Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203179
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114203179.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobkyne B. Y., nar. XX.XX.XXXX,

štátnej občianky SR, bytom J., J. XXXX/XX, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko,
advokát, spol. s r. o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 146/1, IČO 36 860 654 proti žalovanému
E. M., nar. XX.XX.I., štátnemu občanovi SR, bytom V., E. XXX/X, právne zast. advokátom JUDr. Matejom
Valjentom, so sídlom Partizánske, Jesenského 232 o zaplatenie 15.453,12 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu

15.453,12 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 06.09.2013 do zaplatenie a všetky
trovy konania. V žalobe uviedla, že dňa 27.10.2009 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere zo
dňa 27.10.2009 spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Veriteľ, žalovaný,
poskytol na základe písomnej žiadosti dlžníka a Zmluvy o úvere úver vo výške istiny 12.400,- Eur.
Výška ročného úroku za poskytnutie úveru na základe tejto zmluvy je vo výške 35,832 %, t.j. 2,986
% mesačne. Súčasne sa zaviazala splácať veriteľovi každý kalendárny mesiac splátku úveru vo výške
380,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej "RPMN") poskytnutého úveru predstavuje 42,14

%. Na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa záložca zriadil v prospech veriteľa záložné právo
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. J. a to k bytu č.. na 6 - tom poschodí, súp. č. 1171, druh
stavby: 5XX, popis stavby: obytný dom XX, vchod č. X postavený na parc. č. XXXX/X, spoluvlastnícky
podiel vo výške 68/2070 na spoločných častiach a zariadeniach domu so súp. č.. zastavané plochy a
nádvoria o výmere 575 m2 ako parcela registra "C", k. ú. J. na liste vlastníctva č. XXXX. G. 4.6.2010
žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o predčasnej splatnosti pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere zo dňa 27.10.2009 a výzvu na úhradu zostatku úveru s príslušenstvom. Vyzval ju na úhradu

sumy vo výške 12.390,26 Eur ako zostatok istiny, (keďže zaplatila prvú splátku zo dňa 27.11.2009
vo výške 380,- Eur), 16,385,67 ako zostatok príslušenstva, 60,- Eur za administratívnych nákladov
a zmluvnej pokuty vo výške 341,29 Eur (vo výške 0,18 % denne za omeškanie s úhradami), všetko
vyčíslené ku dňu 04.06.2010. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný uzatvoril vyššie uvedené zmluvy v rozpore
s dobrými mravmi, pretože nemal oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti v predmete podnikania,
keďže zmluvu o úvere uzatvoril ako fyzická osoba bez uvedenia identifikačného čísla a uplatňoval si
pritom odplatu v rámci RPMN vo výške 42,14 %, ktorá bola neprimerane vysoká. Dôvodila, že v § 497

a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. sa neuvádza, že subjekt uzatvárajúci zmluvu o úvere môže zahrnúť
do zmluvy o úvere aj RPMN. RPMN môžu zahŕňať do zmlúv len banky a splátkové spoločnosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v predmetnej veci ide o zmluvu o úvere uzatvorenú podľa
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení. Pokiaľ žalovaný uplatňuje RPMNmusel byť podnikateľom tak, ako to uvádza ustanovenie § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Keďže žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba a uplatňoval si pritom odplatu ako RPMN, je táto zmluva o
úvere a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam neplatná, pretože odporuje zákonu podľa

§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákona v súvislosti s § 267 ods. l zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka keď ustanovenie § 499 zákona č. 513/1991 zb. je kogentným ustanovením.
Ďalej zdôraznila, že žalovaný dojednal úrok v zmluve o úvere v rozpore s dobrými mravmi, keďže
výška ročného úroku za poskytnutie úveru je vo výške 35,832 % zo sumy 12.400,- Eur za obdobie
27.10.2009 do 27.10.2019. Podľa tabuľky vychádzajúcej z webovej stránky Národnej banky Slovenska

