Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010613
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918010613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Zachara a

prísediacich Ing. Kataríny Antalovej a Ing. Štefana Csanka v trestnej veci obžalovaného Š. A., nar.
XX.XX.XXXX I. V. N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. A. M. X. M. S. G.,
nar. XX.XX.XXXX I. V. N., trvale bytom A. Z. XXX, okres Rimavská Sobota, t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody,

j e v i n n ý, ž e

od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2017 do 06.07.2018 v rodinnom dome v A. Z. č. p. XXX a tiež
v rodinnom dome v A. Z. č. p. XX, okres Rimavská Sobota, pod vplyvom doposiaľ nezistenej návykovej
látky spočiatku nadával svojej družke K. H., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, že ho podvádza,
opakovane sa jej kvôli tomu vyhrážal, že ju zabije a hovoril jej, ako bude vyzerať, keď bude mŕtva,
viackrát jej povedal, že ju zoberie do lesa a tam zakope, kde v tomto období ju pravidelne do mesiaca

najmenej päťkrát vyfackal, najmenej dvakrát za toto obdobie jej vytrhol vlasy, chytal ju pod krk a to tak,
že ju až zdvihol a potom ju pustil dole a odstrčil,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví, takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu
a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na blízkej osobe, t. j. na svojej družke,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného Š.Y. A.
pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139

ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona, zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods.
5 Tr. zákona a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. d) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. XPv/XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.

Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že obžaloba nie je
dôvodná a necíti sa byť vinným zo žalovaného skutku.

Obžalovaný Š. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nie je pravdou, že by svoju družku týral,
znásilňoval alebo ju nútil k sexuálnym praktikám. Skutky uvedené v obžalobe sa nezakladajú na

pravde, pretože nič z toho nie je pravdou. Jeho družka mohla odísť z domu kedykoľvek, nikdy ju doma
nezamkýnal, ani nepribil okno klincami, aby nemohla odísť. Chodila všade, kde chcela. Keď sa pohádali,
poškodená dobrovoľne odišla k matke a sama sa vrátila vždy naspäť. Žili s jeho rodičmi, preto toto
všetko vedia dosvedčiť. Uviedol, že poškodená je užívateľkou drog. Nie raz sa stalo, že jej drogy sám
zadovažoval. Kvôli tomu ju vlastne aj udala jej matka na sociálke, aby jej zobrali dieťa. Priznal, že keď

sa pohádali, stalo sa, že jej dal jednu facku, ale to boli len bežné hádky.

Svedkyňa poškodená K. H. na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2018 využila svoje zákonné právo a po
poučení podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku odoprela vo veci vypovedať.

Svedkyňa J. A., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nemá žiadne vedomosti
o tom, čo tvrdí jej nevesta, že by ju obžalovaný znásilňoval, bil, týral, zamykal doma a podobne. Keby
sa niečo takéto dialo u nich doma, určite by o tom aj s manželom vedeli. Poškodená mohla chodiť kde
chcela, aj chodila. Keď sa pohádali s jej synom, zobrala dcéru a odišla k matke. Oni sami ju odniesli nie
raz.Potomsavrátilanaspäťzapárdní.Nikdynanejnevidelaanikrvnépodliatiny,animodriny.Jemožné,

že obžalovaný dačo spolu s Patríciou užívali, ale ona tomu nerozumie. Hádky medzi nimi nepopiera. Na
záver uviedla, že poškodená sa nezaujímala o domáce práce, nestarala sa riadne o svoju dcéru. Pokiaľ
žila poškodená s obžalovaným u nich doma, žiadne peniaze od nich nechceli, ani im žiadne nedávali.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj otec obžalovaného svedok Š. A., ktorý uviedol, že skutky, ktoré

sa kladú jeho synovi za vinu nie sú pravdou. Žili spolu všetci v jednej domácnosti a keby sa diali u nich
doma takéto veci, vedeli by o tom. Stalo sa, že poškodená bez hanby sedela obnažená na obžalovanom
na „jeho vtákovi“ a sexovali v spoločnej kuchyni, tancovali tam. Až jemu samému to bolo nepríjemné, že
takto sa slušná žena nespráva, že nemá úctu, že žije v cudzom dome. Možné je, že niečo spolu užívali.
Je pravdou, že poškodená so synom sa hádali a táto potom odišla k matke, ale naspäť sa aj vrátila za

pár dní. Koľkokrát ju odniesol k matke aj on sám a už sa hanbil, keď ju tam nosil, lebo to bolo opakovane
a potom aj povedal, že už sa nebude zapájať do týchto „cirkusov“.

Svedok S. H., otec poškodenej, vypovedal na hlavnom pojednávaní ako v prípravnom konaní, a to že
má vedomosť o tom, že jej dcéru obžalovaný bil, preto niekoľkokrát prišla od nich k nim domov. On sa

k uvedeným incidentom nevie vyjadriť, pretože pri nich nebol. Všetko to vie len z počutia.

