Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/67/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406010140
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8406010140.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich

JUDr. Anny Gaborčíkovej a Bc. Moniky Kuchtovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2019
v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. E., nar. X.XX.XXXX T. X., W. U. S., I.. M. XX/XX, K. X.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1. ako manžel J. E., Q.. XX.X.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti v S. Q. I.. M. Č.. XX/XX,
tejto spôsoboval najmenej od jesene 2004 do 7.1.2006 fyzické a psychické utrpenie tým, že ju po požití
alkoholických nápojov opakovanie ponižoval vulgárnymi nadávkami, taktiež ju bil údermi rúk po tele,
kopal do zadnej časti tela, žiadal od nej viackrát vrátenie šperkov a s nožom v ruke sa jej vyhrážal, že
jej odreže aj ucho s náušnicou a vyhrážal sa jej zabitím v dôsledku čoho poškodená zo strachu o svoj
život utekala z domu ku svojej matke, avšak k lekárovi na ošetrenie sa ísť hanbila, pričom poškodená
naposledy odišla ku svojej mame N.S. U., dňa 7.1.2006 a tam aj ostala,

2. dňa 9.1.2006, večer okolo 20.15 hod. prišiel k rodinnému domu N. U., Q.. XX.X.XXXX, kde preliezol
uzamknutú, 2 metre vysokú bráničku vedúcu do dvora, vošiel do dvora, kde najprv búchal na dvere a
okná domu a chcel vidieť svoju manželku, ktorá keď prišla k dverám, tak sa nasilu tlačil do domu, v
čom mu bolo zabránené, a preto obvinený následne aj naďalej búchal na dvere domu, v dôsledku čoho
ich poškodil a taktiež rozbil na jednom z okien vonkajšiu sklenenú výplň, čím svojím konaním spôsobil
majiteľke rodinného domu N. U. škodu vo výške 22,41 Eur,

t e d a

v bode 1 rozsudku
-týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä ponižovaním, vyhrážaním, údermi,
kopaním, agresívnym chovaním a vyvolávaním strachu alebo stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a
psychické zdravie a v páchaní činu pokračoval po dlhší čas a čin spáchal so zbraňou,

v bode 2 rozsudku
-neoprávnene vnikol do obydlia iného a prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,

č í m s p á c h a l

v bode 1 rozsudku
-zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného

zákona účinného do 31.12.2015 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona,v bode 2 rozsudku
-prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 za použitia § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

d/ Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd stanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zároveň u k l a d á obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 19.04.2006

obžalobu pod sp. zn. Pv 17/06 - 32 na obžalovaného D. E. pre skutok, ktorý je uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti rozsudku, pričom na rozdiel od tohto rozsudku, kde je skutok rozdelený do dvoch
samostatných skutkov, je skutok uvedený v obžalobe prokurátorky formulovaný do jedného spojeného
skutku, ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 a zločin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To 5/2015 zo dňa 19.11.2015, ktorým zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol a kde konštatoval závažné opakované procesné pochybenia súdu prvého

stupňa, súd vzhľadom na nové zloženie senátu v zmysle Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Kežmarok na rok 2017 rozhodol, že hlavné pojednávanie vykoná odznovu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2018 obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie
v obžalobe prokurátorky za vinu v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Nakoľko obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, súd v zmysle § 258 ods. 4
Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 10.01.2006, jej pokračovanie
zo dňa 17.03.2006, ako aj jeho výpoveď pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s rozhodovaním
o jeho vzatí do väzby. Vo svojej výpovedi na dňa 10.01.2006 ako aj pri doplnení výpovede zo dňa
17.03.2006 obžalovaný uviedol, že všetko, čo mu je kladené za vinu nie je celkom pravda. Pravdou

je, že bol v dome svojej svokry, pretože tam išiel za manželkou a chcel, aby sa vrátila domov, odkiaľ v
sobotu odišla. Najprv sa jej pokúšal volať na mobil, ale ten nedvíhala. Preto išiel k domu jeho svokry
osobne, preskočil bráničku, ktorá bola zamknutá, búchal na okno, potom prešiel k dverám, na ktoré v
zlosti búchal. Potom opäť išiel k oknu, na ktoré búchal a to sa rozbilo. Potom sa ho svorka opýtala, kto
je, na čo jej povedal, že to je on. Jeho švagriná D. mu hovorila, aby išiel preč. Mal dosť vypité ale zdá