priemerné úrokové miery vykazované domáci úverovými inštitúciami /podľa harmonizovanej metodiky,
ktorá je v súlade s Nariadením (EC) No 63/2002 ECB/ bola za rok 2009 v mesiaci október, pre
spotrebiteľské a ostatné úvery nad 5 rokov vo výške úrokov 14,9175 %, úrok vo výške 35,832 % je
neprimerane vysoký, prieči sa dobrým mravom a vytvára nerovné postavenie účastníkov a podmienky
na neodôvodnené vysoké obohatenie veriteľa, s tým, že za desať rokov by žalobkyňa vrátila žalovanému
sumu o viac ako dvakrát väčšiu ako si požičala. Podľa MS SR je "úžera" považovaná nad 30% alebo

dvojnásobok priemernej úrokovej miery bankových spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného sa
domáha neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
27.10.2009, pretože žalovaný nemal oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti v predmete podnikania,
keďže uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba a uplatňoval si pritom odplatu v rámci RPMN vo výške
42,14 %, ktorá bola neprimerane vysoká a stanovil výšku úrokov, ktorá je typická v prípade "úžery".

Žalovaný postupoval nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale taktiež jeho konanie odporuje zákonu,
čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dodala, že na Okresnom súde Považská
Bystrica prebiehal pod sp.zn. 10C/163/2011 spor o určenie neplatnosti tejto Zmluvy o úvere a Zmluvy
o zriadení záložného práva. Po tom čo došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby dňa 14.01.2013 za účelom
uspokojenia pohľadávok VÚB , a.s. Bratislava formou notárskej zápisnice N 114/2013, Nz 1060/2013 zo

dňa 14.01.2013, keď dražba bola úspešná a žalovaný ako druhý záložný veriteľ si prihlásil pohľadávku a
zvýťažkudobrovoľnejdražbymubolauhradenápohľadávkavydanímfinančnýchprostriedkov.Žalovaný
deklaroval, že má záujem len na vrátení 12.000,- Eur, pričom mu bolo vyplatené i 15.453,12 Eur navyše
z titulu neplatných zmlúv. Žalobkyňa žalovaného vyzvala na vrátenie týchto finančných prostriedkov dňa
30.08.2013 pričom si odpočítala svoj dlh voči nemu vo výške 12.000,- Eur a záväzok zaplatiť mu trovy

514,92 Eur na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9.7.2013 (v uvedenom
konaní).

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uplatnil si
náhradu trov konania. Uviedol, že zo žaloby nevyplývajú skutočnosti, že by Zmluva o úvere a Zmluva o

zriadení záložného práva trpeli takými vadami, ktoré by boli spôsobilé privodiť ich absolútnu neplatnosť,
sú určité a zrozumiteľné, uzatvorené slobodne a vážne, obsahujú práva a povinnosti účastníkov týchto
právnych úkonov, ktoré by mali byť dodržiavané a rešpektované príp. je dôvod len na ich čiastočnú
neplatnosť. Žalovaný svoju základnú povinnosť a to poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky za
dohodnutý úrok na dohodnutú dobu splnil, avšak práve žalobkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce zo

Zmluvy o úvere neplnila. Žalobkyňa ničím konkrétne nepodložila, v čom by mali byť Zmluva o úvere
a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko všetky
jej argumenty vyplývajú z ničím nepodložených argumentov, ktoré sú len vo všeobecnej rovine bez
konkrétnej aplikácie na konkrétne ustanovenia uvedených zmlúv. Pri podpise zmlúv žalobkyňa s ich
obsahom súhlasila, čo vyjadrila svojim vlastnoručným podpisom. V prípade, ak žalobkyňa považovala

výšku zmluvných úrokov za neprimeranú resp. niektoré ustanovenia zmlúv za neprijateľné, mohla
sa obrátiť so svojou žiadosťou o poskytnutie úveru na niektorý z bankových subjektov, ktoré úvery
tiež poskytujú, avšak za oveľa prísnejších podmienok pre klientov, pričom tiež vyžadujú od dlžníkov
primerané zabezpečenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobkyňa si musela byť
vedomá toho, že poskytnutie úveru fyzickou osobou za podstatne výhodnejších podmienok na druhej

strane prináša zo sebou prísnejšie dojednania zmluvných podmienok. Zmluvu o úvere môže uzatvoriť
aj fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda neobstojí tvrdenie žalobkyne, že fyzická osoba - nepodnikateľ
nemôže požadovať úroky za poskytnutie úveru.

