Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222806
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116222806.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: L. S., W..

XX.XX.XXXX,bytomV.XX,Prešov,protižalovanému:Endepro,s.r.o.,vlikvidácii,s.r.o.,IČO:35805731,
sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, právne zastúpeného RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, za účasti osobitného subjektu na strane
žalobkyneZdruženieBrániťsaoplatí-BSO,sosídlomPotočná37,Prešov,IČO:42379083,ozaplatenie
990 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 990 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 990 eur od 23.12.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
1.10.2015 poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu má zákazník
počas trvania zmluvy nasledovné výhody:

a) telefonické upozornenie na omeškanie s uhradím sumy splatnej podľa tejto zmluvy,
b) možnosť požiadať o podporu o poskytnutie informácie prostredníctvom zákazníckej telefonickej
linky 0850 111 104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii
v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk a to v
súvislosti s poskytovanou informáciou o úvere a o právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy,
c) možnosť získať duplikát dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade jej straty, alebo poškodenia,
d) možnosť získať evidenciu platieb ako pomôcku na vedenie záznamov v platbách podľa tejto zmluvy,
e)záväzokProvidentuzdržaťsauplatnenianárokunanezaplatenúčasťdlžnejsumyvdedičskomkonaní

ak dôjde k smrti zákazníka je neprijateľná.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí služby Komfort úveru č.
XXXXXXXXX zo dňa 1.10.2015 v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa
odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 845,10 eur. Zákazník sa zaväzuje splatiť
túto odmenu v 60. pravidelných splátkach a to v 59. týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo
výške 14,09 eur a poslednú splátku vo výške 13,79 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru

uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere,“ je n e p r i j a t e ľ n á .

V. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

VI. Žalobkyni a osobitnému subjektu na strane žalobkyne sa náhrada trov konania n
e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 09.11.2016 domáhala voči žalovanému (pôvodne
Provident Financial s.r.o.) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 990 eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne z istiny odo dňa 23.04.2016 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 01.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „ZSU“). Žalovaný jej poskytol úver vo výške 1.500 eur. Zároveň
došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej zaplatila za službu žalovaného
spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 845,10 eura. Spolu zaplatila žalovanému za 1.500

eur podľa karty splátok sumu 2.490 eura. Bezdôvodné obohatenie je 990 eura. Ďalej uviedla, že ZSU
neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobkyňa k žalobe ako dôkaz priložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.10.2015, zmluvu

o poskytnutí služby Komfort zo dňa 01.10.2015 a evidenciu platieb.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu ...(dopĺňa sa podľa dohody so zákazníkom)
týždňov a termín konečnej splatnosti je siedmy deň ... týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedeného je

podľa neho zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje tak dĺžku trvania úverového vzťahu, ako aj presný a
nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9
ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu
konečnej splatnosti, pričom „termín“ a „dátum“ nie sú synonymami. Poukázal na prílišný formalizmus.
Ďalejpoukázalnato,žejeabsolútnedostatočné,akzmluvaospotrebiteľskomúvereobsahujevyčíslenie

istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými
sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Pozornosť upriamil na smernicu 2008/48/ES, ktorá
zaviedla tzv. maximálnu harmonizáciu, pričom v čl. 10 tejto smernice je presne stanovené, aké náležitosti
má zmluva o spotrebiteľskom úvere mať. Toto ustanovenie smernice neuvádza žiadne také vytýkané
požiadavky na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona

č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C 42/15. Navrhol žalobu
zamietnuť.

5. Žalobkyňa v replika poukázala na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 435/2015 a Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co 142/2016.

6. Uznesením zo dňa 14.08.2018 pribral súd do konania osobitný subjekt na strane žalobkyne Združenie
Brániť sa oplatí - BSO.

