Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012635
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117012635.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha na neverejnom zasadnutí dňa 07. marca 2019 prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.
novembra 2018, sp.zn.1Pp/9/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr. por. sa návrh odsúdeného G. X. o jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok, sp.zn.1T/117/2013 zo dňa 04.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp.zn.3To/3/2014 zo dňa 13.02.2014 a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp.zn.1T/138/2011
zo dňa 28.11.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn.1T/138/2011 zo dňa 07.09.2015

v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn.3Tos/142/2015 zo dňa 29.10.2015 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27. novembra 2018, sp.zn.1Pp/9/2017 podľa § 415 ods. 1 Tr.
por., § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) rozhodol tak, že odsúdený G. X. (ďalej
len „odsúdený“) sa podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok sp.zn.1T/117/2013 zo dňa 04.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp.zn.3To/3/2014 zo dňa 13.02.2014 a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina
sp.zn.1T/138/2011 zo dňa 28.11.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn.1T/138/2011
zo dňa 07.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn.3Tos/142/2015 zo dňa
29.10.2015. Súčasne okresný súd podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu vo
výmere 24 mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 24 mesiacov. Ďalej
okresný súd podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdenému uložil

zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a s odkazom na § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.
zák. ustanovil povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne
o zamestnanie uchádzať.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej
len „prokurátor“) sťažnosť v neprospech odsúdeného, ktorú následne písomne zdôvodnil.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že dôvodom sťažnosti je absencia
materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie aj napriek tomu, že samosudca vykonal
doplneniedokazovanianaverejnomzasadnutívintenciáchuzneseniaKrajskéhosúduvTrenčínezodňa
10.05.2018, sp.zn.3Tos/28/2018. Prokurátor má za to, že samosudca nesprávne vyhodnotil okolnosti
rozhodujúce pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu. Podľa hodnotenia ústavu na

výkon trestu u odsúdeného je daná menej priaznivá resocializačná prognóza, pričom rizikovými faktormi
u odsúdeného sú najmä strata sociálneho zázemia, tendencia k nadmernému požívaniu alkoholickýchnápojov a taktiež závažnosť spáchaného trestného činu. Odsúdený má k trestnej činnosti, ktorej sa
dopustil iba čiastočne kritický postoj a vinu kladie na okolie a ostatných ľudí. Je toho názoru, že okresný
súd opakovane nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného a taktiež nezohľadnil závažnosť

skutku, ktorého sa odsúdený dopustil. Prokurátor má za to, že v prípade podmienečného prepustenia
by nebol naplnený účel trestu, a to zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Podľa jeho
názoru u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto
prejehopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniesúsplnenézákonnépredpoklady.
Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a podľa

§ 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený, pričom uviedol, že z postupu konania okresného
súdu ako aj z napadnutého uznesenia jednoznačne a nepochybne vyplýva, že okresný súd sa
nielen veľmi dôsledne a starostlivo zaoberal skutkovým stavom veci, ale sa aj náležite vysporiadal s

požiadavkami splnenia formálnych a taktiež materiálnych zákonných podmienok. Názor prokurátora
inými slovami nasvedčuje skutočnosti, že osoba v minulosti trestaná nemá nárok na uplatnenie inštitútu
podmienečného prepustenia, hoci dikcia ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák., prípadne ani dikcia § 415 ods.
1 Tr. por. jeho osobu „ako v minulosti odsúdenú“ nevylučuje z možnosti podmienečného prepustenia.
Zároveň kritériá z pohľadu prokurátora sú v rovine „neprekonateľných“ a v rovine tzv. predsudkov a

unáhlených záverov. Odsúdený má za to, že pri takýchto kritériách je vysoko pravdepodobné, že žiadna
osoba, ktorá bola v minulosti odsúdená nemá reálnu možnosť v materiálnej rovine preukázať požiadavky
do budúcnosti. Poukázal na to, že správanie jeho osoby, plnenie povinností a pracovná morálka sa
nejako neoslabili, nezhoršili ani od pôvodne podaného návrhu na jeho podmienečné prepustenie. Myslí
si, že sa jedná o riadne, stále a stabilné plnenie si povinností. Týmito skutočnosťami sa okresný súd

zaoberal, no odôvodnenie sťažnosti prokurátora na ne nereflektuje, ani sa o nich nijako nezmieňuje.
Nedovolí si kritizovať prokurátora, ale jeho postoj sa mu zdá nesprávny a neobjektívny. Odsúdený z
vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Kvyjadreniuodsúdenéhosaprokurátordokonanianariadenéhoneverejnéhozasadnutiakrajskéhosúdu

bližšie písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušiť a návrh odsúdeného o

jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany

ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o
podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd pochybil, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

vyhovel.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu dospel záveru, že u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom

prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke,
preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a
preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa
prihliadaajnato,vakomústavenavýkontrestuodsúdenýtrestvykonáva.Krajskýsúdzistil,žeodsúdený
splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na

podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej
zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť
viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, je možné konštatovať jej splnenie. U odsúdeného však
nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správanímvo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdenému G. X. sa stanovený program zaobchádzania darí
čiastočne plniť, pričom v rámci edukácie sa vyskytol nedostatok v plnení povinností a nezúčastnil sa
všetkých ponúkaných aktivít zameraných na problematiku návykových látok. Počas doterajšieho výkonu
trestu odsúdený bol štyrikrát disciplinárne odmenený. Odsúdený aktuálne nevykazuje disciplinárny trest,
avšak v minulosti jeho prístup k plneniu pokynov nebol vždy na požadovanej úrovni. K trestnej činnosti

prezentuje čiastočne kritický postoj. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na
základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú strata sociálneho
zázemia, nadmerná konzumácia alkoholu a závažnosť spáchaného trestného činu. Odsúdený mal
nariadenéprotialkoholickéliečenie,ktoréabsolvoval.Bolprepustenýzochrannejambulantnejaústavnej
protialkoholickej liečby. Záverom hodnotenia ústav u odsúdeného konštatoval, že odsúdený čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného ho podmienečne

prepustiť z výkonu trestu s dohľadom.

Krajský súd dospel k záveru, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo vyhodnotené ako
stredné a resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá z dôvodu straty sociálneho zázemia,
nadmernej konzumácie alkoholu a závažnosti spáchaného trestného činu. Odsúdený bol doposiaľ

deväťkrát súdne trestaný pre opakované páchanie trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru. V
jeho osobe ide v svojej podstate o špeciálneho recidivistu. Zároveň krajský súd zistil, že odsúdený G. X.
bol už v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (podmienečné prepustenie
dňa 11.03.1993 Okresným súdom Trenčín, sp.zn.2Pp/6/93 so skúšobnou dobou 4 roky; nariadený výkon
zvyšku trestu dňa 22.08.1996), pričom v stanovenej skúšobnej dobe súdom sa neosvedčil. Krajský

súd vzhľadom k týmto skutočnostiam na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že vzhľadom na
správanie sa odsúdeného v minulosti aj napriek čiastočne kladnému hodnoteniu ústavu, nie je možné
dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj výchovný účel a že odsúdený v budúcnosti
povedie už len riadny život.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.