Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26CbZm/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223558
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116223558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, zast. Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou,
Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava,
IČO: 31 318 916, v konaní o zaplatenie 3 312,77 EUR s príslušenstvom, o námietkach žalovaného proti
zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. 30Zm/8/2011 - 43 zo dňa 07. apríla
2011 takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I č. k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 07. apríla 2011
ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 890,29 EUR, ktorú sumu je
žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. 30Zm/8/2011 návrhom na vydanie
zmenkového platobného rozkazu doručeným súdu dňa 18.3.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie zmenkovej sumy 3 312,77 EUR spolu s úrokom vo výške 6% ročne odo dňa 08.02.2011
do zaplatenia a sumy 11,04 EUR ako zmenkovej odmeny. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu
trov konania.

2.Žalobca uviedol, že žalovaným ako veriteľom bol dlžníkovi J. D., nar. XX.XX.XXXX, H. O. XX, XXX
XX Y., na základe zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX
( ďalej len zmluva ) poskytnutý úver, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v zmluvne stanovených lehotách.
Žalovaný postúpil pohľa-
dávku zo zmluvy voči dlžníkovi spoločnosti BBF capital, a.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974

01 Banská Bystrica, IČO: 36 618 268 a táto spoločnosť postúpila uvedenú pohľadávku spoločnosti
LICITOR factoring, s.r.o., so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 435 601. Spoločnosť
LICITOR factoring, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila
uvedenú pohľadávku žalobcovi. STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD Slovenskej bankovej asociácie vydal
dňa 27.11.2009 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. II/2009-1713, ktorý nadobudol dňa 24.02.2010
právoplatnosť a dňa 27.02.2010 vykonateľnosť voči dlžníkovi v prospech žalobcu. Do dnešného dňa
nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu ani formou exekúcie. Uvedený úver bol zabezpečený

vlastnou bianco zmenkou vystavenou dlžníkom ako zmenkovým dlžníkom v prospech žalovaného ako
pôvodného zmenkového veriteľa, v ktorej nebol vyplnený údaj o výške zmenkovej sumy a dátume
splatnosti zmenky. Zmenkový dlžník udelil v dohode o vyplňovacom práve k zmenke zmenkovému
veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke tak, aby bola perfektná. Ako zmenkovúsumu je zmenkový veriteľ oprávnený uviesť sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň
výkonu práva, doplniť chýbajúce údaje na zmenke a ako dátum splatnosti je zmenkový veriteľ oprávnený
uviesť deň výkonu práva doplniť chýbajúce údaje na zmenke. Žalovaný ako pôvodný zmenkový veriteľ

indosoval zmenku v prospech spoločnosti BBF capital, a.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 618 268 a táto v prospech spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. so sídlom
Tajovského 5, Žilina 010 01, IČO: 36 435 601. Spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. indosovala zmenku
v prospech žalobcu. Žalobca ako postupník vstúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.12.2008 do práv zmenkového veriteľa v dohode o vyplňovacom práve k zmenke. Uvedená

zmenka bola súčasným zmenkovým veriteľom - žalobcom vyplnená v deň 07.02.2011, ktorý bol dňom
výkonu práva a ako dlžná suma je uvedená suma rovnajúca sa zabezpečovanej pohľadávke v deň
výkonu práva vo výške 3 312,77 EUR. Miestom platenia bol na zmenke uvedený údaj: OTP Banka
Slovensko, a.s., pobočka: Košice, so sídlom: Murgašova 3, Košice. Dlžník bol vyzvaný, aby sa v
deň výkonu práva dostavili do OTP Banky Slovensko, a.s., pobočky: Košice so sídlom Murgašova 3,
Košice za účelom zaplatenia zmenky. V uvedený deň sa však na miesto platenia nedostavil a teda

nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu. Žalobca vyplnil zmenku v súlade s článkom 1 odsek 3 Dohody
o vyplňovacom práve k zmenke. Následne žalobca v zákonnej lehote zaslal svojmu predchádzajúcemu
indosantovi a dlžníkovi ako vystaviteľovi zmenky upovedomenie indosanta o výkone práva vyplniť
neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom. Vzhľadom na to, že nedošlo
k uspokojeniu postúpenej pohľadávky dlžníkom, žalobca v súlade s ustanovením ust. § 47 ods. 5

zák. č. 19/1950 Zb. uplatnil svoj nárok voči jednému z indosantov. Na základe uvedeného vznikol
žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie zmenkovej sumy 3 312,77 EUR, úrokov vo výške 6%
od 08.02.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 11,04 EUR, sumy 199 EUR ako náhrady trov
konania za zaplatený súdny poplatok a sumy 121,17 EUR ako trov právneho zastúpenia.

3.Okresný súd Košice I zmenkovým platobným rozkazom č. k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 07. apríla 2011
uložil žalovanému, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil
žalobcovi zmenkovú sumu 3 312,77 EUR, 6% úrok ročne zo sumy 3 312,77 EUR od 08.02.2011 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 11,04 EUR, alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v
ktorýchmusíuviesťvšetko,čoprotizmenkovémuplatobnémurozkazunamieta.Ďalejuložilžalovanému,

aby uhradil právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 199 EUR titulom zaplateného
súdneho poplatku a 121,17 EUR titulom právneho zastúpenia.

4.Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu.
Uviedol, že zmenka, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je platobnou zmenkou ale zmenkou

zabezpečovacou - slúžila na zabezpečenie splatenia úveru poskytnutého žalovaným zmenkovému
dlžníkovi. Zabezpečovacia zmenka slúži ako zabezpečovací inštitút, preto na rozdiel od platobnej
zmenkyjemožnéprinejpoužiťajtzv.kauzálnenámietkyvyplývajúcezhlavnéhonadriadenéhoprávneho
vzťahu, ktorý zabezpečuje. Zabezpečovacia zmenka v tomto prípade slúžila výlučne ako zabezpečovací
prostriedok úverovej pohľadávky, preto neoddeliteľne súvisí s úverovým právnym vzťahom, ktorý

zabezpečuje. Žalovaný postúpil pohľadávku z úverového vzťahu, ktorú táto zmenka zabezpečovala
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 na spoločnosť BBF capital, a.s.. V zmysle ust. §
527 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky len keď sa
na to postupníkovi písomne zaviazal ( a to tiež len do výšky prijatej odplaty ). V zmysle uzavretej zmluvy
o postúpení pohľadávok postupca neručil postupníkovi za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok.

Z tohto dôvodu je potrebné prihliadnuť na túto kauzálnu námietku, a preto nie je možné prihliadnuť
na zodpovednosť indosanta podľa ust. § 15 a § 47 zák. č. 191/1950 Zb. Postupník bol uzrozumený
s tým, že žalovaný nijak neručí za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok a preto podanú žalobu
voči žalovanému považujeme aj za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za šikanózny výkon
práva, čo je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Poukazujeme na ust. § 265 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu. Zároveň poukazujeme aj na čl. III bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávok, kde
zmluvné strany vyhlásili, že postúpením pohľadávok po úhrade dohodnutej odplaty nemajú voči sebe
žiadne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu postúpenia pohľadávok - aj keby teda mal postupník voči
žalovanému nárok podľa ust. § 15 ods. 1 a § 47 zák. č. 191/1950 Zb. týmto dojednaním tento nárok

zanikol. Na základe vyššie uvedeného zároveň namietal v zmysle ust. § 10 a § 17 zák. č. 191/1950
Zb., že žalobca nadobudol a uplatňuje voči nemu zmenku zlomyseľne a pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu žalovaného, pričom pri nevyplnenej zmenke sa pod nadobudnutím zmenky rozumie
vyplnenie údajov na blankozmenke, pretože až vtedy sa stáva blankozmenka zmenkou. Namietal tiež,že zmenkový dlžník dohodou o vyplňovacom práve k zmenke udelil vyplňovacie právo na vyplnenie
zmenky len OTP Banke Slovensko, a.s., preto žalobca toto vyplňovacie právo nemal. Žalovaný toto
právo nepostúpil zmluvou o postúpení pohľadávok. Ďalej platí, že vyplňovacie právo voči indosantovi

môže byť uplatnené len vtedy, ak sám indosant toto vyplňovacie právo osobe, ktorá ho vykonala, udelil.
Žalovaný nikdy neudelil vyplňovacie právo k predmetnej zmenke žalobcovi. Aj v prípade, že by žalobca
bol oprávnený zmenku vyplniť, urobil tak až po premlčaní práva vyplniť zmenku. Preto zároveň vzniesol
námietku premlčania práva vyplniť zmenku, trojročná premlčacia lehota začala plynúť v deň, keď
osoba oprávnená vyplniť zmenku tak mohla prvýkrát urobiť, premlčacia lehota začala plynúť dňom

nasledujúcim po dni splatnosti pohľadávky ( resp. jej časti ), ktorú zmenka zabezpečovala, lebo v tento
deň mohla byť zmenka prvýkrát vyplnená. Zároveň týmto namietal aj premlčanie samotnej úverovej
pohľadávky zabezpečenej zmenkou po premlčaní zmenkou zabezpečovanej pohľadávky už nie je
možné vyplniť ani uplatniť zmenku a ani priznať zmenkovú sumu súdom majiteľovi zmenky. Ďalej
namietal výšku zmenkovej sumy. Žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
sa rovná zabezpečovanej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Zároveň namietal

zmeškanie lehoty žalobcom určenej na predloženie zmenky na platenie, žalobca nepreukázal, že
zmenka bola predložená zmenkovému dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť; zmeškaním tejto
lehoty žalobca podľa ust. § 53 zák. č. 191/1950 Sb. stratil práva voči indosantom. Uviedol, že súd mu
nepredložil prílohy, ktoré žalobca pripojil k žalobe, preto nemal možnosť posúdiť zmluvy o postúpení
pohľadávok, na ktoré sa žalobca odvoláva. Namietal skutočnosť, že tieto zmluvy môžu byť podkladom

na uplatnenie akýchkoľvek práv žalobcu voči žalovanému. Podľa názoru žalovaného žalobca nemohol
de iure zmluvou o postúpení pohľadávky vstúpiť do práv zmenkového veriteľa, ako to tvrdí v žalobe.
Navrhol vykonať výsluch zmenkového dlžníka Eleny Vandrákovej k otázkam splácania dlžnej sumy a
predloženiu zmenky na platenie.

5.Po podaní námietok bola spisu pridelená nová spisová značka 26CbZm/1/2012.

6.Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného a uviedol, že zákon č. 191/1950 Sb. zákon šekový a
zmenkový rozlišuje zmenky cudzie a vlastné. Zákon nepozná termín zmenka zabezpečovacia a zmenka
platobná. Uvedený argument je bezpredmetný, nakoľko nemá oporu v zákone. Dohoda o vyplňovacom

práve k zmenke bola uzatvorená v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zák. č. 191/1950
Sb. zákon šekový a zmenkový, pričom žiadny z týchto právnych predpisov nepozná termín platobná
a zabezpečovacia zmenka. Zmenka ako právny inštitút je upravená zákonom č. 191/1950 Sb. zákon
šekovýazmenkový,pričomideoabstraktnýprávnyúkon,neprihliadasanaúčelanidôvodjejvystavenia.
V zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň v zmysle
ust. § 19 ods.2 osoby zmenečne zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
ich vlastných vzťahoch k indosantovi okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka zák. č. 191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený nekonal

na škodu dlžníka. Zmenečne zaviazaná osoba žiadnym spôsobom nepreukázala „zlomyseľnosť “ či
„ nedobromyseľnosť.“ Veriteľ si svoju pohľadávku riadne uplatnil v súdnom konaní, vzhľadom na to,
že nebola uspokojená využil riadne zákonné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky. Nikomu
nemôže byť na škodu uplatnenie si jeho práv. V zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zákon
šekový a zmenkový indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. V zmysle ust. § 524 ods.

