Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Cb/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205234
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617205234.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: S. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený advokátkou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou,
so sídlom Čilistovská 12, Šamorín proti žalovanému: MIMAX plus s.r.o. so sídlom Poľovnícka 394/31,
955 01 Tovarníky, IČO: 36 341 533, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN &
PARTNERS, so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 8.200 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 3.500 eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.700

eur od 11.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 8.200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.04.2017 do zaplatenia titulom
nezaplatenej faktúry č. 2017003 na sumu 4.700 eur vystavenej dňa 29.03.2017 a to za organizačnú

činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzky Borka - prvá a druhá etapa a nezaplatenej faktúry
č. 2017004 na sumu 3.500 eur vystavenej dňa 29.03.2017 a to za organizačnú činnosť spojenú s
opravnými prácami prevádzky ESO. Vo vyjadrení zo dňa 26.10.2017 žalobca uviedol, že rekonštrukcia
klubu Borka prebiehala na dve etapy a to prvá etapa v mesiacoch október a november 2016 a
druhá etapa v mesiacoch január a február 2017 a rekonštrukcia klubu ESO prebiehala v období od
novembra 2016 do januára 2017, pričom celú akciu zabezpečoval od samotnej prípravy projektov až po
realizáciu a odovzdanie na kľúč a doložil doklady týkajúce sa realizácie oboch projektov a to mailovú

komunikáciu s obchodnými partnermi, rozpočet oboch projektov ako aj fotodokumentáciu objektov
pred ich rekonštrukciou zachytávajúcu postupný priebeh rekonštrukcie. Spolupráca medzi žalobcom a
žalovaným nebola na písomnej báze, ale na báze ústnej a taktiež predložil zoznam vydaných faktúr
za predchádzajúce obdobie, ktorými dokumentoval, že pre žalovaného vykonával aj predtým podobné
služby, ktoré si fakturoval a bez problémov mu faktúry boli uhradené. Výpismi z Obchodného registra na
žalovaného a spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. dokumentoval prepojenie týchto spoločností cez
osobuH.Q.,ktorýbolspoločníkomakonateľomvobochspoločnostiach.Vovyjadrenízodňa10.01.2018

(č.l. 124) žalobca potvrdil, že nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, ale so spoločnosťou TOP
GAME GROUP s.r.o. a so zamestnávateľom nedošlo k písomnej dohode o jeho dočasnom pridelení
na výkon práce k žalovanému, pričom spolupráca so žalovaným bola na báze obchodnoprávneho
vzťahu. Uviedol, že žalovaný je prevádzkovateľom objektov, ktoré sú predmetom neuhradených faktúr.Zoznamom vydaných faktúr za obdobie od 01.01.2012 až do 31.12.2015 dokumentoval dlhoročnú
obchodnoprávnu spoluprácu so žalovaným s tým, že už predtým mu boli uhradené faktúry, ktoré sa
vyslovenetýkaliprevádzokBorkaaESOvPrievidzi.Napojednávanídňa16.01.2018žalobcavypovedal,

že pre konateľa žalovaného a jemu blízke firmy vykonával manažérsku činnosť pri rekonštrukciách
klubov a prevádzok a to prakticky od roku 2007 a následne si otvoril aj živnosť. Vymáhaná pohľadávka
sa týka rekonštrukcie klubov v Prievidzi a na základe toho boli vystavené faktúry. Pracovnú zmluvu mal
uzavretú so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o. , avšak iba formálne kvôli zákonu o hazardných
hrách, pričom v skutočnosti činnosť uvedenú v pracovnej zmluve ani nevykonával. Práce, ktoré si

fakturuje, robil na živnosť a už aj v r. 2012 takýmto spôsobom organizoval rekonštrukcie klubov a tieto
práce neboli uhradené. Odmena za túto jeho činnosť mohla predstavovať priemerne 1.200-1.600 eur
mesačne a to podľa obtiažnosti projektu. Pri týchto rekonštrukciách vystupoval ako projektový manažér
za spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. a vykonané práce si fakturoval ako živnostník, pričom faktúry
mu vždy boli preplácané okrem posledných dvoch faktúr. S konateľom žalovaného sa vždy dohodli,
pre ktorú spoločnosť vlastne vykonáva práce a účtovníčka mu aj povedala, ktorej spoločnosti má

