Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202263
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119202263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: F. O.G., A..

XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F.-X., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie
538,53 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 538,53 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 31.01.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 538,53
€ ako primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie spotrebiteľských práv. Žalobca v návrhu
uviedol:
1.1. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 14C/315/2015 o zdržanie sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, som bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, rozsudkom

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14C/315/2015, z 9.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.5.2018.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„18. Súd zároveň poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím
inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej - úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva
alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Zo žaloby, ako aj úverovej zmluvy,
ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,04 % ročne. Priemerná
úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom

v mesiaci júl 2011 predstavovala 15,17 % ročne, čo súd zistil z internetovej stránky NBS. Dohodnuté
úroky teda takmer päťnásobne prekračujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy sa už vo viacerých
rozhodnutiach zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív
zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej
úverovej zmluvy s poukazom na § 41 OZ ako to už bolo judikované, keďže ide o oddeliteľnú časť

úverovej zmluvy. Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 24.6.2012 uviedol že : „Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvárazmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. V spomínanom prípade sa jedná o zmluvu pri ktorej úrok presahuje

takmer 5 násobne obvyklú úrokovú mieru poskytovanú bankami.
19. Navyše ako už súd konštatoval, predmetná zmluva neobsahuje predpoklady použité pre výpočet
RPMN a podľa názoru súdu ani nemožno uzavrieť, že zmluva obsahuje údaj o RPMN, keďže v zmluve
je uvedený údaj o RPMN (vzhľadom na prax žalovaného by sa malo jednať pravdepodobne o RPMN
pre bežnú úverovú zmluvu, nie revolvingovú), ako aj predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu, čo

bol daný prípad, keďže revolving bol poskytnutý, avšak v zmluve (akceptácii) by nemal byť prívlastok
„predpokladaná RPMN“, a teda za týchto okolnosti, keď výška RPMN nie je uvedená jednoznačne,
možno uzavrieť, že RPMN v zmluve nie je uvedená. Absencia týchto náležitosti zmluvy má za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Neplatnosť zmluvy v časti zmluvného úroku, resp. záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má
tendôsledok,žedohodaozrážkachzomzdysamôževzťahovaťibanaistinuúveru,atedadohoda,ktorá

sanevzťahujeibanaistinuúveru,jevrozporesozákonom(§39OZ),keďžezabezpečujeajneexistujúcu
pohľadávku, a preto súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom naustanovenie§137písm. c) CSP, keďže žalovaný nemá právo
použiť vo vzťahu k žalobcovi takúto dohodu, ktorá nezabezpečuje iba istinu úveru, ale aj všetky ďalšie
nároky žalovaného tak, ako to vyplýva z bodu I dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň poukazuje na

to, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže žalovaný preukázateľne (čl. 11
spisu) požiadal listom zo dňa 19.6.2015 zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.“
Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci nesmie upierať
spotrebiteľovi práva podľa § 3.“
Ako spotrebiteľ si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie za porušenie mojich spotrebiteľských
práv, ktoré som bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať

sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu
relutárnu. Keďže som spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, došlo k
splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy. Žalovaný mi na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere, č. 8300039886, z 27.7.2011 (ďalej len úverová zmluva) mal poskytnúť úver vo výške 390,-- eur,
avšak v skutočnosti mi bol poskytnutý úver vo výške 334,10 eura. Podľa úverovej zmluvy som mal

žalovanému zaplatiť celkovo 877,80 eura. Žalovaný listom, z 19.6.2015 požiadal môjho zamestnávateľa
o vykonávanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 538,53 eura, a to aj napriek tomu, že ho už v tom
čase Okresný súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 11C/6/2014, z 11.4.2014 zaviazal vydať mi bezdôvodné
obohatenie vo výške 209,30 eura, z tejto úverovej zmluvy. Primerané finančné zadosťučinenie si preto
uplatňujem vo výške 538,53 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor, formou

zrážok z mojej mzdy obohatiť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril takto:
2.1. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Z formulácie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
zákon v prvom rade vyžaduje postup podľa prvej vety (domáhanie sa ochrany svojho práva). Za
predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku

na finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn. 14Co91/2012 Krajský súd v Prešove,
s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho
možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán,
pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecouindividuálnych skutkových zistení. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v
spore má však byť vyvážené, čo teda znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje
vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o

vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. ? Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové
okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia
ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako
prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby
nevyplývaanioznačenieprávaspotrebiteľa,ktorémalobyťporušenéavovzťahukuktorému(porušeniu)

sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Rozhodnutie vo veci sp.zn. 14C/315/2015 vychádza zo záverov
založených na všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, nie ustanovení určených na
ochranu spotrebiteľa. Konkrétne ide o bod 15 odôvodnenia uvedeného rozsudku: Vzhľadom na
neplatnosť základného právneho vzťahu, teda úverovej zmluvy, nemôže byť platný ani zabezpečovací
inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej
(úverovej) zmluve. Z tohto dôvodu preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody, nakoľko pri závere o neplatnosti zmluvy si strany
majú vrátiť čo si navzájom plnili, pričom z článku I. dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že
pohľadávkyžalovanéhovočižalobcovizabezpečenétoutodohodousútvorenéúveromvrátanevšetkých
prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a

ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Z uvedeného extenzívne vyskladaného textu je teda
zrejmé, že žalovaný by na základe tejto dohody mohol žiadať zamestnávateľa žalobcu aj o vykonávanie
zrážok, ktoré sa môžu týkať nárokov, na ktoré žalovaný nemá právo, preto súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

2.2. Žalobca výšku ním uplatňovaného nároku odôvodňuje tak, že má ísť o sumu, o ktorú sa chcel
žalovaný bezdôvodne obohatiť. Uvedené tvrdenie je po skutkovej i právnej stránke nedôvodné. Zrážka
zo mzdy slúži a je určená na uspokojenie pohľadávky. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá
právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorého má dlžník plniť žalovanému. Žalobca v
podanej žalobe neoznačil žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaný pri predložení

žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Z obsahu
žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že sa žiada ich vykonávanie pre účely uspokojenia
záväzkov žalobcu, a nie pre účely, ktoré by boli spojené s takými skutočnosťami, v ktorých by išlo o
bezdôvodnéobohatenie.Tvrdeniežalobcubybolopravdivélenvprípade,akkudňupredloženiažiadosti
o zrážky zo mzdy mal uhradené aspoň sumu, ktorú nesplatil a súčasne by bolo právoplatne ustálené, že

žalovaný voči žalobcovi nemá žiadny nárok, teda že žiada o vykonávanie zrážok pre nejestvujúci nárok.
Domnienka prezentovaná žalobcom o tom, že žalovaný sa chcel obohatiť, nemá opodstatnenie v žiadnej
preukázanej skutočnosti. Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy ani nie je možné považovať za úkon
smerujúci k údajnému získaniu bezdôvodného obohatenia, pretože (i) v danom okamihu veriteľ nemôže
vedieť, či zamestnávateľ dlžníka zrážky zo zákonných alebo subjektívnych dôvodov vôbec realizuje, (ii)

v akom rozsahu budú realizované.
2.3. Ďalším dôvodom, pre ktorý považujeme podanú žalobu za nedôvodnú súvisí s povahou
uplatňovaného nároku, ktorý zákon vymedzuje ako „primerané“ zadosťučinenie. Na možnosť
uplatňovania tohto nároku mimo účelu právnej úpravy poukazuje vo svojom rozhodnutí sp.zn.
14Co/91/2012 Krajský súd v Prešove. Súvislosť tohto záveru s týmto konaním súvisí predovšetkým

s tým, či žalobná požiadavka predstavuje nielen uplatnenie existujúceho nároku, ale či je primeraná.
Tvrdíme, že vzhľadom na uplatnenie nároku na finančné zadosťučinenie v konaní vedenom pod sp. zn.
17C/178/2016 je žalobou požadovaný nárok neprimeraný, a mimo účelu právnej úpravy. Žalobca na
súde už uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie v súvislosti s uzatváraním zmluvného vzťahu pod
č. 8300039886. V tam podanej žalobe rovnako tvrdil, že ide o uplatňovanie satisfakcie za porušenie