7. Osobitný subjekt na pojednávaní vzal žalobu v časti úroku z omeškania od 23.4.2016 do 9.11.2016

späť. Ďalej uviedol, že náhradu trov konania nežiada.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, zmluvou poskytnutí služby Komfort, evidenciou platieb, oznámením o vstupe
osobitného subjektu do konania, uznesením, ktorým bol pribratý osobitný subjekt na strane žalobkyne

do konania, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Strany konania uzatvorili dňa 01.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať 60 týždenných splátkach po 32,76 eura, posledná splátka 32,48 eura. V zmluve je uvedené

RPMN vo výške 62,21 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 33,96 %. Celková čiastka, ktorú bola
povinná žalobkyňa zaplatiť predstavovala 1.965,32 eura. Strany si zároveň dohodli úrokovú sadzbu vo
výške 23,74 %.

10. V zmluve je stanovený poplatok za garantovanú službu vo výške 238,02 eura. Podľa

bodu 4. obchodných podmienok za poplatok za garantovanú službu sa žalovaný zaväzuje prezákazníka zabezpečovať nasledovné: telefonické upozornenia na omeškanie s uhradením sumy
splatnej podľa tejto zmluvy, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom
zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú

zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk , a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach
zákazníka podľa tejto zmluvy, možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade
ich straty alebo poškodenia, možnosť získať evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov
o platbách podľa tejto zmluvy, záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť

dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka.

11. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzatvorili strany aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort,
podľa ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi
celkovú odmenu vo výške 845,10 eura. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných
splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 14,09 eura a poslednú

splátku vo výške 13,79 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena zohľadňuje
odplatu pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá na
úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste, ktoré mu vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí

prevzatie tejto sumy a zodpovedajúcej úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa
zmluvy o spotrebiteľskom, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov
vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena
pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa.

12. Z karty splátok - evidencie platieb vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom 2.810,42
eura, pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej splátky,
sumy a zostatku dlhu. Tento zostatok dlhu je uvedený ku dňu 19.09.2016 vo výške 320,42 eur. Pokiaľ
ide o počet návštev zamestnanca žalovaného je ich evidovaných 14, a to dňa 09.10.2015, 13.11.2015,
17.12.2015, 14.01.2016, 16.02.2016, 16.03.2016, 19.04.2016, 22.04.2016, 23.05.2016, 25.06.2016,

04.07.2016, 26.07.2016, 22.08.2016 a 19.09.2016.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14.Podľa§52ods.1,2,3,4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvorenia

zmluvy o úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ a medzi nimi
pod písm. t/ je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v

prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSU“). Tento právny
predpis v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o

spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok,

21. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka , osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá
nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti..

25. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

26. Podľa § 567 ods.1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia
takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.27. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka

používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou

za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo

dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné,
nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o
nákupných podmienkach.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú

zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

31. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

32. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu
alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo

vzťahu k
a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,
b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho

zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku,

d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a

vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.33. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

37. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38.SúdlustráciouvobchodnomregistrivedenýmMSSRzistil,žespoločnosťProvidents.r.o.vstúpiladňa
1.3.2018 do likvidácie (zverejnené dňa 4.4.2018), pričom po dobu likvidácie používa obchodné meno
Endepro, s.r.o. v likvidácii.

39. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný

ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.

40. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia

vo výške 990 eur.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ ide o
vydanie bezdôvodného obohatenia, tak vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri
podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce nachádza, že konečným
dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po

dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje
za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť
úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.
proti Klára Bíroová uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok
dopracovaťkpresnémudňukonečnejsplatnosti.Niejeanizrejmé,čisplatnosťzačínaplynúťnasledujúci
deň po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo už v deň uzavretia predmetnej zmluvy, a teda
aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ nemôže jednoducho zistiť konečnú splatnosť

úveru.