3. Nejde o žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, ide o zmluvu uzatvorenú medzi dvoma fyzickými osobami,

na ktorú sa samozrejme vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch.
Aj keď zmluva nesie názov " Zmluva o úvere", je nepochybné, že bola uzatvorená medzi dvoma
fyzickými osobami a pri poskytnutí finančných prostriedkov možno dohodnúť úrok za poskytnutie
úveru , označenie a forma zmluvy je v tomto prípade právne irelevantná, a preto neobstojí tvrdeniežalobkyne o tom, že žalovaný nemá právo na úrok za poskytnutie finančných prostriedkov z dôvodu,
že nie je podnikateľom. Žalovaný ako veriteľ nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale
finančné prostriedky požičal žalobkyni ako fyzická osoba. Žalobkyňa prevzatie finančných prostriedkov

nespochybňuje, ani skutočnosť, že predmetné právne úkony uskutočnila slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, nenamieta, že by tieto právne úkony uskutočnila v tiesni. Žalovaný má za to, že medzi
dvoma fyzickými osobami dohodnutý úrok v uvedenej výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nie je
neprimeraný a ani nezákonný a nie je žiadny dôvod tento úrok modifikovať. Žalovaný sa osobne stretol
so žalobkyňou, ktorá ho požiadala o požičanie finančných prostriedkov, dohodli si podmienky úveru,

splatnosť, výšku splátky a a samozrejme aj úrok za poskytnutie úveru. Nakoľko žalobkyňa uhradila len
jednu dohodnutú splátku úveru, k úhrade pohľadávky došlo až z výťažku dobrovoľnej dražby, ktorú
uskutočnil prednostný záložný veriteľ a nie žalovaný, ktorý si len prihlásil (uplatnil) svoju pohľadávku.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, že žalovaný si neoprávnene uplatňuje ročnú percentuálnu mieru nákladov,
RPMN je len informatívny údaj, ktorý pre dlžníka uľahčuje spôsob porovnania viacerých ponúk, žalovaný
chcel len poskytnúť informáciu o tomto ukazovateli, nejde o podstatnú náležitosť predmetnej zmluvy.

Poukázal na rozsudok KS v Prešove spis. zn. 3Co/67/2008 zo dňa 10.12.2008 a OS Liptovský Mikuláš
spis. zn. 7C/9/2009 zo dňa 28.01.2010.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne Mgr. Y. C. K., oboznámil Zmluvu o
úvere vrátane splátkového kalendára, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, návrh na
mimosúdne riešenie, Notárska zápisnica o osvedčení priebehu dražby, Rozsudok OS Považská Bystrica

spis. zn. 10C/163/2011, oznámenie o rozdelení výťažku dražby, oznámenie o predčasnej splatnosti,
výzvu žalobkyni, správu Laugofinanc s.r.o. zo dňa 01.04.2013, výdavkový a príjmový pokladničný doklad
zo dňa 27.10.2009, Formulár o Zmluvných podmienkach zo dňa 26.10.2009, správu Okresného úradu
Púchov - kópiu originálu LV XXXX k. ú. J. vrátane kópií zo B. Z. zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX,
návrhnavýmazzáložnéhoprávazkatastranehnuteľnostízodňaXX.XX.XXXX,výpiszoživnostenského

registra žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

5. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že požiadala žalovaného ako fyzickú osobu o finančné prostriedky.
Oboznámila ho, že má pôžičku od VÚB,a.s, od Pohotovosti a potrebuje pre Laugofinanc na vyplatenie
úveru sumu 9.000,- Eur. Dohodli sa, že jej požičia sumu 12.400,- Eur. U notárky podpísali Zmluvu

a v kaviarni v Púchove, jej žalovaný odovzdal sumu 2.400,- Eur v hotovosti, na sumu 9.000,- Eur
jej dal príjmový lístok s obsahom, že uvedená suma bola vyplatená Laugofinanc, s.r.o., s tým, že za
sprostredkovanie si ponecháva 1.000,- Eur, o čom žiadny doklad spísaný nebol. Pred podpisom zmluvy
si ju nemala čas prečítať, prečítala ju až po jej podpise. Príjmový pokladničný doklad ako doklad
o prevzatí sumy 12.400,- Eur podpísala, pretože si myslela, že to tak má byť. Poprela, že by ona

vyplatila Laugofinc, s.r.o. svoj dlh osobne, alebo že dala splnomocnenie žalovanému na jeho zaplatenie.
Žalovaný ho vyplatil sám. Keď nezohnala prácu, ktorá by jej umožňovala splácať splátky a žalovaný ju
"uháňal" so splácaním, navštívila právnika, dozvedela sa, že zmluva je neplatná. V čase uzavretia v
roku 2009 vykonávala živnosť, ale nedarilo sa jej. Hľadala si prácu, bola v tiesni, je vdova.

6. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že na základe telefonickej požiadavky sa stretol so žalobkyňou,
ktorá ho písomne požiadala o poskytnutie finančných prostriedkov. V žiadosti uviedla, že je podnikateľka
a má príjmy. Informovala ho len o pôžičkách od VÚB, a.s. a Laugofinanc, s.r.o., od Pohotovosti a ďalších
nie. Podstúpil riziko, a za rovnakých podmienok ako mala v Laugofinanc, mesačne s úrokom 3 %,
jej poskytol dojednanú sumu. Predtým ako boli úradne overené podpisy mala dosť času na prečítanie

zmluvy, táto nie je napísaná drobnými písmenami, je čitateľná. Dohodli sa na sume 12.400,- Eur, ktoré
si žalobkyňa prevzala a vyplatila si svoj dlh spoločnosti Laugofinanc, s.r.o. O tomto bol spísaný príjmový
pokladničný doklad. Nie je pravdivé tvrdenie, že Laugofinanc bol vyplatený deň pred uzavretím zmluvy.
Návrh Zmluvu o úvere zo dňa 27.10.2009 ako i formulár zmluvných podmienok Zmluvy o úvere zo dňa
26.10.2009 nechal vypracovať on. Ešte pred uzavretím zmluvy asi dvakrát navštívil žalobkyňu takže

vedela o zmluvných podmienkach. Vo formulári síce uviedol, že žalobkyňa má "práva spotrebiteľa podľa
§ 7 zákona", ale nie je právnik a zmluva o pôžičke sa mu javila ťažšie uplatniteľná.

7. Z výsluchu svedkyne Mgr. VA.ej K., konateľky Z., s.r.o ku dňu XX.XX.XXXX vyplynulo, že pokiaľ ide o
úhradu úveru poskytnutého žalobkyni, v roku XXXX sa prijímala hotovosť od dlžníka, keď ju predložil

za účelom úhrady dlhu. Následne bola vystavená listina, (ľudovo nazývaná) kvitancia, potvrdenie o
úhrade dlžnej sumy, ktorá predstavovala i návrh na výmaz záložného práva pre evidenciu nehnuteľností.
Spravidla sa vystavovala v deň, keď k úhrade došlo, max. o deň, dva neskôr. Návrh na výmaz sa
posielal poštou alebo sa dal dlžníkovi príp. osobe ktorá ho zastupovala. Nevie sa vyjadriť či dlžnú sumu9.000,- eur vyplácala priamo žalobkyňa alebo bola niekým zastúpená. Potvrdila, že podpis na návrhu
na výmaz záložného práva je jej vlastný, ale či ho posielala poštou alebo osobne priniesla na kataster
do Púchova príp. bol odovzdaný žalobkyni už si nepamätá. Predložila výdavkový pokladničný poklad

zo dňa 27.10.2009.

8. Dňa 27. 10. 2009 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o úvere podľa
§ 497 a nasl. Obch. zák. V článku II., bod 1 Zmluvy je uvedené, že žalovaný poskytol žalobkyni na
základe jej písomnej žiadosti úver vo výške 12 400,- Eur. Zmluvné strany sa v čl. II, bod 1 dohodli, že

výška ročného úroku za poskytnutie úveru na základe tejto zmluvy je 35,832%, t. j. 2,986% mesačne.
Žalobkyňa sa Zmluvou zaviazala splácať veriteľovi úver spolu s dohodnutým úrokom za poskytnutie
úveru formou pravidelných mesačných splátok úveru, pričom v jednotlivých mesačných splátkach boli
zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a splátka istiny. Žalobkyňa sa zaviazala splácať žalovanému každý
kalendárny mesiac splátku úveru vo výške 380,- € a to v lehotách uvedených v splátkovom kalendári,
ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy. Prvá splátka úveru vo výške 380,- Eur bola splatná dňa