práce fakturovať. Práce vždy fakturoval až po odovzdaní objektu a jeho otvorení s určitým časovým
odstupom. Takýmto spôsobom fungovala spolupráca dlhé roky a žalovaný to akceptoval a pokiaľ sa
aj predbežne bavili o približnej výške fakturácie, tak nemohol dopredu presne vedieť, ako dlho bude
rekonštrukcia trvať. Väčšinou spolupracoval s firmami, ktoré boli prepojené a jednalo sa o internú
spoluprácu, kde nepotreboval žiadne písomné plnomocenstvo a vlastne nepodpisoval žiadne doklady,

iba ak stavebný denník. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 žalobca predložil doklady a to zmluvy o nájme,
ktorými preukazoval, že iba žalovaný, ktorý bol nájomcom priestorov, ktoré sa mali rekonštruovať, mal
oprávnenie vykonávať v týchto priestoroch rekonštrukčné práce a poukazoval hlavne na dodatok č. 10
k zmluve o nájme medzi prenajímateľom SIDEA s.r.o. a nájomcom MIMAX plus s.r.o. , kde nájomcovi
bol udelený súhlas s vykonaním úprav a opráv predmetu nájmu vrátane stavebných úprav a opráv

na základe realizačného projektu tvoriaceho prílohu dodatku. Predloženými dokladmi preukazoval, že
prevádzkovateľom klubov, ktoré prešli rekonštrukciou bol žalovaný a iba tento môže byť pasívne
legitimovaný v súvislosti s týmito vykonanými rekonštrukčnými prácami, resp. zaplatením úhrady za tieto
práce. Poukazoval taktiež na súhlas s odpisovaním investícií a súhlas s rekonštrukciou (č.l. 183), ktorý
sa týkal prevádzky na ul. Moyzesovej v Prievidzi a predchádzajúce doklady sa týkali prevádzky na ul.

T. Vansovej v Prievidzi.

2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v odpore proti platobnému rozkazu popieral, že si
objednal u žalobcu organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami v rámci prevádzok Borka a
ESO ako aj poskytnutie týchto služieb s tým, že žalobca nepreukázal objednanie tejto činnosti a nie

je ani zrejmé, ako dospel k výške fakturovanej sumy. Vzájomná spolupráca medzi sporovými stranami
sa v minulosti týkala len poskytovaných servisných a inkasných služieb zo strany žalobcu, ktoré boli
vyfakturované a žalovaným uhradené. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2017 (č.l. 110) žalovaný uviedol,
že žalobca v čase, keď mali byť fakturované služby poskytnuté na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 19.09.2014 vykonával práce pre spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o. ako zamestnanec tejto

spoločnosti a k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu došlo na základe dohody o skončení pracovného
pomeru ku dňu 31.03.2017. na základe vzájomných obchodných vzťahov žalovaný poveril spoločnosť
TOP GAME GROUP s.r.o. zabezpečením činnosti súvisiacich s rekonštrukciou prevádzok Borka a ESO
v Prievidzi a zamestnanec tejto spoločnosti S. O. bol poverený úlohou zabezpečenia činnosti súvisiacich
s rekonštrukciou týchto prevádzok. Následne viedol komunikáciu s dotknutými osobami zúčastňujúcimi

sa na rekonštrukcii prevádzok, avšak z predložených dôkazov nevyplýva, že by si žalovaný objednal
poskytnutie fakturovaných služieb od žalobcu. Poprel ústnu dohodu so žalobcom o predmete fakturácie
a žalobca ani na základe predloženej emailovej komunikácie nepreukázal objednanie služieb žalovaným
od žalobcu. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 žalovaný poprel, že je konečným prijímateľom vykonaných
prác a skutočnosť, že žalobca bol zamestnaný ako prevádzkar nevylučuje, že by mu to neumožňovalo

vykonávať aj rekonštrukčné práce na prevádzke. Poprel obchodnoprávny vzťah so žalobcom a pokiaľ
ide o predložené doklady, tak je nesporné, že žalovaný je nájomcom nebytových priestorov v Prievidzi,
avšak prevádzkovateľom herní je spoločnosť TOP GAME GROUP s.r.o.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn.