spotrebiteľských práv, keď svoje práva musel brániť v súdnom konaní, podaním žaloby. V rozsudku
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/3/2015 sa uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie sa
má chápať ako odmena spotrebiteľovi za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom. Uvedeným konštatovaním sa vymedzuje, že účel primeraného finančného
zadosťučinenia súvisí s iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich práv. To, či spotrebiteľ tak urobí

jednoualeboviacerýmižalobamivšakneznamená,ženároknafinančnézadosťučineniebymalvzniknúť
v rozsahu rovnajúcom sa násobku počtu podaných žalôb. dôkaz: súdny spis k sp.zn. 17C/178/2016
(navrhujeme pripojiť za účelom preukázania vyššie uvedených tvrdení o zmluvnom vzťahu, ohľadne
ktorých si žalobca v danom konaní uplatňuje nárok na zadosťučinenie).3. Súd na pojednávaní konanom dňa 08.04.2019 vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny
spis vrátane pripojené spisu sp. zn. 17C/178/2016 a zistil nasledujúce:

3.1.VkonanívedenomnaOSPOpodsp.zn.17C/178/2016sižalobcaúspešneuplatnilvočižalovanému
nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 150 € na tom skutkovom základe, že v konaní vedenom na
OS Prešov pod sp. zn. 11C/6/2014 si voči žalovanému úspešne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniavovýške209,30€aúspešnýbolajsnávrhomnaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky.
Rozsudok OS Prešov bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 20Co/111/2014. Súdy dospeli

k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom pod
č. 8300039886 je bezúročná a bez poplatkov a sumu zaplatenú žalobcom (dlžníkom) nad poskytnutú
istinu je žalovaný (veriteľ) povinný vrátiť. Rozsudok OS Prešov sp. zn. 11Co/6/2014 bol vynesený dňa
11.04.2014 a právoplatným sa stal dňom 23.07.2015 (vyhlásený 26.05.2015).
3.2. Napriek vyššie uvedenému však žalobca listom zo dňa 16.06.2015 vyzval zamestnávateľa žalobcu
na vykonanie zrážok zo mzdy vo výške 538,53 € ako nesplatenej časti úveru zo zmluvy č. 8300039886.

Z uvedeného dôvodu sa žalobca musel v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 14C/315/2015
domáhať zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným a v tomto konaní bol úspešný.
Súd dospel k záverom žalobcom citovaným v žalobe.

4. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie

a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

4.2. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré mohlo spôsobiť priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške 538,53 €.
4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5
zákona č. 250/2007 Z.z. a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby

sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho
zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné

zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj
odpoveď na argumentáciu žalovaného, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané
finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“. Podľa názoru
súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak dovršuje sa ním
ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu

4.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre

ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
4.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktoráspotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre
spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo

mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
4.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že
nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR
v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu
a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione

legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku
nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická
souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako

významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na
racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace
právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch

- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s
nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného
ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme

spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.
4.7. Súd považuje za potrebné zdôrazniť vzhľadom k námietkam žalovaného, že z jeho strany išlo o
úmyselné konanie so snahou neoprávnene sa obohatiť. Žalovaný v čase urobenia výzvy na plnenie
zamestnávateľovi žalobcu mal k dispozícii rozsudok súdu I. inštancie o tom, že žalobca už nie je nič
dlžný a dlžníkom je naopak žalovaný a v uvedenom čase už bol vyhlásený aj potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu. V prejednávanej veci by tak súd priznal primerané finančné zadosťučinenie aj v sume
vyššej ako 538,53 €, nebyť viazanosti návrhom žalobcu.

5. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti.
Podľa § 4 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie

a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
5.1. Žalovaný tak požadoval plnenie z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, naviac so snahou uviesť
zamestnávateľa žalobcu do omylu ohľadne vôbec existencie pohľadávky, čo je nepochybne nekalou
obchodnou praktikou.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
6.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.