2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. S prevodom alebo prechodom blankozmenky prechádza na nadobúdateľa
bez ďalšieho aj právo ju vyplniť ( rozsudok NS SR zo dňa 24.09.2008, sp. zn. 29 Odo 1407/2006 ). Právo
vyplniť blankozmenku sa nepremlčuje. Kým existuje bianko zmenka, musí existovať aj právo doplniť
chýbajúce údaje na zmenke. K nepremlčateľnosti nároku na vyplnenie blankozmenky sa viaže množstvo

rozhodnutí súdov, poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9Cmo
274/2004, R 71/2005. Suma na zmenke, či spôsob jej výpočtu sa nepreukazuje, keďže zmenkový dlžník
nenamieta správnosť výpočtu zmenkovej sumy, námietky zmenečne zaviazanej osoby sú nedôvodné.
Oprávnený súdu ako dôkaz predložil Protokol vystavený OTP bankou , a.s., že v deň splatnosti zmenky
sa oprávnený riadne dostavil na miesto platenia, na ktoré sa ale nedostavil dlžník. V súlade so zák. č.

191/1950 Sb. zákon šekový a zmenkový bola správa o nezaplatení zmenky podaná dlžníkovi ako aj
indosantovi. Zo spisového materiálu súdu vyplýva, že OTP banke, a.s. bol zaslaný zmenkový platobný
rozkazspolusnávrhomaprílohami.Suvedenouskutočnosťousaoprávnenýoboznámilnahliadnutímdosúdnehospisu.Vzhľadomnavyššieuvedenénavrhol,abysúdvydalrozsudok,ktorýmvydanýzmenkový
platobný rozkaz ponechá v platnosti. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

7.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.03.2012 uviedol, že predmetná zmenka bola vystavená na
zabezpečenie splatenia pohľadávok s príslušenstvom vyplývajúcich z úverovej zmluvy, uzavretej medzi
odporcom ako veriteľom a J. D. ako dlžníkom a odporcom bola indosovaná na právneho predchodcu
navrhovateľa spolu s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorú zabezpečovala. Poukázal na to,
že je potrebné rozlišovať zmenku ako platobný prostriedok a zmenku ako prostriedok zabezpečenia

záväzkov. V právnej teórii sa bežne používa rozdelenie zmeniek na zmenky zabezpečovacie a zmenky
platobné. Zatiaľ čo pri platobných zmenkách nie je potrebné skúmať kauzu, teda do popredia vystupuje
ich abstraktný charakter, tak naopak pri zabezpečovacích zmenkách je existencia kauzálneho vzťahu
nevyhnutná. Abstraktný charakter zmenky môže byť právne relevantný len dovtedy, pokiaľ zmenka nie
je spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom, teda pokiaľ nejde o zabezpečovaciu zmenku. Ak teda
nejde o typickú platobnú zmenku ale o zmenku, ktorá slúži ako prostriedok zabezpečenia pohľadávky,

tak plnenie, ktoré žalobca od žalovaného na základe zmenky požaduje, nemôže byť len formálne opreté
o abstraktný charakter zmenky ( prevodné účinky zmenky ), ale je potrebné, aby bol preukázaný aj
príčinný kauzálny obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom ( resp. jeho právnym predchodcom )
a žalovaným, na základe ktorého je žalobca oprávnený od žalovaného požadovať takéto plnenie. V
opačnom prípade by išlo o vecne bezdôvodné plnenie. Žalobca takýto vzťah nielenže nepreukázal, ale

dokonca aj sám uznáva, že takýto vzťah medzi ním a žalovaným nie je. Žalovaný trval na tom, že v
danom prípade sa jedná o zmenku zabezpečovaciu a teda je možné v tomto prípade použiť kauzálne
námietky, t.j. námietky vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky a k jej
prevodu. Kauzálnym vzťahom je v tomto prípade úverový právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a
právny vzťah z postúpenia pohľadávky, pričom v zmysle čl. VII bod 1. zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 26.09.2006 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu založenej v súdnom
spise žalovaný ako postupca neručil postupníkovi ( právnemu predchodcovi žalobcu ) za vymožiteľnosť
postúpených pohľadávok ( Rozhodnutie NS SR 1M obdo V 9/2007 ). V čl. III bod 4. uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávok zmluvné strany vyhlásili, že postúpením pohľadávok po úhrade dohodnutej
odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu postúpenia pohľadávok.

Skutočná vôľa účastníkov, ktorú zmluvne prejavili a s ktorou vystupovali do právneho vzťahu, je tu
teda nepochybná. Konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore s takto prejavenou vôľou, keď požaduje
od žalovaného plnenie, ktoré nevymohol od úverového dlžníka na zaplatenie postúpenej úverovej
pohľadávky. Základným princípom každého právneho štátu by mala byť spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov subjektov práva. Formálny resp. arbitrárny výklad práva, opierajúci sa len o

formálne znenie zákona - abstraktný charakter zmenky, ale nerešpektujúci skutočnú vôľu strán, s ktorou
do právneho vzťahu vstupovali a ktorú pri jeho uzavretí aj prejavili, zjavne nezodpovedá chápaniu
materiálneho právneho štátu. Podanú žalobu považuje aj za odporujúcu poctivému obchodnému styku
a za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka a s § 265 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

nepožíva právnu ochranu. Ani skutočnosť, že na zmenke žalovaný opomenul vyznačiť doložku
„ bez záväzkov “ ( spoliehajúc sa na rešpektovanie jednoznačne zmluvne prejavenej vôle strán ) nič
nemení na tom, že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa
uzavretého obchodno-záväzkového vzťahu nemá nárok. Žalobca si bol vedomý toho, že žalovaný za
vymoženie pohľadávky z úverového vzťahu neručí, avšak využil zmenkový vzťah na to, aby pohľadávku

vymáhal od žalovaného. Takémuto nepoctivému konaniu a zneužívaniu práva by sa v právnom štáte
nemala poskytovať právna ochrana. V tomto postupe žalobcu je zjavné zlomyseľné konanie žalobcu
na škodu žalovaného. Žalovaný, ktorý rešpektuje pravidlá poctivého obchodného styku, by nikdy
nepožadoval napr. od úverového dlžníka plnenie zo zmenky, zabezpečujúcej úverovú pohľadávku, ak
úverová pohľadávka bola zaplatená, aj keď by ( odvolávajúc sa len na abstraktný charakter zmenky )

takéto plnenie formálne podľa zmenkového zákona požadovať mohol. Uviedol tiež, že vyplňovacie právo
môže byť uplatnené voči indosantovi len vtedy, ak sám indosant toto vyplňovacie právo osobe, ktorá ho
vykonala udelil. Nesúhlasil s tým, že vyplňovacie právo, ktoré zmenkový dlžník udelil žalovanému mohol
žalobca uplatniť aj voči žalovanému. Vyplňovacie právo k blankozmenke mohlo byť aj po postúpení
úverovej pohľadávky naďalej uplatnené len voči osobe, ktorá toto vyplňovacie právo udelila, ale nie voči

žalovanému. Napr. v praxi platí, že ak avalista pri blankozmenke sám za seba neudelí právo vyplniť
zmenku, tak vyplnená zmenka sa voči nemu uplatniť nemôže. Vyplňovacie právo teda v danom prípade
mohlo byť realizované s právnymi účinkami len voči priamemu dlžníkovi - vystaviteľovi zmenky, ktorý
ho voči svojej osobe udelil, ale nie voči žalovanému ako indosantovi, ktorý nikomu toto právo vyplniťzmenku s právnymi účinkami voči nemu neudelil. Protokol o predložení zmenky žalovaný nepovažuje
za dôkaz o tom, že zmenka bola predložená na platenie dlžníkovi v zmysle ust. § 38 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový ( ďalej len ZŠZ ) v deň splatnosti zmenky resp. v jeden deň z

dvoch nasledujúcich pracovných dní nasledujúcich po splatnosti a ten ju odmietol zaplatiť. Z uvedeného
dôvodu má za to, že žalobca lehotu na predloženie zmenky dlžníkovi zmeškal a tým stratil v zmysle
ust. § 53 ZŠZ práva voči indosantom. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že právo vyplniť blankozmenku
sa nepremlčuje a musí trvať dovtedy, pokiaľ existuje blankozmenka. Uvedený názor nie je možné
oprieť o žiadne ustanovenia zákona, práve naopak, tento názor odporuje základnému princípu inštitútu

premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti
práva, keď premlčanie má nútiť oprávnený subjekt, aby donekonečna neodďaľoval požiadavku plnenia
od povinného subjektu. Ak by majiteľ blankozmenky mohol neobmedzene odďaľovať jej vyplnenie,
znamenalo by to, že osoby povinné plniť zo zmenky by boli donekonečna vystavené požiadavke na
plnenie z tejto zmenky, čo právnej istote a účelu inštitútu premlčania zjavne nezodpovedá. Podľa
zákona sa pritom premlčujú tak majetkové ako aj nemajetkové práva s výnimkou tých, o ktorých zákon

priamo ustanovuje, že sú nepremlčateľné. Vzniesol námietku premlčania vyplniť blankozmenku, t.j.
vyplniť ju 3 roky odo dňa splatnosti pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečuje. Dlžník sa prvýkrát dostal
do omeškania dňa 19.10.2005, o čom predložil Potvrdenie o omeškaní dlžníka, podľa ktorého bola
najstaršia neuhradená splátka zo dňa 15.10.2005. Na základe uvedeného navrhol zmenkový platobný
rozkaz zrušiť v celom rozsahu.

