Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/267/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216417
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6111216417.10

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej
veci žalobcu: BOKADA a.s., so sídlom Sasinkova 12, 930 25 Vrakúň, IČO: 35921340, právne zast. IBL
LEGAL s. r. o., so sídlom Štúrova 1090/7, Dunajská Streda, proti žalovanému: Slovenská republika
zastúpená Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 01 Banská Bystrica,
IČO. 35 653 001, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10,

821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 206.549,47 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 9 446,71 Eur na účet právneho
zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 07. 2011 prostredníctvom svojho
právnehozástupcudomáhalodžalovanéhozaplateniaistiny206.549,47Eurspríslušenstvom. Vžalobe
poukázal, že žalobca ako príjemca a žalovaný ako vykonávateľ štátnej pomoci uzatvorili dňa 29. 09.
2005zmluvuoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevku,predmetomktorejbolaúpravazmluvných
podmienok pri poskytnutí finančného príspevku zo strany poskytovateľa za účelom spolufinancovania
realizácie projektu prijímateľa : Návrat romantizmu do srdca modernej Európy. Celková schválená výška

finančného príspevku bola 70.000.000,- Sk , t. j. 2.323.574,32 Eur. Podmienky výplaty finančného
príspevku boli stanovené v článku 7 zmluvy , pričom žalobca v roku 2005 začal s realizáciou projektu ,
predmetom ktorého bola rekonštrukcia Kaštieľa v obci Vrakúň , v okrese Dunajská Streda. Počas
rekonštrukčných prác žalobca požiadal o vyplatenie finančných prostriedkov na základe žiadosti o platbu
č. 1 - 10 tak, ako ich špecifikoval v žalobe. Žalovaný zabezpečil vyplatenie finančných prostriedkov pre
žalobcu deväťkrát, v celkovej výške 63.777.490,52 Sk, čo je 2.117.024,46 Eur. Desiatu - záverečnú

žiadosť o platbu žalobca podal dňa 14. 12. 2008 s potrebnými prílohami vo výške 6.222.509,48 Sk,
čo je 206.549,47 Eur. Dňa 05. 01. 2009 bol vyzvaný žalovaným , aby svoju žiadosť doplnil o ďalšie
prílohy, ktoré doplnil dňa 13. 01. 2009. Dodaním všetkých žiadaných dokumentov podľa žalobcu splnil
podmienku vzniku nároku na finančný príspevok. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný vykonal aj ďalšie
svoje práva v zmysle uzavretej zmluvy a to kontrolu fyzickej realizácie projektu, na základe ktorej vydal
správu z kontroly na mieste č. 6 zo dňa 08. 03. 2009. V nej konštatoval, že na výkone kontroly na mieste

k žiadosti o platbu č. 10 neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Žalovaný aj napriek splneným povinnostiam
zo strany žalobcu nezabezpečil vyplatenie poslednej časti schváleného finančného príspevku vo výške
206.549,47 Eur. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na plnenie, avšak bezúspešne. Z tohto dôvodu si
uplatnil tento nárok voči žalovanému, pričom poukázal , že v súlade s čl. 18 ods. 2 písm. d) Nariadenia
Rady ES č. 1260/1999 bolo uznesením Vlády SR č. 133/2002 Ministerstvo hospodárstva SR určené ako
Riadiaci orgán pre sektorový operačný program priemysel a služby, v rámci ktorého riadiaceho orgánu

bola vytvorená štruktúra riadiacich platobných, kontrolných a implementačných útvarov, ktorým je v
súlade s nariadeniami ES zabezpečené oddelenie funkcií. Do štruktúry sú zahrnuté aj implementačnéagentúry-SprostredkovateľskéorgánypodRiadiacimorgánomSOP-PS. Týmtosprostredkovateľským
orgánom v danom prípade bola SACR - Slovenská agentúra cestovného ruchu. V prípade úspechu
požadoval nahradiť trovy konania. Na svoje tvrdenia predložil zmluvu o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku zo dňa 29. 09. 2005 vrátane príloh, žiadosť príjemcu pomoci o platbu č. 10
vystavenú dňa 14. 12. 2008, vyrozumenie pre žiadateľa o vrátenie žiadosti o platbu na doplnenie
vrátane príloh, správu z kontroly na mieste zo dňa 16. 03. 2009.

V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz pod č. k. 63Rob/297/2011 zo dňa 31. 10. 2011,

ktorým zaviazal Slovenskú republiku v zastúpení Slovenská agentúra pre cestovný ruch so sídlom v
Banskej Bystrici k úhrade predmetnej istiny s príslušenstvom a trovami konania. Žalovaný podal proti
predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorého vady boli na základe uznesenia tunajšieho súdu pod
č. k. 63Cb/267/2011 - 407 zo dňa 08. 12. 2014 v spojitosti s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného
na pojednávaní dňa 16. 03. 2015 odstránené a ktoré súviseli s tým, že Slovenská agentúra pre cestovný
ruch je príspevkovou organizáciou , avšak pre sektor pre národné účty je vedená ako ústredná štátna

správa a to v zmysle výpisu z registra organizácií, vedených Štatistickým úradom Slovenskej republiky,
ako i v zmysle zriaďovacej listiny. Súd preto vzhľadom na námietky žalobcu považoval odpor po
odstránení vád za podaný oprávnenou osobou a včas. Z odporu podaného žalovaným je zrejmé,
že namietal dôvodnosť podanej žaloby z nasledovných dôvodov. Žalovaný poukázal, že právnym
základom pre poskytovanie pomoci zo štrukturálnych fondov pre programové obdobie 2004 - 2006

bolo najmä nariadenie Rady ES č. 1260/1999, ktoré je priamo účinné aj na území Slovenskej republiky
ako členského štátu Európskej únie a ktoré bolo v nadväznosti na pristúpenie Slovenskej republiky
k Európskej únii schválené zo strany Európskej komisie ako Operačný program Priemysel a služby.
V rámci SOP - PS bola v súlade s článkom 18 ods. 1 Nariadenia v rámci opatrenia 2.2 - podpora
podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu - poskytnutá štátna pomoc žalobcovi, a to na základe Zmluvy

o poskytnutí NFP zo dňa 29. 09. 2005, G. A. XXXXXXXXXXX. Obe zmluvné strany aj napriek právam
a povinnostiam uvedených v zmluve boli viazaní aj všeobecne záväznými predpismi Európskej únie a
SR, najmä nariadením, ďalej nariadením komisie č. 448/2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá
pre vykázanie nariadenia rady ES č. 1260/1990, pokiaľ ide o postup vykonávania úprav financovania
pomoci poskytovanej zo štrukturálnych fondov, nariadením rady ES č. 659/1999 ustanovujúce podrobné

pravidlá na uplatňovanie článku 93 zmluvy ES, zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v platnom
znení, zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v platnom znení, zákonom
č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení a ďalšími právnymi predpismi, z ktorých sú
niektoré uvedené aj priamo v preambule zmluvy.