sa mu, že dvere mu neotvorili. Potom ešte raz búchal na dvere, kde mu švagriná D. povedala, aby išiel
domov. Keď mu neotvorili, opäť preskočil bráničku a išiel domov. Je pravdou, že sa s manželkou vadia, a
to kvôli peniazom, pretože on dáva manželke celú výplatu a ona nevie nič ušetriť. Pri hádkach väčšinou
jeho manželka odíde z domu a potom sa vráti. Obžalovaný poprel, že by sa manželke vyhrážal, kopal
ju do zadku alebo jej nadával. Pri rozhodovaní o vzatí do väzby obžalovaný pred sudcom pre prípravné

konanie uviedol, že je mu ľúto, čo spravil a sľúbil, že sa polepší.

Na tomto hlavnom pojednávaní svedkyňa - poškodená J. E. odmietla vypovedať. Preto súd v zmysle §
263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnicu o jej výsluchu v prípravnom
konaní. S obžalovaným uzavrela manželstvo v máji 2004 a to hodnotila ako normálne. Aj keď si

obžalovaný vypil alkohol, nebol pod jeho vplyvom agresívny. Neskôr čoraz častejšie začal obžalovanýpožívať alkohol a pod jeho vplyvom sa s ňou hádal a vulgárne jej nadával, že je kurva a piča. Ona sa
snažila veci riešiť pokojne a obžalovaný si niekedy dal povedať. Potom častejšie, keď bol opitý, začal
sa jej okrem vulgárnych nadávok aj vyhrážať zabitím a niekedy ju aj udrel po tvári, avšak ona nikdy

nebola u lekára alebo na polícii. Opakovane ju aj bil a kopal do zadku. Ona z obavy o svoj život ušla k
svojej mame, čo sa opakovalo viackrát. Začiatkom decembra 2005 od nej pod vplyvom alkohol žiadal
vrátiť peniaze, ktoré jej daroval, keď sa brali, a aj 5.000,- Sk. V ten deň mu dala retiazku a keď si dávala
dole náušnice, prišiel ku nej s nožom a povedal, že jej odreže ucho. Keď ju niekedy v roku 2005 zbil
rukami po chrbte, mala modrinu, ktorú ukázala mame ale k lekárovi nešla. Naposledy, keď prišiel domov

opitý, rozbil jej hraciu skrinku, kde mala šperky a ona z obavy pred obžalovaným ušla k svojej mame,
kde aj zostala. Dňa 09.01.2006 večer zamkli s mamou vstupnú bráničku do dvora a boli s mamou v
spálni. Okolo 20:15 hod. niekto zazvonil, na čo sa jej mama išla spýtať, kto tam je, na čo jej obžalovaný
povedal, že hľadá ju, pričom jej mama povedala, že svedkyňa - poškodená je u nej ale nechce ho vidieť.
Preto obžalovaný začal búchať na dvere a okná domu a tak obžalovanému jej mama otvorila dvere a
on chcel vojsť dnu ale mama obžalovaného vytláčala von. Svedkyňa - poškodená a jej sestra D. prišli

svojej mame na pomoc a spoločne obžalovaného vytlačili z dverí a tieto zamkli. Obžalovaný potom ešte
silno búchal na dvere a okná s tým, že jedno z nich rozbil. Oni zavolali policajtov, ale tí kým prišli, bol už
obžalovaný preč. Tiež jej v ten večer povedal, že ju zabije, kúpi truhlu a pochová ju. Má strach z jeho
správania a o správaní svojho manžela hovorila svojej mame a sestre.