8Cb/18/2017, 8Cb/19/2017 a 6Cb/32/2017 ako aj s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca
bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.09.2014 s nástupom do
práce dňa 20.09.2014 s tým, že bol zamestnaný ako stály dozor herne, obsluha baru a prevádzkar
s miestom výkonu práce ESO CLUB, Š. Moyzesa 429/1, Prievidza a herňa a bar Borka, T. Vansovej2701/11A, Prievidza, pričom tento pracovný pomer bol skončený dohodou zo dňa 24.03.2017 ku dňu
31.03.2017.

4./ Podľa výpisu zo Živnostenského registra žalobca v období od 01.03.2008 do 01.04.2017 podnikal
ako živnostník a okrem iného predmetom jeho podnikania boli aj prípravné práce k realizácii stavby
a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Zároveň žalobca je jediným
spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti OPTIMA SK s.r.o. so sídlom Platanova 604/26,
Tovarníky, ktorá vznikla dňa 31.12.2015 a predmetom jej činnosti okrem iného sú aj prípravné práce k

realizácii stavieb a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

5./ Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný je nájomcom nebytových priestorov na
ul. T. Vansovej v Prievidzi a na ul. Š. Moyzesa v Prievidzi, pričom prenajímateľom mu bol daný súhlas
na rekonštrukciu týchto priestorov, aby sa mohli prevádzkovať ako pohostinské zariadenia a herne a
žalobca sa podieľal na rekonštrukcii uvedených objektov od prípravy projektu a ž po jeho realizáciu a

odovzdanie priestorov na základe dohody s konateľom žalovaného , keďže už predtým podobné činnosti
pre neho vykonával aj v iných objektoch a to prakticky už od r. 2012 a tieto práce žalobca fakturoval
pre firmu, ktorá mu bola určená a faktúry mu boli preplácané. Práce fakturoval buď ako živnostník
alebo cez svoju spoločnosť OPTIMA SK s.r.o. , pričom žaloba dokladoval, že sa aktívne podieľal na
rekonštrukcii prevádzok Borka a ESO v Prievidzi, a to predložením rozpočtov týchto rekonštrukcií,

emailovou komunikáciou so subjektmi, ktoré rekonštrukciu prevádzali a taktiež aj fotodokumentáciou
ohľadom priebehu rekonštrukcie. Následne si žalobca faktúrou č. 2017003 zo dňa 29.03.2017 fakturoval
organizačnú činnosť spojenú s opravnými prácami prevádzky Borka v sume 4.700 eur, pričom faktúra
bola splatná dňa 10.04.2017 a faktúrou č. 2017004 zo dňa 29.03.2017 si fakturoval organizačnú činnosť
spojenú s opravnými prácami prevádzky ESO na sumu 3.500 eur a faktúra bola splatná dňa 10.04.2017,

pričom žalovaný uvedené faktúry neuhradil a v rámci súdneho konania menil svoju obranu s tým,
že popieral objednanie vykonaných prác u žalobcu a potom uvádzal, že tieto práce boli žalobcom
vykonávané v rámci pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o., pričom
namietal aj svoju pasívnu legitimáciu.

6./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/18/2017 sa žalobca domáha od spol. TOP GAME GROUP
s.r.o. zaplatenia sumy 1.000 eur s prísl. z titulu neuhradenia faktúry č. 2017002 zo dňa 29.03.2017,
ktorou žalovanému fakturoval konzultačnú a poradenskú činnosť súvisiacu s obchodnými vzťahmi
dodávateľovpriopraveprevádzkyCézarPiešťany,pričomobranažalovanéhobolarovnakáakovkonaní
4Cb/39/2017 s tým, že žalovaný poukazoval na pracovnoprávny vzťah so žalobcom a na pojednávaní

dňa 01.03.2017 bol vypočutý konateľ žalovaného H. Q., ktorý je zároveň aj konateľom a spoločníkom
spoločnosti MIMAX plus s.r.o. a ktorý nepopieral vykonanie prác zo strany žalobcu s tým, že okrem
pracovnej zmluvy zo dňa 19.10.2014 neexistuje žiaden iný doklad, podľa ktorého by žalobca mal
zmenené miesto výkonu práce a pracovnú náplň a následne rozsudkom zo dňa 27.03.2018 bolo žalobe
v celom rozsahu vyhovené s tým, že žalobca fakturované práce nevykonával v rámci pracovnoprávneho

pomeru u žalovaného, ale súd mal za to, že došlo medzi stranami ku vzniku záväzkovo právneho
vzťahu z ústnej zmluvy o dielo a to na základe objednávky žalovaného a vykonania objednaných prác
žalobcom. Poukázal na predchádzajúcu spoluprácu medzi sporovými stranami, spôsob uzatvárania
zmlúv a následnú fakturáciu s tým, že žalovaný nerozporoval vykonanie fakturovaných prác.