8.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26CbZm/1/2012-118 zo dňa 27.04.2012 zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Košice I č. k. 30Zm/8/2011-43 zo dňa 7. apríla 2011 ponechal v platnosti v
celom rozsahu a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

9.Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

10.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2CoZm/3/2013-166 zo dňa 20.09.2013 potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

11.Žalovaný podal proti rozsudkom krajského súdu a okresného súdu dovolanie. Namietal výkon
práva v rozpore so zásadami ekvity. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006
medzi žalovaným a spoločnosťou BBF capital, a.s., postúpil žalovaný na spoločnosť BBF capital, a.s.
pohľadávku v celkovej výške 15 351 838,99 Sk za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok, t.j. 3 991
478,14 Sk (medzi nimi aj úverovú pohľadávku voči pani J. D.Z., ktorú zabezpečuje zmenka uplatnená

žalobcom v konaní). Tvrdil, že postupník si bol vedomý, že predmetom postúpenia sú pohľadávky
v omeškaní, ktoré v niektorých prípadoch nebude môcť voči dlžníkom vymôcť. S ohľadom na toto
riziko preto bol ochotný postupca zaplatiť žalovanému len odplatu vo výške 26% hodnoty týchto
pohľadávok. Rovnaké východisko platí pre žalobcu, ktorý následne po ďalších postúpeniach úverové
pohľadávky spolu s indosovanými zabezpečovacími zmenkami nadobudol. V čl. III ods. 4 zmluvy o

postúpení pohľadávok zmluvné strany vyhlásili, že „postúpením pohľadávok Postupcu uvedených v čl.
II v prospech Postupníka, po úhrade dohodnutej ceny Postupníkom v lehote splatnosti podľa bodov
2. a 3. tohto článku, nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z právneho vzťahu postúpenia
pohľadávok ...“. Podľa čl. VII ods. 1: „Postupca neručí Postupníkovi za vymožiteľnosť pohľadávok.“ Je
teda zrejmé, že zrozumiteľná a jednoznačne prejavená vôľa strán smerovala k tomu, aby za od platu

26% boli ich vzájomné práva a povinnosti v zásade konzumované a žiadna strana nemohla od druhej
už nič dodatočne požadovať. Skutočnosť, že popri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok indosoval
žalovaný na postupníka aj zmenky, zabezpečujúce postupované úverové pohľadávky, bezprostredne
kauzálne súvisí s postúpením pohľadávok, zmenky mali slúžiť postupcovi a jeho právnym nástupcom
len na uľahčenie dôkazného bremena a procesného postupu voči dlžníkom. Táto skutočnosť, t.j.

indosovanie zabezpečovacích zmeniek, však podľa vôle strán prejavenej v zmluve o postúpené
pohľadávok rozhodne nemala nijak umožniť postupníkovi, či jeho právnemu nástupcovi - žalobcovi
uplatniť nevymožiteľné pohľadávky, odkúpené v hodnote 26% ich nominálnej hodnoty, v plnej výške
voči žalovanému. Akceptácia konštrukcie, aprobovanej prvostupňovým i napadnutým rozsudkom, podľa
ktorej žalovaný i keď nie de iure zo Zm1uvy o postúpení pohľadávok ale de iure aj de facto z indosovania

zabezpečovacích zmeniek, znáša zodpovednosť za 100%-nú vymožiteľnosť postúpených pohľadávok,
hoci ich odpredal len za ich 26%-nú hodnotu, znamená absolútne abstrahovanie od prejavenej vôle
strán a bezprecedentné poškodenie žalovaného. Je preto nepochybné, že žalobca, ktorý sa domáha
privodenia takéhoto protiprávneho stavu nekoná v dobrej viere, postupuje šikanózne v rozpore sozákladnými princípmi dobrých mravov a koná tak v zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Sb. na škodu dlžníka.
Ani prvostupňový a ani odvolací súd vo svojom odôvodnení nevysvetlili, prečo je podľa ich právneho
názoru v súlade s týmito esenciálnymi zásadami občianskoprávnych i obchodno-právnych vzťahov, ak

postupník, ktorý za nadobudnutie týchto pohľadávok uhradí odplatu 26% ich nominálnej hodnoty (resp.
jeho právny nástupca), môže od postupcu požadovať úhradu 100% hodnoty postúpenej pohľadávky (i
keď de iure z titulu garančného účinku indosovania zmenky), keď túto nedokáže vymôcť od dlžníka,
hoci sa postupník s postupcom výslovne dohodli, že postupca za vymožiteľnosť pohľadávok neručí.
Postupník, ktorému žalovaný pohľadávky postúpil, ako aj žalobca ako jeho právny nástupca, vstupovali

do Zmluvy o postúpení pohľadávok s dávkou obchodného rizika, že časť nadobúdaných pohľadávok
nevymôžu. Ak by však úspech ich vymáhania prekročil hranicu 26% predstavovalo by to pre nich
čistý zisk. Prvostupňový i napadnutý rozsudok však toto obchodné riziko, ktoré sa žalobca slobodne
odhodlal znášať v rámci svojho podnikania, transformovali na istotu, že žalobca v nákupnej hodnote
26% získa peňažné prostriedky vo výške 100%, a to na úkor žalovaného. Podľa názoru žalovaného,
je právny názor súdu, ktorý pripúšťa takýto postup neprimerane obohacujúci žalobcu a poškodzujúci

žalovaného v rozpore s dojednaniami zakotvenými v Zmluve o postúpení pohľadávok v rozpore nielen
so základnými súkromnoprávnymi princípmi ale i s podstatou samotného právneho štátu. Žalovaný
mal za to, že uplatňovanie takéhoto pochybného práva žalobcu nemôže požívať súdnu ochranu, t.j.
takýto nárok je nutné zamietnuť. Prvostupňový ani odvolací sud v odôvodnení náležite nezdôvodnili
námietky žalovaného, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému v tomto konaní považuje aj

za zneužívajúci šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
v každom svojom písomnom podaní v konaní pred prvostupňovým aj odvolacím sudom uviedol,
že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa jednoznačne
prejavenej vôle strán a ich zmluvného dojednania nemá nárok. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na
rubopise zmenky žalovaný pri indosovaní zmenky nevyznačil do1ožku ,,bez záväzkov“, .spoliehajúc sa

na rešpektovanie zmluvne prejavenej vôle strán. Takémuto nepoctivému konaniu a zneužívaniu práva
by sa v právom štáte nemala poskytovať súdna ochrana. V tomto postupe žalobcu je zjavné zlomyseľné
konanie žalobcu na škodu žalovaného. Žalovaný, ktorý rešpektuje pravidlá dobrých mravov, by nikdy
nepožadoval napr. od úverového dlžníka plnenie zo zmenky, zabezpečujúcej úverovú pohľadávku, ak
úverová pohľadávka bola zaplatená, aj keď by ( odvolávajúc sa len na abstraktný charakter zmenky)

takéto plnenie formálne podľa zmenkového zákona požadovať mohol. Uviedol, že ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentným ustanovením. Je v ňom zakotvený základný právny
princíp, podľa ktorého zneužitie práva, nemorálne konanie nepožíva právnu/súdnu ochranu, tento
princíp jednoznačne platí a musí byť rešpektovaný aj v zmenkovom práve, nie je možné ho popierať
len formálnym, odvo1avaním sa na garančný účinok indosamentov a abstraktný charakter zmeniek.

Zmenka je inštitútom civilného práva, a realizácia práva na plnenie zo zmenky preto tak ako realizácia
akéhokoľvek iného súkromného práva podlieha výhrade, že prebieha v súlade so za kladnými princípmi,
či už ide o dobré mravy alebo zákaz zneužitia práv. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry sa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka vzťahuje aj na zmenkové vzťahy. Účelom garančného (záručného) účinku
rubopisu zmenky je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu

predávaného cenného papiera z hľadiska jeho vymožiteľnosti. Tento účel však chýba v prípade, ak
indosant rubopisujezmenkunaindosatárabezodplatneavkauzálnejsúvislostisodplatnýmpostúpením
pohľadávky z úverovej zmluvy. Bolo by v rozpore s elementárnou spravodlivosťou a základnými
princípmi civilného práva, ak by indosant, abstrahujúc od hospodárskeho účelu indosovania zmeniek,
ručil indosatárovi za vymožiteľnosť zmenky, ktorú na neho indosoval bezodplatne. Zákon chráni výkon

subjektívnych práv, avšak nechráni taký výkon práva, ktorý sa prieči dobrým mravom, bez ohľadu
na to, či vykonávané právo abstrahovane formálne, v rozpore so základným zásadami súkromného
práva, aj zodpovedá zákonu a neporušuje ho. Teda aj výkon práva, ktorý sa síce opiera o zákon,
vyplýva zo zákona, ale je v rozpore s dobrými mravmi či zákazom šikanózneho výkonu práva a jeho
snahou je znevýhodniť druhú stranu‚ spôsobiť jej ujmu, nemá požívať súdnu ochranu. Súd je ex offo

povinný takýto výkon práva odmietnuť. Žalobca účelovo, zjavne s úmyslom obohatiť sa na škodu
žalovaného prezentuje v tomto prípade zabezpečovacie zmenky ako abstraktný inštitút plne nezávislý
odzabezpečovanejkauzy.Prvostupňovýaajodvolacísudsabezďalšiehoibaobmedzilinaodôvodnenie
podľa tvrdení žalobcu, pričom celkom formálne a v rozpore so všeobecnou právnou úpravou konštatovali
ustanovenia zmenkového zákona. Táto konštrukcia ponúkaná žalobcom a potvrdená napadnutým

rozsudkom pritom pripúšťa absurdnú situáciu, kedy by žalobca úspešne uplatnil voči všetkým dlžníkom
100% nominálnej hodnoty pohľadávok z titulu postúpenia pohľadávok a popri tom by sa mohol z titulu
„abstraktných“ zmeniek domáhať 100% tejto istej sumy ešte raz aj od žalovaného. Pritom z uvedeného
je zrejmé výlučne to, že žalobca si uplatňuje zmenky voči žalovanému v rozpore s dojednanou kauzounedobromyseľne. Je preto zrejmé, že žalobca, ktorý svoje právo voči žalovanému pod zásterkou
abstraktnej zmenky uplatňuje, nekoná dobromyseľne a výkon takéhoto práva nemôže v právnom štáte
požívať právnej/súdnej ochrany. Je to naopak žalovaný, ktorému v takom prípade musí byť poskytnutá

náležitá súdna ochrana pred žalobcom, ktorý si takéto šikanózne právo voči nemu uplatňuje. Žalovaný
mal za to, že v súlade s rímskoprávnou zásadou „summum ius, summa iniura“ právne normy nemožno
uplatňovať či vykonávať len prísne formálne, doslovne a striktne bez prihliadnutia na mimoprávne ale
aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdzuje aj konštantná judikatúra Ústavného
sudu SR: „Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci, k extrémne nespravodlivému

záveru potom znamená porušenie základných práv.“ Na základe uvedeného namietal v zmysle §
17 zmenkového zákona, že žalobca nadobudol a uplatňuje voči žalovanému zmenku zlomyseľne a
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Poukázal aj na nález Ústavného súdu
III. ÚS 72/2010, podľa ktorého súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade,
keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona. Žalovaný tiež uviedol, že v danom prípade sa

jedná o zabezpečovaciu zmenku, pri ktorej obzvlášť sú prípustné kauzálne námietky vyplývajúce z
kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky. Tvrdil, že prvostupňový ani odvolací súd sa
nezaoberali významom kauzálnych námietok v prípade zabezpečovacej zmenky. Prvostupňový súd v
rozsudku celkom formálne a bez náležitej aplikácie základných ustanovení Občianskeho zákonníka
posudzuje danú zmenku výlučne ako abstraktný, bezpodmienečný záväzok z cenného papiera, a

súčasne uvádza, že k výkonu práva zo zmenky žiadnu kauzu nepotrebuje. Je pritom nepochybné, že
hoci zmenkový zákon tieto pojmy výslovne nepoužíva, právna doktrína zaoberajúca sa zmenkovým
právom, či komentujúca zmenkový zákon jednoznačne rozlišuje zmenky z hľadiska ich hospodárskeho
účelunazmenkyplatobné(čiužprosolutoaloeboprosolvendo)azmenkyzabezpečovacie.Ignorovanie
tohto významu a pridŕžanie sa výlučne zákonného znenia či zásadne abstraktného charakteru zmenky,

je ďalším prejavom ústavne nekonformného formalistického postupu a arbitrárnosti prvostupňového aj
odvolacieho sudu. Obidva súdy postupovali neprávne, keď sa nevysporiadali s kľúčovými kauzálnymi
námietkami týkajúcimi sa právneho vzťahu, z ktorého zmenka vychádza, čo je relevantné. Poukázal pri
tom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V9/2007, sp. zn. 1 Obdo V 43/2006 a sp. zn. 5
Obo 190/2006. Tvrdil, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je teda nesporné, že v