Nakoľko svedkyňa - poškodená N. U., matka svedkyne - poškodenej J. E. zomrela, súd v zmysle §
263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.08.2018 prečítal jej
výpoveď z prípravného konania zo dňa 10.01.2006, kde uviedla, že je majiteľkou rodinného domu na J.
I. XX T. S.. jej dcéra J. sa vydala za obžalovaného, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Po nejakom
čase začal obžalovaný požívať alkoholické nápoje a pod ich vplyvom začal napádať jej dcéru, vyhrážať

sa jej zabitím a nadávať do debilných a to aj pred svedkyňou - poškodenou. Dcéra J. preto niekoľkokrát
prišla za ňou domov a ostala u nej, pričom po nejakom čase pre ňu obžalovaný prišiel a prosil, aby sa
vrátila domov. Podobné situácie sa opakovali veľakrát. Dcéra J. k nej prišla a hovorila, že ju obžalovaný
zbil alebo že ju kopal do zadku. Asi pred dvoma mesiacmi prišla J. E. k nej domov a ukázala jej, že má
celú ruku zmodretú. Taktiež keď bol obžalovaný opitý, pýtal od jej dcéry peniaze, čo jej pri svadbe dal

a tiež sa obžalovaný svojej manželke vyhrážal, že jej odreže ucho aj s náušnicami. To jej povedala jej
dcéra. Naposledy prišla jej dcéra J. k nej domov v sobotu 07.01.2006 s tým, že obžalovaný ju vyhnal z
domu a poslal pre zlato, ktoré jej daroval a tiež sa jej vyhrážal, že ju zabije. Dňa 09.01.2006 bola večer
zamknúť vchodovú bráničku. Večer asi okolo 20:15 hod. počuli zvonček a keď sa svedkyňa - poškodená
N. U. opýtala, kto je, obžalovaný sa jej predstavil menom a opýtal sa jej, či je doma jeho manželka J.,

na čo mu svedkyňa - poškodená odpovedala, že áno, ale keď je opitý, nech ide domov. Obžalovaný
však chcel, aby mu ju ukázala a keďže silno búchal na dvere a svedkyňa - poškodená sa bála, aby
ich nerozbil, otvorila mu ich a ukázala mu J.. Obžalovaný sa chcel dostať do vnútra ale na to otvorila
jej druhá dcéra D. a pomohla svedkyni - poškodenej obžalovaného z dverí vytlačiť. Obžalovaný potom
ešte chodil okolo domu, búchal na dvere a okná a jedno z nich sa mu podarilo rozbiť. Keď obžalovaný

z dvora neodchádzal a búchal ďalej na dvere a okná, pričom vonku nadával, zavolala políciu. Kým prišli
policajti, obžalovaný z jej dvora odišiel a ona policajtom ukázala rozbité okno a dvere. Uplatnila si nárok
na náhradu škody za sklenenú výplň a poškodené vchodové dvere, ktorú odhadla na asi 4.000,- Sk.

Obžalovaný k výpovedi tejto svedkyne - poškodenej uviedol, že nie je tom celkom tak, ako vypovedala

svedkyňa - poškodená N. U.. Manželku nikdy neudrel a ona sama často a bez dôvodu odchádzala z
domu a on ju musel hľadať. Búchal na okno a dvere, pričom to okno prasklo ale on ho nechcel rozbiť.
Keď rozbil okno, oni v dome rozsvietili a povedali, aby išiel preč, čo urobil. Oplotenie preskakoval tak,
ako to robil v minulosti, keď chodil za svojou manželkou. Rovnako cez plot skákala jeho manželka. On
ju nikdy neudrel a keď ju chytil za ruky, urobil to len preto, že ho chcela udrieť jeho manželka.

Svedkyňa D. N., sestra svedkyne - poškodenej J. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla,
že bolo asi pol deviatej večer, kedy obžalovaný preskočil bráničku. Oni mu neotvorili a len mu zakričali,
nech ide domov, lebo je opitý. Obžalovaný však búchal na okno, ktoré rozbil. Keď rozbil okno a poškodil
dvere, svedkyňa mu spolu s matkou otvorili a zavolali na políciu. Dvere svedkyňa iba držala, aby

obžalovaný nevošiel dnu, ale z dverí ho nevytláčala. Podľa svedkyne bol obžalovaný opitý, lebo sa
tackal. V ten večer bola doma ona, jej sestra J., jej mama N. U. a aj jej desaťročný syn. Jej sestra J. k
nej prišla domov, lebo sa predtým s obžalovaným pohádali. Sestra sa jej zdôverovala, že obžalovaný sak nej správa agresívne, že sa jej vyhrážal, že jej odreže ucho. Podľa svedkyne, obžalovaný v ten večer
nezvonil, len začal rovno búchať na dvere.