27. 11. 2009, splatnosť poslednej splátky úveru vo výške 321,61 Eur bola dohodnutá na deň 27. 10.
2019. Ročná percentuálna miera nákladov /ďalej len RPMN/ poskytnutého úveru predstavovala podľa
Zmluvy o úvere 42,14%. V čl. II, bod 2 sa žalobkyňa zaviazala splatiť žalovanému poskytnutý úver
za podmienok a spôsobom uvedeným v Zmluve podľa splátkového kalendára. V prípade predčasnej
splatnosti poskytnutého úveru z dôvodov uvedených v čl. VII tejto Zmluvy alebo na základe požiadavky

žalobkyne, sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi príslušenstvo úveru - dohodnuté úroky za celú
dobu splatnosti úveru uvedené v čl. III, bod 1 tejto Zmluvy /t. j. do 27. 10. 2019/, okrem prípadu ak
veriteľ rozhodne o znížení dohodnutých úrokov podľa čl. VII, bod 6 tejto Zmluvy. V čl. II, bod 4 žalobkyňa
vyhlásila, že potvrdzuje, že pri podpise tejto Zmluvy o úvere prepočítala a prevzala od žalovaného v
hotovosti peňažné prostriedky vo výške 12 400,- Eur. Podľa čl. XI. bod 1 Zmluva nadobudla platnosť

a účinnosť podpísaním zmluvnými stranami.

9. Dňa 27. 10. 2009 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa ako záložca Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151b a nasl. Obč. zák. V čl II. bod 1 tejto Zmluvy na
zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa / žalovaného/ voči dlžníkovi / žalobkyni / vyplývajúcich zo

Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 27. 10. 2009 zriadila žalobkyňa v prospech žalovaného záložné právo,
a to k nehnuteľnostiam špecifikovaným pod 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

10. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.10.2009 vyplynulo, že uvedený deň žalovaný
vyplatil žalobkyni sumu 12.400,-Eur, čo potvrdila svojim podpisom. Z príjmového pokladničného dokladu

zo dňa 27.10.2009 vyplynulo, že uvedený deň žalobkyňa prijala od žalovaného sumu 12.400,-Eur,
čo potvrdila svojim podpisom. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.10.2009 vyplynulo,
že uvedený deň vyplatila žalobkyňa spoločnosti Laugofinanc, s.r.o. sumu vo výške 9.000,- Eur, čo
žalobkyňa potvrdila svojim podpisom.

11. Oznámením žalovaného zo dňa 4. 6. 2010 vyhlásil žalovaný predčasnú splatnosť istiny úveru ako
aj celého príslušenstva úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere zo dňa 27. 10. 2009. Poukázal
na to, že odo dňa platnosti a účinnosti Zmluvy nastala splatnosť celkom 7 splátok úveru, pričom k 4.
6. 2010 evidoval žalovaný úhradu len v poradí 1. splátky úveru, ostatných 6 splatných splátok úveru
neboli uhradené, a to ani len čiastočne. Žalovaný poukazujúc na čl. VII. bod 1 Zmluvy oznámil predčasnú

splatnosť istiny a príslušenstva úveru. Zároveň vyzval žalobkyňu na zaplatenie zostatku úveru vo výške
12 390,26 Eur, zostatku príslušenstva úveru vo výške 16 385,67 Eur, administratívnych nákladov vo
výške 60,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,18% denne vo výške 341,29 Eur. V oznámení uviedol,
že odpúšťa žalobkyni 50% dohodnutého príslušenstva úveru. Preto vyzval žalobkyňu na zaplatenie 29
177,22 Eur, a to po odpočítaní 50% príslušenstva úveru.

12. Dňa 14. 1. 2013 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľností žalobkyne, ktoré boli predmetom
zálohu podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27. 10. 2009, a to za účelom uspokojenia
pohľadávok VÚB a. s., Bratislava. Po vykonaní dobrovoľnej dražby bola žalovanému doručená notárska
zápisnica č. X.3 zo dňa 14. 1. 2013, podľa ktorej bola dražba úspešná a došlo k predaju predmetných

nehnuteľností. V dobrovoľnej dražbe si žalovaný prihlásil pohľadávku a z výťažku dobrovoľnej dražby mu
bola uhradená pohľadávka vydaním finančných prostriedkov z notárskej úschovy po úhrade pohľadávok
prednostného záložného veriteľa, nákladov dražby a odmeny dražobníka, a to vo výške 27.968,04 Eur.13. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica spis. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 09.07.2013 bolo
zistené, že súd návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam (špecifikovaným v 1.odôvodnenia rozsudku), ktoré uzatvoril žalovaný so žalobkyňou

