Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200968
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:8314200968.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobcu V. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. K. XX, X., V., H., právne zastúpený JUDr. Peter
Gdovin, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 12, Humenné proti žalovanej
Slovenská republika - v menej ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 28

675,30 Eur titulom nezákonného rozhodnutia o väzbe podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 20C/115/2014-158 zo dňa 05. 11. 2015 a vyslovil, že základ
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe nie je daný.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/41/2016-176 zo dňa 30. 11. 2017 zrušil

medzitýmny rozsudok z dôvodu, že medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe
prejednávanej veci nielen o určitej spornej právnej otázke. Výrok medzitýmneho rozsudku môže byť
formulovaný len tak, že nárok je opodstatnený a nie tak, že nárok nie je daný. V prípade ak súd dospeje
k záveru, že základ žalobou uplatňovaného nároku nie je daný žalobu zamietne.

5. Po rozhodnutí druhoinštančného súdu strany sporu zotrvali na skutkových tvrdeniach.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že mu bolo uznesením vyšetrovateľa PZ, ČVS:PPZ-28/HCP-OV-2005 zo
dňa 07. 05. 2007 vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a trestný čin nedovoleného
prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 a 2 písm. a/ Trestného zákona. Trestné stíhanie
bolo rozšírené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 18. 09. 2007 o ďalšie skutky a ďalších obvinených.

7. Uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku č. k. BB-Tp 29/2007 zo dňa 10. 05. 2007 bol žalobca podľa

§ 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ TP vzatý do väzby. Väzba
začala plynúť dňa 07. 05. 2007, vykonávala sa v Ústave na výkon väzby v P. a následne v M..8. Uznesením Okresného súdu Košice I. č. k. 5T/48/2008 zo dňa 09. 12. 2008 bol žalobca okamžite
prepustený z väzby na slobodu. Celkovo žalobca bol nezákonne vo väzbe 581 dní.

9. Rozsudkom Okresného súdu Košice I. č. k. 5T/48/2008-3476 zo dňa 12. 03. 2012 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutky kladené mu za vinu spáchal.
Krajský súd Košice uznesením č. k. 4To/56/2012-3558 zo dňa 28. 11. 2012 zamietol odvolanie Krajskej
prokuratúry Košice vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 28. 11. 2012.

10. Žalovaná zodpovedá za škodu s poukazom na § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola žalobcovi spôsobená
rozhodnutím súdu o nezákonnej väzbe. Žalobcovi podľa § 15 uvedeného zákona podal dňa 02. 04. 2013
na MS SR písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorú na základe výzvy žalovanej zo dňa
09. 07. 2013 podaním zo dňa 13. 09. 2013 doplnil a upresnil. Nárok žalobcu nebol uspokojený, a to ani

v časti v zákonnej šesťmesačnej lehote a žalovaná sa v tejto lehote ani nevyjadrila.

11. Žalobca pred rozhodnutím o vzatí do väzby vykonával podnikateľskú činnosť s miestom podnikania
tržnica v meste X. V.. Podľa potvrdenia o príjmoch štátneho daňového úradu H. mal od 01. 10. 2006
do 31. 03. 2007 príjmy z podnikateľskej činnosti 8500 hrivien (1 hrivna = 4,945 Sk), t. j. za uvedené

obdobie 42 032,50 Sk, počas trvania väzby 581 dní je ušlý zisk 133 449,89 Sk (príjem za jeden deň
229,69 Sk). Ušlý zisk v prepočte na Eur je 4429,72 Eur. Túto sumu si žalobca uplatnil podľa § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z.

12. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu s poukazom na § 17 ods. 2 až 4 zákona č. 514/2003 Z.

z. nakoľko dlhodobým pobytom vo väzbe bola vážnou mierou poškodená jeho povesť v rodnom meste.
Boli popretŕhané kamarátske, susedské a vážne narušené rodinné vzťahy a väzby. V dobe vzatia do
väzby žil v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma maloletými deťmi, o ktoré sa príkladne staral.
Jeho príjem z podnikateľskej činnosti bol jediným príjmom celej rodiny, ktorú po jeho zadržaní museli
zaopatrovať príbuzný. Dlhodobý pobyt vo väzbe mal vážne následky na jeho psychiku. Po prepustení

z väzby musel navštevovať psychiatrickú ambulanciu, trpel nespavosťou a bolesťami hlavy a dlho sa
nevedel zaradiť do normálneho života. Dvojročný pobyt vo väzbe spôsobil, že nemohol žiť normálnym
rodinným životom, tešiť sa zo svojich detí, pričom maloletá X. sa narodila len tri mesiace pred jeho
zadržaním. Takmer sa mu rozpadlo manželstvo a doteraz je jeho rodinný život neusporiadaný. Z dôvodu
uvedených skutočností a dĺžky trvania nezákonnej väzby si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

16 885 Eur.

13. Podľa § 18 ods. 1 a 3 si uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložil na svoju obhajobu v
trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie o väzbe 7360,58 Eur.

14. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, a to k rozhodnutiu o väzbe, že žalobca bol
uznesením Špeciálneho súdu v P. zo dňa 10. 05. 2007 vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a/ TP.
Bolo mu vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny a za trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice, keď mal spoločne s U.
T. na prelome rokov 2003 a 2004 založiť a zosnovať zločineckú skupinu s centrom v okresoch U. a F. a s

pôsobnosťou na území celej SR zaoberajúcou sa páchaním rozsiahlej trestnej činnosti pozostávajúcej z
pokračujúceho trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice pre osoby ázijských krajín, a to
tak, že žalobca s doposiaľ nestotožnenými osobami organizoval odovzdanie nelegálnych migrantov z H..

15. Podľa rozhodnutia NS SR č. k.1ToST/1/2012 zo dňa 17. 01. 2012 pri rozhodovaní o väzbe

obvineného v prípravnom konaní nie je možné vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny,
ale len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu a z toho
pohľadu sa hodnotia aj doposiaľ získané dôkazy.

16. V prípade žalobcu sudca pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v P. na základe návrhu

prokurátora, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vyšetrovateľa PPZ-28/HCP-OV-2005
súčasť ktorého tvoria aj prepisy telefonických hovorov medzi T. a P. na základe ktorých dospel k
záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca organizoval z ukrajinskej strany prevoz a prechod
nelegálnych migrantov na územie SR a sú splnené zákonné podmienky pre vznesenie obvinenia. Zdôvodu, že sa jedná o cudzieho štátneho občana, ktorý nemá trvalé ani prechodné bydlisko na území SR
mohlo by dôjsť k podstatnému sťaženiu alebo zmareniu zadokumentovania predmetnej trestnej činnosti
nielen vo vzťahu k jeho osobe, ale aj vo vzťahu k ostatným obvineným, ide o konkrétnu skutočnosť, z

ktorej vyplýva dôvodná obava, že opustí územie SR a vyhne sa trestnému stíhaniu, čím bol u žalobcu
daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ TP.

17. Žalovaná poukázala, že podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody
nevznikne, ak si osoba väzbu zavinila sama.

18. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/ TP obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky
trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že po a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa
tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále

bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.

19. Žalovaná má za to, že žalobca si väzbu zavinil sám a preto mu právo na náhradu škody nevzniklo.
Poukázala na odpočutú a zaznamenanú komunikáciu žalobcu s T. a M., ktorá prebehla striedavo
a v ktorej sa dohodli na prebratí migrantov na štátnej hranici na komunikáciu ohľadom prevozu

migrantov, ktorá sa začala dňa 26. 05. 2004 až do 04. 06. 2004, na komunikáciu, kde sa dohodol na
osobnom stretnutí ohľadom akcie prevozu migrantov a miesta odovzdania, na komunikáciu ohľadne
preloženia termínu kvôli sviatkom a komunikáciu týkajúcu sa detailov prevozu vrátane dohody o cene za
jedného migranta. Vzhľadom na obsah vyšetrovacieho spisu, obsah záznamov o vykonaní odposluchov,
telefonickýchhovorovužalobcu,okolnosti,ktoréviedlikväzbežalobcuatrvaniedôvodovútekovejväzby

