Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218010133
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3218010133.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného I. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 4. apríla 2019
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24.1.2019, sp.
zn. 3T/39/2018 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu z r u š u j e .
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný I. K. - nar. XX.XX.XXXX v Q. nad Q., trvale
bytom ul. U. XXXX/XX, Q. nad Q.,
prechodne bytom S. č. XX
podľa § 285 písm.f) Tr.por. s použitím § 86 ods.1 písm.a) Tr.zák.
o s l o b o d z u j e
v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp.zn. Pv
170/18/3301-7 zo dňa 10.7.2018, podanej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou dňa 11.7.2018,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.c) Tr.zák. na skutkovom základe,
že
hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine ako rodičovi vyplýva povinnosť prispievať na
výživu svojich maloletých nezaopatrených detí a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 3P/6/2016-72 zo dňa 31.3.2016, právoplatným dňa 21.4.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu
svojho maloletého syna C. K., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 100 € mesačne a svojho maloletého
syna R. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 125 € mesačne, na obe deti vždy do 15. dňa v tom
ktorom mesiaci vopred k rukám ich matky B. L., trvale bytom U. č. XXXX/XX, Q. nad Q., ktorej boli
zverené do osobnej starostlivosti, si svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného úmyselne riadne a včas
neplnil v období od 15.01.2018 doposiaľ a to napriek tomu, že v rozhodnom období bol evidovaný ako
samostatne zárobkovo činná osoba, živnosť ukončil dňa 16.01.2018, následne, keď bol bez práce a
nemal dostatočný príjem, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na miestne príslušnom úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, keď pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, vyživovaciu povinnosť
zamestnávateľovi nenahlásil a hoci nemal dostatočný príjem nevyužil všetky možnosti na to, aby si svoju
vyživovaciupovinnosťriadneavčassplnil,čímsajejplneniuvedomevyhýbalavsledovanomobdobímu
vznikol celkový dlh na nezaplatenom výživnom na obe maloleté deti vo výške 705,- €, hoci bol trestným
rozkazomOkresnéhosúduBánovcenadBebravouč.k.3T/24/2017-60zodňa31.03.2017,právoplatným
dňa 03.05.2017 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona na trestodňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu v trvaní 1 rok,
pretože trestnosť činu zanikla.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. januára 2019, sp. zn. 3T/39/2018 bol
obžalovaný I. K. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.3
písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine ako rodičovi vyplýva povinnosť prispievať na
výživu svojich maloletých nezaopatrených detí a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 3P/6/2016-72 zo dňa 31.3.2016, právoplatným dňa 21.4.2016 bol zaviazaný prispievať na výživu
svojho maloletého syna C. K., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 100 € mesačne a svojho maloletého
syna R. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 125 € mesačne, na obe deti vždy do 15. dňa v tom
ktorom mesiaci vopred k rukám ich matky B. L., trvale bytom U. č. XXXX/XX, Q. nad Q., ktorej boli
zverené do osobnej starostlivosti, si svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného úmyselne riadne a včas
neplnil v období od 15.01.2018 doposiaľ a to napriek tomu, že v rozhodnom období bol evidovaný ako
samostatne zárobkovo činná osoba, živnosť ukončil dňa 16.01.2018, následne, keď bol bez práce a
nemal dostatočný príjem, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na miestne príslušnom úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, keď pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, vyživovaciu povinnosť
zamestnávateľovi nenahlásil a hoci nemal dostatočný príjem nevyužil všetky možnosti na to, aby si
svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas splnil, čím sa jej plneniu vedome vyhýbal, a v sledovanom
období mu vznikol celkový dlh na nezaplatenom výživnom na obe maloleté deti vo výške 705,- €, hoci
bol trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3T/24/2017-60 zo dňa 31.03.2017,
právoplatným dňa 03.05.2017 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.
zákonanatrestodňatiaslobodyvovýmere5mesiacovspodmienečnýmodkladomvýkonutrestuodňatia
slobody na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Za tento trestný čin bol obžalovaný I. K. odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38
ods.3, § 36 písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol
odvolaním obžalovaný I. K. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a s poukazom na to, že zanikla
trestnosť činu, pretože uhradil dlžné výživné vo výške 705 eur a predložil o tom aj potvrdenie z Tatra
banky zo dňa 30.1.2019 o vklade v hotovosti 705 eur z titulu dlhu („dlh - alimenty“) na R. a C. K., pričom
túto skutočnosť naviac potvrdila v písomnom podaní doručenom krajskému súdu dňa 5.3.2019 aj matka
maloletých detí B. L.. Domáhal sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ho spod
obžaloby oslobodil.
Prokurátorkakrajskejprokuratúry,vzhľadomnasplneniezákonnýchpodmienokuvedenýchvustanovení
§ 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre zánik trestnosti činu, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a aby rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí podľa § 285 písm. f) Tr. por. s poukazom na § 86 ods.1 písm.a) Tr.zák.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
napodkladepodanéhoodvolania,ktorémuspolusospisombolopredloženédňa4.marca2019,vykonal
dňa 4. apríla 2019 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného I. K. je dôvodné.
Napadnutý rozsudok je totiž chybný v dôsledku porušenia ustanovení Trestného zákona (§ 321 ods.1
písm. d/ Tr. por.).Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že skutkové zistenia a právna kvalifikácia konania
obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 24.1.2019 bolo
spáchanie skutku obžalovanému na podklade vykonaných dôkazov preukázané jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností a okresný súd skutok správne aj právne posúdil ako prečin zanedbania
povinnejvýživypodľa§207ods.2,ods.3písm.c)Tr.zák. Ztohtohľadiskanebolipretožiadnepochybnosti
o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení a právnych záverov okresného súdu, podľa ktorých
obžalovaný I. K. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr.zák., pretože v období od 15.1.2018 až do dňa konania hlavného
pojednávania 24.1.2019 sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a z
titulu nezaplateného výživného za uvedené obdobie dlhoval na synov C. K. a R. K. sumu spolu 705
eur, pričom tento čin spáchal napriek tomu, že už bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený. Odvolací súd z písomného odvolania obžalovaného a rovnako aj z písomného
vyjadrenia B. L., matky obidvoch detí, k rukám ktorej je obžalovaný povinný prispievať na výživu svojich
dvoch maloletých synov, zistil, že po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný I. K. dlžné výživné
za obdobie 15.1.2018 do 24.1.2019 vo výške 705 eur zaplatil.
Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák.
zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade.
Na základe tej skutočnosti, že obžalovaný I. K. do rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho odvolaní
zaplatil dlžné výživné a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, rozhodol odvolací súd na
podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného vo veci sám tak, že podľa § 321ods.1 písm.d)
Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného I. K. podľa § 285 písm. f/ Tr.por. s
použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. oslobodil v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp.zn. Pv 170/18/3301-7 zo dňa 10.7.2018, podanej na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou dňa 11.7.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,
ods.3 písm.c) Tr.zák., ktorý spáchal na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu, pretože
trestnosť činu zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.