Oprávnené výdavky, ktoré žalobca ako príjemca pomoci vynakladal na realizáciu projektu a ktoré v
celkovom súčte mohli dosiahnuť maximálne zazmluvnenú sumu nenávratného finančného príspevku
po zohľadnení intenzity pomoci pre opatrenie 2.2 SOP PS, museli byť v zmysle článku IX. odsek 3
v kombinácii s článkom V. a článkom IX. ods. 6 zmluvy obstarané v súlade s postupmi uvedeným v
zákone č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. Z článku IX. ods. 6 zmluvy výslovne vyplývalo,

že náklady príjemcu na dodávky uskutočnené v súlade so zákonom č. 523/2003 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení zmien a doplnkov alebo v súlade so zákonom č. 513/1991 Z. z. nemôžu byť
uznané za oprávnené náklady a v prípade, ak budú preplatené, dotknuté finančné prostriedky sa budú
považovať za neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu. V zmysle čl. VIII. ods. 1 zmluvy

ako aj článku XXXVIII. ods. 2, druhý odsek nariadenia sa mohli vykonávať kontroly na mieste ,vrátane
kontroly vzoriek, na činnostiach financovaných fondami a na systémoch riadenia a kontroly. V danom
prípade bola zo strany Európskej komisie uplatnená jej kontrolná právomoc a bol vykonaný audit
Č.. XXXX/SK/REGIO/XX/XXX/X, ktorého účel bol definovaný ako audit verejného obstarávania. V
rámci uvedenej auditnej misie boli zo strany auditorov Európskej komisie identifikované zistenia v

oblasti verejného obstarávania v rámci projektu žalobcu (kód ITMS 11120200114), ktoré mali charakter
závažných pochybení (zistenie na strane č. 24, 30, 31 auditorskej správy) a to z dôvodu neoprávneného
skrátenia lehôt pri neopodstatnenom použití rokovacieho konania bez zverejnenia pri druhom verejnom
obstarávaní , čo hodnotili ako možné obmedzenie hospodárskej súťaže pri 1.verejnom obstarávaní z
dôvodu, že niektoré z podmienok účasti zahrnuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania boli

nejasné. KpredmetnýmzisteniamsavyjadrovalčlenskýštátprostredníctvomMinisterstvahospodárstva
SR ako riadiaceho orgánu, ktorý bol zodpovedný za vykonávanie predmetného operačného programu
Priemysel a Služby a to za účelom podania vysvetlenia k uvedeným zisteniam. Keďže Európska komisia
zotrvala na pôvodných zisteniach a vo vzťahu k projektu žalobcu uplatňovala finančnú opravu vo výške25 % (18.186.844,- Sk) v zmysle článku 1a bod 1 nariadenia komisie č. 1681/94 o nezrovnalostiach a
získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť, v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík sa
nezrovnalosťou potom rozumelo akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva, vyplývajúce z

konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho bolo alebo mohlo byť narušenie
všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev započítaním neoprávnenej výdavkovej položky do
rozpočtu spoločenstva. Nezrovnalosti sa museli evidovať a následne vymáhať, čo je podľa tvrdenia
žalovaného dôležité pre tento prípad, keďže existencia nezrovnalosti bráni preplateniu akejkoľvek časti
príspevku príjemcovi pomoci, t. j. v danom prípade žalobcovi. Keďže z auditu Európskej komisie bola

k projektu žalobcu zaevidovaná nezrovnalosť a ktorá prevyšovala výrazne sumu uplatnenú žalobcom
v rámci neskôr podanej záverečnej žiadosti o platbu zo dňa 28. 12. 2008, Slovenská republika
prostredníctvom svojich orgánov bola povinná realizovať svoje povinnosti vyplývajúce z čl. 39 ods. 1
druhý odsek a štvrtý odsek nariadenia, v zmysle ktorých „členský štát vykoná úpravy financovania,
ktoré sú žiadúce v spojitosti s jednotlivými alebo systémovými nezrovnalosťami. Tieto úpravy vykonané
členským štátom spočívajú v zrušení celého príspevku spoločenstva alebo jeho časti... každá čiastka,

ktorá bola neoprávnene prijatá a má byť získaná späť, musí byť nahradená komisii vrátane úrokov z
omeškania. Na základe týchto skutočností nemohla byť platba žalobcu na základe jeho záverečnej
žiadosti vyplatená, nakoľko by došlo k porušenia práva EU zo strany členského štátu, najmä príslušných
ustanovení nariadenia, nariadenia č. 1681/1994 a nariadenia 448/2001. Uvedené potvrdilo aj
Ministerstvo financií SR ako platobný orgán v zmysle zmluvy, keď bola žiadosť o záverečnú platbu

žalobcu vyradená zo súhrnnej žiadosti o platbu adresovanej na Európsku komisiu. Do súhrnu žiadosti o
platbu nemohli byť zaraďované také jednotlivé žiadosti o platbu, ktoré sa vzťahujú na projekt, ku ktorému
je evidovaná nevysporiadaná nezrovnalosť, ktorá nie je inak zabezpečená. Žalobcovi bolo ponúknuté
možné riešenie vzniknutej situácie podaním z 13. 01. 2010, preto i žalovaný vykonal následnú finančnú
kontrolu tak, aby výstup z kontroly spĺňal požiadavky v zmysle pokynu Ministerstva financií SR č. 43, k

spôsobu a rozsahu predkladania výsledkov kontroly vládnych auditov oznámených kontrolnými orgánmi
a auditujúcimi orgánmi oprávnenými vykonať finančné kontroly, vládne audity a kontroly nakladania s
verejnými prostriedkami pre zabezpečenie správneho konania, z ktorej správy o výsledku následnej
finančnej kontroly zo dňa 26. 07. 2010 vyplýva, že došlo k potvrdeniu záverov auditu Európskej komisie.
V závere žalovaný poukázal, že z dôvodu vzniku nezrovnalosti nie sú splnené podmienky pre zaplatenie

žalovanej sumy uplatnenej žalobcom v záverečnej žiadosti o platbu a to pokiaľ ide o podmienky
vyplývajúce pre jej preplatenie zo zmluvy, z nariadenia, ani z iných aplikovateľných právnych predpisov
Slovenskej republiky a EÚ. Na svoje tvrdenia pripojil auditorskú správu z auditu Európskej komisie,
doklad o evidencii nezrovnalostí č. N10801986 zo dňa 8. 12. 2008, list Ministerstva financií SR ako
platobného orgánu zo dňa 13. 05. 2010 s prílohou, list žalovaného žalobcovi zo dňa 13. 01. 2010 ,

komunikáciu sporových strán, správu o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 26. 07. 2010.

Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10. 01. 2012, v ktorom
poukázal, že podľa článku 15 uzavretej zmluvy, ktorá upravuje platnosť a účinnosť zmluvy vyplýva, že
platnosť zmluvy bola viazaná rozväzovacou podmienkou, súvisiacou s vykonaním včasného verejného

obstarávania, inak účinky platnosti zmluvy zaniknú. Ďalej boli uvedené aj podmienky nadobudnutia
účinnosti zmluvy , z ktorých vyplýva, že platnosť a účinnosť nenastali zároveň. Podľa oznámenia
žalovaného zo dňa 18. 05. 2006 predmetná zmluva nadobudla účinnosť až dňom 02. 05. 2006.
V uvedenom vyjadrení k odporu sa žalobca zaoberal dôvodmi, pre ktoré má za to, že žaloba je
dôvodná,pričom zistená nezrovnalosť nemohla mať vplyv na splnenie si povinností žalovaného, keďže

proces verejného obstarávania sa uskutočnil v čase, keď neexistovala účinná zmluva medzi žalobcom a
žalovaným. Ďalej poukázal, že úrady pri posudzovaní verejného obstarávania vykonávaného žalobcom
postupovalivzmysleusmerneniač.16/2008,t.j.posudzovaliverejnéobstarávaniepodľanovéhozákona
a nie podľa doterajších predpisov. Ďalej poukázal, že následná finančná kontrola zo strany žalovaného
zameraná na vykonanie verejného obstarávania sa uskutočnila v dňoch 21. 06. 2010 až 28. 07. 2010,

t. j. 5 mesiacov po napísaní listu Európskou komisiou zo dňa 02. 02. 2010, pričom žalobca nemá
vedomosť o spätnom overení verejného obstarávania zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu mal za
to, že žalovaný neoprávnene vyradil žiadosť o platbu č. 10 zo súhrnnej žiadosti, z ktorého dôvodu je
ju povinný zaplatiť žalobcovi. K svojmu podaniu pripojil oznámenie o nadobudnutí účinnosti zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalobcovi, ako i list Európskej komisie č. 0000807 zo

dňa 02. 02. 2010.

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 03. 2013 právna zástupkyňa žalovaného namietla pasívnu
legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zodpovedným za poskytovanie pomoci je príslušný riadiaci orgán t. j.Ministerstvo hospodárstva SR. Sprostredkovateľský orgán označený žalobcom, konal iba na základe
splnomocnenia. Potom v zmysle § 13a ods. 4 Zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý obsahoval i
oprávnenie uzatvoriť zmluvu o NFP s poukázaním, že nie je rozhodujúce, čo hovorí zmluva, ale čo hovorí

zákon a príslušné splnomocnenie. Toto splnomocnenie zo dňa 24. 01. 2006 bolo zverejnené a nahradilo
predtým uzavretú zmluvu o delegovaní právomoci z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán
pod riadiacim orgánom k sektorovému operačnému programu priemysel a služby zo dňa 10. 03. 2004.
Keďže zmluva so žalobcom bola uzavretá v čase platnosti a účinnosti zmluvy o delegovaní právomoci
zo dňa 10. 03. 2004 v čl. IV. tejto zmluvy riadiaci orgán splnomocnil SOP PS, ktorým bola Slovenská

agentúra pre cestovný ruch, uzatvárať zmluvy o poskytnutí NFP s príjemcom pomoci / konečným
prijímateľom. Ministerstvo hospodárstva však riadilo celý proces konania o žiadosti, aj keď priamo
so žalobcom komunikoval sprostredkovateľský orgán vždy na základe udeleného plnomocenstva.
Poukázal, že všetky úkony, ktoré sprostredkovateľský orgán vykonal vo vzťahu ku konaniu žiadosti o
schválenie, vždy museli byť vopred schválené Ministerstvom hospodárstva SR ,ako riadiacim orgánom.
Následne sa takisto žalovaný v prípade svojej pasívnej legitimácie vyjadroval k dôvodnosti podaného

návrhu voči nemu. Zotrval pritom na dôvodoch uvádzaných v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu o nedôvodnosti podaného návrhu žalobcu voči nemu.

V priebehu konania bol zo strany žalobcu podaný návrh na zámenu účastníka konania, na základe
ktorého žiadal, aby na miesto žalovaného do konania vstúpilo Ministerstvo hospodárstva SR, ako

ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol riadiacim orgánom pre sektorový operačný program Priemysel
a Služby. Tunajší súd návrh na zámenu účastníka na strane žalovaného zamietol, ktorú skutočnosť
potvrdil i Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení vydanom pod č. k. 41Cob/228/2013-305
zo dňa 04. 09. 2013.

V ďalšom konaní sa účastníci konania vyjadrovali k pasívnej legitimácii žalovaného a k otázke jeho
zastúpenia , pričom žalobca poukazoval, že v žalobnom návrhu označil za žalovaného štát - Slovenskú
republiku, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania a preto nemožno hovoriť o nedostatku pasívnej
legitimácie tohto účastníka. Potom otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného
sporu má v mene štátu konať, nie je otázkou vecnej legitimácie účastníka a v prípade pochybností

sa touto otázkou musí zaoberať súd z úradnej moci, ktorý má zabezpečiť, aby za štát pred súdom
konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba,
ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s týmto oprávneným subjektom. Súčasne
žalobca poukázal, že zmluvnou stranou pri uzavretí zmluvy so žalobcom bola Slovenská republika,
zastúpená SACR ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre sektorový operačný

program, pričom riadiaci orgán - Ministerstvo hospodárstva nebolo v záhlaví zmluvy ako zástupca
štátu uvedené a ani udelené osobitné splnomocnenie pre SACR. Žalobca ďalej tvrdil, že zmluva o
delegovaní právomoci z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom zo
dňa 10. 03. 2004 uzatvorená medzi Ministerstvom hospodárstva SR ako riadiacim orgánom a SACR
ako sprostredkovateľským orgánom, nebola zverejnená. Splnomocnenie o delegovaní právomoci z

riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom zo dňa 24. 01. 2006 nebolo
rovnako zverejnené , z ktorého takisto nevyplýva, že SACR je oprávnený konať pred súdom v mene
Ministerstva hospodárstva. Súčasne žalobca polemizoval o tom, že orgánom oprávneným zastupovať
štát pred súdom vo veciach súvisiacich s predmetnou zmluvou by mohlo byť okrem Ministerstva
hospodárstva SR aj Ministerstvo financií, resp. Úrad vlády SR. Podľa názoru žalobcu je však SACR

oprávnený konať v mene štátu a zastupovať ho v predmetnej veci aj pred súdom. Uvedená skutočnosť
môže vyplývať tak z právneho úkonu, alebo právneho aktu, že konkrétny orgán zastupuje štát pri
poskytovaní určitého príspevku a má ho následne zastupovať aj tam, kde je tento príspevok vymáhaný
súdne. Keďže žalobcom označený žalovaný konal voči žalobcovi na základe delegovaných právomocí
od Ústredného orgánu štátnej správy, mal za to, že koná za štát. Z tohto dôvodu mal za to, že pasívna

legitimácia ním označeného žalovaného je daná.