prípade zabezpečovacích zmeniek, ktorou predmetná zmenka, predložená súdu žalobcom nepochybne
je, sú prípustné tzv. relatívne kauzálne námietky. Predmetom kauzálnych námietok v predmetnej veci
je namietanie uplatnenia nárokov žalobcu zo zmenky voči žalovanému z dôvodu, že žalobca nemôže
u žalovaného subsidiárne uplatňovať nevymožiteľnosť hlavného záväzku zabezpečeného zmenkou, t.j,
postúpená úverová pohľadávka voči pani J. D., keďže to vylučuje zmluva o postúpení pohľadávok, kde

bolo ručenie za vymožiteľnosť výslovne vylúčené. Žalobca teda nemá voči žalovanému právny nárok,
ktorý by bol zmenkou zabezpečený. S ohľadom na hospodársky účel zmenky preto žalobca nie je
voči žalovanému oprávnený požadovať ani plnenie zo zmenky. Žalobca v konaní neunieso1 dôkazné
bremeno, keď nepreukázal konkrétny exitujúci kauzálny vzťah, resp. záväzok na strane žalovaného voči
žalobcovi, ktorý by žalovaná zmenka kryla. Toto dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu po vznesení

kauzálnychnámietokžalovaného,sámžalobcaužvnávrhunavydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
jednoznačne kauzálny vzťah opísal a preukázal znením dohody o postúpení pohľadávok, že žiadny
dohodnutý právny dôvod vystavenia zmenky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným neexistuje, t.j.
neexistuje kauzálny vzťah žalobcu voči žalovanému, ktorý by zmenka zabezpečovala. Akceptácia
názoru prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré ignorovali zabezpečovací charakter zmenky a túto

posudzovali výlučne abstraktne izolovane od kauzálneho vzťahu založeného Zmluvou o postúpení
pohľadávok, by viedla navyše k absurdnému záveru, že i v prípade, ak by dlžník uhradil žalobcovi
postúpenú pohľadávku z titulu zmluvy o spotrebnom úvere (teda nie z titulu zmenky), mohol by
žalobca napriek tomu nezávisle od toho uplatniť voči žalovanému nárok z predmetnej zmenky, keďže
boli tieto vzťahy obidvoma konajúcimi súdmi posúdené ako autonómne a nezávislé. Pri akceptácii

takto nedostatočne odôvodneného rozsudku by vyplývalo. že žalobca by tak v konečnom dôsledku
mohol obdržať duplicitné plnenie v plnej výške pohľadávky od dlžníka i od žalovaného, a to všetko
za zohľadnenia skutočnosti, že právny predchodca žalobcu, ktorému žalovaný pohľadávky postúpil,
za tieto uhradil žalovanému len 26% ich nominálnej hodnoty, na základe dohody účastníkov v
Zmluve o postúpení pohľadávok. Kauzálne námietky žalovaného v konaní a rovnako všetky písomné

podania žalovaného, vrátane odvolania súčasne zodpovedajú § 17 zmenkového zákona, keďže tieto
sa zakladajú na vzťahu žalobcu k žalovanému (hoci Zmluva o postúpení pohľadávok nebola uzavretá
priamo medzi žalobcom a žalovaným, žalobca je však právnym nástupcom postupníka z tejto zmluvy,
a teda rovnako ako postupník nemá ani žalobca žiaden ručiteľský nárok voči žalovanému z titulunevymožiteľnosti postúpených pohľadávok). Žalovaný je preto oprávnený namietať aj voči žalobcovi
ako majiteľovi zmenky absenciu kauzy uplatnenej zmenky, ktorá vyplýva z jeho vzťahu voči svojmu
postupníkovi, ako predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, nakoľko žalobca pri nadobúdaní zmenky

konal vedome na škodu dlžníka. Na naplnenie požiadavky § 17 zmenkového zákona majiteľ zmenky
ani nemusí mať úmysel škodu dlžníkovi - žalovanému spôsobiť. Plne postačuje, aby išlo o konanie
vedomé, teda aby mal vedomosť o tom, že takto žalovanému škodu spôsobiť môže. Posúdiť, či
majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní koná vedome na škodu žalovaného, možno len so zohľadnením
konkrétneho kauzálneho vzťahu, ktorý zmenku sprevádza. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR zo dňa 09.09.2009, sp. zn. 2Obo/87/2009 a zo dňa 01.04.2009 sp. zn. 2Obo/17/2009. Tvrdil,
že je zrejmé, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného, keď mu bol známy obsah zmluvy o
postúpenípohľadávokuzatvorenejmedzi žalovanýmaprávnympredchodcomžalobcu,ktorávylučovala
zodpovednosť žalovaného za vymožiteľnosť postupovaných pohľadávok. Túto skutočnosť, podľa ktorej
žalobca vedel, že žalovaný by voči svojmu indosatárovi mohol úspešne uplatniť námietky neexistujúcej
kauzy v dôsledku vylúčenia zodpovednosti za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, preukazuje

jednoznačne text Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. (podľa čl. 5.6 tejto zmluvy „Postupník prehlasuje, že sa v
plnom rozsahu oboznámil s obsahom postupovaných Pohľadávok, a že je plne oboznámený s povahou,
stavom a pôvodom týchto Pohľadávok, a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto Pohľadávky
vzťahuje. Postupník ďalej prehlasuje, že v súlade s dohodou Zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca

za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť Pohľadávok voči Dlžníkom alebo voči osobám,
ktoré prípadne poskytli zabezpečenie Pohľadávok.“). Žalobca teda podľa jeho vlastných zmluvných
vyhlásení pri nadobúdaní pohľadávok od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. preukázateľne poznal
pôvod a stav postúpených pohľadávok, vedel, že žalovaný za ich vymožiteľnosť spoločnosti LICITOR
factoring, s.r.o. nezodpovedal, vedel, že poskytnuté zabezpečenie (zmenky) neslúži na zabezpečenie

subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok od žalovaného, ba dokonca sám súhlasil, že
ani spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. voči žalobcovi za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá.
Z vyššie citovaného textu, v ktorom bola vylúčená zodpovednosť spoločnosti LICITOR factoring,
s.r.o. za vymožiteľnosť pohľadávok nielen voči dlžníkom z úverových zmlúv, ale aj voči ,,osobám,
ktoré prípadne poskytli zabezpečenie Pohľadávok“, je zrejmé, že žalobca a LICITOR factoring, s.r.o.

počítali s tým, že žalovaný bude uplatňovať nároky aj voči žalobcovi. Je totiž zrejmé, že ,,osobami,
ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok“ bol myslený žalovaný, ktorý poskytol právnemu
predchodcovi žalobcu s postupovanými pohľadávkami aj zmenky vystavené dlžníkmi, čiže poskytol
tejto spoločnosti zabezpečenie pohľadávok úverových dlžníkov. Indosovanie zmeniek na tento účel
na žalobcu, ktoré prebehlo súčasne s postúpením pohľadávok na žalobcu, preto nemožno objektívne

označiť inak ako zlomyseľné. Je teda zrejmé, že účelom indosovania zmeniek na žalobcu bolo práve
sťažiť uplatnenie kauzálnych námietok, vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu žalovaného a postupníka,
ktorému žalovaný postúpil úverové pohľadávky, o preukazovanie toho, že súčasný nový majiteľ
zmeniek - žalobca - tieto nadobudol a uplatnil vedome na škodu žalovaného. Je však nepochybné,
že postup žalobcu, ktorý sa v podstate snaží získať 100%-nú hodnotu pohľadávok, za ktoré jeho

právny predchodca zaplatil žalovanému len 26% ich hodnoty s vedomím, že výška, akú sa jej od
dlžníkov podarí vymôcť, je jeho vlastným podnikateľským rizikom, je vedomým konaním na škodu
dlžníka - žalovaného. Žalobca totiž nepochybne mal vedomosť o tom, že žalovaný nezodpovedá za
vymožiteľnosť postúpených pohľadávok, pretože takáto konštrukcia by na strane žalovaného zákonite
spôsobila negatívny hospodársky výsledok vo výške 74% hodnoty postúpených úverových pohľadávok.

Neoddeliteľnúpreviazanosťzmeniekspostupovanýmipohľadávkamipreukazujeskutočnosť,žezmenky
boli na žalobcu indosované v rovnaký deň, ako na neho boli postúpené úverové pohľadávky. Žalobca
teda nemôže poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie zmeniek voči žalovanému realizoval bez toho, aby
si uvedomoval, že tým žalovanému spôsobí škodu v tejto výške. Nie je pritom vôbec rozhodujúce, či
primárny úmysel žalobcu bolo uplatniť zmenky len voči dlžníkom z úverových pohľadávok. Určujúce

je, že pri nadobúdaní zmeniek žalobca vedel, a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený, že
uplatnením takto nadobudnutých zmeniek voči žalovanému, žalovanému spôsobí neodôvodnenú škodu
v rozpore so sprievodnými kauzálnymi dojednaniami. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalovanému
zakladajú právo žalovaného uplatniť v súlade s § 17 zmenkového zákona kauzálne námietky založené
na jeho zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, aj voči žalobcovi. Skutočná vôľa účastníkov

sporu, ktorú zmluvne prejavili a s ktorou vstupovali do právneho vzťahu, je tu nepochybná. Konanie
žalobcu je jednoznačne v rozpore s takto prejavenou vôľou, keď požaduje od žalovaného plnenie,
ktoré nevymohol od úverového dlžníka na zaplatenie postúpenej úverovej pohľadávky. Predmetná
zmenka nebola prevedená žalovaným v rámci samostatného obchodného prípadu, prevod zmenkybol akcesorickým úkonom urobeným z dôvodu postúpenia úverovej pohľadávky touto zmenkou
zabezpečenej. Kauzou zmenkového záväzku žalovaného je teda postúpenie úverovej pohľadávky, ku
ktorej bola predmetná zmenka ako zabezpečovací prostriedok úverovým dlžníkom vystavená. Prevod

zmenky svoj hospodársky dôvod mal a ten spočíval vo vyššie uvedenom postúpení pohľadávky. Preto v
rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca získať od žalovaného plnenie, ktoré zjavne
nemal obdržať podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky, ani prostredníctvom zabezpečovacej zmenky,
ktorá bola na žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) prevedená len z dôvodu, že zabezpečovala
postupovanú úverovú pohľadávku a mala žalobcovi len uľahčiť vymáhanie postupovanej úverovej

pohľadávky voči úverovému dlžníkovi. Tvrdil, že voči žalovanému - postupcovi je pod zámienkou
„abstraktnej“ zmenky požadované plnenie, o ktorom zmluvné strany - postupca a postupník jasne
deklarovali, že postupníkovi od postupcu neprináleží. Posudzovaná zmenka má teda vo vzťahu k
postúpeniu pohľadávky povahu pridaného zabezpečovacieho nástroja k postupovanej pohľadávke,
pričom jedným z limitov riadneho uplatnenia zabezpečovacej zmenky je fakt, že sa jej majiteľ nesnaží jej
uplatnením získať plnenie od osoby, na ktoré v kauzálnom vzťahu voči nej nemá právo. Pretože kauzou

