Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23CbZm/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210983
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114210983.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting,

s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Brno - Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti odporcovi: Y.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. XXXX/XX, V., o zaplatenie zmenkovej sumy 518 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 518 eur od 25.04.2011 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014, podaným na tlačive A v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007 (ďalej len „Nariadenie“),
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 518 eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 518 eur od 25.04.2011 do zaplatenia, 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy 518 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1,73 eur
a náhrady trov konania.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 02.11.2010 na sumu 518 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 25.04.2011. Zmenka bola vystavená dňa 02.11.2010 na sumu 518 eur,
pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiťzatútozmenkupripredloženínaradzmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 25.04.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ

zaplatil 0 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 eur na úroky uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť
verejnou listinou.

3. Navrhovateľ počas konania vzal návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

4. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colnéani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta
jure imperii“).

5. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby

rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

8. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
518 eur od 25.04.2011 do zaplatenia svoj návrh späť, súd rešpektoval vôľu navrhovateľa a v ňom
požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď odporca voči čiastočnému späťvzatiu
návrhu nenamietal.

9. Súd vyzval navrhovateľa prostredníctvom Žiadosti súdu o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky(Tlačivo„B“),abypredložilúverovúzmluvuarozvrhsplátokzmenkovéhodlžníkaremitentovi,
resp. indosatárovi v prípade, že predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou spotrebiteľského
úveru. Zároveň, ak zmenkový dlžník platil na zmenku z iného titulu, aby navrhovateľ predložil rozvrh

platieb zmenkového dlžníka, príp. idosatárovi.

10. Navrhovateľ vo svojej písomnej odpovedi na Žiadosť súdu o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky (Tlačivo „B“) uviedol, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky,
a disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k dispozícii iné primerané

a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo
predložiť.

11. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky

nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,
ako je uvedené v prílohe II.

12. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či nejde o spotrebiteľský právny
vzťah za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. V danom prípade je súdu z úradnej
činnosti známe, ako aj na základe listinných dôkazov pripojených k spisu (zmenka č. XXXXXXXXX
vystavená odporcom dňa 02.11.2010 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2010 uzatvorená medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom
spolusovšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru)preukázané,ževdanomprípadenavrhovateľom
predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou, ktorá zabezpečovala úver poskytnutý odporcovi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako spotrebiteľovi. Medzi účastníkmi pôvodného zmluvného
vzťahu, ktorý zabezpečoval zmenkový vzťah navrhovateľa a odporcu, išlo teda o spotrebiteľský právny

vzťah.

13. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k Žiadosti súdu (Tlačivo B) neuviedol konkrétny právny
titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), nevymedzil
obsah kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, ani nepredložil dokumenty

preukazujúce kauzálny vzťah, právny titul pôvodného veriteľa a dlžníka, výšku dlhu, ako i prípadné
čiastočné plnenia dlžníka.14. Ku skutočnosti, že navrhovateľ predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to,
že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom má byť predloženie originálu
zmenky, súd uvádza, že v posudzovanom prípade nejde len o zmenkové konanie, ale aj o konanie vo

veciach spotrebiteľských zmlúv, ako to už súd zdôvodnil vyššie.

15. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Po doručení žalobného návrhu preto súd skúmal
povahu strán sporu, keďže zmenka bola vystavená fyzickou osobou - nepodnikateľom (odporcom) a

to v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom, a z úradnej činnosti aj listinných dôkazov je súdu zrejmé, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a odporcom išlo o spotrebiteľský
právny vzťah zabezpečený zmenkou, z ktorej odvodzoval svoj nárok navrhovateľ.

16. Navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh a opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu jeho právneho predchodcu s odporcom a zároveň preukázať, že zmenka bola v súlade s platnou
právnou úpravou (upravujúcou ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch). Súd neakceptoval
formalistickýprístupnavrhovateľaodvodzujúcehosvojnárokvýlučnezpovahyzmenkyakoabstraktného
právneho inštitútu, ktorý nie je spojený s kauzálnym vzťahom, pretože takýmto postupom došlo zo
strany navrhovateľa k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského

vzťahu. Preto súd z dôvodu absencie skutkových tvrdení navrhovateľa s poukazom na čl. 4 ods. 4
Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol (okrem časti príslušenstva, v časti ktorého bolo konanie
zastavené pre späťvzatie návrhu).

17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

18. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

20. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je

tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,
platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal

ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu.

21.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov

konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

22. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5
Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V danom prípade späťvzatím návrhu v častiúrokov z omeškania navrhovateľ procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšnej časti veci
bol úspešný odporca, preto by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odporcovi
však v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod

hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).