dňa 27. 9. 2010, zamietol. V odôvodnení skonštatoval, že keďže v čase rozhodovania súdu bola
pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o úvere uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby bytu a jeho
príslušenstva, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom dobrovoľnej dražby je zrejmé, že určenie neplatnosti
Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré už nie je zapísané na liste vlastníctva a
neexistuje, nezmení právne postavenie žalobkyne a táto svoj naliehavý právny záujem na požadovanom

určení neosvedčila.

14. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy ) spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy ) dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

18. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24.Vkonanínebolosporné,žežalobkyňakontaktovalažalovaného,abyjejposkytolfinančnéprostriedky
so zabezpečením formou záložného práva na jej nehnuteľnosť, za účelom vyrovnania dlhu zo zmluvy o

úvere predovšetkým v spoločnosti Laugofinanc, s.r.o. v sume 9.000 Eur a sporné strany sa dohodli na
poskytnutí sumy 12.400,- Eur. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že účastníci konania uzavreli
dňa 27.10.2009 písomnú zmluvu označenú ako zmluva o úvere na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni sumu 12.400,- Eur, za dojednaný zmluvný úrok 2,986% mesačne, 35,832% ročne, ktorú mala
vrátiť v splátkach po 380,- Eur mesačne (posledná splátka vo výške 321,61 Eur) v lehote do 27.10.2019.

Na zabezpečenie pohľadávky zriadila žalobkyňa v prospech žalovaného Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam záložné právo k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve, zapísaným na
LV č. 2490 v k.ú. Púchov.

25. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako veriteľ reálne poskytol žalobkyni ako dlžníčke dohodnuté

peňažné prostriedky. Žalobkyňa nepreukázala bez pochybností svoje tvrdenie, že prevzala len nižšiu
sumu, s tým, že prostriedky boli vyplatené takým spôsobom, že žalovaný za žalobkyňu vyplatil
jej úver 9.000,- Eur u spoločnosti Laugofinanc, s.r.o. a zvyšok peňažných prostriedkov vyplatil k jej
do rukám pri podpise zmluvy úveru, v hotovosti. Uvedené je v rozpore s predloženými písomnýmidokladmi,príjmovýmavýdavkovýmpokladničnýmspodpisomžalobkyne, ktoréjednoznačnepotvrdzujú
odovzdanie sumy 12.400,- Eur žalovaným žalobkyni a prevzatie tejto sumy žalobkyňou od žalovaného
dňa 27.10.2009. Tento záver nespochybnila ani svedecká výpoveď, keď svedkyňa predložila písomný

doklad potvrdzujúci vyplatenie úveru vo výške 9.000,- Eur spoločnosti Laugofinanc, s.r.o. žalobkyňou,
dňa 27.10.2009. Nie je v súlade a odporuje princípom logiky, aby účastník zmluvného vzťahu potvrdil
prevzatie konkrétnej finančnej hotovosti svojím podpisom, keď by tomu tak nebolo ( nekonal v tiesni ani
pod nátlakom).

26. Nakoľko podľa dojednania zmluvných strán veriteľovi nevznikla povinnosť rezervovať peňažné
prostriedky a dlžníkovi právo ich čerpať(pojmové znaky zmluvy o úvere), ale veriteľ priamo v hotovosti
prenechal dlžníkovi peniaze, zmluva vznikla plnením veriteľa v hotovosti súd má za to, že predmetná
zmluva, uzatvorená medzifyzickýmiosobami, mácharakterzmluvyopôžičke,ktorájepovahouzmluve
o úvere najbližšia a ktorá podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi účastníkmi je teda
občianskoprávnym vzťahom medzi fyzickými osobami, vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke.

27. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného plnenia z neplatných
zmlúv a to pre úrok neprimerane vysoký, priečiaci sa dobrým mravom, vytvárajúci nerovné postavenie
účastníkov a podmienky na neodôvodnené vysoké obohatenie veriteľa. Pokiaľ ide o posúdenie
primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadať na celkové okolnosti úkonu,

jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe
peňažných ústavov ( rozsudok NS SR 1 Cdo/57/2005), pričom treba zohľadniť aj zásadu " pacta sunt
servanda", v zmysle ktorej sa uzatvorené dohody majú dodržiavať.