Obžalovaný k výpovedi tejto svedkyne povedal, že v ten večer mal vypité a škodu na dverách zaplatil.

Znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. Gabriela Kernová vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku, ktorý o osobe svedkyne - poškodenej J. E.
vypracovala v prípravnom konaní. Z výsledkov vyšetrení svedkyne - poškodenej J. E. usúdila, že

sa jedná o osobnosť zaostalú, jej intelektová úroveň zodpovedá pásmu stredne ťažkej debility. Má
flegmatický temperament a je pokojnej a nekonfliktnej povahy. Svedkyňa - poškodená je schopná
správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Jej výpoveď sa podľa súdnej znalkyne javí ako
vierohodná, u svedkyne - poškodenej nezistila sklony k vymýšľaniu a nepredpokladá ovplyvnenie
jej výpovede inou osobou. Svedkyňa - poškodená v čase vyšetrenia prejavovala kladný vzťah k
obžalovanému so záujmom zachovať manželstvo. Svedkyňa - poškodená netrpí syndrómom týranej

osoby. Prežité udalosti považuje znalkyňa za jednoduchý materiál na zapamätanie. Svedkyňa -
poškodená je dobre socializovaná. Znalkyňa zistila u svedkyne - poškodenej dobre zachovanú
schopnosť všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Vychádzala pritom z toho, že svedkyňa - poškodená
J. E. v prípravnom konaní ako aj pri jej vyšetrení vypovedala o prežitých udalostiach konzistentne. Pri
svojej mentálnej výbave nemá dostatočné kombinačné schopnosti na to, aby si mohla tento príbeh

vymyslieť. Znalkyňa u svedkyne- poškodenej nezistila prejavy zveličenia, jej psychický stav bol pokojný,
bez zvýraznenia nejakých emócii a úzkosti a sama uviedla, že nepociťuje, že by konanie jej manžela
zanechalo na jej zdraví nejaké následky. Súdna znalkyňa nemá z čoho usudzovať zveličovanie. Opis
udalostí svedkyňou - poškodenou pri vyšetrení bol spontánny a nejavil známky naučenosti.

Znalkyňa z odboru Psychiatria MUDr. Anna Uhrová na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný
v čase vyšetrenia trpel depresívnou poruchou, ktorá sa u neho prejavovala depresívnym ladením,
zvýšeným napätím a stavmi úzkosti. Obžalovaný v čase činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. V prípade opitosti sa jednalo iba opitosť
jednoduchú, maximálne stredne ťažkého stupňa, pri ktorej bola iba čiastočne a nie podstatne znížená

jeho ovládacia schopnosť. U obžalovaného nezistila chorobnú závislosť na alkohole a ani na iných
návykových látkach. Agresívne správanie voči jeho manželke pod vplyvom alkoholu mohlo podľa
znalkyne prameniť zo zvýšenej dráždivosti a odbúrania zábran, ktoré sú štandardným prejavom opitosti.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť
a znalkyňa nenavrhuje ochranné liečenie. Podľa znalkyne, mohla jeho agresívne správanie prolongovať

dlhodobá frustrácia z toho, že vývoj manželstva neprebieha podľa jeho očakávaní a pri neinformovanosti
o zdravotnom stave jeho manželky sa obžalovaný ocitol v situácii, s ktorou sa nevyrovnal.

Súd tiež na tomto hlavnom pojednávaní prečítal obsah znaleckého posudku č. 12/2006 vypracovaného
znalkyňou MUDr. Annou Uhrovou a znalecký posudok znalkyne PhDr. Gabriely Kernovej, pričom závery

týchto písomných znaleckých posudkov zodpovedajú obsahu výpovedí týchto znalkýň na hlavnom
pojednávaní.