posudzovanej zmenky je vo vzťahu medzi žalovaným a žalobcom postúpenie pohľadávky a pretože
postúpenie pohľadávky bolo koncipované ako bezregresný prevod, nie je uplatnenie posudzovanej
zmenky voči žalovanému riadnym výkonom zmenkového práva a odporuje kauze zmenkového záväzku.
Uplatnením zmenky sa žalobca snaží získať od žalovaného plnenie, ktoré mu teda zjavne neprináleží.
Uplatnenie zmenky voči žalovanému má jednoznačne povahu zneužitia tejto zmenky voči žalovanému

na škodu žalovaného, keď je uplatňovaná v rozpore s účelom, pre ktorý bola žalovaným na právneho
predchodcu žalobcu prevedená a na ktorú by mal žalovaný dokonca zaplatiť viac, ako obdržal ako
odplatu za postupovanú pohľadávku. Pritom aj v zmenkovom práve platí, že obranu postihovému
dlžníkovi, ktorý vstúpil do záväzku zo zákona (v danom prípade podľa § 15 ods. 1 zmenkového zákona),
môžu poskytnúť aj okolnosti stojace mimo zmenky. Existencia samotného zmenkového záväzku je

jedna vec, ale uplatniteľnosť zmenky voči zmenkovému dlžníkovi je otázkou druhou. Všetky kauzálne
námietky v zmenkovom práve sú založené na právnom režime, že zmenkový záväzok dlžníkov (či
už priamych alebo nepriamych - postihových) síce existuje, sú však prítomné okolnosti, ktoré bránia
tomu, aby im súd uložil povinnosť tento zmenkový záväzok zaplatiť. Abstraktný charakter zmenky len
uľahčuje dôkazné bremeno v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu, tento abstraktný charakter

sa však stiera po vznesení kauzálnych námietok, ktorými sa môže dlžník vždy legitímne brániť. V
kontexte postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy zo žalovaného na právneho predchodcu žalobcu
a z neho následne na žalobcu, je nevyhnutné prihliadnuť na účel indosovania zmenky. Jednotlivé
zmenky neboli v tomto prípade indosované samoúčelne, hospodársky účel tohto indosovania zakladá
kauzu zmenkového záväzku. Žalovaný poukázal na skutočnosť že právny predchodca žalobcu v

súlade s princípom nemo plus iuris nemohol postúpiť na žalobcu viac práv než sám mal. Každá
jedna indosovaná zmenka zabezpečovala vždy len pohľadávku z príslušnej úverovej zmluvy voči
konkrétnemu dlžníkovi. Len na tento účel smel oprávnený zo zmenky blankozmenku vystaviť. Vôľa
strán a hospodársky účel všetkých týchto bezprostredne súvisiacich právnych úkonov sú preto zrejmé.
Ak žalovaný postupoval na právneho predchodcu žalobcu a ten následne na žalobcu predmetné

pohľadávky z úverových zmlúv s odplatou len 26% ich nominálnej hodnoty, nie je možné predpokladať,
že zmenky, ktoré žalovaný na právneho predchodcu žalobcu a ten následne na žalobcu indosovali spolu
s postúpením pohľadávok, mali podľa vôle strán slúžiť ako nástroj voči žalovanému, prostredníctvom
ktorého si právny predchodca žalobcu či žalobca budú môcť v budúcnosti vymôcť u žalovaného 100%
nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok. Žalovaný tiež namietal výšku zmenkovej sumy. Tvrdil,

že prvostupňový súd zjavne nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena, nakoľko je to
žalobca, ktorý uplatnil právo vyplniť blankozmenku, a ktorý v konaní uplatnil právo požadovať úhradu
sumy, ktorú do blankozmenky doplnil. Je preto prirodzené, že to je žalobca, ktorý by mal preukázať,
že výška sumy, ktorú do blankozmenky doplnil, a ktorej sa v konaní domáha, je právne opodstatnená.
Akceptácia právneho názoru prvostupňového súdu by znamenala, že žalobca môže blankozmenku

vyplniť svojvoľne na ľubovoľnú sumu a žalovaný je túto povinný mu za každých okolností uhradiť, ak
nevie preukázať, aká iná suma mala byť do blankozmenky doplnená. Štandardne je to pritom jedine
remitent ako osoba oprávnená zo zmenky, ktorá výšku tejto sumy môže poznať a preukázať.

12.Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu doručenom súdu dňa 28.03.2014 k námietkam žalovaného

týkajúcim sa inštitútu tzv. „zabezpečovacej zmenky“ a oprávnenosti vznesenia kauzálnych námietok
uviedol, že zákon č. 191/1950 Sb. nepozná termín zabezpečovacia zmenka a platobná zmenka.
Žalovaný sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie a keďže garančný účinok zmenky doložkou
napísanou na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo ex lege.Zmenka je abstraktný, bezpodmienečný záväzok z cenného papiera a k tomu, aby platne existovali
záväzky do nej vtelené nepotrebuje žiadnu kauzu. Abstraktnosť zmenky ako cenného papiera spočíva
v tom, že zákon č. 191/1950 Sb. obsahuje komplexnú úpravu zmenkového práva, neviaže na vznik

zmenkových záväzkov žiadne iné okolnosti, ako na plnenie formalít, ktoré predpisuje. Právna úprava
v oblasti zmenkového práva abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Mal za to
že, vystavením zmenky vzniká zo zmenky špecifický (zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný
charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky
nevyplýva. Zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol

pôvodom jeho vzniku. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť súdov, napr. podľa uznesenia Vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 5 Cmo 14/1997 ,,existencia záväzku zo zmenky je nezávislá na existencii záväzku
z určitej pohľadávky“. Žalovaný v podanom dovolaní opakovane uvádza, že žalobca konal vedome
na škodu žalovaného, indosovanie zmeniek, ktoré prebehlo súčasne s postúpením pohľadávok na
žalobcu označuje ako zlomyseľné a nežiaduce konanie, ktorému nemôže byť poskytovaná právna,
resp. súdna ochrana. K týmto tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalobca ako nadobúdateľ zmenky

sa nikdy nepodieľal na indosovaní zmeniek, indosovanie zmeniek prebehlo v čase, keď ešte nebol
majiteľom samotnej zmenky a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca dôsledne a v súlade
so Zmenkovým a šekovým zákonom vykonával svoje práva majiteľa zmenky. Mal teda za to, že
akékoľvek tvrdenie žalovaného o zlomyseľnosti indosovania a porušenia zásad poctivého obchodného
stykuvsúvislostisindosovanímzmenkymožnopovažovaťzaúčelové.Uviedol,žetobolprávežalovaný,

ktorý svojím konaním umožnil žalobcovi uplatnenie svojich práv v medziach zákona, a to predovšetkým
tým,žedotknutázmenkaneobsahujeopačnúdoložku.Z§15ods.1zákonač.191/1950Sb.nepochybne
vyplýva garančná povinnosť žalovaného ako indosanta a jeho zodpovednosť za prijatie a zaplatenie
zmenky. Žalovaný takýto krok neučinil, a teda sa dostavil dôsledok zodpovednosti indosanta v podobe
postihu pre neplatenie. Indosant je na zmenke vždy osobou podpísanou a vystupuje ako jeden zo

zmenkových dlžníkov. V jeho prípade však ide vždy o dlžníka nepriameho, ktorý zodpovedá za prijatie
a zaplatenie zmenky iba vtedy, ak tak neučiní v prípade vlastnej zmenky jej vystaviteľ. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ vystaviteľ neuskutoční príslušný úkon spočívajúci v zaplatení zmenkovej sumy,
dostavuje sa dôsledok zodpovednosti indosanta, a to v podobe postihu pre neplatenie, Zodpovednosť
za zaplatenie alebo prijatie zmenky môžu všetci indosanti bez obmedzenia odmietnuť výslovnou

doložkou, a tým vylúčiť zodpovednosť za prijatie zmenky, zodpovednosť za zaplatenie zmenky, alebo
oboje. V takom prípade je indosant síce na zmenke podpísaný, avšak jeho rubopis má len prevodné
a legitimačné účinky, v žiadnom prípade nemá účinky garančné. Takýto indosant následne stojí
mimo okruhu zmenkových dlžníkov. Žalovaný mal možnosť vylúčiť svoju zodpovednosť za prijatie a
zaplatenie zmenky, avšak neučinil tak a zmenka neobsahovala opačnú doložku. Zákon jednoznačne

umožňuje vylúčiť garančný účinok na zmenke tým, že indosant k rubopisu pripíše doložku, napr. ,,bez
záväzkov“, ,,sine obligo“ alebo pod. Avšak len ten indosant, ktorý takto učiní a takúto doložku k rubopisu
pripojí, za zaplatenie zmenky nezodpovedá. Indosant patrí k nepriamym dlžníkom zo zmenky, jeho
zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona, podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky
vyplývajú výlučne zo zákona č. 151/1950 Sb. ako osobitného predpisu, a preto nemožno vylúčiť záručný

účinok indosamentu mimozmenkovou dohodou. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na abstraktný
charakter zmenky nie je pre zmenkový záväzok žalovaného podstatný obsah zmluvy o postúpení
kauzálnej pohľadávky. S tvrdením žalovaného ohľadne nesprávne určenej výšky zmenkovej sumy sa
nestotožnil a súhlasil s argumentmi prvostupňového a odvolacieho súdu. Žalovaný v konaní niekoľkokrát
namietal nesprávne určenie výšky samotnej zmenkovej sumy, avšak vo svojich tvrdeniach sa obmedzil

iba na strohé konštatovanie, že výška zmenkovej sumy nie je správna. Neuviedol v čom vidí nesprávnosť
vyplnenia zmenky ani v akom rozsahu namieta časť uplatneného nároku žalobcu. Mal za to, že pokiaľ
žalovaný tvrdí, že zmenka nebola vypísaná správne, mal by vedieť relevantne preukázať opak. Na
preukázanie týchto skutočností žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, nepreukázal nesprávnosť alebo
omyl žalobcu pri výpočte zmenkovej sumy, a teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako účastníka

konania v konaní zaťažuje. Tvrdil, že podstatou procesnej obrany žalovaného a ním podaného dovolania
vo vzťahu k spochybňovaniu rozhodnutí prvostupňového i odvolacieho súdu je iba snaha žalovaného
zbaviť sa zodpovednosti pri indosovaní zmenky.

13.Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2 Obdo/19/2014 zo dňa 29.10.2015 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá
požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd riadne neodôvodnil
najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkova nevenoval pozornosť námietke žalovaného, a to konaniu žalobcu v rozpore s poctivým obchodným
stykom a konaniu žalobcu smerujúcemu k šikanóznemu výkonu práv. Najvyšší súd tiež uviedol, že súdy
nižšieho stupňa prehliadli aj skutočnosť, že z obsahu spisu sa javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“

a nezaoberali sa jej platnosťou.

14.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2CoZm/3/2016-231 zo dňa 26.02.2016 zrušil rozsudok a
vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa, aby doplnil dokazovanie o to, či sa jedná
o tzv. „spotrebiteľskú zmenku“, alebo zmenku zabezpečovaciu s možnosťou použitia kauzálnych

námietok. Súd prvého stupňa sa mal vysporiadať aj so zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj s
poukazom žalovaného na ust. § 265 Obchodného zákonníka. Úlohou súdu prvého stupňa je aj posúdiť
nadobudnutie zmenky žalobcom, dohodu o vyplňacom práve, námietku premlčania a výšku zmenkovej
sumy.

