Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235756
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114235756.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

Dopravné nehody s.r.o. so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 061 436, zast. HKP Legal,
s.r.o. so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 a žalovanému
v 2. rade: V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX G. o zaplatenie 1.704,- EUR s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.704,- EUR s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1.704,- EUR od 03.03.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III.Súdpriznávažalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuv1.radevcelomrozsahu.

IV.Súdpriznávažalovanémuv2.radenároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2014 domáhal voči žalovaným vydania

platobného rozkazu, na základe ktorého by boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.704,- EUR s úrokom z omeškania a náhradu trov konania, a to z dôvodu neuhradenia nákladov na
nájom motorového vozidla v rámci poistného plnenia.

2. Žalobca svoj nárok uvedený v žalobe odôvodnil tým, že dňa 21.12.2012 o 12.30 hod. na Y. ceste v
G. zapríčinilo vozidlo žalovaného v 2. rade značky M. M EVČ: G dopravnú nehodu (ďalej len „motorové
vozidlo“ a „dopravná nehoda“). Jedným z poškodených účastníkov tejto dopravnej nehody bol S., PM

- GASTRO, Mlynárska 1296/20, 925 23 Jelka, IČO: 41 785 665 (ďalej len „poškodený“) ako vlastník
motorového vozidla značky V. H. EVČ: A (ďalej len „poškodené vozidlo“ alebo „vozidlo“). V dôsledku
vyššie popísanej dopravnej nehody bolo vozidlo poškodeného nepojazdné. Oprava v servise trvala
spolu 35 dní. Počas doby opravy vozidla v servise poškodený využil služby žalobcu a uzatvoril s
ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajal motorové vozidlo značky O.M. U.
EVČ: XAXXXXX. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného náklady na zapožičanie
náhradného vozidla od žalobcu predstavovali spolu sumu 2.371,20 EUR. Následne dňa 24.01.2013 si

poškodený písomne uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla
u žalovaného v 1. rade, kde zdôvodnil nevyhnutnosť používania náhradného vozidla za účelom jeho
využitia ako poškodeného firemného vozidla k preprave na miesta výkonu činností, doprava za klientmi,
prevoz tovaru a rôzneho materiálu, k zabezpečeniu administratívneho chodu spoločnosti, k reklamným areprezentačným účelom a pod.. Poškodené vozidlo slúžilo práve tomuto účelu a je vedené v podnikovom
účtovníctve poškodeného, pričom tento je platcom DPH.

3.Žalovanýv1.radevlistezodňa18.02.2013oznámilžalobcoviukončeniešetreniapredmetnejpoistnej
udalosti, na základe čoho poskytol plnenie vo výške 667,20 EUR. Žalovaný v 1. rade odmietol uznať ako
primeranýnákladcelúdobuprenájmunáhradnéhovozidlavtrvaní35dní,výškunájomnéhozaprenajaté
vozidlo, náklady za odťah vozidla a ďalšie priamo súvisiace so zapožičaním náhradného vozidla. S
uvedeným postupom žalovaného v 1. rade žalobca nesúhlasil a žiadal, aby mu bola súdom priznaná

náhradaškody,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostisporušenímpovinnostížalovanéhov2.rade.Zdôvodu
omeškania sa žalovaných s plnením povinnosti voči žalobcovi, žalobca žiadal priznať nárok na úroky z
omeškania a náhradu trov konania.

4. Súd vydal dňa 11.02.2015 platobný rozkaz č.k. 54Rob/675/2014, voči ktorému žalovaný v 1. rade
v zákonnej lehote podal odpor. Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. podaním odporu sa platobný

rozkaz zrušuje. Žalovaný v 1. rade odpor odôvodnil tým, že za poškodené vozidlo je v súlade s
definíciou skutočnej škody v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov možné požičať vozidlo rovnakej kategórie, pričom sa prihliada na imidžové hodnoty vozidla.
Poisťovňa uhradí skutočné náklady na zapožičanie náhradného vozidla na základe predloženej faktúry
za požičanie, pričom sadzby za požičanie nesmú presiahnuť sadzby zvyčajné v danom regióne. V

zmysle vyhlášky č. 18/1965 Zb. o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel je náhradné vozidlo
možné poskytnúť poškodenému na čas nevyhnutný na opravu poškodeného vozidla. V prípade, že je
oprava neprimerane dlhá, použije sa primeraná doba opravy daného vozidla, čo vyjadruje rozhodná
doba na zapožičanie náhradného vozidla. Rozhodná doba - počet dní za zapožičanie sa priznáva podľa
prácnosti opravy t.j. počet Nh vykonaných pracovných úkonov navýšených o prestoje pri lakovaní, resp.