Svedkyňa E. H., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala rovnako v prípravnom konaní,
a to, že mala vedomosť o tom, že jej dcéru obžalovaný bil. Vždy to bolo tak, že ju zbil, potom prišla domov
a o pár dní sa k nemu zase vrátila, aj keď boli s manželom zásadne proti tomu. O skutkoch, ktoré sa

kladú obžalovanému za vinu vie od dcéry, ktorá jej o nich povedala. Uviedla, že problémy boli vtedy, keď
boli nadrogovaní, pričom droguje aj jej dcéra. Cirkusy medzi nimi začali od decembra 2017. Aj rodičia
obžalovaného povedali, že obidvaja užívajú drogy, že spolu drogujú. Dcéru napokon zobrali aj s vnučkou
k sebe a dcéra jej sľúbila, že sa už k obžalovanému nevráti a že na neho podá trestné oznámenie.Na otázku či je pravdou, že ako matka udala jej dcéru K. H. na sociálke uviedla, že je to pravdou. Jej
dcéra drogovala a nechcela, aby ich malá vnučka v tomto žila.

Ďalej boli vypočutí svedkovia H. K. (sestra poškodenej), K. E. a S. M., ktorí v podstate vypovedali
ako v prípravnom konaní, avšak zhodne v tom, že svedkami násilných činov medzi poškodenou a
obžalovaným neboli a nemali o tom žiadnu vedomosť.

Znalkyňa S.. M. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2018 zotrvala v celom rozsahu na svojom

znaleckom posudku. Žiadne nové skutočnosti k veci neuviedla.

Poškodená K. H. listom doručeným na tunajší súd dňa 03.01.2019 žiadala a prosila súd, aby ju vo veci
znovu predvolal a vypočul, nakoľko už chce vypovedať. Chce uviesť, že klamala na svojho druha, že
zločiny, za ktoré je trestne stíhaný nie sú pravdou a že je vo väzbe nevinne.

Súd prihliadol na jej list a predvolal poškodenú na hlavné pojednávanie dňa 17.01.2019, kde po prečítaní
prísahy uviedla rovnaké skutočnosti ako v tomto liste a trvala na tom, že obžalovaný je nevinný. Musela
klamať, sľúbila to matke, že ho pôjde udať. Bolo to účelové z jej strany, nakoľko po rozchode nemala
kam ísť a matka ju zobrala k nej len pod touto podmienkou. Bolo to východisko z núdze, pretože musela
pozerať aj na svoju malú dcéru. Jej matka neznášala obžalovaného, lebo je Róm a má s tým neustály

problém. Uviedla, že je si vedomá toho, že bola riadne poučená o krivej výpovedi, krivom obvinení a
krivej prísahe a je ochotná zobrať na seba celú zodpovednosť, pretože už nevládze žiť takto v klamstve.
Aj odišla od matky naspäť ku svokrovcom, kde bývali s druhom aj pred tým. S rodičmi nekomunikuje,
pretože sa na ňu hnevajú za to, že je rozhodnutá povedať pravdu, teda úplne zmeniť svoju výpoveď.
Svojho druha miluje, chce s ním aj naďalej žiť a vychovávať ich spoločnú dcéru. Poprela akékoľvek

násilie, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu. Vždy sa jednalo len o bežné hádky, kde sa možno raz
vyfackali navzájom, hádali sa kvôli žiarlivosti, ktorá bola obojstranná a tiež priznala požívanie drog ako
aj konflikty spojené práve vtedy, kde boli obaja pod ich vplyvom. Prosila súd, aby obžalovaného prepustil
z väzby a oslobodil ho spod skutkov.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátorky sa prečítala
výpoveď svedkyne poškodenej svedkyne poškodenej K. H..

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli prečítané: znalecký
posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie č. XX/XXXX na obžalovaného Š.

A., znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia klinickej psychológie dospelých na
poškodenú K. H., znalecký posudok z odboru elektrotechniky, odvetvia riadiacej techniky, výpočtovej
techniky a počítačových programov č. XX/XXXX, záznam z rozhovoru medzi poškodenou K. H. a
svedkom Š.Y. A. st..