Súd tiež oboznámil odborné vyjadrenia spoločnosti Drevointeriér Kežmarok a Sklenárstvo, z ktorých
vyplynulo, že oprava vchodových dverí by stála 500,- Sk a sklenej výplne 175,- Sk. Z poštového

peňažného poukazu vyplýva, že obžalovaný zaslal svedkyni - poškodenej N. U. dňa 27.01.2006 sumu
4.000,- Sk. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva opis priestoru pred rodinným domom na ulici
J. T. K. S., bráničky a vstupných vchodových dverí. Súčasťou ohliadky miesta činu je aj 9 čiernobielych
fotografií zachytávajúcich predmet ohliadky, pričom na fotografiách č. 6 a č. 9 je zachytené poškodenie
dverí a skla.

Zo správy o povesti vypracovanej obcou S. dňa 24.01.2006 vyplýva, že podľa udania manželky
obžalovaného, tento mal často popíjať alkohol a mal byť k nej agresívny, preto býva u mamy. Z
aktualizovanej správy o povesti obžalovaného vypracovanej obcou S. vyplýva, že obžalovaný žije v
spoločnej domácnosti so svojou mamou F., sestrou T. a svojimi maloletými deťmi D. a J.. Obžalovaný

je rozvedený, deti boli zverené do jeho starostlivosti, je zamestnaný a obci má dobrú povesť.
Alkoholické nápoje nepožíva a komisiou verejného poriadku v obci riešený nebol. Z pracovného posudku
vypracovaného jeho zamestnávateľom v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný pracuje ako tesár,
pracovnú činnosť vykonáva zodpovedne, pracovnú disciplínu dodržiava. Z aktuálneho odpisu registratrestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 6P 48/2016 vyplýva, že obžalovaný podal dňa 05.04.2016 návrh na rozvod manželstva. Rozsudkom
č.k. 6P 48/2016 zo dňa 15.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2017 súd manželstvo

obžalovaného a svedkyne - poškodenej J. E. rozviedol, maloleté deti D.G. E. a J.S. E. zveril do osobnej
starostlivostiobžalovanéhoasvedkyňu-poškodenúzaviazalprispievaťnavýživumaloletýchdetísumou
po 40,- Eur mesačne na každé dieťa. Zároveň súd týmto rozsudkom upravil styk svedkyne - poškodenej
s maloletými deťmi.

Súd vykonal dokazovanie tými dôkazmi, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré vzhľadom na
rozsah dokazovania a obsahovú stránku jednotlivých dôkazov považuje za dostatočné na to, aby ustálil
záver, aký skutok sa stal, či tento skutok je trestným činom, či ho spáchal obžalovaný a či je obžalovaný
za toto svoje konanie trestne zodpovedný. Súd pritom vyhodnocoval každý z dôkazov samostatne z
hľadiska jeho váhy a informačnej hodnoty ale zároveň v procese hodnotenia všetkých jednotlivých
dôkazov tieto vzal do úvahy v celom súhrne.

Obžalovaný svoju trestnú činnosť popieral, pričom jeho obrana bola založená na skutočnosti, že
mal snahu o udržanie manželského vzťahu a konanie, ktoré uvádzala svedkyňa - poškodená si táto
vymyslela. Konanie obžalovaného opísané v skutkových vetách výrokovej časti tohto rozsudku je plne
opísané vo výpovedi svedkyne - poškodenej J. E. a tiež svedkyne - poškodenej N. U., ktoré opísali

správanie sa obžalovaného voči svojej manželke a dôsledky tohto jeho správania v podobe modrín na
tele J. E.. Vo vzťahu k udalostiam uvedeným v skutku v bode dva výrokovej časti tohto rozsudku vyplýva
konanie obžalovaného nielen zo zhodných svedeckých výpovedí svedkyne J. E. ale aj svedkyne D. N. a
svedkyne - poškodenej N. U., ktoré zhodne, do detailov a bez akýchkoľvek diskrepancií opísali správanie
sa obžalovaného dňa 09.01.2006 vo večerných hodinách vo dvore rodinného domu patriaceho N. U., v

