Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200924
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu D. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytomU.R.XXX,U.R.,zastúpenéhoMgr.StanislavouTichou,advokátkousosídlomW.XXXX/XX,H.T.,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 501,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Csp/41/2018-81 zo dňa 10. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 501,92 eur spolu
s úrokom z omeškania a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
2) Po posúdení žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
27.12.2012 č. 8200051726 mal za to, že nepochybne ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou
náležitosťou je dohoda o výške RPMN. Výška RPMN bola odlišne uvedená v návrhu na uzavretie

zmluvy oproti tomu, ako bola uvedená v akceptácii. Z tohto dôvodu nebolo možné považovať dojednanie
o RPMN za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, a preto k
zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie o RPMN spôsobilo
absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať
za bezúročný a poskytnutý bez poplatkov. Čo sa týka záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení ďalších podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok
úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka za poskytnutú službu zaplatiť (v prípade odkladu splátok úveru

sumu 51,74 eur, v prípade odkladu splátok na revolvingu sumu 26,88 eur) išlo o neprijateľnú zmluvnú
podmienku z dôvodu, že dohoda nebola podpísaná individuálne a započítanie pohľadávky nie je možné,
nakoľko pohľadávka nevznikla - žalobca službu nevyužil a o odklad splátok nepožiadal. Na základe
uvedeného bolo potrebné úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s tým, že navrhol žalobu zamietnuť.

Namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za
to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by si mohli účastníci zmluvy vôbec legálne
dohodnúť. Nezaoberal sa teda tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie. Hodnota RPMN úveru sa
medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitostidohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, vyplýva v prvom rade z právnej
úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich
v danom čase, medzi ktoré patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia

zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Ak by žalovaný údaj RPMN neurčil
výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú
s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, porušil by zákon č. 129/2010 Z. z. RPMN
nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Názor
súdu o tom, že ak sa zmluvné strany nedohodli na hodnote RPMN, tak k vzniku zmluvy nedošlo, je

vecne nesprávnym.

4) Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že nedošlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere,
nakoľko ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je to odmietnutím návrhu
a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 OZ za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý.
Nejedná sa len o výšku RPMN, ale bod 6 žiadosti obsahuje zmenené podstatné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, a preto sa jedná o nový návrh zmluvy, ktorý mal byť doručený žalobcovi tak,
aby sa mohol rozhodnúť, či tento akceptuje alebo má proti nemu výhrady. Nakoľko sa žalovaný vo
svojom odvolaní zaoberal len otázkou nemožnosti dohodnutia hodnoty RPMN, žalobca poukázal na to,
že ani súd a ani žalobca netvrdili, že by strany mali navrhovať, alebo sa dohadovať na hodnote RPMN,
ale že nedošlo k prijatiu návrhu zmluvy a teda ide o neplatné dojednanie RPMN. Žalobca poukázal

na ďalšie vady zmluvy o revolvingovom úvere, a to neuvedenie konečnej splatnosti úveru, nesprávne
uvedenie výšky úveru, neprimeranosť výšky úroku úveru, neplatnosť Dohody o poskytnutí služby z
dôvodu hrubej nerovnováhy práv a povinností účastníkov spornej dohody v neprospech spotrebiteľa.
Na základe uvedeného navrhol, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny.

5) Žalovaný sa nevyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, z ktorého vyplýva, že žalovaný namieta,
že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200051726 uzavretá
medzisporovýmistranamineobsahujeplatnedojednanúhodnotuRPMN.Ďalejnesúhlasilsrozhodnutím

súdu prvej inštancie z dôvodu, že nezdôvodnil, z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN možno
dohodnúť.

9) Súd prvej inštancie správne aplikoval na kontraktačný proces ust. § 44 ods. 2 OZ, podľa ktorého
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a

považuje sa za nový návrh. V danom prípade je potrebné vychádzať z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporné,
že dňa 18.12.2012 žalobca vyplnil a podpísal Žiadosť (Zmluvu) o poskytnutie revolvingového úveru č.
8200051726, v ktorej v bode 6 neboli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Tieto boli

vyplnené žalovaným až dňa 27.12.2012 po tom, ako Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
(k zmluve o revolvingovom úvere č. 8200051726) schválil úver. Údaje, ktoré vyplnil žalovaný v bode
6. zmluvy sa nezhodovali s údajmi v bode 5. vyplnenými žalobcom v časti údajov o RPMN za úver,
výšky revolvingu a predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu. Prijatie návrhu žalovaného, ktoré
obsahovalo zmeny, bolo nutné v zmysle § 44 OZ považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh

adresovaný žalovaným žalobcovi. Zároveň treba dodať, že v zmysle § 40 ods. 3 OZ je písomný právny
úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom ako už bolo uvedené, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu. V danom prípade sa nepreukázala skutočnosť, že by žalobca podpísal
žalovaného nový návrh. Nebolo teda možné prijať záver o tom, že by zmluva v častiach, v ktorých bolazmenená žalobcom, bola platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentne je poukazujúc na
ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 40 ods. 1 OZ vylúčené.

10) Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že určenie výšky RPMN malo vyústiť z
vyjednávania medzi zmluvnými stranami ako to tvrdil v odvolaní žalovaný. Aj keď je pravdou, že údaje
pre výpočet, ako aj spôsob výpočtu sú určené zákonom č. 129/2010 Z. z., v danej veci bolo podstatné
to, že žalovaného nový návrh zmluvy v časti RPMN nebol žalobcom bezvýhradne akceptovaný. Údaj o
RPMN môže byť pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy rozhodujúcim z dôvodu, že na jeho základe sa

spotrebiteľ pri porovnaní RPMN uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou
môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo nie. Preto je dôležité, aby bola spotrebiteľovi poskytnutá
možnosť schválenia zmeny údajov o RPMN, prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s
danou zmenou nebude súhlasiť.

11) Na základe uvedeného možno prijať záver o tom, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v

zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je nutné v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Absencia tohto jedného údaju stačila na to, aby
okresný súd považoval úver poskytnutý žalovaným žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v
konaní nebolo sporné, že žalobca žalovanému z titulu predmetného úveru zaplatil oproti istine naviac

žalovanú sumu 501,92 eur (zodpovedajúcu jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu), bolo
dôvodným jeho žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy aj s príslušným
úrokom z omeškania, ktorého počiatok a výška odvolacou argumentáciou napadnuté neboli.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní. Úspech mal žalobca, a preto má aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).