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: zápisnica o trestnom oznámení
K. H., zápis o dychovej skúške obvineného, splnomocnenie obvineného pre Z.. O. Ď., zápisnice o
výsluchu svedkov H. X. a G. V., výsledok toxikologického vyšetrenia obvineného Š. A. z 10.07.2018,
výsledok toxikologického vyšetrenia poškodenej K. H. z 10.07.2018, lekársku správu na poškodenú
z 09.07.2018, doklady od zamestnávateľa obvineného spol. D. X., posudky na obvineného z miesta

bydliska, hodnotenie obvineného z ÚVV a ÚTVOS Banská Bystrica, správy o výsledku objasňovania
priestupkov od Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Rimavská Sobota, výpisy z ÚEP
na obžalovaného a odpisy registra trestov na obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V priebehu vyšetrovania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie a psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých na obžalovaného Š. A.. Zo záverov
tohto znaleckého posudku je zrejmé, že znalec okrem iného u obžalovaného nezistil duševné ochorenie
v pravom zmysle slova, t. j. psychózu. Zistil u neho abnorme štruktúrovanú osobnosť, hlavne s rysmi
nezdržanlivosti a impulizivity, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za poruchu

osobnosti, neznižujúcu vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti, nevyžadujúce liečbu.
V čase trestnej činnosti zistil znalec u obvineného aj stavy intoxikácie stimulanciami (pervitín), čo
viedlo k nepodstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti
boli zachované. Znalec u obžalovaného zistil symptomatický abúzus stimulácií (pervitín) bez znakov
závislosti, ako aj sporadicky abúzus alkoholu, bez znakov závislosti. Znalec nevidí dôvod k uloženiu
špecifických ochranných protitoxikomanických opatrení v zmysle ochrannej liečby, tiež u neho nezistil

žiadne abstinenčné stavy, súvisiace s aplikáciou návykových látok, ktoré by mali vplyv na jeho
protispoločenské konanie. V plnej miere chápe zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska
nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný.

Zo znaleckého posudku vypracovaného na poškodenú K. H. z odboru psychológia, odvetvie klinickej

psychológie vyplýva, že osobnosť menovanej poškodenej je mentálne priemerná, emočne nezrelá, skôr
introvertná, prispôsobivá. Neboli u nej zistené psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali
jej vnímanie a kognitívne schopnosti, vrátane pamäťových schopností. Intelektové a pamäťové funkcie
sú priemerné, kontakt s realitou spoľahlivý, bez výskytu konfabulácií. Sklon ku skresľovaniu výpovedí
sa u menovanej nepreukázal. Menovaná je schopná vlastného úsudku, svoje vytvorené normy a etické

zábrany neporuší ľahko, pod vplyvom inej osoby. Z odborného hľadiska sa u nej neprejavujú príznaky
syndrómu týranej osoby, nie sú u nej manifestované príznaky psychickej poruchy, ani psychické ťažkosti,
ktoré by závažným spôsobom narúšali jej vlastnú integritu. Správanie obžalovaného voči nej viedlo k
dyskomfortu a chronickej frustrácii so sklonom k reaktívnemu úzkostnému prežívaniu u predisponovanej
senzitívnej osobnosti, ktoré nedostalo hĺbku psychickej poruchy. Frustrácia a diskomfort boli v súvisle

s konfliktami s druhom potenciovanými jeho žiarlivosťou a užívaním psychotropných látok. Všeobecnú
vierohodnosť u poškodenej možno potvrdiť.

Prokurátorka kládla obžalovanému za vinu skutok, ktorý je popísaný v obžalobe, že sa mal dopustiť
zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139

ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona, zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5
Tr. zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. d) Tr.
zákona. V záverečnej reči navrhla pridať ku kvalifikácii § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) aj odsek 3 písm.
d) s použitím § 138 písm. 6 Tr. zákona, t. j. že skutok mal byť páchaný po dlhší čas.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania však bol skutkový stav v celom rozsahu preukázaný tak, že od
presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2017 do 06.07.2018 v rodinnom dome I. A. Z. Č.. K.. XXX a tiež v
rodinnom dome I. A. Z. Č.. K.. XX, okres Rimavská Sobota, pod vplyvom doposiaľ nezistenej návykovej
látky spočiatku nadával svojej družke K. H., nar. XX.XX.XXXX I. V. N., že ho podvádza, opakovane sa

jej kvôli tomu vyhrážal, že ju zabije a hovoril jej, ako bude vyzerať, keď bude mŕtva, viackrát jej povedal,
že ju zoberie do lesa a tam zakope, kde v tomto období ju pravidelne do mesiaca najmenej päťkrát
vyfackal, najmenej dvakrát za toto obdobie jej vytrhol vlasy, chytal ju pod krk a to tak, že ju až zdvihol
a potom ju pustil dole a odstrčil.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden

rok. V odseku 2 písm. b) odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.Obžalovaný Š. A. je toho času bez pracovného pomeru, z miesta bydliska bol hodnotený kladne. Z
výpisu evidencie vyplýva, že bol opakovane riešený. Doposiaľ nebol súdne potrestaný tuzemskými
súdmi, avšak v zahraničí bol dvakrát súdne potrestaný, naposledy v roku XX.XX.XXXX I. M. za jazdu

pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom u obžalovaného
Š. A. nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd obžalovanému Š. A. uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere jeden rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Vo vzťahu k vine obžalovaného je potrebné uviesť, že sa nedá poprieť, že konflikty medzi poškodenou
a obžalovaným boli väčšieho rozsahu ako to bolo prezentované obžalovaným a jeho rodičmi. Hádky
vyústili aj do fyzických konfliktov, avšak pod vplyvom drog tak obžalovaného ako aj poškodenej.
Preukázanou skutočnosťou bolo, že dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou v dôsledku

konzumácii drog a žiarlivosti ku konfliktom, avšak nie v takých intervaloch a nie v takom rozsahu
ako to prokurátorka popisovala v obžalobe. Je otázne do akej miery má spoluzavinenie na veci aj
poškodená, pretože aj ona podľa všetkých svedeckých výpovedi požívala omamné látky. V dôsledku
toho ju vlastná matka nahlásila na sociálnom úrade a žiadala, aby jej maloletá dcéra bola odobratá.
Stalo sa, že poškodená po hádke s druhom odišla z domu k svojím rodičom, ale o pár dní sa k nemu

vrátila dobrovoľne naspäť. V rámci dokazovania nebolo priamym a hodnoverným dôkazom preukázané
akékoľvek fyzické a psychické týranie, znásilňovanie ani sexuálne násilie zo strany obžalovaného a tým
spôsobované utrpenie poškodenej. Žiadne tak závažné následky z činov, za ktoré je obžalovaný stíhaný
z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Súd sa prikláňa k tomu názoru, že konanie obžalovaného by
poškodená vzhľadom na intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť a bolestivosť, musela pociťovať ako ťažké

príkorie.Pretosúdnemoholtakétokonaniaobžalovanéhokvalifikovaťakonajvyššiuformuprotiprávneho
konania - zločiny, ktoré sa mu kladú za vinu. Ani jedným dôkazom, ani jedným vypočutým svedkom
uvedené skutky neboli dokázané.

Súd ma za to, že poškodená aj naďalej chce žiť s obžalovaným a práve toto je prirodzené len za

predpokladu, že jej daná osoba (obžalovaný) neubližoval tak závažným spôsobom ako si to vyžadujú
právne kvalifikácie uvedené v obžalobe. Vzhľadom na jej intelektové schopnosti by v prípade ubližovania
s vysokou pravdepodobnosťou aj naďalej s takouto osobou nechcela pokračovať v ich spolužití.
Poškodená písala listy obžalovanému do väzby, kde sa mu okrem iného „ospravedlňovala, oľutovala čo
urobila, chce ho mať doma, pretože ho ľúbi a trestné oznámenie ju donútila podať matka, inak by nemala

kde bývať aj s dcérou. Tieto listy tvoria dôkazný materiál doložený do spisu na hlavnom pojednávaní,
pričom súd prihliadol aj na tento fakt. Konflikty medzi poškodenou a obžalovaným ako obaja zhodne
uviedli vznikajú len po užití drog s čím sa súd stotožnil.

Súd poukazuje tiež na znalecký posudok znalkyne S.. M. Y., z ktorého vyplýva, že u poškodenej sa

nejedná o syndróm týranej ženy, pretože nevykazuje známky tohto syndrómu, čo by sa pri takej intenzite
násilia ako to uvádzala poškodená tento syndróm prejavil.

Obžalovaný bol z vyššie uvedených trestných činov usvedčovaný priamo len výpoveďou svedkyne
poškodenej K. H., avšak táto celú svoju prvotnú výpoveď úplne zmenila a to aj „za cenu“ hrozby

trestom a iných opatrení pre krivú výpoveď a krivé obvinenie. Znalkyňa síce potvrdila všeobecnú
vierohodnosť poškodenej, avšak súd sa s týmto názorom už nemohol stotožniť po zmene jej výpovedi.
Tiežpopísalapoškodenúako„osobu,ktorájeschopnávlastnéhoúsudku,svojevytvorenénormyaetické
zábrany neporuší ľahko, pod vplyvom inej osoby“ čo v žiadnom prípade nemôže byť relevantné, keďže
poškodená najskôr obžalovaného usvedčila, priamo obvinila pod nátlakom matky a zo strachu nemať

kde bývať a neskôr výpoveď úplne zmenila z dôvodu, že v takomto klamstve nemôže žiť a obžalovaný
je nevinný, pretože hádky a konflikty medzi nimi neboli ničím výnimočné ako v iných vzťahoch.Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je podľa názoru súdu dostačujúci na prevýchovu a nápravu.
Väzba síce nie je trestom, ale slúžila aj na ponaučenie obžalovaného, aby po prepustení upustil od
protiprávneho konania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na uvedenom základe preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví, takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu
a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na blízkej osobe, t. j. na svojej družke,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.