28.Zokolnostíuzatvoreniapredmetnejzmluvyvyplynulo,ževzťahmedziúčastníkmiztejtozmluvynebol
vzťahom spotrebiteľským, nevzťahujú sa naň ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ani ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a žalobkyňa tak nepožívajú
ochranu prináležiacu spotrebiteľom. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaný

mal v čase uzatvorenia zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, teda konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a poskytoval úver nebankovým spôsobom. Žalovaný
netvrdil, že by konal ako dodávateľ a podnikal v oblasti poskytovania úverov. Pracoval síce pre
nebankovú spoločnosť, poskytujúcu úvery, ale v čase uzavretia zmluvy vystupoval ako fyzická osoba.
Toto vyplýva aj z výpovede žalobkyne v konaní pred súdom, keď potvrdila, že akceptovala jeho

vyjadrenie, že pracuje ako fyzická osoba a ako s fyzickou osobou sa s ním aj dohodla.

29.Tvrdeniežalobkyne,žejejneboloposkytnutýchcelých12.400,-Eurneboloakojevyššieodôvodnené
v konaní preukázané. Na platnosť zmluvy nemá vplyv ani prípadná skutočnosť, že nejaká časť
pôžičky ( v zmluve písomne neuvedená) bola ponechaná žalovanému za účelom úhrady nákladov s

vypracovaním zmlúv. Nejde totiž o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluva o pôžičke podľa ust. § 657
Občianskeho zákonníka nemusí mať obligatórne písomnú formu ( na rozdiel od spotrebiteľského úveru).
Preukázanie skutočnosti, že sa na takomto poplatku za vypracovanie zmlúv ústne nedohodli zaťažuje
žalobkyňu a táto uvedené nepreukázala.

30. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014,
zavádza v § 39a "úžeru" ako prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Ide o neplatnosť
právnych úkonov, ktoré urobí fyzická osoba ako nepodnikateľ. Súd si túto definíciu osvojil a aplikoval
aj na právny vzťah účastníkov, ktorý bol uzatvorený pred jej účinnosťou, s použitím ust. § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka ( dobré mravy). Za úžeru možno považovať, ak si jedna strana dala sľúbiť

plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej
miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer
hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej,
konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky
obvyklé. Za tieseň, ktorá viedla žalobcov k uzatvoreniu zmluvy by bolo možné považovať mimoriadne

ťaživú situáciu, vyvolanú určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v
možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie
môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem
zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konaťaj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však k dispozícii okamžite.
Ďalším subjektívnym predpokladom je neskúsenosť osoby ktorá zmluvu uzatvára. Neskúsenosť spočíva
napríklad v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou.

Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z
neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na
majetkovú sféru človeka. Rozumová vyspelosť sa predpokladá u osôb spôsobilých na právne úkony. Vo
všeobecnosti z hľadiska platnosti právnych úkonov sa posudzuje u neplnoletých vzhľadom na ich vek,
ale ak ide o dospelú osobu, tá ak nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, tak je spôsobilá a

predpokladá sa aj jej priemerná rozumová vyspelosť. Rozumová vyspelosť je schopnosť poškodeného
rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia veriteľa. Právny poriadok
vo všeobecnosti predpokladá primeranú obozretnosť subjektov a zodpovednosť za svoje konanie.
31. Úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke
dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov bola závislá len

od dohody účastníkov zmluvy pôžičke a teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Toto obmedzenie
vyplýva z ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej
pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom; spravidla ide o takú výšku úrokov, ktorá
v čase ich dojednania podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek peňažnými
ústavmi. Súd však v danom prípade prihliadal na okolnosti, za akých bola zmluva o pôžičke uzatváraná.