dní pracovného voľna. V prípade žalobcu žalovaný v 1. rade priznal na základe žalobcom predloženej
faktúry za primeranú dobu zapožičania vrátane prestojov 10 dní, znížil z faktúry za zapožičanie 25 dní
akoneprimeraných,spoukazomnapočetNhvykonanýchnaopravuvozidlažalobcuanepriznalzároveň
žalobcom uplatnenú položku pristavenie - vyzdvihnutie vozidla z dôvodu, že táto položka je už zahrnutá
v cene nájmu. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou (R 7/92) považované za skutočnú

škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadať na:
- priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu,
- účelnosť vypožičania s prihliadnutím na možnosti iného riešenia (napr. použitie taxi pri ojedinelej
potrebe využitia náhradného vozidla),

- primeranosť (časová, cenová) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu
poškodenia motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla,
- individuálnosť prípadu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných úloh,
odvrátenie škody, ochranu zdravia,
- pružnosť pri vyšetrovaní zistenia povinnosti plniť t.j. či predĺženie doby vypožičania nebolo spôsobené

neprimerane dlhou dobou vybavovania poistnej udalosti, napr. pri totálnej škode alebo vystavovaní
krycieho listu.

5. Z právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o účelne
vynaložených nákladoch s povinnosťou ich nahradenia zo strany žalovaných. Na základe uvedeného

nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný v uplatnenej výške a preto žalobu zamietol.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Uviedol, že predmetná
škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade. Škodovou
udalosťou prišlo bez zavinenia poškodeného k zmenšeniu jeho majetkového stavu, ktoré je v príčinnej

súvislosti so škodou. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
v prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu, resp. aby robil vyber medzi požičovňami podľa
podmienok, ktoré ponúkajú. Argumentoval, že v prejednávanej veci nie je predmetom sporu nárok/
nároky/ pohľadávky ani iné práva vzťahujúce sa k oprave poškodeného motorového vozidla. Potvrdenie
o servise motorového vozidla (založené v spise) dostatočne jasne preukazuje dátum začatia opravy a

ukončenia opravy motorového vozidla, pričom tieto dni sa zhodujú s dobou nájmu uvedenou vo faktúre
č. 2013/009 (založená v spise). Otázka, v akom rozsahu toto vozidlo využíval počas doby, po ktorú bolo
poškodené vozidlo v servise, je rovnako irelevantnou. Je bežnou praxou, že malí podnikatelia nedokážu
vopred odhadnúť a s istotou určiť, ktorý konkrétny deň budú potrebovať vozidlo na podnikateľské účely,prípadne ktorý deň sa budú musieť premiestniť do obchodu alebo k doktorovi. Nemožno rozumne
očakávať prenájom vozidla iba na určité konkrétne dni. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

7. Žalovaní v 1. rade a v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa ustanovenia § 380 ods. 1 bez nariadenia

pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia
rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu
v Bratislave dňa 20.09.2016. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi
odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým posúdiť, či bol splnený jeden zo základných

predpokladov nároku na náhradu škody, a to vznik škody. Súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenia § 420 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 524 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1,
2 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došiel však k nesprávnemu
záveru,ženebolpreukázanývznikškody,vtomtoprípadezaplatenienájomnéhopoškodenýmžalobcovi.

10. Skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí
vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci.
Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide

(R7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady
vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné,
že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody,
ktorú zavinil klient žalovaného v 1. rade. V tomto prípade je predmetom sporu skutočná škoda podľa
ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. t.j. náklady

spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla.

11. Pokiaľ ide o záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody u poškodeného t.j. zaplatenie nájomného
za požičanie vozidla, je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení. Zmluvu o postúpení práva na
náhradu škody, ako ujmy z dôvodu zapožičania motorového vozidla a ďalších nákladov, zo dňa

24.1.2013 uzatvoril poškodený ako postupca so spoločnosťou Dopravné nehody s.r.o. ako postupníkom,
ktorá bola zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom
vozidla a žalobcom ako prenajímateľom.