7./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/19/2017 spoločnosť OPTIMA SK s.r.o., ktorej jediným
spoločníkomakonateľomježalobcasiuplatnilaprotižalovanémuTOPGAMEs.r.o.zaplateniesumy800
eur z titulu neuhradenej faktúry č. 2016031 zo dňa 29.03.2017, ktorou pre žalovaného bolo fakturované
organizačnézabezpečeniepripojeniaadministratívnejbudovyžalovanéhonaPCO-PZSRnarovnakom
skutkovom a právnom základe ako v konaní 4Cb/39/2017, pričom na pojednávaní dňa 01.03.2017 bol

vypočutý konateľ žalovaného H. Q., ktorý potvrdil, že s S. O. spolupracoval ako s pracovníkom na trvalý
pracovný pomer, pričom ohľadom prác prebiehali ústne rokovania medzi ním a S. O. ako konateľom
žalobcu. Okrem pracovnej zmluvy so spoločnosťou TOP GAME GROUP s.r.o. nebola uzavretá so S. O.
žiadna ďalšia pracovná zmluva a k existujúcej pracovnej zmluve neboli uzavreté dodatky ani mu neboli
vystavovanécestovnépríkazyvsúvislostisozmenoumiestavýkonupráce.SS.O.savždydohodliústne

a on vždy vedel, za akú cenu práce vykonáva. A. rozsudkom zo dňa 27.03.2018 súd žalobe vyhovel
v celom rozsahu s poukazom na existujúci záväzkovo-právny vzťah z ústnej zmluvy o dielo uzavretej
medzi sporovými stranami.8./ V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 6Cb/32/2017 si spol. OPTIMA SK s.r.o. uplatnila voči žalovanému
TOP GAME GROUP s.r.o. zaplatenie sumy 2.500 eur s prísl. na základe vykonanej činnosti a služby pre
žalovaného v období rokov 2015 - 2017 a jednalo sa o viaceré faktúry na menšie sumy na tom istom

skutkovom základe ako v predchádzajúcich súdnych sporoch a aj v tomto konaní žalovaný popieral
uzavretie vzájomnej dohody o poskytnutí fakturovaných činností a služieb ako aj dohody o cene s tým,
že žalobca nepreukázal poskytnutie fakturovaných služieb. V uvedenej veci doposiaľ súdom rozhodnuté
nebolo.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 275 ods. 4 ObZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku
praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto
zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr.
odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade

je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty
rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 536 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob

jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek
tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné

dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ, platného v čase uzavretia zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká
nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 47 ods. 1, písm. a), b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer (a) zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, (b) zamestnanec je povinný podľa

pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce, vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli
dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených

v odsekoch 2 a 4.

Podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a)
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo

pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho
mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo
ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutnépodľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia
iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len "karanténne opatrenie"), d) je to nevyhnutné podľa
právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na

základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú
prácu.

Podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na

čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej
udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

Podľa § 57 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu
mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné
obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy

dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu
je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov
vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú
cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa

užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa
osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho
dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno

dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa
osobitného predpisu.

9./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 8.200 eur s
príslušenstvom je dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

pohľadávky z titulu neuhradenia faktúr vystavených žalovanému za vykonanú organizačnú činnosť
spojenú s opravnými prácami prevádzok Borka a ESO v Prievidzi, pričom žalovaný najskôr popieral
existenciu objednávky akýchkoľvek prác u žalobcu a následne nerozporoval vykonanie uvedených
prác, avšak namietal, že tieto boli žalobcom vykonané v rámci pracovného pomeru so spoločnosťou
TOP GAME GROUP s.r.o. a taktiež všeobecne namietal aj výšku fakturovanej sumy. Súd však