nie je daný základ nároku podľa § 8 ods. 5, 6 zákona, keďže je nepochybné, že si žalobca väzbu zavinil
sám. Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS ČR č. k. 25Cdo/2255/2002 zo dňa 31. 03. 2004 v zmysle
ktorého pre posúdenie, či si obvinený väzbu zavinil sám sú významné skutočnosti, ktoré boli dôvodom
pre vzatie do väzby, prípadne jej trvanie alebo predĺženie vzhľadom k tomu, že zákon nevyžaduje
určitú formu zavinenia väzby postačuje k naplneniu tohto predpokladu aj nevedomá nedbanlivosť. Nie

je významné, či správanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaní trestný čin a naplnilo jeho
skutkovú podstatu, významné je to, či správanie obvineného bolo dôvodom k obave zakladajúcej dôvod,
pre ktorý bol vzatý do väzby. Žalovaná mala za to, že je jednoznačne preukázané, že práve správanie
obvineného založilo dôvodnú obavu zakladajúcu dôvody, pre ktoré bol vzatý žalobca do väzby.

20. K ušlému zisku žalovaná uviedla, že žalobcovi právo na náhradu škody nevzniklo, lebo si väzbu
zavinil sám. V prípade iného názoru k ušlému zisku žalovaná uviedla, že spôsob výpočtu ušlého
zisku je nesprávny. Žalobca podnikal na Ukrajine a ušlý zisk mu mohol vzniknúť iba v ukrajinských
hrivnách a je potrebné vychádzať z príjmu žalobcu za obdobie od 01. 10. 2006 do 31. 03. 2007,
40,70 hrivien za deň x počet dní vo väzbe 581 je 27 132,70 ukrajinských hrivien v prepočte na Eur

1552,76 Eur. Zároveň je potrebné zvážiť rozdiel medzi príjmami, ktoré by poškodenému plynuli z jeho
činnosti a nákladmi, ktoré by musel vynaložiť, aby tento príjem dosiahol. K trovám k náhrade škody,
ktorá predstavuje trovy konania vynaložené v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie
žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že mu škoda skutočne vznikla a že reálne došlo k zmenšeniu
jeho majetku o žalovanú sumu. Zároveň je potrebné preukázať aj účelnosť vynaložených trov. Žalobca

nepredložil dôkazy preukazujúce, že úkony vo vyčíslení trov obhajoby boli aj skutočne vykonané,
napríklad fotokópiami zápisníc a podaní a že ide o účelne vynaložené úkony. Pochybnosť o účelnosti
možno mať pri úkonoch, ďalšia porada s klientom, ktoré nasledujú niekedy aj tri po sebe bez toho, aby
bola preukázaná ich existencia a účelnosť. Zároveň namietla položku amortizácia vozidla s poukazom
na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2008.

21. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že ide o inštitút výnimočného druhu a nastupuje až potom,
keď sa morálne zadosťučinenie ukázalo byť celkom alebo z časti nedostatočné. Pri úvahe súd musí
prihliadnuť na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
ujmy, okolnosti jej vzniku a závažnosť následkov v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.

Dôkaznápovinnosťzaťažuježalobcu.KonštatovanieporušeniaprávaobsiahnutévrozsudkuOkresného
súdu Košice č. k. 5T/48/2008 je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu a polnohodnotnou formou
morálnej kompenzácie.22. K uplatneným úrokom z omeškania žalovaná uviedla, že nárok na úrok z omeškania z náhrady
nemajetkovej ujmy je uplatnený nesprávne, keďže povinnosť vzniká až na základe súdneho rozhodnutia,
atoažpouplynutíurčenejdobyvsúdnomrozhodnutíspoukazomnarozsudokNSSRč.k.1Co/15/1997,

rozsudok NS SR č. k. 6Cdo/185/2011. Zároveň namietla výšku úrokov z omeškania.

23. Na pojednávaní dňa 04. 12. 2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa pojednávania
nezúčastní z dôvodu, že voči nemu prebieha ďalšie trestné stíhanie na území SR. Nedostaví sa na
územie SR z dôvodu, že by mohol byť vzatý do väzby a z dôvodu, že nemá finančné prostriedky navrhol

výsluch dožiadaným súdom na Ukrajine.