12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného v tomto prípade supluje
samotné postúpenie pohľadávky. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože postúpené bolo právo na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok
dopravnej nehody, nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle
ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k

záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v
nákladoch na zapožičanie vozidla. Náklady síce poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči
svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi t.j. žalobcovi nezaplatil, k vysporiadaniu záväzku však došlo
postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca sám vymáha dlh od žalovaných. Nestotožnil sa
však s odvolacou námietkou, že je irelevantné, v akom rozsahu poškodený vozidlo používal počas

opravy. Podľa súdnej judikatúry skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na
vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie bude posúdiť účelnosť a primeranosť nákladov na vypožičanie vozidla t.j. zaoberať sa výškou
žalovanej sumy.14. Súd po konaní na súde druhej inštancie a po právoplatnosti uznesenia vydaného uvedeným súdom
vytýčil pojednávanie na termíny 10.07.2017 a 02.10.2017, na ktorých sa zúčastňovali právny zástupca

žalobcu a žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade bol v konaní nečinný, na pojednávania sa nedostavil,
svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, pričom doručenie predvolania mal
vykázané v lehote podľa ustanovenia § 178 ods. 2 CSP. V rámci pojednávaní súd vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu takto:

PZ žalobcu trval na podanej žalobe s tým, že žiadal o priznanie uplatneného nároku uvedeného v žalobe.
Pozornosť upriamil na osobu poškodeného (právneho predchodcu žalobcu), ktorý je živnostníkom v
oblasti servisu a gastronómie a zároveň prevádzkoval aj opravu kotlov, čím deklaroval výkon činnosti bez
časového obmedzenia, nevynímajúc obdobie vianočných sviatkov, na ktoré prenájom práve prislúchal.
V súvislosti s uvedeným poukázal aj na trvanie vianočných sviatkov, počas ktorých objektívne nebolo
možné zabezpečiť opravu poškodeného motorového vozidla.

Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s právnym záverom súdu druhej inštancie v právnom posúdení vzniku
škody, pričom dával do pozornosti rozhodnutia NS SR ohľadne definície pojmu škoda. Taktiež poukázal
na výpočet spotrebovaných normohodím spotrebovaných opravou motorového vozidla. Prenájom
vozidla na 35 dní je neprimerane dlhý, s poukazom na dĺžku opravy poškodeného vozidla žalobcu, na

základe ním predloženej faktúry /10 dní/ a je v rozpore s definíciou náhrady škody a skutočnou škodou.
Mázato,žežalobcanepreukázalprimeranosťaúčelnosť35dňovejlehotynaopravumotorovéhovozidla
ako vzniknutej škody, s prihliadnutím na dobu opravy. Priznaním uvedeného nároku by na strane žalobcu
mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. V závere žiadal, aby súd tento nárok žalobcu zamietol ako
nedôvodný.

15. V rámci vykonávania dokazovania sa súd oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Faktúra č.
2013/009, Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012, Zmluva o postúpení práva na náhradu
škody, Potvrdenie o servise motorového vozidla, Správa o nehode, Uplatnenie nároku na náhradné
vozidlo zo dňa 24.01.2013, Preberací protokol zo dňa 21.12.2012, Oznámenie o poistnom plnení,

Odpor zo dňa 23.02.2015, Vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 16.03.2015, Faktúra č. 20130046 za
opravu motorového vozidla, Kalkulácia opravy č. 2012010324, Vyjadrenie k navrhovanému dokazovaniu
žalobcu zo dňa 04.05.2015, Stanovisko k vyjadreniu žalobcu, informatívny výpis z obchodného registra
strán sporu.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby

zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľaustanovenia§191ods.1CSP„Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

16. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný
v 1. rade poskytnutím poistného plnenia, avšak sporným zostal nárok žalobcu ako nadobúdateľa
pohľadávky od poškodeného pri dopravnej nehode, ako nevyplatenej náhrady za požičanie náhradného
motorového vozidla v časti doby prenájmu motorového vozidla.

Zo Zmluvy o postúpení práva na náhradu škody (ďalej aj ako „Zmluva“) je zrejmá identifikácia práva
uvedená v čl. I Zmluvy, čo do právneho titulu. Ide o zmluvu nepomenovanú riadiacu sa ustanoveniami
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Žalobca je nositeľom práv a
oprávnených záujmov voči žalovaným, čím je deklarovaná jeho aktívna procesná spôsobilosť. Samotnárealizácia uvedeného práva, resp. vymáhanie prijatého nároku nie je predmetom zmluvného dojednania.
Je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku.

Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku je zrejmé, že k prenájmu motorového vozidla došlo od
21.12.2012 do 24.01.2013 za cenu 55,60 EUR denne.

Z Potvrdenia o servise motorového vozidla je deklarované servisom AUTOCENTRUM MARS s.r.o., že
oprava začala dňa 21.12.2012 a ukončená bola dňa 24.01.2013.