15.Žalovaný v podaní zo dňa 13.09.2016 zotrval na námietkach, že žalobca nadobudol zmenku vedome

na škodu žalovaného a že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať platnosť zmenky
s prihliadnutím na jej súvis so spotrebiteľskou zmluvou.

16.V zmysle ust. § 152 ods. 5 zák. č. 543/2005 Z.z. v platnom znení bola veci pridele-ná nová spisová

značka 26CbZm/3/2016.

17.Žalobca v podaní zo dňa 02.11.2016 vo vzťahu k námietke žalovaného, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmenku uviedol, že účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2016 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015
zavedené do zmenkového a šekového zákona bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo

zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Mal za to, že zaviazanosť žalovaného zmenkou
nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej by mal on sám postavenie dodávateľa,
ale jedine v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Tvrdil, že žalovaný sa nemôže dovolávať
ochrany, ktorú zmenkový a šekový zákon priznáva spotrebiteľovi a ani očakávať, že súd bude ex
offo skúmať podmienky, ktoré sám žalovaný vo formulári o vyplňovacom práve k zmenke koncipoval.

Uviedol, že žalovaný až v tomto štádiu konania argumentoval ,,spotrebiteľským“ charakterom zmenky,
a teda v tomto prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu koncentračnej zásady, pretože
žalovaný v námietkach voči zmenkovému platobného rozkazu túto skutočnosť nenamietal. Tvrdil, že
s argumentáciou žalovaného ohľadom ,.spotrebiteľského“ charakteru zmenky sa vzhľadom na vyššie
uvedené nemožno stotožniť a možno ju považovať zo strany žalovaného za účelovú.

18.Žalovaný v podaní zo dňa 10.11.2016 opätovne poukázal na Zákon č. 438/2015 Z.z. (,,novela“),
ktorým sa mení a dopĺňa OSP, ktorou došlo k novelizácii § 17 zmenkového a šekového zákona,
podľa ktorého: ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy (teda nie len vtedy, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka). Táto zmena ustanovenia § 17 zmenkového zákona platí aj pre už
prebiehajúce zmenkové spory, keďže uvedená novelizácia zmenkového a šekového zákona nemá
žiadne prechodné ustanovenia a teda je priamo aplikovateľná od jej účinnosti, t.j. od 23.23.2015.

19.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

20.Zmluvou o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 19.07.2005 uzavretou
medzižalovanýmakoveriteľomaElenouVandrákovouakodlžníkombolosúdupreukázané,žežalovaný
poskytol dlžníkovi úver vo výške 40.000,-Sk za podmienok uvedených v zmluve a v Obchodných

podmienkach OTP Banky Slovensko, a.s..

21.Dohodou o vyplňacom práve k zmenke zo dňa 19.07.2005 uzavretou medzi žalovaným ako
zmenkovým veriteľom a J. D.Á. ako zmenkovým dlžníkom mal súd preukázané, že zmenkový dlžník
vystavil v prospech zmenkového veriteľa zmenku, ktorá neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume

splatnosti zmenky. Zmenkový dlžník udelil zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich
údajov na zmenke za podmienok uvedených v dohode.22.Predloženou zmenkou „bez protestu“ vystavenou J. D. bolo súdu preukázané, že sa ňou zaviazala
za túto vlastnú zmenku zaplatiť na rad OTP Banka Slovensko, a.s. v Košiciach u žalovaného v pobočke
Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice sumu 3 312,77 EUR dňa 07.02.2011. Žalovaný indosoval zmenku

dňa 26.09.2006 v prospech spoločnosti BBF capital, a.s.. Spoločnosť BBF capital, a.s. indosovala
zmenku dňa 26.09.2006 v prospech spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. a táto ju dňa 18.12.2008
indosovala v prospech žalobcu.

23.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 uzavretou medzi žalovaným ako postupcom

a spoločnosťou BBF capital, a.s. ako postupníkom mal súd preukázané, že žalovaný postúpil svoje
pohľadávky (vrátane pohľadávky voči J. D.) spoločnosti BBF capital, a.s. spolu s príslušenstvom a
všetkými právami s nimi spojenými.

24.Predmetné pohľadávky boli spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými dňa
26.09.2006 Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpené spoločnosťou BBF capital, a.s. ako postupcom

na spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. ako postupníka.

25.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzavretou medzi spoločnosťou LICITOR
factoring, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané, že spoločnosť
LICITOR factoring, s.r.o. postúpila predmetné pohľadávky (vrátane pohľadávky voči J. D.) spoločnosti

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými.

26.Výzvou na plnenie zmenky zo dňa 19.01.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca vyzval J. D. na
zaplatenie zmenkovej sumy.

27.Protokolom o predložení zmenky na zaplatenie zo dňa 07.02.2011 podpísaným riaditeľkou pobočky
žalovaného na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach a V.. Z. Y. - bankárom špecialistom mal súd preukázané,
že zmenkový dlžník J. D., nemal na účtoch vedených u žalovaného finančné prostriedky na úhradu
zmenkovej sumy.

28.Upovedomením indosanta o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky
zmenkovým dlžníkom zo dňa 10.02.2011 bolo súdu preukázané, že žalobca oznámil spoločnosti
LICITOR factoring, s.r.o., že dňa 07.02.2011 došlo k výkonu práva vyplniť zmenku, a že jednotliví
zmenkoví dlžníci boli v dostatočnom časovom predstihu vyzvaní, aby sa v tento deň dostavili na miesto
platenia uvedené na zmenke. Napriek výzvam sa žiaden z uvedených dlžníkov nedostavil na miesto

platenia a nedošlo k plneniu dlžnej sumy.

29.Správou pre vystaviteľa o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku, o odopretí prijatia a o odopretí
zaplatenia zmenky zo dňa 10.02.2011 mal súd preukázané, že žalobca oznámil J. D. vyplnenie zmenky
dňa 07.02.2011 a neuhradenie dlžnej sumy zo zmenky.

30.J. D., ani žalovaný zmenkovú sumu doposiaľ žalobcovi neuhradili.

31.Na preukázanie výšky dlžnej sumy žalobca okrem zmenky predložil súdu aj Výpočet aktuálnej výšky
úveruk07.02.2011,podľaktoréhovýslednásumaje3312,76EURakópiuprvejstranyRozhodcovského

rozsudku sp. zn. II/2009-1713, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.02.2010, ktorým Stály rozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie zaviazal J. D. zaplatiť spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.
sumu 1 346,36 EUR s úrokom vo výške 214,77 EUR a úrokom vo výške 17,65% ročne odo dňa
27.09.2006 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 125,39 EUR
a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa 16.07.2008 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia,

ako aj trovy konania 297,68 EUR.

32.Podľa ust. § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom
rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

33.Podľa ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľubzaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

34.Podľa ust. § 77 zák. č. 191/1950 Sb. pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§
33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení
pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72

až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo
v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach
v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch
podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia
zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke

(§ 10). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade
§ 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa
vlastnej zmenky.

35.Podľa ust. § 78 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ
cudzej zmenky. Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na
videnie v lehotách uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom
vystaviteľa na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a
datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína bežať lehota po videní.

36.Podľa ust. § 11 zák. č. 191/1950 Sb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom). Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku
rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na

vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

37.Podľa ust. § 12 zák. č. 191/1950 Sb. indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka,
od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú. Čiastočný indosament je neplatný. Ak znie
indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.

38.Podľa ust. § 13 zák. č. 191/1950 Sb. indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza). V indosamente
nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať
aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť

indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

39.Podľa ust. § 14 zák. č. 191/1950 Sb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Ak ide o
blankoindosament, môže majiteľ: a) vyplniť indosament vo svojom mene alebo v mene niekoho iného; b)
indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu; c) odovzdať zmenku tretej osobe

bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.

40.Podľa ust. § 15 zák. č. 191/1950 Sb. ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a
zaplatenie zmenky. Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu zmenky; v tomto prípade nezodpovedá tým,
na ktorých bola zmenka ďalej indosovaná.

41.Podľa ust. § 16 zák. č. 191/1950 Sb. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané.
Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu

nadobudol zmenku blankoindosamentom. Ak niekto príde o zmenku akýmkoľvek spôsobom, nie je nový
majiteľ, ktorý preukáže svoje právo spôsobom uvedeným v odseku 1, povinný zmenku vydať, okrem ak
ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.42.Podľa ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení platnom a účinnom v čase vystavenia zmenky a
uplatnenianárokovznej,ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

43.Podľa ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v platnom znení: (1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným

zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. (2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z
úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten,
kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

44.Podľa ust. § 33 zák. č. 191/1950 Sb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné.

45.Podľa ust. § 38 zák. č. 191/1950 Sb. zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia
alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich
dvoch pracovných dní. Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.

46.Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti

zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

47.Podľa ust. § 47 zák. č. 191/1950 Sb. všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na
nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od
každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím,

v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila.
Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal
svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.

48.Podľa ust. § 48 zák. č. 191/1950 Sb. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ

nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové
úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Ak sa vykoná postih pred
sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.

49.Podľa ust. § 70 zák. č. 191/1950 Sb. zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch
odo dňa sročnosti zmenky. Nároky majiteľa proti indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú v jednom
roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke "bez trov" v jednom roku odo dňa sročnosti
zmenky.Nárokyindosantovprotiinýmindosantomaprotivystaviteľovisapremlčujúvšiestichmesiacoch

odo dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený.

50.Podľa ust. § 71 zák. č. 191/1950 Sb. prerušenie premlčania je účinné len proti tomu, u koho nastala
skutočnosť zakladajúca prerušenie.

51.Podľa ust. § 175 O.s.p. ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet
dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí
uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak
nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu
vyhovieť, nariadi súd pojednávanie. Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoropodané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané
oprávnenou osobou, súd odmietne. Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový

platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez
pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý
späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred

jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so
súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový
platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti,
ktorej sa späťvzatie návrhu týka. Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 3 vezme späť
podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania,
ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu.

Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz
alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť. Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného
rozkazu alebo šekového platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný
rozkaz alebo šekový platobný rozkaz. Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých
nesprávností v zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa

§ 164. Súd postupuje podľa odsekov 1 až 7 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene
prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tova-
rový záložný list, 17) o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené
práva.

52.Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

53.Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

54.Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

55.Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka: (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou

práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

56.Podľa ust. § 388 Obchodného zákonníka: (1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby. (2) Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo

pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy
uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo
použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou
stranou.

57.Podľa ust. § 391 Obchodného zákonníka: (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo
iné. (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol
urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

58.Podľa ust. § 392 Obchodného zákonníka: (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak
obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti
alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve načiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti
nesplneného záväzku.

59.Podľa ust. § 393 Obchodného zákonníka: (1) Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína
premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava. (2) Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich
odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec

prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia
vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.

60.Po vyplnení má zmenka všetky zákonom predpísané náležitosti, takže je z formálneho hľadiska
platná, žalobca ju súdu predložil v prvopise, o jej pravosti nebol dôvod pochybovať.

61.Zmenka sa stala zročnou dňa 07.02.2011. Vystaviteľ zmenku neuhradil. Žalobcovi vzniklo právo
vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. Takouto osobou
bol aj žalovaný ako indosant.

