Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895073
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416895073.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,IČO:35807598,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,vkonaníprávnezastúpenýadvokátkou
JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie
Z. XX, XXX XX I., proti žalovanej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E. G., o zaplatenie 1 572

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Csp/4/2016-68 zo dňa 13. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Csp/4/2016-68 zo dňa 13. 09. 2017 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenie sumy 1 572,-

Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol (výrok I.). Žalovanej súd náhradu trov konania
nepriznal (výrok II.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v podanej žalobe svoj nárok vymedzil
len skutkovo ako nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pričom ho právne nekvalifikoval, teda neuviedol,
či sa žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, alebo sa domáha zaplatenia plnenia
zo zmluvy, preto súd posudzoval oba nároky. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby sa súd najskôr s
poukazomnaust.§5bZákonaoochranespotrebiteľazaoberalotázkoupremlčaniauplatnenýchnárokov

a dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie, či už z titulu náhrady za škodu alebo
z titulu plnenia zo zmluvy je premlčaný a z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Pri
posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský právny vzťah ustanovenia Občianskeho
zákonníka v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. rozsudku NS SR č. k. 3MCdo/14/2014
a 3MCdo/12/2014). Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/29/10 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 04. 03.

2016,pričomonárokunanáhraduškody,anijejčasti,vtrestnomkonanírozhodnuténebolo.Spoukazom
na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru,
že keďže žalobca podal žalobu na uplatnenie škody až dňa 04. 07. 2016, podal žalobu až po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby s poukazom na to, že trestné konanie v danom prípade bolo
právoplatne skončené 04. 03. 2010, pričom subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 OZ

je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Keďže žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní, počas trestného konania premlčacia
doba podľa § 112 OZ spočívala, avšak žalobca uplatnil nárok na súde s prihliadnutím na právoplatnosť
rozhodnutia v trestnom konaní až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto sa súd ďalej
nezaoberal podrobne zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny
úkon žalovanej, vznik a výška škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

a zavinením žalovanej. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že
vykonal právne posúdenie uplatneného nároku aj z titulu nároku na zaplatenie z titulu plnenia zo zmluvy,pričom súd rovnako dospel k záveru, že aj tento nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na ustanovenie
§ 101 OZ, podľa ktorého v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane spotrebiteľských, je dĺžka premlčacej
doby 3 roky. Poukázal na to, že úver bol žalovanej poskytnutý dňa 09. 04. 2009 splatnosť úveru bola

dohodnutá v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 18. 05. 2009, posledná splátka mala byť splatná
najneskôr 18. 05. 2010 a k jej premlčaniu došlo najneskôr dňa 18. 05. 2013. Žaloba bola podaná na súd
dňa 04. 07. 2016 po uplynutí premlčacej doby splátok splatných do 18. 05. 2013. V závere poukázal
na to, že z predložených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že žalobcovi vznikla trestným
činom žalovanej škoda v uplatňovanej výške 1 572,- Eur. Vzhľadom na spotrebiteľský vzťah žalobcu

a žalovanej a absenciu viacerých obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, s čím je spojená sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru, žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy
úveru, t. j. 800,- Eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
v spojení s článkom 2 a článkom 17 CSP. Hoci žalovaná z dôvodu zamietnutia žaloby bola v konaní
v celom rozsahu úspešná, avšak úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd jej
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom
rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. písm. f) a h) CSP, nakoľko je názoru, že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže žalobca

ako veriteľ dňa 09. 04. 2009 uzatvoril so žalovanou ako s dlžníčkou, fyzickou osobou - podnikateľom
označeného číslom živnostenského registra. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy je potrebné
posudzovať podľa obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými
subjektmi. Poukázal na prehlásenie žalovanej, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon

podnikania, ktorý vlastnoručne žalovaná podpísala. Má za to, že skutočnosť, že zmluva má povahu
formulárovej zmluvy ešte samo osebe nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú. Je nesporné, že žalovaná finančné prostriedky použila na výkon podnikania. Dôležité
je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalovaná finančné prostriedky naozaj použila.
Úver si dlžníčka vzala za účelom podnikania, čím bola vyňatá spod pozitívneho vymedzenia pojmu

spotrebiteľ. Žalovaná podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za
účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdila podpisom.
Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné, u žalobcu došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom, keď rozhodnutie súdu
je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že žalobca predložil listinné dôkazy,