Z Oznámenia o poistnom plnení vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sumu fakturovanú za prenájom
motorového vozidla v sume 2.371,20 EUR krátil o sumu 1.668,- EUR, nepriznaná doba nájmu 25 dní a
nepriznaný poplatok za pristavenie a vyzdvihnutie vozidla vo výške 36,- EUR, teda k úhrade bolo 667,20
EUR. Z oznámenia žalovaného v 1. rade o poistnom plnení zo dňa 18.02.2013 je zrejmé, že likvidácia
bola ukončená dňa 15.02.2013 s priznaním náhrady za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá bola

krátenázostranyžalovanéhov1.rade.Zostatoknárokužalobcupoprijatomplnenízostranyžalovaného
v 1. rade predstavuje žalovanú sumu 1.704,- EUR s úrokom z omeškania.

Sporným bol nárok na uhradenie nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla v časti dĺžky
doby nájmu. V uvedenom bolo preukázané, že nešlo o totálnu škodu, ale o opravu predného nárazníka

motorového vozidla. Poškodený si zapožičal náhradné vozidlo Q. M. U. za cenu 55,60 EUR/deň, ktorú
žalovaný v 1. rade nenamietal a v časti ju aj zaplatil žalobcovi, s výnimkou namietanej dĺžky zapožičania
motorového vozidla.

16. Súd posudzoval predmetný právny spor na základe týchto ustanovení:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.(2)Právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú
sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ako „OZ“) „Občiansky
zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito

osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne
vzťahy neupravujú iné zákony.“

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.“

Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou.“

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 OZ „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“Podľa ustanovenia § 524 OZ „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.“

Podľa ustanovenia § 525 OZ „(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom.“

Podľa ustanovenia § 663 OZ „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec,
aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“

Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 OZ „Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.“

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „zákon o PZP“) „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených

nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.“

Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.“

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

V zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka„Výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.“

17. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola existencia
záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, s ohľadom
na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v osobitnom právnom predpise a

Občianskom zákonníku. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný v 1. rade poistnú
udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel
cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného.18. V danom prípade vystupujú na strane žalovaného dva subjekty - vodič motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda právnemu predchodcovi žalobcu a poisťovateľ, ktorý v zmysle zákona cˇ.
381/2001 Z.z. za podmienok tam uvedených a v rozsahu ním určenom poskytuje poškodenému za

poisteného náhradu škody podľa tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 511 ods. 1 OZ platí, že
ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo
ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a
nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník,
povinnosť ostatných zanikne. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená

termínom„spoločneanerozdielne“.Jecharakterizovanáviacerýmisubjektminadlžníckejstrane,ktorých
povinnosťou je splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Funkcia pasívnej solidarity
spočíva vo väčšom zabezpečení pohľadávky veriteľa a uľahčení jej uplatnenia, ako sa uvádza v
rozsudku NS SR, sp.zn. 3 Cdo 18/2016. Z citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP vyplýva,
že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Platí, že poisťovateľ

vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na
náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže
priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody (porovnaj aj Imrich Fekete,
Občiansky zákonník, Eurokodex, 2011, 2. diel, str. 2409). To však neznamená, že by z ustanovení
zákona cˇ. 381/2001 Z.z. bolo možné vyvodzovať pasívnu solidaritu poisteného a poisťovateľa. Pre

účely preskúmavanej veci treba preto zdôrazniť, že súd nie je oprávnený uložiť žalovaným povinnosť
splniť záväzok spoločne a nerozdielne iba na základe vlastnej úvahy a bez zákonnej legitimácie. To
platí pre konštitutívne, ale aj pre deklaratórne rozhodnutia (porovnaj tiež „Veľké komentáre, Števček
a kol., Občiansky zákonník II, C-H-Beck, 2015, str. 1760“). Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo
nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O

nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný
a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. V danom prípade z právnej úpravy, ktorú treba
aplikovať na vzájomný vzťah žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade (t.j. zo zákona cˇ. 381/2001
Z.z.) nevyplýva, že by predmet konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému
znich.Toznamená,žemedzižalovanýmiideopasívnespoločenstvosamostatnýchspoločníkov.Právne

úkony žalobcu, ktoré urobil voči žalovanému v 1. rade nemajú preto právne účinky aj proti žalovanému v
2. rade. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný spoločne
a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, preto žalobu voči nemu zamietol.