mal z prevedeného dokazovania za preukázané, že medzi sporovými stranami a to žalovaným ako
objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom vznikol záväzkovo-právny vzťah z ústnej zmluvy o dielo,
predmetom ktorej bola organizačná činnosť žalobcu spojená s opravami prevádzok Borka a ESO v
Prievidzi a to bez určenia ceny v zmysle § 536 ods. 3 ObZ. Žalobca mal síce uzavretú pracovnú zmluvu
s inou spoločnosťou - TOP GAME GROUP s.r.o. ako zamestnávateľom, avšak predmetná pracovná

zmluva obsahuje úplne odlišné dojednanie ohľadom náplne práce, ako aj miesta výkonu práce než sú
činnosti tvoriace predmet faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal. Z výpisu zo Živnostenského
registra vyplýva, že predmetom podnikania žalobcu ako živnostníka v spornom období keď oprava
prevádzok bola realizovaná boli okrem iného aj prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, teda činnosti, ktoré žalobca pre žalovaného pri

rekonštrukcii objektov vykonával a ktoré si následne fakturoval. Obrana žalovaného, že tieto práce boli
žalobcom vykonávané v rámci pracovno-právneho vzťahu s inou spoločnosťou nebola preukázaná a
súd ju považoval za právne irelevantnú, pretože predmetom pracovnej zmluvy žalobcu boli úplne iné
práce ako si fakturoval a žalovaný nepredložil žiadne relevantné doklady, z ktorých by vyplývalo, že
bol žalobca svojim zamestnávateľom preradený na inú prácu, prípadne že by mu bolo zmenené miesto

výkonu práce. Z prevedeného dokazovania v tomto konaní ako aj z ďalších sporov medzi žalobcom a
jeho spoločnosťou OPTIMA SK s.r.o. na strane jednej a spoločnosťami, ktoré sú osobou H. Q. ako ich
spoločníka a konateľa prepojené so žalovaným na strane druhej vyplýva, že obchodná spolupráca medzi
žalobcom a uvedenými spoločnosťami prebiehala vždy na základe ústnej dohody medzi žalobcom a
konateľomtýchtospoločností,vrámciktorejbolidohodnutépráce,ktorémalžalobcapretietospoločnosti

realizovať a taktiež bola dohodnutá cena za tieto práce, po realizácii ktorých si žalobca práce fakturoval
u tej spoločnosti, ktorá bola objednávateľom týchto prác a faktúry mu vždy boli uhradené. Žalobca
logickým spôsobom vysvetlil uvedenú spoluprácu a zo strany žalovaného neboli produkované žiadne
dôkazy, ktoré by spôsob tejto spolupráce vyvrátili a okrem toho žalobca produkoval dôkazy, z ktorýchvyplýva nielen spôsob a rozsah uzavretia dohody so žalovaným, ale aj rozsah prevedených prác
a následná oprávnenosť ich fakturácie v takom rozsahu, ako boli žalobcom fakturované, pričom zo
strany žalovaného neboli produkované žiadne konkrétne námietky, ktoré by rozporovali spôsob tejto

fakturácie a taktiež námietky týkajúce sa pasívnej legitimácie žalovaného nepovažoval súd za dôvodné,
keďže žalobca preukázal, že žalovaný v prípade oboch prevádzok bol nájomcom sporných nebytových
priestorov, v ktorých mali byť zriadené herne a zároveň žalovanému bol daný súhlas na rekonštrukciu
priestorov a pokiaľ teda ich rekonštrukcia bola realizovaná, tak žalovaný je pasívne legitimovaný na
úhradu nákladov za rekonštrukciu vykonanú žalobcom. Pokiaľ žalobca v rámci dokazovania ponechával

nazváženiesúduvýsluchkonateľažalovaného,taksúdspoukazomnazásadurýchlostiahospodárnosti
konania tento dôkazný prostriedok zamietol, nakoľko konateľ žalovaného H. Q. bol podrobne vypočutý
vo veci sp.zn. 8Cb/19/2017 a 8Cb/18/2017, pričom jeho výpoveď v rámci dokazovania v tomto konaní
bola oboznámená a súd nepovažoval za potrebné znovu vykonávať jeho výsluch prakticky na tie isté
skutkové okolnosti, ktoré sa týkali aj tohto konania.

