vypočítaný
údaj o celkovej čiastke, pričom iba pri správnom údaji je možné takýto údaj považovať za v zmluve
uvedený. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nebola dodržaná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2
písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

34. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani
žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej.
Nad rámec súd uvádza, že žalobca ani na výzvu súdu zo dňa 17.01.2018 (č.l. 90), v lehote (napriek
poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania) ani neskôr, nedoplnil skutkové tvrdenie, keď neuviedol,
akým výpočtom dospel žalobca k sume úroku z úveru vo výške 231,65 eura. Z uvedeného dôvodu (ak
by nebol úver bezúročný) by bola žaloba v časti úroku z úveru nepreskúmateľná, keď žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia o nároku na vyčíslený úrok práve vo výške 231,65 eura.

35. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol,
že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí

uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny,
úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol
schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z
predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

36. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie
údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené
nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10
ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa
táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho
názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

37. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“

38. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej
považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za
bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na uvedené žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej
sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru
vo výške 2.920,- eur celkom sumu 159,72 eura (53,24 eura x 3), súd jej vo výroku II. rozsudku uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 2.760,28
eura a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

39. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti
úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Okrem
toho súd poukazuje na aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/127/2017-79 zo dňa 27.03.2018,
podľa odôvodnenia ktorého „niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky popri úrokoch z omeškania“.

40. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovanej popri plnení istiny vo výške 2.760,28 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa
29.08.2015, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 28.08.2015, ktorá skutočnosť nebola medzi
stranami sporná. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
teda odo dňa 29.08.2015, t.j. vo výške 5,05% ročne. Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania
vo výške 5% ročne, súd mu v takejto výške úrok z omeškania priznal, nakoľko nemôže prekročiť žalobu
a priznať viac. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie
sumy 2.760,28 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
len z tejto sumy.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o
zaplatenie sumy 2.760,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.760,28 eura
od 29.08.2015 do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
vo výroku III. zamietol.

42. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

43. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd za
to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny 16,30
eura (zobral v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovanej späť), pričom zo zvyšnej časti bola žalobcovi
priznaná suma 2.760,28 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 87% a hrubý
úspech žalovanej 13%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 74% (87-13). To v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
74% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám
nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. K čiastočnému späťvzatiu žaloby a vráteniu súdneho poplatku súd uvádza, že z dôvodu, že k
čiastočnému späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania, súdny poplatok sa nevracia, čo by okrem toho
nebolo možné ani z dôvodu jeho krátenia o 6,70 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.