62.Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona

zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ( ďalej len ZZ ) žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky
preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol.
Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval,
či je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti
spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu

konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k
tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

63.Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí
byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať

z práva hmotného alebo procesného. Ak je dôvodom námietok žiadosť o povolenie splátok, nejde o
odôvodnené námietky, pretože sa nimi nespochybňuje povinnosť zaplatiť požadovanú sumu.

64.Súvislý rad indosamentov je podmienkou pre uplatnenie legitimačného účinku rubopisu, táto
legitimácia je len formálno-právna, domnienka nemusí zodpovedať realite a majiteľ zmenky nie

je povinný dokazovať, ako sa k nemu zmenka dostala. Žalobca svoje právo nepretržitým radom
indosamentov preukázal a žalovanému sa nepodarilo preukázať opak, preto domnienka vyjadrená v čl.
I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona je namieste. Žalobca predložením originálu zmenky s nepretržitým
radom indosamentov svoje práva zo zmenky preukázal.

65.Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad
žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca
na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovaným. Žalovaný
namietol, že žalobca nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nemu, takéto oprávnenie neudelil,
vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaný

len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti
zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym
účastníkom dohody o vyplňovacom práve, preto aj keď sám oprávnenie neudelil, musel pri indosovaní
blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom,
ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u

ktorého nemožno dôvodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t.j. ktorý pri podpisovaní
blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona
zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Žalovaný pri indosovaní vedel, že zmenka je neúplná a
podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, už v tom čase vedel, že sú splnené podmienky, za ktorých
má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musel preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v

blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez
toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné
považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nemu.
Blankozmenka i zabezpečená pohľadávka boli prevedené na žalobcu a s prevodom blankozmenky nažalobcu prešlo bez ďalšieho aj právo blankozmenku vyplniť. Z neoddeliteľnosti vyplňovacieho práva k
blankozmenke od danej listiny (zmenky) plynie záver, že s prevodom alebo prechodom blankozmenky
na inú osobu zároveň bez ďalšieho prechádza právo ju vyplniť na nadobúdateľa listiny, bez toho aby bolo

nutné ohľadne nej uzatvárať zmluvu o postúpení pohľadávky alebo obdobnú zmluvu. Žalobca nadobudol
zmenku pred jej vyplnením a bol oprávnený zmenku v súlade s dohodou vyplniť. Ako zmenkovú sumu
uviedol sumu 3 312,77 EUR a ako dátum splatnosti uviedol deň 07.02.2011.

66.Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preuká-zanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výni-močne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

67.Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

68.Podľa ust. § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na
základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

69.Ďalej žalovaný namietol výšku sumy, ktorú žalobca do blankozmenky doplnil, ale námietku vymedzil
len tým, že žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o
vyplňovacom práve, a vzhľadom na to, že on už nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, označil
argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej
pohľadávky. Mal za to, že ak blankozmenku vyplnil žalobca, je prirodzené, že on musí preukázať výšku

sumy,ktorúdoblankozmenkydoplnilktorejzaplateniasadomáha. Podľačl.I.§10zmenkovéhozákona,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že
žalobca nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve,

nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, keďže podstata
námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom,
že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal. V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný,
dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má zmenkový veriteľ

povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I.
§ 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1 O.s.p.). Keďže zmenka je obligatórne abstraktný cenný
papier, jej majiteľ nie je v zmysle § 495 Občianskeho zákonníka povinný preukázať dôvod záväzku, t.j.
ani to, ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v
prípade,aksapôvodneneúplnálistinapodoplneníchýbajúcichúdajovstalaspätnekudňujejvystavenia

riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či
vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu, že zmenka nie je verejná listina, takže pri jej
hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie pravdivosti jej obsahu (§ 134 O.s.p.), nie
je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkového zákona ako predpisu osobitnej povahy,
ktoré tým, že dáva dlžníkom z takejto zmenky právo namietať proti jej vyplneniu, zároveň dlžníkov

zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje 1eboli vyplnené podľa dojednania. Zmenkou
zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako
pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0075
5015 05 RSU zo dňa 19.07.2005, alebo z odstúpenia od nej. Žalobca bol preto oprávnený doplniť
do blankozmenky nielen úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca predložil
časť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1713, ktorý
nadobudol právoplatnosť 24.02.2010, ktorým bola Elena Vandráková zaviazaná zaplatiť spoločnosti
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. sumu 1 346,36 EUR s úrokom vo výške 214,77 EUR a úrokom vo
výške 17,65% ročne odo dňa 27.09.2006 zo sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia a spolu s úrokom z

omeškania vo výške 125,39 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa 16.07.2008 zo
sumy 1 269,52 EUR do zaplatenia, ako aj trovy konania 297,68 EUR. Týmto rozsudkom žalobca výšku
kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže žalovaný v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej
sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by žalobca doblankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje. Na základe
vykonaného dokazovania súd hodnotil aj námietku žalovaného ohľadne nesprávne určenej zmenkovej
sumy za nedôvodnú. Jedná sa o námietku nekonkrétnu a preto neprejednateľnú. Z námietky nie je jasné,

aká suma mala byť do zmenky dopísaná. Nie je preto možné posúdiť ani v akom rozsahu je zmenkový
platobný rozkaz napadnutý a ktorá časť uplatneného nároku má byť vôbec premetom námietkového
konania. Pokiaľ žalovaný v námietkach tvrdí, že zmenka bola vypísaná nesprávne, v rozpore s dohodou,
musí rovnako vedieť, ako mala byť vyplnená správne. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný
neuviedol žiaden relevantný dôkaz, nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť zmenky, nepreukázal

nesprávnosť alebo zlý výpočet výšky zmenkovej sumy, hoci o povinnosti predložiť resp. označiť dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia bol riadne poučený. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, ktoré
ho ako účastníka v konaní zaťažuje v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. . Žalobca špecifikoval
zmenkovú sumu a v súlade s Dohodou o vyplňacom práve zmenky vyplnil chýbajúce náležitosti zmenky
a túto následne uplatnil na súde.

70.Žalovaný tiež namietal, že žalobca v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nemu
zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky na platenie. Zmenku splatnú v určitý deň musí
podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden
z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola zmenka splatná v pobočke OTP Banky
Slovensko, a.s., v Košiciach ( čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Žalobca splnenie

svojich povinností vo vzťahu k predloženiu zmenky na platenie preukázal Výzvou na plnenie zmenky
z 19.01.2011, Protokolom o predložení zmenky na platenie zo 07.02.2011, Upovedomením indosanta
o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom zo
dňa 10.02.2011 a Správou pre vystaviteľa o výkone práva vyplniť neúplnú zmenku, o odopretí prijatia
a o odopretí zaplatenia zmenky z 10.02.2011. V zmysle uvedeného žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil, ale v
uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil. Majiteľ vlastnej zmenky
by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl.
I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie. Žalobca preukázal, že lehoty
dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky z vlastnej viny nedozvedel,

žalobca zmenkové práva proti žalovanému nestratil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to,
že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník
zmenku nezaplatil. Žalobca sa domáha plnenia z vlastnej zmenky t.j. zo zmenky, ktorou jej vystaviteľ
bezpodmienečne prisľúbil zaplatiť zmenkovú sumu v deň splatnosti. Na rozdiel od zmenky cudzej nie
je pri vlastných zmenkách podmienkou k tomu, aby bol priamy dlžník zmenkovo zaviazaný, potrebný jej

akcept. Podľa čl. I. § 78 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako
ako príjemca cudzej zmenky. Ak nebola zmenka zaplatená, musí majiteľ urobiť protest pre neplatenie
v niektorý z dvoch pracovných dní nasledujúcich po splatnosti zmenky ( čl. I. § 44 ods. 3 zákona ). V
danom prípade zmenka bola vystavená s doložkou bez protestu, ktorá tým, že ju napísal vystaviteľ, platí
aj proti nepriamym dlžníkom. Povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané musí v zmysle čl. I § 46

ods. 2 zmenkového zákona ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. V tomto prípade je to žalovaný,
ktorého dôkazné bremeno ťaží.

71.Za rozhodujúce považoval žalovaný kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k
prvému indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.09.2006 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok.

Namietol, že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok
nezodpovedá, takže spoločnosť BBF capital, a.s. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z
rovnakej zmenky, a ak u BBF capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy
zmenky platiť aj pre nárok uplatnený žalobcom. Žalovaný tvrdil, že žalobca pri nadobúdaní zmenky
vedel, za akých podmienok on kauzálnu pohľadávku postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie

kauzálnejpohľadávkynezodpovedáažesamôžekauzálnyminámietkamibrániťprotipovinnostizmenku
zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jeho škodu. Skutočnosť že žalobca
pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva
podľa žalovaného už z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom žalobca opisuje
pôvod pohľadávok. O tom, že bol oboznámený s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú uzavrel s BBF

capital, a.s., svedčí bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou
LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom žalobca prehlásil, že je .. „plne oboznámený s
povahou, zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje''. Žalovaný teda považoval
za preukázané, že žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel, že on za vymoženie pohľadávoknezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o vedomom konaní na jeho škodu. Tými istými
skutočnosťami zároveň považoval za preukázaný aj úmysel žalobcu nadobudnúť zmenky s cieľom
uplatniť ich napriek tomu voči nemu. Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní

zmenky je subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná
vtedy, ak indosatár reálne v okamihu nadobudnutia zmenky vie, aké sú kauzálne súvislosti zmenky
a akú konkrétnu obranu dlžník pri splatnosti uplatní. Len samotná vedomosť indosatára o skutkovom
podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená,
že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí pri nadobúdaní zmenky vedieť,

že koná na škodu dlžníka, t.j. že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi
zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že jej uplatnením voči
dlžníkovi mu spôsobí škodu. Súhlasiť treba so žalovaným, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel
škodu dlžníkovi spôsobiť, ale postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak
stane, je s tým uzrozumený. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok
dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa pri nadobúdaní

zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia,
ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z
18.12.2008). Žalobca uviedol, že presné podmienky, za akých žalovaný pohľadávky predával, nepoznal.
Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich vymožiteľnosť nezaručí.
Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp.

prinajmenšom mohol vedieť, že ani žalovaný za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok nezodpovedá.
Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu
žalovaného nebolo v konaní preukázané. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v §
132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť

na škodu žalovaného a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol.

72.Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3CbZm 274/2014-185 zo dňa 20.04.2016 súd zistil, že
konateľ žalobcu (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) vo svojej výpovedi uviedol, že úverové
pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bol žalovaný, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so

zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili.
Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované. Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané
a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať
žalovaný, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti žalovaného nevedel. Úverové
pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší,

lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba
dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne
prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach zistil, že
žalovaný na zmenkách nevylúčil zodpovednosť za zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o
tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov

pohľadávok žalovaného, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré
by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval
proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii,
v súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči žalovanému, ktorý je zo všetkých indosantov najbonitnejší
dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto

nebol potrebný. Z tohto rozsudku súd tiež zistil, že z výpovede N.. C. U. (predsedu predstavenstva
spoločnosti BBF capital, a.s.) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm
39/2014 a ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z
nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej
zaplatenie, čím de iure poskytol zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval žalovaného za

osobu, ktorá poskytla zabezpečenie je zrejmá aj z toho, že ho o postúpení písomne neupovedomil
(resp. žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy
o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nielen dlžníkom, ale aj tým,
ktorí poskytli zabezpečenie. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosť BBF capital, a.s., resp.
LICITOR factoring, s.r.o. skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodným veriteľom bol žalovaný,

zabezpečených zmenkami, pričom žalobca od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže
časť zmeniek majiteľa nezmenila.73.Je pravdou, že žalobca nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok
od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel žalobcu
od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti žalovanému. Žalobca dostatočne vysvetlil, prečo takýto

postup zvolil. Treba však uviesť, že ani v prípade, ak by žalobca hneď po nadobudnutí uplatnil zmenky
voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od
žalovaného (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).