10./ S poukazom na právnu úpravu Obchodného zákonníka, je potrebné zdôrazniť, že zmluvné
vzťahy vo všeobecnosti, a obzvlášť záväzkové zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi, podliehajú značnej
neformálnosti, ktorá je vyjadrená napríklad aj tým, že pre drvivú väčšinu zmlúv uzatváraných medzi
podnikateľmi zákon nevyžaduje písomnú formu. Pri posudzovaní predmetného zmluvného vzťahu je
preto nevyhnutné primárne vychádzať z textu zmluvy, a sekundárne je potrebné tiež prihliadať na

obchodné zvyklosti podľa § 264 Obch. zákonníka. Pri výklade prejavu vôle zmluvných strán je potrebné
zohľadniť výkladové kritériá podľa § 266 Obch. zákonníka, v zmysle ktorých sa prejav vôle vykladá podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, pritom
sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí
zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa

povaha vecí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 16/2002) .

11./ Súd preto uzatvára, že pokiaľ by obe strany zmluvu, predmetom ktorej boli práce špecifikované
vo faktúrach nepovažovali za uzavretú, tak žalobca by tieto práve nevykonával a po ich ukončení by
nevyhotovil dané faktúry a nezaslal ich žalovanému, ktorý by zase tieto práce nedovolil žalobcovi

vykonávať, keďže o ich vykonávaní a priebehu bol podľa mailovej komunikácie informovaný, nakoľko
iný právny základ vykonávania týchto prác zo strany žalovaného preukázaný nebol. Žalobca v konaní
dostatočne preukázal skutočnosť, že pre žalovaného pred sporným obchodným prípadom vykonával
obdobné plnenia, a to na rovnakom zmluvnom základe t.j. na základe ústne uzavretých zmlúv o dielo,
bezurčeniaceny,zaktorémuajžalovanýzaplatil.Žalovanývtejtosúvislostineuniesoldôkaznébremeno

svojich tvrdení, že v prípade tých predchádzajúcich zaplatených faktúr žalobcu, medzi nimi došlo k
dohode, ktorú však nedokázal konkrétne špecifikovať resp. nedokázal vôbec popísať rozdiely medzi
dojednávaním zmlúv v prípade predchádzajúcich plnení zo strany žalobcu (za ktoré mu aj zaplatil) a
plnenia resp. rokovania v prípade týchto prác, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrami tvoriacimi predmet
tohto sporu.

12./ Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom s prihliadnutím na prax, ktorú medzi sebou strany
zaviedli (ohľadom dojednávania jednotlivých ústnych zmlúv o dielo) a ktorú preukazuje výsluch žalobcu,
podporený predchádzajúcimi (žalovaným zaplatenými) faktúrami, ako aj predloženou pracovnou
zmluvouamailovoukomunikácioudospelkzáveru,žemedzistranamibolaajvprípadetýchdvochfaktúr

platne uzavretá zmluva o dielo ústnou formou, keď žalobca vykonal práce na základe zadania a pokynu
žalovaného, ktoré boli žalovanému aj odovzdané v podobe sfunkčnenia nových resp. rekonštruovaných
prevádzok Borka a ESO v Prievidzi a to bez dojednania o cene v zmysle § 536 ods. 3 ObZ. V tejto
súvislosti súd zároveň dodáva, že povinnými náležitosťami zmluvy o dielo je označenie zmluvných
strán a dohoda o predmete diela. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je aj stanovenie jej

odplatnosti, nie však určenie ceny diela (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 305/2008 zo
dňa 07.12.2009).

13./ Pokiaľ ide o samotnú výšku predmetných faktúr t.j. cenu diela, súd žalobcom vyúčtovanú cenu vo
výške 4.700 eur a 3.500 eur považoval s prihliadnutím na § 546 ods. 1 ObZ za cenu primeranú, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné diela a to opätovne aj s prihliadnutím na samotnú predchádzajúcu prax
sporových strán, keď z výpovede žalobcu mal za preukázané, že obdobné práce boli fakturované cenou
1.200 - 1.600 eur mesačne. Keďže žalovaný nerozporoval rozsah vykonaných prác, ani dobu ich trvania,
tak súd mal za to, že fakturované sumy sú primerané týmto vykonaným prácam a preto podanej žalobevyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.200 eur spolu s úrokom z
omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku určeným podľa § 369 ods. 2 ObZ a to odo
dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr t.j. od 11.04.2017.

14./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).