ktorom sa okrem nej nachádzala aj J. E. a D. N.. Napokon toto svoje správanie opísal aj obžalovaný,
ktorý však nepovažuje toto svoje správanie za rozporné zo zákonom, hoci podľa názoru súdu, ktorý sa
stotožnil s názorom prokuratúry, toto jeho konanie napĺňa všetky znaky prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Dôveryhodnosť výpovede svedkyne
- poškodenej z prípravného konania, z ktorej súd vychádzal aj na hlavnom pojednávaní vyplýva aj

zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Gabriely Ketrnovej, ktorá u svedkyne - poškodenej
nezistila žiadne sklony k vymýšľaniu alebo skresľovaniu prežitých udalostí a paradoxne jej mentálna
retardácia neumožňuje, aby si svedkyňa - poškodená mohla vymyslieť tak zložitú konštrukciu správania
sa obžalovaného.

Predovšetkým súd, vychádzajúc z právne záväzných názorov odvolacieho súdu vyslovených vo
všetkých zrušujúcich uzneseniach vydaných v tejto trestnej veci, skutok, ktorý je v obžalobe prokurátorky
uvedený ako jeden celok, rozdelil do dvoch samostatných skutkov. Prvá časť konania obžalovaného
právne kvalifikovaná ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 je dokonaná tým, že svedkyňa - poškodená

naposledy odišla k svojej matke N. U. dňa 07.01.2006 a tam aj ostala. Konanie, ku ktorému došlo dňa
09.01.2006 je samostatným konaním obžalovaného posúdením ako samostatný skutok majúci povahu
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b)Trestného zákona. Vo vzťahu
k druhému skutku súd v súlade s právne záväzným názorom odvolacieho súdu doplnil dátum narodenia
svedkyne - poškodenej N. U., a to aby zvýraznil, že sa jednalo o osobu vyššieho veku. Na strane druhej

súd aj v súlade so závermi trestno - právneho kolégia Krajského súdu v Prešove konštatuje, že súvislosť
s vekom chránenej osoby musí vyplývať zo skutkových okolností prejednávanej veci a tie musia byť
zachytené v skutkovej vete rozsudku. Bez uvedenia takýchto skutkových okolností, ktoré sa týkajú tejto
chránenej osoby nie je možné skutok za použitia tohto kvalifikačného momentu posúdiť ako spáchaný
voči chránenej osobe, v tomto prípade voči osobe vyššieho veku. Uvedenie dátumu narodenia tejto

osoby nestačí, pretože nevyjadruje súvislosť so skutkovým dejom a okolnosťami skutku ale len to, že
sa jedná o chránenú osobu. Súd nezistil, že by na konanie obžalovaného opísané v druhom skutku
výrokovej časti tohto rozsudku mal vplyv vek svedkyne - poškodenej N. U.. Svedkyňa D. N.Á. poprela
tvrdenie svedkyne - poškodenej N. U., že by obžalovaný tlačil dvere dovnútra a ak sa pokúšal dnu dostať,
zabránila mu v tom práve táto svedkyňa, ktorá v tom čase nebola chránenou osobou. Uvedené skutkové

okolnosti mali vplyv na zmenu právnej kvalifikácie skutku, kedy súd pri právnej kvalifikácii vypustil ods.
3, písm. a) ustanovenia § 194 Trestného zákona.Preto súd na základe týchto dôkazov uznal obžalovaného za vinného tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Nakoľko súd nezistil žiadnu priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
okolnosťami v pomere 1:0, v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej
sadzby upravenej v ustanovení § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 /od 7 rokov do
15 rokov/ o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby od 7 rokov
do 12 rokov a 4 mesiace.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa

judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej
lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý
charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež
tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom
osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu

do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať
prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06.
2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).