ktoré nasvedčujú účelu úveru, pričom žalovaná nepredložila ani jediný dôkaz o tom, že by bol úver
vzatý za spotrebným účelom a aj napriek tomu sa súd priklonil na stranu žalovanej, a to bez toho,
aby odkázal na akýkoľvek dôkaz, ktorý by svedčil jeho tvrdeniam a napokon aj rozhodnutiu súdu. Vo
vzťahu k premlčaniu poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
poukazom na to, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti

z ktorej škoda vznikla z právoplatného a vykonateľné trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo
dňa 09. 04. 2009, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe, ďalej namietal, že vzhľadom na
skutočnosť, že v predmetnom prípade i o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd nebol
oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Namietal, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu
o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu

úverového podvodu je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným
činom a nie o vzniku a existencii škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu
vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.

b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške
1 572,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 572,- Eur od 23. 08. 2009 do
zaplatenia a trov konania. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal žalovanej

sumy z titulu náhrady škody spôsobenej mu prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, z ktorého podvodu bola žalovaná uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 1T/29/10 zo dňa 04. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2010. Hore uvedeným
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu
úverového podvodu v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorú žalovaná uzatvorila so žalobcom

v Žiari nad Hronom dňa 09. 04. 2009, pričom žalobcu súd ako poškodeného s nárokom na náhradu
škody odkázal na občiansko-súdne konanie v zmysle ust. § 288 ods. 1 trestného poriadku. Okresný súd
zamietol žalobu žalobcu na základe aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon č.
250/2007 Z. z., keď ex offo prihliadol na premlčanie práva, pričom žalovanú považoval za spotrebiteľku,
a preto pristúpil k aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a to aj vo vzťahu k posúdeniu nároku z titulu
náhrady škody v zmysle § 106 OZ, keď dospel k názoru, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody

po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zároveň sa zaoberal aj posúdením premlčania v
zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní nároku z titulu poskytnutia úveru, keď dospel
rovnako k záveru, že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

6. Odvolací súd preskúmaním veci v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP dospel k názoru, že

námietka žalobcu, že súd v súdenej veci nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku, je dôvodná,
keďže odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovaná námietku premlčania
v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesla. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti rozhodné pre
ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie
sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie

o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal náhrady škody z titulu spáchania trestného činu žalovanou, súd prvej inštancie mohol
prihliadnuť na premlčania v súlade s ust. § 100 ods. 1 OZ len na námietku dlžníka, pričom preskúmaním
veci odvolací súd zistil, tak ako je to už uvedené vyššie, že v súdenej veci absentuje vznesenie námietky
premlčania žalovanou. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemohol aplikovať

ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a ex offo prihliadať na prípadné premlčanie práva. Postup súdu prvej
inštancie nie je správny, v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje a vec teda
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na argumentáciu súdu prvej inštancie, keď súd
prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok aj z titulu poskytnutého úveru, pričom vyhodnotil, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS

11/23016-60 zo dňa 07. 02. 2018, v dôsledku ktorého nemôžu súdy prihliadať na prípadné premlčanie
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo. Je tiež potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že s
prihliadnutímnadôkazypredloženéžalobcom,sasúdžiadnymspôsobom,keďžepristúpilajkposúdeniu
nároku z titulu poskytnutého úveru, náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, na základe
čoho, z akých dôvodov a na základe ktorých dôkazov posúdil, že sa v súdenej veci jedná o spotrebiteľský

úver, v tomto smere teda rozhodnutie súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti.

7. Odvolací súd ďalej uvádza, že po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a obsahom odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pričom nesprávne právne
posúdenie veci je z hľadiska vecnosti správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

zásadné. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP sú citované aj vady, pre ktoré je možné, resp. nutné
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré
sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia vzhľadom na nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, nakoľko sa tým

stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa tým možnosť riadne konať pred
súdom. Za najzávažnejší nedostatok rozhodnutia súdu je nutné považovať, keď súd prvej inštancie bez
vznesenia námietky premlčania žalovanou posudzoval súdenú vec z hľadiska premlčania a meritom veci
savôbecnezaoberal.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zmenu.8. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu
na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to
existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny

nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne o žalobcom
uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či žalovaná konaním, a ak áno, v akom rozsahu, spôsobila
žalobcovi škodu a či sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov celého konania vrátane trov

odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).