19. Súd považuje náklady na zapožičanie náhradného vozidla za skutočnú škodu definovanú v

ustanovení § 442 OZ ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou
udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti.
V kontexte uvedeného je odvoditeľné, že na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou
neutrpel sociálny komfort poškodeného. V danom prípade aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP poisťovňa (žalovaný v 1. rade) z titulu poistenia by plnila aj nároky vzniknuté v dôsledku

škody na veci, čo pripúšťa záver aplikácie aj pre následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na
veci samej. Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s
odstránením dôsledkov vzniku škody. Z uvedených zistení vyplýva, že žalovanému prislúcha nárok aj na
náklady vynaložené v súvislosti s prenájmom motorového vozidla, avšak za podmienky preukázania ich
účelného vynaloženia. Z ustálenej súdnej praxe, z ktorej súd pri rozhodovaní čerpal, uvádza rozsudok

NS ČR zo dňa 30.11.1990, sp.zn. 1 Cz 86/90, R 7/1992 „Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený
vynaložil vyššie náklady na vypožičanie, resp. prenájom osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,
ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, treba
považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených
nákladov.“

20. Súd v rámci konania, rešpektujúc právny názor súdu druhej inštancie, v konaní skúmal rozsah
účelnosti a nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na zapožičanie/nájom náhradného motorového vozidla.
V kontexte uvedeného bolo nutné prihliadať najmä na dôvody potreby náhradného motorového vozidla a
rozsah jeho užívania z časového hľadiska. Špecifické v danom prípade sa javí, že prenájom náhradného

motorového vozidla prebiehal počas vianočných sviatkov, kedy sú rozsiahlejšie dni pracovného
pokoja/voľna. V uvedenom prípade na strane poškodeného, resp. osoby nájomcu náhradného
motorového vozidla ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá motorové vozidlo využíva ku svojej
podnikateľskej činnosti bez obmedzenia pracovného času, resp. pokynmi zamestnávateľa. V tomtosmere má súd za spravodlivé rešpektovať rozsah uplatneného nároku pri preukázaní výkonu/charakteru
činnostiosobypoškodeného/žalobcu.Súdmalzapreukázané,žeideoosobuživnostníkapodnikajúceho
v gastronómii (rozvoz potravín) a v servisnej činnosti plynových zariadení, ako je uvedené vo výpise zo

živnostenského registra č. 220-22502. Z uvedeného vyplýva, že nebolo dané obmedzenie, na základe
ktorého by nárok žalobcu mohol byť objektívne znížený, aj s ohľadom na vianočné sviatky, nakoľko
je zrejmé, že aj v danom čase môže dôjsť k potrebe opravy, servisu plynových zariadení. Okamih
vykonania obhliadky motorového vozidla v servise dňa 09.01.2013 súd posúdil ako objektívnu veličinu,
ktorá nesúvisela s konaním alebo nekonaním predchodcu žalobcu, čím nepripustil ani argumentáciu

žalovaného v 1. rade o porušení povinnosti žalobcu. Na druhej strane odovzdanie motorového vozidla
do servisu dňa 21.12.2012 súd posúdil ako riadne splnenie si povinnosti poškodeného, ktorý takto učinil
bezodkladnepopoistnejudalosti,čímnevzniklivdôsledkujehokonania,resp.nekonaniažiadnenáklady
neúčelne vynaložené.

21. Súd konanie žalovaného v 1. rade ako čiastočné plnenie nájomného za 10 dní nesubsumuje pod

uznanie dlhu podľa ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ, nakoľko v danej veci nejde o dlh a nebol zrejmý
zámer žalovaného v 1. rade uznať nárok žalobcu.

22. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s plnením peňažného nároku žalobcu,
žalobca si uplatnil za dobu omeškania sankciu vo forme úrokov z omeškania v zákonom stanovenej

výške. Keďže bolo nepochybné a žalovaným v 1. rade nenamietané omeškanie sa s peňažným plnením,
súd nárok žalobcovi priznal v uplatnenom rozsahu zákonného úroku z omeškania, avšak súd sa
nestotožnil s návrhom žalobcu ohľadne momentu vzniku omeškania. Súd má za to, že rešpektujúc
ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP k omeškaniu došlo v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia t.j. od
05.02.2013, ako uviedol žalovaný v 1. rade v oznámení zo dňa 18.02.2013. Pri rešpektovaní 15 dňovej

lehoty na plnenie omeškanie môže nastať až márnym uplynutím dňa určeného na dobrovoľné plnenie
t.j. 03.03.2013 v tomto prípade.

23. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel
k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o účelne a nevyhnutne vynaložených nákladoch s

povinnosťou ich nahradenia zo strany žalovaného v 1. rade. Na základe uvedeného nárok žalobcu
vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný v uplatnenej výške vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, preto žalobe
vyhovel a voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie v konaní.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné

uplatňovanie práva proti žalovanému v 1. rade, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný v 2. rade bol v
konaní úspešný, preto mu súd v zmysle vyššie uvedeného nárok na náhradu trov konania priznal v
celom rozsahu voči žalobcovi. Nárok na náhradu trov konania súd priznal v pomere úspechu v konaní.
O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).