Odspáchaniaskutku,resp.odpodaniaobžalobyuplynuloviacako12rokov.Navyšepredmetomkonania
a teda aj dokazovania je posudzovanie spáchania jedného zločinu, pri ktorom rozsah dokazovania

neindikuje takú náročnosť veci, aby bolo potrebné o nej konať a rozhodovať tak dlhú dobu. Obžalovaný
sa zúčastňoval hlavných pojednávaní a teda hlavné pojednávania nemuseli byť, resp. nemali byť
odročené z dôvodu na strane obžalovaného. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý
je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyhlásila. To, že dĺžka konania bola ovplyvnená súdom vyplýva aj zo štyroch
zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, kde boli opakovane súdu vytýkané rovnaké nedostatky.

Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku 6
ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva obžalovaného na spravodlivý proces. Došlo tak ku vzniku situácie,

kedy by uloženie trestu v zákonom stanovenej a súdom upravenej trestnej sadzbe predstavovalo pre
obžalovaného neprijateľnú formu trestnej represie nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu. Preto
súd v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení s článkom 6 ods. 1 a článkom 13 Dohovoru
považuje túto okolnosť za tak významnú, že rozhodol o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu,
pretože použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom za situácie, keď trestné konanie vedené voči

obžalovanému bolo neprimerané dlhé a trest uložený v zákonnej výške s tak výrazným časovým
odstupom od spáchania skutku by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje podľa presvedčenia súdu aj trest kratšieho trvania. V tomto prípade súd zohľadnil
aj tú skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, teda jedná
sa o bezúhonnú osobu, ktorej prvý konflikt so zákonom nastal až v tejto prejednávanej trestnej veci.

Preto súd považuje trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov bez jeho nepodmienečnej formy za primeraný
a zákonný. Tento trest vyjadruje všetky aspekty účelu trestu z hľadiska generálnej ako aj individuálnej
prevencie a bude predstavovať pre obžalovaného dostatočnú výstrahu pred ďalším páchaním podobnej
trestnej činnosti. Uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu u doposiaľ netrestaného páchateľa stak dlhým časovým odstupom od spáchania trestného činu by bolo v rozpore so zásadami primeranosti
trestu. Súd tiež zohľadnil aj následok činu, kedy po spáchaní tohto zločinu mal obžalovaný so svojou
manželkou dve deti, ktoré boli po rozvode zverené do starostlivosti obžalovanému, ktorý sa o nich stará

a ako pracujúca osoba zabezpečuje ich výživu a materiálne potreby. Uloženie trestu v zákonnej výmere,
čo by bolo nevyhnutne spojené s výkon trestu odňatia slobody v niektorom z ústavov na výkon trestu by
neprimerane zasiahol rodinu obžalovaného, najmä jeho maloleté deti.

Na strane druhej súd musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal zločin. Preto súd, hoci

nepovažuje za potrebné uloženie nepodmieneného trestu odňatia slobody, považoval za nutné, aby bol
obžalovaný pod dohľadom probačného a mediačného úradníka a určil mu skúšobnú dobu v maximálnej
zákonnej dĺžke, počas ktorej bude môcť obžalovaný preukázať vedením riadneho spôsobu života, že
toto jeho konanie malo iba výnimočný charakter a akejkoľvek trestnej činnosti sa bude v budúcnosti
vyhýbať. Nakoľko súd uložil probačný dohľad, v súlade s ustanovením § 51 ods. 3 a ods. 4 Trestného
zákona uložil obžalovanému v rámci probačného dohľadu v trvaní 5 rokov obmedzenie spočívajúce v

zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, nakoľko jeho trestná činnosť bola
páchaná v súvislosti s užívaním alkoholu. Toto obmedzenie môže podľa názoru súdu priaznivo prispieť k
prevencii pred ďalšou trestnou činnosťou zo strany obžalovaného. Uvedené skutky obžalovaný spáchal
pod vplyvom alkoholu a aj keď u neho nebola znaleckým skúmaním zistená žiadna forma závislosti je
zrejmé, že požitie alkoholu u neho potencuje agresívne prejavy správania.

Nakoľko poškodená J. E. si náhradu škody neuplatnila a N. U., ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody,
obžalovaný škodu v plnom rozsahu nahradil ešte v prípravnom konaní, súd o škode týmto rozsudkom
nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.