K predmetnému podaniu ohľadne pasívnej legitimácie sa vyjadril takisto žalovaný podaním zo dňa 23.
12. 2013, v ktorom okrem iného poukázal aj na tú skutočnosť, že na posúdenie vecnej legitimácie je
rozhodujúci zákon účinný v čase vzniku skutočnosti zakladajúcej právny nárok účastníkov konania.

Poukázal, že žalobcovi bola poskytnutá právna pomoc na základe zmluvy o poskytnutí NFP zo dňa 29.
09. 2005 a bola mu poskytnutá pomoc zo štrukturálnych fondov pre programové obdobie 2004 - 2006.
Zákon č. 539/2008 , ktorým sa zrušil zákon č. 503/2001 Z. z. v § 18 ods. 1 ustanovuje, že na podpory
poskytnuté z fondov spoločenstva v programovom období 2004 - 2006 sa až do ukončenia ich realizácievzťahuje doterajší predpis. Z tohto dôvodu na právny vzťah účastníkov konania sa stále vzťahuje zákon
č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a to i v spojitosti s § 46 Zákona 528/2008 Z. z. o pomoci
a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, z ktorého takisto vyplýva, že konania o poskytnutí

pomoci a podpory začaté a ukončené schválením alebo neschválením žiadosti pred účinnosťou tohto
zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda aj podľa zákona č. 503/2001 Z. z.

Vzhľadom na vznesenú námietku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného súd následne oslovil i
zriaďovateľa žalovaného - Ministerstvo hospodárstva SR, aby poskytol informáciu o možnej pasívnej

legitimácii žalovaného v danom spore vzhľadom na ustanovenie § 13a Zákona č. 503/2001 Z. z.
Ministerstvo hospodárstva SR dňa 13. 06. 2014 doručilo súdu podanie, v ktorom potvrdil právne závery
žalovaného o pasívnej legitimácii Ministerstva hospodárstva SR a toto bolo následne doplnené na
základe opätovnej žiadosti súdu i podaním zo dňa 01. 07. 2015. Aj napriek týmto vyjadreniam
žalobca zotrval na tom, že tento vzťah vznikol medzi ním a Slovenskou republikou na základe
uzatvorenej zmluvy o poskytnutí NFP, kde konkrétnym zmluvným stranám uvedeným v zmluve, vznikli

subjektívne práva a povinnosti, prípadne ďalšie nároky. Žalobca preto má jedine možnosť uplatniť
si všetky svoje nároky voči Slovenskej republike. Tieto si nemôže uplatniť voči tretím osobám bez
ohľadu na to, či tretia osoba je riadiacim orgánom pre sektorový operačný program Priemysel a Služby
alebo sprostredkovateľským orgánom alebo iným štátnym orgánom v reťazi poskytovania prostriedkov
Európskej únie. Medzi žalobcom a Ministerstvom hospodárstva SR neexistuje žiaden právny vzťah, z

ktorého dôvodu nemôže byť Ministerstvo hospodárstva SR nositeľom práv a povinností vyplývajúcich
z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí NFP tak, ako to tvrdí samotné ministerstvo a žalovaný . Poukázal,
že podľa § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p. súd je povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe
zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými
predpismi a konať len s takýmto oprávneným subjektom. Žalovaný naopak vzhľadom na vyjadrenie

Ministerstva hospodárstva SR žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko Slovenská republika nie je nositeľom
práv a povinností , ktorých sa týka uplatnený nárok žalobcu a to vzhľadom na svoje vyjadrenia učinené
pred súdom na pojednávaní dňa 16. 03. 2015. Žalovaný vtedy poukázal, že právny vzťah založený
zmluvou sa spravoval predovšetkým a prioritne európskym nariadením 1260/1999, ktorá európska
norma bola priamo aplikovateľná na daný zmluvný vzťah a mala prednosť i pred zákonmi Slovenskej

republiky. Vtomtonariadenísavčl.34uvádza,ktojeriadiacimorgánom,t.j.jenímkaždýverejnoprávny,
alebo súkromnoprávny orgán alebo subjekt na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni určený
členským štátom alebo členský štát, ak túto funkciu vykonáva sám, aby riadil pomoc na účely tohto
nariadenia. Ak určí členský štát iný riadiaci orgán, ako sám seba, stanoví podrobnosti svojho vzťahu k
riadiacemu orgánu a vzťahu tohto orgánu ku komisii. Ak sa členský štát tak rozhodne, môže byť pre

príslušnú pomoc riadiacim orgánom rovnaký orgán, ktorý je platobným orgánom. Na základe znenia
tohto článku tohto nariadenia mohli členské štáty si vybrať, či pomoc poskytovanú zo štrukturálnych
fondov budú vykonávať sami vo vlastnom mene alebo ju budú vykonávať teda priamo riadiace orgány,
ktoré pre tento účel ustanovia. Tak sa to aj stalo v prípade Slovenskej republiky pre programové obdobie
2004 - 2006, ktoré sa týka aj predmetného konania. Uznesením vlády SR č. 133 z 13. 02. 2002 bolo pre

sektorový operačný program Priemysel a Služby ustanovený riadiaci orgán Ministerstvo hospodárstva
SR. To znamená, že Ministerstvo hospodárstva SR sa stalo priamo tým subjektom, ktorý zodpovedal
za vykonávanie pomoci v súlade s európskym nariadením a je priamo právomocné na vykonávanie
jednotlivých úkonov a plnenie povinností. Tento orgán v zmysle článku 9 písmeno n) nariadenia je
zodpovedný za účinnosť, správnosť riadenia a vykonávanie pomoci , pričom podľa tohto nariadenia je

jednoznačné, že riadiacim orgánom je subjekt, ktorý je zmocnený priamo orgánmi Európskej únie na
nakladanie so štrukturálnymi fondami, prostriedkami zo štrukturálnych fondov a preto tento subjekt by
mal byť i priamo pasívne legitimovaný v danom spore. Preto i z vnútroštátnej úpravy vyplýva, že riadiaci
orgán je ten subjekt, na ktorý je potrebné sa obracať, pokiaľ ide o uplatňovanie práv a povinností (zákon
č. 503/2001 Z. z.)

Vzhľadom na tieto tvrdenia účastníkov konania ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného súd po
vykonanom dokazovaní vyniesol nasledovný rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol.

Podľa § 79 ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§

42 ods. 3 ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum
narodeniaatelefonickýkontakt,,bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva,
a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrhmusí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do
ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh

musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát
konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 ), nazýva sa žalobou.

Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 21 ods. 4 O. s. p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na
konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú

ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.

Podľa § 47a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv -Ak zákon
ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná voči

účastníkovi konania, ktorého označil žalobca v žalobnom návrhu ako žalovaného. Svoje rozhodnutie
tunajší súd odôvodňuje nasledovne.

Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu VALOR - X spol. s r. o. Dunajská Streda uzatvoril dňa
29. 09. 2005 zmluvu so Slovenskou republikou, v mene ktorej konal sprostredkovateľský orgán pod

riadiacim orgánom pre Sektorový operačný program Priemysel a Služby, ktorý je vykonávateľom štátnej
pomoci - Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, IČO: 35 653 001
ohľadne poskytnutia nenávratného finančného príspevku, kód projektu XXXXXXXXXXX,ktorú uzatvorili
účastníci tohto vzťahu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 20 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V preambule

uvedenej zmluvy sa zároveň účastníci dohodli, že je potrebné túto zmluvu interpretovať a posudzovať
so zreteľom a v nadväznosti na Nariadenie rady ES č. 1260/99 zo dňa 21. 6. 1999, Nariadenie komisie
ES č. 438/2001 zo dňa 2. 3. 2001, Nariadenie komisie ES č. 1159/2000 zo dňa 30. 05. 2000, Nariadenie
komisie č. 448/2004, Nariadenie rady ES č. 448/2001, ďalšie legislatívne akty európskych spoločenstiev
priamo alebo nepriamo upravujúce alebo súvisiace s problematikou štrukturálnych fondov, zákona č.

523/2004 Z. z., zákona č. 231/1999 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z. , zákona č. 575/2001 Z. z., zákona č.
291/2002 Z. z., zákona č. 502/2001 Z. z., Obchodného zákonníka, Uznesenia vlády SR špecifikované v
preambule, rozhodnutia zo dňa 18. 12. 2003 o schválení sektorového operačného programu Priemysel
a Služby Európskou komisiou, rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2004 o schválení programového doplnku
KSOP PS Monitorovacím výborom a na schválenú schému štátnej pomoci. Z článku I/ predmetnej

zmluvy je zrejmé, že riadiacim orgánom pre účel tejto zmluvy je Ministerstvo hospodárstva SR, ktorý
je poskytovateľom štátnej pomoci a zodpovedným za efektívnosť, správnosť riadenia a vykonávania
pomoci v súlade s predpismi Európskej únie, inštitucionálnymi, právnymi a finančnými systémami SR,
pričom vykonávateľom štátnej pomoci je subjekt, ktorý je zodpovedný za implementáciu SOP PS vo
vzťahu k príjemcom, ktorý je uvedený i v záhlaví zmluvy ako vykonávateľ štátnej pomoci. Príjemcom

pomoci je subjekt, ktorý má prospech z projektu predloženého v rámci opatrení zameraných na podporu
súkromného sektora a zodpovedá za realizáciu projektu. Platobnou jednotkou sa v zmysle zmluvy
rozumela organizačná zložka riadiaceho orgánu zodpovedná za prevod prostriedkov poskytnutých
príjemcovi zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ a ktorá zabezpečovala realizáciu platieb
príjemcom. V zmysle písm. n) tohto článku 1 bod 1 je ňou Ministerstvo financií SR. V článku II/ si

účastníci konania dohodli predmet a účel zmluvy, v zmysle ktorého článku vykonávateľ prostredníctvom
platobnej jednotky mal zabezpečiť na základe tejto zmluvy a pri splnení podmienok uvedených v
tejto zmluve finančný príspevok príjemcovi a to po dodržaní ustanovení tejto zmluvy a jej príloh, ako
aj v súlade a pri dodržaní predpisov upravujúcich systém finančného riadenia ŠF. V článku VII. siúčastníci konania dohodli podmienky platieb príjemcovi, ako i podmienku vzniku nároku na finančný
príspevok. Tento vznikol príjemcovi len v prípade, ak podal úplnú žiadosť o platbu, ktorej predmetom
boli výdavky spĺňajúce všetky podmienky uvedené v čl. IV. ods. 1 a 2 zmluvy a to až v momente

schválenia súhrnnej žiadosti o platbu príslušným orgánom finančného riadenia štrukturálnych fondov
(platobnýmorgánompreštrukturálnefondy). Nárokpríjemcunavyplateniepríslušnejplatbyvznikollenv
rozsahu,vakomvykonávateľaposkytovateľrozhodolooprávnenostivýdavkov. Vprípade,žepríjemcovi
vznikol takto nárok na vyplatenie platby podľa splnených podmienok uvedených v tomto článku VII. ,
potom vykonávateľ prostredníctvom platobnej jednotky mal zabezpečiť prevod finančného príspevku,

resp. jeho časti na účet príjemcu do 55 pracovných dní odo dňa, kedy bola vykonávateľovi doručená
úplná žiadosť o platbu spolu s požadovanými dokumentmi stanovenými v článku VII. ods. 6. V článku
XV. si účastníci následne dohodli platnosť a účinnosť zmluvy a v článku XVI. záverečné ustanovenia.
Žalobca podľa jeho tvrdenia podal dňa 14. 12. 2008 spolu s potrebnými prílohami záverečnú žiadosť
o platbu č. 10 vo výške 6.222.509,48 Sk, t. j. 206.549,47 Eur. Dôkazom tejto skutočnosti je žiadosť
príjemcu pomoci o platbu č. 10 z predmetného dňa, nachádzajúca sa v súdnom spise čl. 30. Dňa 5.

1. 2009 vyzval žalovaný žalobcu, aby svoju žiadosť doplnil o ďalšie prílohy, nakoľko chýbala príloha č.
6 k záverečnej žiadosti o platbu a žiadal zároveň o opravu súpisov vykonaných prác podľa platného
dodatku k zmluve o NFP. Žalobca predmetné dokumenty podľa jeho tvrdenia doplnil dňa 13. 01.
2009 a mal za to, že splnil podmienku vzniku nároku na finančný príspevok. Žalovaný napriek tomu
nezabezpečil vyplatenie platby prostredníctvom platobnej jednotky na účet príjemcu do 55 pracovných

dní odo dňa, kedy bola vykonávateľovi doručená úplná žiadosť o platbu s požadovanými dokumentmi
a to ani na základe ďalších žiadostí adresovaných žalovanému zo dňa 26. 05. 2009, 8. 12. 2009,
28. 9. 2010, ktoré zaslal aj po podaní správy z kontroly na mieste žalovaným, ktorý konštatoval, že
neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Z tohto dôvodu nenavrhoval žiadne opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov. Pre nevyplatenie platby č. 10, sa žalobca obrátil s predmetným nárokom na tunajší

súd, ktorým požadoval, aby Slovenská republika v mene ktorej koná sprostredkovateľský orgán pod
riadiacim orgánom pre sektorový operačný program Priemysel a Služby, ktorý je vykonávateľom štátnej
pomoci, t. j. Slovenská agentúra pre cestovný ruch Banská Bystrica, bola zaviazaná súdom k úhrade
predmetnej istiny 206.549,47 Eur s príslušenstvom. Na základe tejto žaloby potom tunajší súd vydal
platobný rozkaz č. k. 60Rob/297/2011-68 zo dňa 31. 10. 2011, proti ktorému bol súdu doručený odpor

Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch Banská Bystrica prostredníctvom jeho právneho zástupcu.
V uvedenom odpore sa táto spoločnosť zamerala predovšetkým na objasnenie skutočností, pre ktoré
žalovanému nezabezpečil vyplatenie NFP v zmysle žiadosti o platbu č. 10 zo strany žalobcu (právneho
predchodcu žalobcu) pre zistenie nezrovnalosti, ktorá bránila preplateniu akejkoľvek časti príspevku
príjemcovipomoci,t.j.žalobcovi. Ažnapojednávaníuskutočnenomdňa14.03.2013právnazástupkyňa

žalovaného vzniesla námietku pasívnej legitimácie žalovaného označeného žalobcom v žalobe a to v
spojitosti s ustanovením § 13a ods. 4 Zákona č. 503/2001 Z. z. tvrdiac, že riadiaci orgán - Ministerstvo
hospodárstva SR je zodpovedným orgánom pre príslušný programový dokument. Zmluva o delegovaní
právomoci, resp. splnomocnenie o delegovaní právomoci z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský
orgán pod riadiacim orgánom neobsahujú prenesenie tejto zodpovednosti na sprostredkovateľský orgán

v zmysle vyššie citovaných dokumentov. Kto je riadiacim orgánom vyplývalo i zo znenia zmluvy v čl.
1a, pričom i z ostatných bodov tohto článku je zrejmé, že vykonávateľom štátnej pomoci je Slovenská
agentúraprecestovnýruchBanskáBystrica,platobnoujednotkouorganizačnázložkariadiacehoorgánu
zodpovedná za prevod prostriedkov poskytnutých príjemcovi zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych
fondov EÚ, ktorá zároveň zabezpečuje realizáciu platieb príjemcom. Na základe namietanej pasívnej

legitimácie žalovaným žalobca podaním doručeným 3. 4. 2013 žiadal o zámenu žalovaného a na
základe vyjadrenia žalovaného súd rozhodol o zamietnutí tohto návrhu , čo potvrdil i Krajský súd v
Banskej Bystrici vo svojom uznesení vydaným pod č. k. 41Cob/228/2013 zo dňa 4. 9. 2013. Následne
podaním doručeným súdu dňa 19. 11. 2013 sa žalobca vyjadroval k pasívnej legitimácii žalovaného,
k zastúpeniu štátu, k dokumentom a podkladom dostupným k posúdeniu zástupcu štátu, k postupu

zmluvných strán, ako i k podanému odporu proti platobnému rozkazu. V tomto podaní žalobca poukázal,
že odpor bol podaný odlišným subjektom od štátu a to Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch,
ktorá je príspevkovou organizáciou, ktorá má samostatnú právnu subjektivitu. Z uvedeného odporu
vyplýva, že SACR pri podaní odporu konala za seba a nie za štát. Odpor proti platobnému rozkazu
preto nebol podaný žalovaným označeným žalobcom v žalobnom návrhu a preto žiadal súd, aby

ho uznesením odmietol. Žalovaný sa k subjektu, ktorý podal predmetný odpor vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 23. 12. 2013, v ktorom mal za to, že účinky zrušenia platobného rozkazu už
nastali. Nemal za to, že by odpor podala neoprávnená osoba s poukazom na ustálenie účastníkov
konania samotným žalobcom v žalobe, pričom žalovaný označený žalobcom nebol úplne označenýa jedná sa len o zjavnú nesprávnosť, ktorú musí riešiť súd postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p.
Pre posúdenie vecnej legitimácie uviedol, je rozhodujúci zákon účinný v čase vzniku skutočnosti
zakladajúcej právny nárok účastníkov konania, teda zákon č. 503/2001 Z. z. vzhľadom na ustanovenie §

18 ods. 1 Zákona č. 539/2008. Súd vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k pasívnej legitimácii žalovaného ,
t. j. ustálenie, ktorý orgán štátu zastupuje štát v predmetnom konaní oslovil Ministerstvo hospodárstva
SR v zmysle výzvy zo dňa 28. 02. 2014. Ministerstvo hospodárstva SR sa vyjadrilo k predmetnej
otázke podaním doručeným súdu dňa 13. 6. 2014 a po opätovnom dotaze zo strany súdu podaním
doručeným súdu dňa 20. 8. 2015. V nich poukázal, že základnou právnou normou pre poskytovanie

pomoci pre programové obdobie 2004 - 2006 je nariadenie rady ES č. 1260/1999 z 21. 06. 1999, v
zmysle ktorého podľa čl. 34 ods. 1 je riadiaci orgán zodpovedný za účinnosť, správnosť riadenia a
vykonávanie pomoci bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 3 Nariadenia, ktorý upravuje princíp
subsidiarity medzi európskou a národnou úpravou. Riadiacim orgánom v zmysle tohto nariadenia
rady ES podľa čl. 9 sa rozumie každý verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgán alebo subjekt na
vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni určený členským štátom, alebo členský štát, ak túto

funkciu sám vykonáva, aby riadil pomoc na účely tohto nariadenia. Ak určí členský štát iný riadiaci
orgán ako sám seba, stanoví podrobnosti svojho vzťahu k riadiacemu orgánu a vzťahu tohto orgánu
ku komisii. Ak sa členský štát tak rozhodne, môže byť pre príslušnú pomoc riadiacim orgánom
rovnaký orgán, ktorý je platobný orgánom. Ministerstvo hospodárstva SR ďalej uviedlo, že na
základe tohto nariadenia Rady ES bolo vydané uznesenie Vlády SR č. 133/2002 zo dňa 13. 02. 2002,

v zmysle ktorého Ministerstvo hospodárstva SR bolo ustanovené riadiacim orgánom pre sektorový
operačný program Priemysel a Služby v súlade s národným plánom regionálneho rozvoja SR a tiež
rámcom podpory spoločenstva, v rámci ktorého riadiaci orgán operačného programu zabezpečuje
programovanie, implementáciu, monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, kontrolu, informovanie
verejnosti a využívanie informačného monitorovacieho systému. K nariadeniu 1260/1999 bolo vydané

vykonávacie nariadenie komisie č. 438/2001 z 2. 3. 2001 pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre
pomocposkytovanúvrámcištrukturálnychfondov. Vtomtovykonávacomnariadeníjeuvedenádefinícia
a postavenie sprostredkovateľského orgánu, ktorým sú všetky verejné alebo súkromné subjekty, alebo
služby konajúce na zodpovednosť riadiacich alebo platiacich inštitúcií alebo vykonávajúcich úlohy v
ich mene vo vzťahu ku konečným užívateľom alebo inštitúciám alebo firmám vykonávajúcim dané

operácie. Potom v spojitosti s § 13a ods. 4 Zákona č. 503/2001 Z. z. splnomocnenie v tomto
zákone nezbavuje zodpovednosti riadiaci orgán pre príslušný programový dokument v spojitosti s
uzatvorenýmspnomocnenímodelegovaníprávomocizriadiacehoorgánunasprostredkovateľskýorgán
pod riadiacim orgánom medzi Ministerstvom hospodárstva SR ako riadiacim orgánom a Slovenskou
agentúrou pre cestovný ruch, ako sprostredkovateľským orgánom. V závere poukázal, že nositeľom

zodpovednosti,t.j.subjektomprávapovinnostínastraneposkytovateľapomocizoštrukturálnychfondov
je Ministerstvo hospodárstva SR, ako riadiaci orgán. I s poukazom na zmluvu uzavretú dňa 29. 9.
2005žalobcom Ministerstvo hospodárstva SR poukázalo, že je zrejmé, že subjektom práv a povinností
na strane poskytovateľa štátnej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ ako aj zo štátneho rozpočtu na
základe schválenej schémy štátnej pomoci je Ministerstvo hospodárstva SR. Týmto odôvodnil, že

vecne legitimovaným účastníkom na strane žalovaného by malo byť Ministerstvo hospodárstva SR a
nie Slovenská republika zastúpená Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch.