24. Žalobca uviedol, že náhradu škody a nemajetkovej ujmy si odvodzuje z uznesenia Špeciálneho súdu
zo dňa 10. 05. 2007 o vzatí do väzby s poukazom na to, že bol po podaní obžaloby spod obžaloby
oslobodený a teda ide o nezákonné rozhodnutie i bez ohľadu na to, či v čase vzatia do väzby rozhodnutie
bolo zákonné.

25. K námietkam žalovanej, že si žalobca väzbu zavinil sám a neprislúcha mu náhrada škody právny
zástupca žalobcu uviedol, že ho zastupoval v trestnom konaní, má vedomosť, že bol zadržaný po
prekročení ukrajinskej hranice na území SR na hraničnom prechode, cez ktorý išiel asi pešo. Uvádzal,
že išiel niečo nakupovať. Bol eskortovaný do V. V. a priamo vzatý do väzby a teda svojím správaním

si väzbu nemohol zaviniť sám. Ide o ukrajinského štátneho občana a je známe, že H. svojich občanov
nevydáva. Žalobca bol vzatý do útekovej väzby podľa § 171a ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona.
Žalobca nedal podnet, aby bol vzatý do väzby. Z uznesenia vyplýva, že sú dané dôvody väzby podľa §
71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, pretože ide o cudzieho štátneho príslušníka, ktorý nemá trvalé
ani prechodné bydlisko na území SR. Je potrebné ho vypočuť, konfrontovať a reálne hrozí, že v prípade

prepustenia na slobodu odcestuje na územie Ukrajiny, kde má trvalé bydlisko, čím bude sťažené zistenie
jeho účasti na vyšetrovacích úkonoch alebo znemožnené, čo môže mať negatívny dopad na priebeh a
výsledok vyšetrovacej trestnej činnosti.

26. Žalovaná k uvedenej väzbe uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach a pri rozhodovaní o väzbe

obvineného v prípravnom konaní nie je možné vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny
ale len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu a z toho
pohľadu sa hodnotia aj doposiaľ získané dôkazy. Trvala na tom, že si navrhovateľ väzbu zavinil sám,
bol vypočutý sudcom, väzba je v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ TP, keďže bola dôvodná obava, že opustí
územie SR aj z dôvodu, že mu hrozil vysoký trest odňatia slobody, čo sa aj v neskoršom konaní potvrdilo,

keďže po prepustení z väzby sa už na území Slovenskej republiky neustanovuje ani v danom konaní.

27.Právnyzástupcažalobcukväzbežalobcuuviedol,žepoprekročeníhraniceknemupristúpilipolicajti,
spútali ho a išiel na výsluch do Prešova, kde bol vypočutý, bol prevezený do P., kde on ho už zastupoval,
napriek tomu, že zložil písomný sľub, bol vzatý do väzby. Takmer počas dvojročnej doby väzby žiadal

o prepustenie. Najvyšší súd na základe sťažnosti zamietol prepustenie z väzby. Žalobca prišiel na
Slovensko ako slobodný, bezúhonný občan. Dôkazy, ktoré boli získané nemohli byť použité v trestnom
konaní, keďže boli získané nezákonným spôsobom. Koľkokrát po prepustení z väzby hranice prekročil
sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že voči žalobcovi beží ďalšie trestné stíhanie za trestný čin prevádzačstva
a v súvislosti s ďalším trestným stíhaním po prekročení hranice bol žalobca vzatý do väzby, kde bol cez

jeden rok, kde ho tiež zastupoval. Na pojednávanie sa nedostaví z dôvodu, že má obavy, aby opätovne
nebol vzatý do väzby, keďže na Slovensko prišiel dvakrát a dvakrát bol vzatý do väzby.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o niektorých zákonoch, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe.

29. Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten kto bol
vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

30. Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.31. Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

32. Žalobca v danom konaní splnil podmienku ustanovenia § 15 a podal písomnú žiadosť na predbežné
prerokovanie uplatneného nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR, písomne zo dňa 02. 04. 2013, v
ktorom si uplatnil totožný nárok ako vyplýva z návrhu. Predmetnú žiadosť doplnil na základe výzvy

žalovanej zo dňa 09. 07. 2013 podaním zo dňa 13. 09. 2013.