42. Preskúmaním predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd tiež zistil, že súčasne so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o poskytnutí služby Komfort. Ide o akcesorickúzmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého
úveru. Vznik zmluvy o poskytnutí služby Komfort je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Súdu je z vlastnej činnosti známe,

že obchodní zástupcovia žalovaného v iných konaniach vedených na tunajšom súde vypovedali, že
zmluva o poskytnutí služby Komfort bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. sp. zn.
29Csp 153/2016 /kde boli strany sporu totožné/, 10Csp 104/2017, 20Csp/86/2016, 11Csp 86/2016, 11C
22/2014). Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru
- vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto

podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
sospotrebiteľskýmúverom,atedaajdoročnejpercentuálnejmierynákladov.Nesprávneuvedenieúdaja
o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol
uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

43. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru
súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať

všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových
či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte
neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve

údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe,
že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú
prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako
to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú
RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie

žalovaného za nekalosúťažné konanie (nekalá obchodná praktika) a v rozpore s dobrými mravmi, keď
neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak
úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa
pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

44. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujú
podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom
rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že podľa jeho
názoru žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým,
systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v

zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve
v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto
snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve
musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z
formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky

spomínané komponenty.

45. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.4.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018, v zmysle ktorých „úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo

transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2
Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,

teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia

dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2
písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať

tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“.

46. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.10.2015 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. f) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa.

47. Súd vychádzal zo záveru, že žalobkyni bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý
úver vo výške 1.500 eur, pričom táto žalovanému poukázala úhrady v celkovej výške 2.490 eura
(2.810,42 eura - 320,42 eura). So zreteľom na uvedené mal súd za to, že žalovaný sa teda na úkor

žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 990 eur, ktorú je povinný žalobkyni vydať.

48. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, rozhodnutím súdu a ani nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade
žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému
(22.12.2016), a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal
súd žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 23.12.2016 do
zaplatenia. Keďže žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania už od 23.04.2016, žalobu v prevyšujúcej
časti súd zamietol.

49. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v časti úrokov z omeškania od 23.04.2016 do 09.11.2016 zo
strany osobitného subjektu, súd poukazuje na to, že osobitnému subjektu nepatria úkony disponujúce
predmetom konania. Ak teda osobitný subjekt žalobu nepodal, nemôže ju vziať (ani čiastočne) späť.

50.Vsúlades§298CSPposudzovalsúdaj(ne)prijateľnosťzmluvnýchpodmienok.Vovzťahukpoplatku
za garantovanú službu, súd poukazuje na to, že daný poplatok za garantovanú službu je v zmluve o
spotrebiteľskom úvere stanovený pevnou sumou vo výške 238,02 eura. Možno konštatovať, že sa jedná
v podstate o poplatok za správu úveru, ktorý nie je transparentný a naviac je od 10.6.2013 zákonom
zakázaný (§ 9 ods. 10 ZoSÚ). Žalovaný tento poplatok žiada aj za také úkony, ktoré je povinný aj

bez poplatkov vykonávať v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere. Pokiaľ ide o evidenciu platieb
ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, táto slúži len potrebám žalovaného, čo vyplýva aj zo
zmluvných podmienok, pretože záznamy do nej vpisuje len poverený zamestnanec žalovaného alebo
jeho obchodný zástupca a je majetkom spoločnosti. Na začiatku zmluvného vzťahu nie je naviac ani
zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej z uvedených služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že spotrebiteľovi

žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle zmluvy povinný poplatok zaplatiť. Navyše podľa názoru
súdu stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť
náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním upomienky, vyhotovením duplikátov
zmluvných dokumentov, atď. Predmetné ustanovenie zmluvy o poplatku za garantovanú službu tak
vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na koncepciu a samotnú výšku poplatku.

51. Súdu je tiež z jeho činnosti známe, že výška poplatku za garantovanú službu sa odvíja od výšky
poskytnutého úveru. Poplatok za garantovanú službu, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však
nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa týmto pomerne
sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj

keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje
úrok. Poplatok 238,02 eura predstavuje 15,87 % z úveru. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v
rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a 3 ods.
1 OZ.52. Spotrebiteľ by mal platiť poplatok za dodané skutočné plnenie (tzv. teória skutočného plnenia), musí
byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie

sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497
Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito a transparentne a rozhodne nebol individuálne

dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyne). Z uvedených dôvodov
súd považoval administratívny poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

53. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v zmluve o poskytnutí služby komfort, odmena za službu v nej
uvedenú bola stanovená vo výške 845,10 eur. Ako už súd vyššie uviedol (bod 42), žalobkyňa na to,

aby dostala finančné prostriedky v okamihu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo je prioritným
záujmom spotrebiteľov žiadajúcich o úver) musela uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí služby komfort.
Nemožno preto pripustiť obídenie ochrany spotrebiteľa tým, že sa forma splácania úveru vyčlení do
samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá by práve
preto, že nie je súčasťou textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemala podliehať kontrole v rámci

ochrany spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto
prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. V prípade zmluvy o poskytnutí služby komfort ide totiž
o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je predovšetkým spôsob
splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný
výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia

§ 53 ods. 1 OZ, dodávateľ by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné
zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej
takejtozmluvebyzmluvnápodmienkabolahlavnýmpredmetomplnenia,čobyznemožňovaloposúdenie
jej neprijateľnosti. Takýto výklad nepochybne by bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej
úpravy.

54. Zmluvu o poskytnutí služby komfort teda vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno
posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena
podľa tejto zmluvy (ako to už súd vyššie uviedol), čo vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia

do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska
jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený
v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz
klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež pri nekalých

obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Nezahrnutie odmeny zo zmluvy o
zabezpečení splátok do RPMN možno teda považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona
zakázaná, a preto je potrebné vysloviť aj neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

55. Tak zmluva o poskytnutí služby Komfort, ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých

obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne
dojednané. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na znenie citovaného ustanovenia § 567 ods. 1 OZ,
v zmysle ktorého sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa nedohodnú
inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Súdny dvor v bode 68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako

uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú
nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba
predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie
dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže
vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo

zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho
sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriekpožiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla
aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či
predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne

očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“

56.Jezrejmé,žeodmenazavýbersplátokpredstavujeviacako50%poskytnutéhoúveru(845,10euraz
1.500 eur predstavuje presne 56,34 %) a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok.
Výška odmeny je neprimeraná, nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd

poukazuje na vyššie uvedené závery o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška
sa tak isto odvíja od výšky úveru. Pritom len 5 % z každej inkasovanej týždňovej splátky (čo je súdu
známe z jeho úradnej činnosti napr. sp. zn. 29Csp 153/2016) predstavovalo reálne náklady žalovaného s
realizáciouvýberovvoformeprovíziepreobchodnéhozástupcu.Odplatabolaurčenávovýške56,345%
zo sumy poskytnutého úveru bez ohľadu na prejdenú trasu obchodného zástupcu, čo taktiež podporuje
tézu o získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľa v priamej úmere od výšky poskytnutého úveru a

nie od reálnych nákladov žalovaného. Súd preto považoval za právne dôvodné vysloviť neprijateľnosť
citovaných zmluvných podmienok.

57. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na spojenie prejednávanej veci s konaním vo veci sp. zn. 29Csp
153/2016, ktoré medzi stranami začalo skôr, k tomu súd uvádza, že o spojení konaní rozhodne ten

sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Nakoľko ku dňu konania pojednávania nebolo v konaní sp. zn.
29Csp 153/2016 rozhodnuté o spojení veci, súd z dôvodu hospodárnosti vec prejednal a rozhodol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobkyňa bola, pokiaľ ide o istinu, úspešná v celom rozsahu, a preto
by jej mal patriť nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Nakoľko si však žalobkyňa náhradu
trov konania neuplatnila, zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd jej nárok na náhradu trov konania

nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá nárok na náhradu trov konania.

62. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vecčodoobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Aktakéhoustanovenianiet,súdprejedná

a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

63. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

64. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

65. V priebehu konania bol do konania na stranu žalobkyne pribratý osobitný subjekt, ktorý vystupoval na
ochranu práv žalobkyne. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva osobitného
subjektu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky použil ustanovenie § 259 CSP v spojení
s § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne

povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Súd má za to, že aj osobitný subjekt je potrebné považovať
za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s ochranou práv strany, a z toho vyplýva aj
právo osobitného subjektu na ich náhradu. S ohľadom na skutočnosť, že si osobitný subjekt na strane
žalobkyne výslovne nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.