74.Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle čl. I. §

17 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale
vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.
Na základe skúsenosti z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať že nie každý majiteľ
alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie
žalovaného pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa

s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil,
nemožno vyvodzovať žiadne závery. Žalobca tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že
nenapísaním príslušnej doložky žalovaný svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže
ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní
zmeniek vedome na škodu žalovaného. Nedbanlivosť žalobcu, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť,

spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že
žalovaný je nepriamym zmenkovým dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.

75.Z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaný odôvodnil vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky
na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa žalobca pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho

výkonu práva, keď si z titulu zmenky uplatňuje v skutočnosti kompenzáciu za nevymožiteľné úverové
pohľadávky. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je
zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy.
Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon
výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade

uplatní považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný
zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo
zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani
Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka,
resp. § 265 Obchodného zákonníka by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon

neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. Zmenka je dokonalý, nesporný
a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú
závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak
majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal na
škodu dlžníka, poskytuje mu zmenkový zákon ochranu tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu

zmenky aj námietkami vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. Za prílišný formalizmus nie je podľa
názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť
vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok, súd neprizná úspech námietkam,
odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah
vzhľadomnaosobitnúúpravupoužiteľné.Vedomékonanienaškodudlžníka,zaktoréjetrebapovažovať

aj dôvody, ktorými žalovaný odôvodnil námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa čl.
I. § 17 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka
zmenku zaplatiť žiaden vplyv. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim
spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky

a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal
žalobcovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by
posúdil jeho postup nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci
k poškodeniu žalovaného, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z čl.
I. § 17 zmenkového zákona. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z

18.07.2013 vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva,
ktoré je jeho zneužitím, ale v tam riešenom prípade bol zmenkový dlžník spotrebiteľ ako „slabšia“ strana,
od ktorej sa nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzisubjektmi, ktoré zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do
zmenkového vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.

76.Je potrebné tiež poznamenať, že žalovaný sa odvoláva na ekvitu a podnikateľské riziko žalobcu,
pričom v dôsledku svojej chyby pri prevode zmenky sa snaží preniesť toto riziko na žalobcu, ktorý
však nie je bezprostredným nadobúdateľom zmenky, resp. práv zo žalovaným postúpených pohľadávok.
Žalovaný tiež tvrdil, že od úverového dlžníka nechcel požadovať plnenie zo zmenky. Je potom otázne
za akým účelom zabezpečoval svoje úvery zmenkami.

77. Žalovaný tiež poukázal to, že predmetná zmenka sa javí ako „spotrebiteľská“ a súdy sa nezaoberali
a nezdôvodnili či je platná. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní nie je
ani jeden z účastníkov spotrebiteľom v zmys1e zák. č. 250/2007 Z.z. a žalovaného nie je možné
považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Zmenka v
predmetnomprípadebolavystavenávroku2005aažzákonomč.129/2010Z.z.,účinnýmod01.01.2011

bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy zmenkou. Nie je preto namieste posúdiť neplatnosť zmenky z pohľadu čl. III., § 3a zmenkového
zákona. Z uvedeného vyplýva, že zmenka z formálno-právneho hľadiska je platná, má všetky náležitosti
predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Súd tiež poukazuje na to, že v predmetnom prípade
zaviazanosť žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (ust. § 17

zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s garančným účinkom indosamentu.

78.Čo sa týka námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečných
podaniach žalovaného, súd poukazuje na ust. § 175 ods. 4 O.s.p. - koncentračnú zásadu námietkového
konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od

doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše žalovaný sám koncipoval zmluvu o úvere, ktorá
bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné podmienky v neprospech
spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako
spotrebiteľskou mohol zaoberať.

79.Žalovaný namietol, že predmetnú pohľadávku postúpil z úverového vzťahu, ktorý predmetná zmenka
zabezpečovala zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2006 na spol. BBF capital, a.s. V súlade
s § 527 ods. 2 OZ, postupca ručí za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky len ak sa na to písomne
zaviazal. V danom prípade žalovaný poukázal na ust. čl. VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok,
kde postupca - žalovaný neručil za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok a preto podľa jeho názoru

nie je možné prihliadnuť na zodpovednosť indosanta podľa ust. § 15 a 47 zmenkového zákona.

80.Každúzmenku,ktoránebolavystavenánarad,možnopreviesťrubopisom,pričomaktívnalegitimácia
žalobcu k uplatneniu práv zo zmenky vyplýva z prevodných účinkov zmenky a nie zo zmluvy o postúpení
pohľadávky, zmenkou zabezpečenej. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že táto námietka

žalovaného nie je dôvodná, nakoľko žalobca si uplatňuje zmenkovú istinu od indosanta - nepriameho
dlžníka zo zmenky, ktorý svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčil. K indosamentu nepripojil
doložku vylučujúcu jeho zodpovednosť napr. bez záväzkov, alebo sine obligo a pod.

81.Súd námietku premlčania tak zmenkového nároku ako aj námietku premlčania vyplňovacieho

oprávnenia posúdil ako nedôvodnú.

82.Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva.
Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od
nejjezávisléaibaknejjeakcesorické.Totoprávoniejemožnépreviesťsamostatne,bezlistiny,kuktorej

sa viaže, aj vykonať ho môže len vlastník blankozmenky. V zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo
vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje.
Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne jeho výkonom, keďže využitím
boloprávokonzumované.Aksavyužitímvyplňovaciehooprávneniastalalistinariadnouzmenkou,dlžník

sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Vzhľadom na to,
že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá (§ 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka a obdobne aj § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), námietka premlčania
musí byť uplatnená len v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo žalobcuzanikloskôr,nežsatotosúdnekonaniezačalo(právosaskonzumovalo).Možnosťdovolaťsapremlčania
práva, ktoré zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej,
keďže už niet práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať. Ak nie sú v dohode o vyplnení žiadne

podmienky pre stanovenie údaja splatnosti zmenky, pričom je dostatočným spôsobom stanovené, aká
výška zmenkovej sumy má byť v blankozmenke doplnená, potom je zrejmé, že doba splatnosti zmenky
nesmie predchádzať dobe splatnosti zabezpečeného záväzku. Pri splnení tejto podmienky môže veriteľ
do blankozmenky vyplniť akýkoľvek dátum splatnosti. Žalovaný namietol, že sa premlčalo právo majiteľa
zmenky na jej vyplnenie. Táto námietka je nedôvodná, lebo právo na vyplnenie blankozmenky, ako

je to vyššie uvedené, sa nepremlčuje. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dovolá
dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka u súdom vymáhaných práv začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo
byť uplatnené na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Do úvahy nepripadá aplikácia § 70
zmenkového zákona, lebo právo vyplniť blankozmenku nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani
§ 100 Občianskeho zákonníka ani § 391 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo v tejto veci je uplatnený

nároknazaplateniezmenkyanienárokzvyplňovacejdohody.Predmetomkonaniajeplneniezozmenky
a nie je možné nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, lebo uplatnený zmenkový
nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa ust. § 70 ods. 1 zmenkového
zákona bez akejkoľvek väzby na premlčacie lehoty v Obchodnom alebo Občianskom zákonníku. Okrem
toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným na súde a aj z tohto

dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ
priamo jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k blankozmenke a je závislé na jej existencii.
Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať aj právo veriteľa na jej vyplnenie, ak nie je toto právo
inak zmluvne obmedzené. Takým obmedzením by mohla byť napr. dohodnutá lehota, v ktorej by bolo
možné blankozmenku doplniť. V prípade jej porušenia by sa alebo jednalo o zmenku vyplnenú v rozpore

s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo do úvahy premlčanie nároku.

83.Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako
by nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny,
môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods.

2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v
jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže
začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné
túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak
pôvodne bola listina blankozmenkou. Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k

zmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke
v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Ako dátum splatnosti
uviedol deň 07.02.2011 a žalobca návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súd podal dňa
18.03.2011, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že oprávnenie nebolo časovo
obmedzené, nič žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia

naplnili. Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky uplynula doba, v
ktorejsaprávopremlčiava,nemánavyplňovacieprávovplyv,premlčanímprávonezanikáavzhľadomna
abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky na zmenkový záväzok
vplyv.

84.Súd nevykonal výsluch J. D. ako svedkyne vzhľadom na hospodárnosť konania ako aj na to, že
skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi.

85.Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter

zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie

zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

86.Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 890,29 EUR.87.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

88.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 890,29 EUR
žalobcovi,ktorý malvoveciplnýúspech.Trovy konania tvoriatrovyprávnehozastúpeniavsume890,29
EUR vrátane DPH, t. j. za 4 úkony právnej pomoci po 121,17 EUR plus DPH (písomné vyjadrenie
k námietkam žalovaného, účasť na pojednávaniach v dňoch 27.04.2012 a 31.03.2017, vyjadrenie k

dovolaniu žalovaného), za dva úkony právnej pomoci po 30,29 EUR plus DPH (účasť na pojednávaniach
v dňoch 13.09.2016 a 11.11.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), režijný paušál 2 x 7,63
EUR plus DPH, 1 x 8,04 EUR plus DPH, 2 x 8,58 EUR plus DPH a 1 x 8,84 EUR plus DPH, náhrada za
stratu času v súvislosti s cestami na pojednávania osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc a
späťvdňoch13.09.2016,11.11.2016a31.03.2017vsume86,66EURplusDPH(za6polhodín,4x14,30
EUR a 2 x 14,73 EUR) a cestovné na pojednávania osobným motorovým vozidlom z Prešova do Košíc

a späť v dňoch 13.09.2016, 11.11.2016 a 31.03.2017 v sume 60,69 EUR plus DPH (dňa 13.09.2016
- základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH
1,022 EUR/1l, dňa 11.11.2016 - základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH a náhrada za PHM na 84 km
a pri cene benzínu bez DPH 1,07 EUR/1l a dňa 31.03.2017 - základná náhrada 0,183 x 84 km + DPH
a náhrada za PHM na 84 km a pri cene benzínu bez DPH 1,066 EUR/1l) podľa ust. § 10, 13a, 15, 17

a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z. v platnom znení.

89.Súdrozhodovalvtomtokonanílenotrovách,ktorévzniklipovydanízmenkovéhoplatobnéhorozkazu
vzhľadom na to, že o trovách súvisiacich s vydaním zmenkového platobného rozkazu bolo rozhodnuté
v predmetnom zmenkovom platobnom rozkaze.

90.Prisúdené trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu
zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v 3 písomných
vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
( § 251 ods. 1 O.s.p. )

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.