33. Predmetom nároku žalobcu bola náhrada škody z nezákonného rozhodnutia o väzbe, uznesenia
Špeciálneho súdu Pezinok č. k. BB-TP 29/2007 zo dňa 10. 05. 2007, ktorým bol z dôvodov uvedených
v § 71 ods. 1 písm. a/ TP vzatý do väzby.

34. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice I. č. k. 5T/48/2008
zo dňa 12. 03. 2012 oslobodený spod obžaloby v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Košice č. k.
4To/56/2012-3558 zo dňa 28. 11. 2012 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 11. 2012.

35. V konaní bola sporná okolnosť, či žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody s poukazom na § 8 ods.

6 zákona č. 514/2003 Z. z. vzhľadom na okolnosti, že si väzbu zavinil sám.

36. Nárok na odškodnenie za väzbu ak bol obvinený, t. j. žalobca spod obžaloby oslobodený sa priznáva
aj keď rozhodnutie o väzbe bolo zákonné. Skutočnosť, že v čase začatia trestného stíhania sa väzba
javila dôvodná nemení nič na tom, že obvinený bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený

a je potrebné konštatovať, že sa jednalo o nezákonné obmedzenie osobnej slobody, pričom ale nejde
o prípad, že si obvinený spôsobil obmedzenie osobnej slobody výlučne vlastným zavinením (napríklad
útekom a podobne) a takému obvinenému patrí nárok na odškodnenie za väzbu. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú väzbou sú rozhodnutie o väzbe, vykonanie
väzby a oslobodenie spod obžaloby, nejde o prípad uvedený v § 8 ods. 6 zákona vznik škody a

nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi väzbou a škodou.

37. Vzatie obvineného do väzby za splnenia zákonných predpokladov je ústavou dovoleným
prostriedkom dočasného obmedzenia osobných slobôd osoby dôvodne podozrivej a obvinenej zo
spáchania trestného činu, ktorého účelom je zabrániť možnému pokračovaniu v páchaní trestnej

činnosti, vyhýbaniu sa trestnoprávnej zodpovednosti alebo vyvíjaniu aktivít smerujúcich k možnému
ovplyvňovaniu objektívneho prešetrenia vzneseného obvinenia. Väzba nie je rozhodnutím o vine
obvineného, ide o dočasné obmedzenie vykonávané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu. V
trestnom poriadku sú upravené formálne a materiálne podmienky väzby. Formálnymi podmienkami
je úprava procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, procesných úkonov iných

oprávnených osôb a materiálnymi podmienkami sa rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby. Účelom
tzv. útekovej väzby je zabezpečenie obžalovaného pre potreby trestného konania, teda jeho účasť
na úkonoch ak je dôvodné podozrenie, že sa trestnému stíhaniu účelovo vyhýba. Pre posúdenie
miery zavinenia žalobcu na uvalení väzby je rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie v čase pred
rozhodnutím o väzbe, neskôr vykonané dôkazy a novozistené skutočnosti, ktoré vedú k prepusteniu

z väzby, prípadne oslobodeniu spod obžaloby, nemôžu mať vplyv na hodnotenie stavu veci v čase
rozhodovania o väzbe (uznesenie NS ČR č. k. 25Cdo/2113/2006). Zavinenie obvineného na vzatí
do väzby v zmysle citovaného ustanovenia znamená, že jeho zavinené konanie je aspoň vo forme
nevedomej nedbanlivosti, bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na vzatie do väzby.

38. V konaní bol sporný základ uplatneného nároku s poukazom na § 8 ods. 6 zákona vzhľadom na
skutočnosť, či si žalobca väzbu zavinil sám.