Súd vzhľadom na vznesené námietky týkajúce sa podaného odporu zo strany žalobcu vyzval právneho
zástupcu žalovaného, aby v lehote 15 dní odstránil vady vydanej plnej moci zo dňa 21. 11. 2011

subjektom Slovenská agentúra pre cestovný ruch so sídlom v Banskej Bystrici a na pojednávaní
uskutočnenom dňa 16. 3. 2015 aj na odstránenie vád podania, ktoré bolo označené ako odpor proti
vydanému platobnému rozkazu v časti označenia účastníkov konania. Súčasne súd vyzval i žalobcu
v zmysle uznesenia zo dňa 8. 12. 2014 k správnemu označeniu žalovaného na základe doteraz
vykonaného dokazovania , t. j. označiť orgán štátu, ktorý má za štát podľa neho konať. Žalovaný

odstránil vytknuté nedostatky podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2014 a svojím vyjadrením na
pojednávaní dňa 16. 03. 2015 a žalobca k výzve na odstránenie vád sa vyjadril podaním doručeným
súdu dňa 27. 01. 2015 v tom smere, že súd je zo zákona povinný bez zreteľa na označenie účastníka
obsiahnutého v žalobe zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného

predpisu a konať len s týmito oprávnenými subjektmi tak, ako to vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu
SRzodňa25.6.2009č.6Obo179/2008auznesenia NSSRč.6Cdo/149/2011vspojitostisustanovením
§ 21 ods. 4 O. s. p. Na základe týchto skutočností žiadal súd, aby v zmysle § 100 ods. 1 posledná
veta O. s. p. tunajší súd vyslovil právny názor, stanovisko k tejto otázke. Na pojednávaní uskutočnenomdňa 16. 3. 2015 žalobca pritom zotrval, že pasívne legitimovaným účastníkom je ten orgán štátu, ktorý
označil v žalobnom návrhu., ak súd nezistí, že sa má jednať o iný orgán štátu, ktorý má v danej veci
zastupovať štát. V podaní doručenom súdu dňa 9. 10. 2015, poukázal na skutočnosti týkajúce sa

vzniku právnych vzťahov a to na základe objektívneho práva a na základe právnych skutočností. V
danom prípade došlo k uzatvoreniu právneho vzťahu na základe zmluvy o poskytnutí NFP, na základe
ktorej vznikli konkrétnym zmluvným stranám subjektívne práva a povinnosti ako i právne nároky. Aj
keď obsah zmluvy bol počas poskytovania NFP zmenený, tieto zmeny sa netýkali subjektov právneho
vzťahu. Žalobca si preto mal možnosť uplatniť svoje nároky jedine voči Slovenskej republike, s ktorou

uzavrel zmluvný vzťah a nemôže si ho uplatniť voči tretím osobám bez ohľadu na to, či tretia osoba je
riadiacim orgánom pre sektorový operačný program Priemysel a Služby alebo sprostredkovateľským
orgánom, alebo iným štátnym orgánom v reťazi poskytovania prostriedkov Európskej únie. Podľa
tvrdenia žalobcu nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí NFP je
Slovenská republika, ktorá môže byť zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR, resp. iným orgánom
štátu. Keďže účastníci konania nenavrhli doplnenie dokazovania ohľadne vyriešenia otázky pasívnej

legitimácie účastníka konania v danom spore, súd vo veci rozhodol. Pri rozhodovaní sa súd stotožnil
s právnou argumentáciou žalovaného v konaní ohľadne pasívnej legitimácie ako i vyjadreniami
Ministerstva hospodárstva SR, podľa ktorej v zmysle § 13a ods. 1 Zákona č. 503/2001 Z. z. ktorý bol
účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy / pričom nároky z tejto zmluvy je i po zmene tohto zákona
treba posudzovať podľa doterajších predpisov/ bolo Ministerstvo hospodárstva SR riadiacim orgánom

pre sektorový operačný program Priemysel a Služby. Poskytovanie pomoci zo štrukturálnych fondov
v skrátenom programovom období 2004 - 2006 sa pritom riadilo normami európskeho práva, ktoré
vymedzili pravidlá týkajúce sa oprávnenosti na pomoc, procesné a vecné riadenie, poskytovanie pomoci,
finančné riadenie, kontrola, monitorovanie ako aj ostatné vzťahy medzi Európskou úniou a členským
štátom, resp. riadiacim orgánom vo vzťahu ku konkrétnemu operačnému programu. Tak, ako už uviedol

žalovaný, ako i Ministerstvo hospodárstva SR, súd sa stotožnil s tým, že základnou právnou normou pre
poskytovanie pomoci pre programové obdobie 2004 - 2006 bolo nariadenia Rady ES č. 1260/1999, ktoré
sa ďalej vykonávalo ďalšími nariadeniami komisie k čiastkovým oblastiam úpravy. Táto skutočnosť
priamo vyplývaizpreambulyuzavretejzmluvyzodňa29.9.2005oposkytnutínenávratnéhofinančného
príspevku žalobcovi, v súlade s ktorými boli vydané i uznesenia Vlády SR uvedené v preambule,

predovšetkým uznesenie č. 133/2002 zo dňa 13. 2. 2002. V zmysle tohto nariadenia bolo Ministerstvo
hospodárstva ustanovené ako riadiaci orgán pre sektorový operačný program Priemysel a Služby,
pričom v zmysle vykonávacieho nariadenia komisie č. 438/2001 v článku 2 ods. 2 sú definované
sprostredkovateľské inštitúcie, ktoré konajú na zodpovednosť riadiacich alebo platiacich inštitúcií alebo
vykonávajúcich úlohy v ich mene vo vzťahu ku konečným užívateľom alebo inštitúciám alebo firmám

vykonávajúcim dané operácie. Slovenská agentúra pre cestovný ruch so sídlom v Banskej Bystrici,
ktorá v zmysle zmluvy o delegovaní právomoci z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán pod
riadiacim orgánom uzavrela zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalobcovi dňa
29. 9. 2005, bola teda osobou oprávnenou uzavrieť predmetnú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy
bola úprava práv a povinností týchto zmluvných strán pri poskytnutí finančného príspevku zo strany

vykonávateľa prostredníctvom platobnej jednotky príjemcovi, za účelom spolufinancovania realizácie
schváleného projektu. Slovenská agentúra pre cestovný ruch ako vykonávateľ, mala prostredníctvom
platobnej jednotky zabezpečiť na základe tejto zmluvy a pri splnení podmienok uvedených v tejto zmluve
finančný príspevok príjemcovi a to pri dodržaní ustanovení tejto zmluvy a jej príloh ako aj v súlade a
pri dodržaní predpisov upravujúcich systém finančného riadenia štrukturálnych fondov. V článku VII.