32. Žalobkyňa mala viacero nesplácaných úverov a preto jej žiadna banka nebola ochotná dať úver.
Nielen súdu z jeho úradnej činnosti, ale aj všeobecne je známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú
zmluvnými partnermi osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, lebo
vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné skutočnosti určujúce mieru rizika návratnosti

poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky im úver neposkytnú. Taktiež je súdu
známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, teda nemajú
možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu úspešnosťou iného. Známe je aj to,
že nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú na finančnom trhu za odplatu, preto
poskytujú úvery za vyššie úroky ako banky. Súdna prax nie je jednotná v posudzovaní miery toho, kedy

dohodnutáúrokovásadzbaprekračujehranicuzodpovedajúcudobrýmmravom.NajvyššísúdSRvoveci
1MCdo 1/2009 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 60%. Pre porovnanie v
ČR je v rozpore s dobrými mravmi 4-násobok maximálneho úroku, akú poskytujú banky ( KS v Ostrave
vo veci 161Cm 944/2010 uviedol, že ide o pretrvávajúcu judikatúru NS ČR). Žalovaný poskytoval
finančné prostriedky z vlastných súkromných zdrojov, ich návratnosť si nemohol kompenzovať takými

produktmi ako banky a preto súd posudzoval primeranosť výšky dojednaných úrokov v porovnaní s tým,
za aké úroky poskytovali úvery v danom čase nebankové spoločnosti, pretože žalovaný mal v tomto
zmluvnom vzťahu obdobné postavenie.

33. Súd za účelom hodnotenia primeranosti ročných úrokov 35,832% vychádzal z § 1 nariadenia

vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa do účinnosti zák.č. 129/2010 Z.z. ( do 11.6.2010) stanovovala
maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vypočítaná zo súhrnných údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2009, platné pre zmluvy o úvere
uzatvorené od 16.08.2009 do 15.11.2009, teda v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami.
Pri úvere od 5 do 10 rokov u spotrebiteľského úveru so zabezpečením alebo leasing vo výške viac

ako 6.500,- Eur bola akceptovateľná maximálna výška odplaty 26,86% a nesmela prevýšiť 46,38%.
V danom prípade bola uzatvorená zmluva o pôžičke dňa 27.10.2009 s dobou splatnosti 10 rok s
úrokom 35,832%, čo prevyšuje nariadením vlády akceptovateľnú hranicu o 8,978%. Pokiaľ takáto
maximálna odplata bola akceptovateľná u spotrebiteľov, súd nedospel k záveru, že úrok 35,832% na
dobu 1 roka je neprimeraný a preto nemôže byť rozporný s dobrými mravmi. V tomto konaní je

zrejmé, že žalobkyňa začala považovala pôžičku za neplatnú až keď mala vrátiť celú istinu a žalovaný
si uplatnil záložné právo na jej nehnuteľnosť. Žalobkyňa mala viacero úverov a v snahe zbaviť sa
úveru u spol. Laugofinanc, s.r.o. vo výške 9.000,- Eur s úrokom 3% mesačne akceptovala rovnaký
úrok 2,986% mesačne aj u žalovaného. Žalobkyňa pôsobila ako obchodná zástupkyňa nebankovej
spoločnosti dojednávala s klientami poskytovanie úverov. Musela preto pojmy ako istina a úrok (odmena

za prenechané peňažné prostriedky), splátkový kalendár poznať a rozumieť im. Súčasťou predmetnej
zmluvy bol prehľadný splátkový kalendár z ktorého bolo zrejmé akú finančnú sumu má žalovanému
vrátiť. V konaní nebolo ani preukázané, že by žalobkyňu ktokoľvek nútil uzatvoriť predmetnú zmluvu o
požičaní peňažných prostriedkov výlučne so žalovaným ani že by bola v čase uzatvárania tejto pôžičkyv nejakej tiesni. Žalovaný ako fyzická osoba nemal možnosť si bonitu žalobkyne preveriť, nakoľko nie
je bankou/ nebankovou spoločnosťou s licenciou, musel sa spoľahnúť len na jej vyjadrenia a doklady.
Nemožnosť dojednať zmluvu za iných podmienok nemal súd v konaní preukázanú. Za týchto okolností

možno konštatovať nedostatok primeranej obozretnosti žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o pôžičke /
úvere. Spoliehanie sa na to, že sa v prípade platobnej neschopnosti sa dlžník dovolá súdnej ochrany,
postavenia spotrebiteľa a zbaví sa nevýhodných dlhov, nemôže podľa názoru súdu požívať právnu
ochranu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. ( Civilného sporového
poriadku), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

36. Na základe citov. ustanovení súd úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.