39. Z uznesenia č. k. BB-TP 29/2007 zo dňa 10. 05. 2007, a to z odôvodnenia bolo zistené, že žalobca
bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, keďže

žalobcovi bolo vznesené obvinenie podľa § 185a ods. 1 TZ a § 171a ods. 1, 2 písm. a/ TZ. Súčasťou
spisového materiálu vyšetrovateľa boli prepisy telefonických hovorov obvineného T. na základe ktorých
dospel súd k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že navrhovateľ organizoval z ukrajinskej strany
prevoz a prechod nelegálnych migrantov na územie SR a sú splnené podmienky pre vznesenieobvinenia. Vzhľadom na to, že sa jedná o cudzieho štátneho občana, ktorý nemá trvalé ani prechodné
bydlisko na území SR mohlo by dôjsť k podstatnému sťaženiu alebo zmareniu zadokumentovania
trestnej činnosti, nielen vo vzťahu k jeho osobe ale aj vo vzťahu k ostatným obvineným a ide o

konkrétnu skutočnosť, z ktorej vyplýva dôvodná obava, že obvinený V. P. opustí územie SR a vyhne sa
takýmto spôsobom trestnému stíhaniu. Voči uzneseniu podal žalobca sťažnosť. Uznesením NS SR č.
k. 1ToŠS/24/2007 bola jeho sťažnosť zamietnutá a v dôvodoch uvedeného uznesenia bolo uvedené,
že formálne podmienky na vzatie obvineného do väzby boli splnené. Mal sa dopustiť trestnej činnosti
v období od mája 2004 do augusta 2004 viacerými dielčími skutkami. Je štátny občan H., na území

SR nemá prechodný pobyt ani zamestnanie a z jeho vyjadrenia je zrejmé, že na H. sa po prepustení z
väzby mieni vrátiť. Je zrejmé, že odchodom do zahraničia, ktoré nevydáva vlastných občanov na trestné
stíhanie do iných štátov by došlo k zmareniu stíhania obvineného, obvinený by sa mu vyhol, čo zakladá
dôvod väzby a ani zloženie prípadnej peňažnej záruky v danom štádiu konania vzhľadom na okolnosti
prípadu a osobu obvineného nebolo dostatočné pre nahradenie väzby obvineného.

40. Súd rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že základ nároku nie je daný, vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že z predložených rozhodnutí o vzatí do väzby žalobcu, ktorý
opakovane žiadal o prepustenie z väzby a s poukazom na rozhodnutie BB Tp/29/2007 zo dňa 23. 10.
2007 v spojení s uznesením NS SR 1Tošs/47/2007 zo dňa 07. 07. 2007 bolo nepochybné, že žalobca
si väzbu zavinil sám, tak ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia, bolo tu dôvodné podozrenie na

prevod a prevoz migrantov vzhľadom na zabezpečené dôkazy. Žalobca je štátnym občanom H., ktorá
nevydáva svojich občanov na trestné stíhanie, nemal trvalý ani prechodný pobyt na území Slovenskej
republiky a išlo o trestné stíhanie v zmysle ktorého hrozil žalobcovi vysoký trest v prípade uznania
jeho viny a teda jeho prepustením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťažovaniu trestného
konania. Zároveň je občanom H., ktorá nevydáva vlastných občanov na trestné stíhanie do iných štátov

a preto ani prípadné vydanie medzinárodného zatykača by nemalo prakticky význam pre slovenské
orgány činné v trestnom konaní s tým, že sám žalobca v danom konaní uviedol, že po prepustení sa
vráti na H.. Dôkazy, ktoré boli zabezpečené neboli vyhodnotené ako nezákonné, z ktorých vyplývalo,
že žalobca uskutočňuje prevoz migrantov ale nemohli byť vyhodnotené ako dostatočné bez ďalšieho
podporného dôkazu, správanie žalobcu po danom trestnom stíhaní je opätovne trestne stíhaní pre

trestný čin prevádzačstva. Po prepustení z väzby odišiel z územia Slovenskej republiky, sám jeho právny
zástupca uviedol, že sa nebude zúčastňovať konaní, pretože mu opätovne hrozí väzobné stíhanie a v
čase vzatia do väzby tu existovala dôvodná obava, že ujde alebo sa vyhne trestnému stíhaniu ako sa to
aj neskôr preukázalo jednak vzhľadom na hroziaci vysoký trest ako aj vzhľadom na to, že je občanom H..

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej
nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v plnej výške ako úspešnému účastníkovi v konaní.
O výške trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti vo
veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.