bod 12 tejto zmluvy sa zaviazal vykonávateľ ako žalobcom označený žalovaný v prípade vzniku nároku
na vyplatenie platby zabezpečiť prostredníctvom platobnej jednotky prevod finančného príspevku, resp.
jeho časti na účet príjemcu do 55 pracovných dní odo dňa, kedy bola vykonávateľovi doručená úplná
žiadosť o platbu spolu s požadovanými dokumentami. I z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že
Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá podľa tvrdenia žalobcu konala v zastúpení Slovenskej

republiky, nebola zároveň i platobným orgánom, resp. platobnou jednotkou, ktorá bola zodpovedná za
prevod prostriedkov poskytnutých príjemcovi zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ. Práve
z obsahu predmetnej zmluvy konkrétne z čl. 1 bod 1 písm. l) , n) je zrejmé, že platobným orgánom
bolo Ministerstvo financií SR a platobnou jednotkou organizačná zložka tohto riadiaceho orgánu. Súd
preto vzhľadom na argumentáciu žalovaného a osloveného riadiaceho orgánu, ktorým bolo Ministerstvo

hospodárstva SR zistil, že žalovaný vzniesol námietku pasívnej legitimácie v tomto konaní dôvodne,
keď aj napriek uzavretej zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 29. 9. 2005
európskeho nariadenia č. 1260/1999 , ktorá norma má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, v
článku IX. písm. n) definuje riadiaci orgán, že ním je každý verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgánalebo subjekt na vnútroštátnej , regionálnej alebo miestnej úrovni, určený členským štátom alebo členský
štát, ak túto funkciu vykonáva sám. Zo zákona č. 503/2001 Z. z. podľa § 13 ods. 1 tohto zákona je
zrejmé, že riadiacim orgánom bol ústredný orgán štátnej správy, ktorý určí vláda v súlade s osobitným

predpisom, t.j. zákonom o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy a bolo ním ustanovené
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Táto skutočnosť vyplýva z nariadenia rady ES, ak určí
členský štát iný riadiaci orgán ako sám seba, stanoví i podrobnosti svojho vzťahu k riadiacemu orgánu
a vzťahu tohto orgánu ku komisii. Tak, ako už súd uviedol, členský štát, t. j. Slovenská republika tak
učinila predmetným zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a uznesením vlády SR

č. 133 z 13. 2. 2002. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa stalo tak priamo tým subjektom,
ktorý zodpovedal za vykonávanie pomoci v súlade s európskym nariadením 1260/1999 a je priamo
právomocné na vykonávanie jednotlivých úkonov a plnenie povinností tak, ako to stanovuje článok 34
tohto nariadenia. Potom tento riadiaci orgán v zmysle Európskeho nariadenia je subjektom, ktorý je
zmocnený priamo orgánmi Európskej únie na nakladanie so štrukturálnymi fondmi a prostriedkami zo
štrukturálnych fondov. Potom Ministerstvo hospodárstva SR ako riadiaci orgán je tým subjektom, ktorý

zodpovedázaprerozdeľovaniefinančnýchprostriedkov atovsúladeispredmetnouzmluvou uzavretou
so žalobcom o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil
svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy 206.549,47 Eur z titulu splnenia podmienok pre vznik tohto nároku
podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 29. 9. 2005 voči nesprávnemu
subjektu, ktorému táto povinnosť uhradiť príspevok nevyplývala priamo z tejto zmluvy, ale len povinnosť

zabezpečiť vyplatenie tohto finančného príspevku u platobného orgánu, súd žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému,
ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 9 446,71 Eur vyčíslené
PZ žalovaného v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za nasledované úkony :

Prevzatie a príprava zastúpenia - 838,21 Eur,
Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 22. 11. 2011- 838,21 Eur
Odvolanie zo dňa 22. 12. 2011 proti uzneseniu - 419,11 Eur
Odvolanie zo dňa 23. 7. 2012 proti uzneseniu - 419,11 Eur

Vyjadrenie odporcu zo dňa 30. 5. 2013 k návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka na strane odporcu-
419,11 Eur
Vyjadrenie odporcu zo dňa 31. 7. 2013 k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu - 419,11 Eur
Vyjadrenie vo veci zo dňa 20. 12. 2013 k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 12. 11. 2013- 838,21 Eur
Účasť na pojednávaní dňa 14. 3. 2013 - 838,21 Eur

Náhrada za stratu času dňa 14. 3. 2013 (4x13,01 Eur) - 52,04 Eur
Účasť na pojednávaní dňa 16. 03. 2015 - 838,21 Eur
Náhrada za stratu času dňa 16. 3. 2015 (4x 13,98 Eur) - 55,92 Eur,
Vyjadrenie vo veci zo dňa 30. 9. 2015 - 838,21 Eur
Účasť na pojednávaní dňa 7. 12. 2015 - 838,21 Eur

Náhrada za stratu času dňa 7. 12. 2015 4x 13,98 Eur - 55,92 Eur
Režijný paušál (3x 7,41 Eur, 1x 7,63 eur, 4x 7,81 Eur, 3x 8,39 Eur - 86,27
Spolu - 7.794,06 Eur
DPH 20 % - 1.558,81 Eur

Cestovné Bratislava - Banská Bystrica a späť dňa 14. 03. 2013 - 35,24 Eur (uplatnená náhrada za
PHM, použitie motorového vozidla VW Polo, kombinovaná spotreba 5,5 l/100 km, 424 km, cena benzínu
- natural 95 - 1,511 Eur s DPH/l)
Cestovné Bratislava - Banská Bystrica a späť dňa 16. 03. 2015 - 29,99 Eur (uplatnená náhrada za
PHM, použitie motorového vozidla VW Polo, kombinovaná spotreba 5,5 l/100 km, 424 km, cena benzínu

- natural 95 - 1,286 Eur s DPH/l)
Cestovné Bratislava - Banská Bystrica a späť dňa 07. 12. 2015 - 28,61 Eur (uplatnená náhrada za
PHM, použitie motorového vozidla VW Polo, kombinovaná spotreba 5,5 l/100 km, 424 km, cena benzínu
- natural 95 - 1,227 Eur s DPH/l)

Trovy právneho zastúpenia spolu činia sumu 9,446,71 Eur, ktoré boli uplatnené žalovaným podľa vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z..Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia vo vyhotovení dvojmo
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..