Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/281/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201744
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6216201744.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom X. XX, XXX XX C. T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s. r. o., so sídlom
Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovanému Slovenská republika, za
ktorého koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,

o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš č. k. 2C/74/2016-246 zo dňa 14. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. júna
2018 (v poradí druhým) určil, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom E. T., katastrálnym odborom,
a to pozemok parc. reg. „C“ na katastrálnej mape parc. č. XXXX/XX, vinice o výmere 6036 m2, pre
katastrálne územie E. T., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 46701907-8/2016, overeným
Okresným úradom E. T. na obnovu pôvodnej parcely PK XXXX, patrí do dedičstva po zomrelej C.
E., rod. Y., r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom vo E. T., ktorá zomrela XX.XX.XXXX (I. výrok) s

tým, že geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (II. výrok). Žalobcovi voči žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že
predmetom konania po zmene žaloby pripustenej uznesením okresného súdu č. k. 2C/74/2016-192 zo
dňa 29.01.2018 bolo určenie, že pozemok KN-C parc. č. XXXX/XX, vinica o výmere XXXX m2 v k.
ú. E. T., vytvorený geometrickým plánom č. 46701907-8/2016, overeným Okresným úradom E. T., na
obnovu pôvodnej parcely PK XXXX, patrí do dedičstva po C. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej

XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo E. T.; žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu trov konania.

1.1 Súd prvej inštancie po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení v zmysle § 137 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a citácii § 460 a
473 Občianskeho zákonníka vyhovel žalobe po zistení, že nehnuteľnosť zdedila právna predchodkyňa
žalobcu (jeho stará matka) C. E., rod. Y. po svojej matke S. Y., rod. E. na základe rozhodnutia bývalého

Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 23.02.1968 č. k. D 102/68-7, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
11.04.1968. Dedičom po vdove neb. C. E. rod. Y., ktorá mala jedinú dcéru X. M., zomrelú v roku XXXX,
je jediný syn X. M. - žalobca. Nehnuteľnosť nebola predmetom konania o dedičstve po C. E., rod. Y.,
zomr. dňa XX.XX.XXXX, lebo v zmysle ustanovenia § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako opustená
vec mala pripadnúť do vlastníctva štátu, čo vyplynulo z osvedčenia býv. Okresného národného výboru,
odboru finančného Veľký Krtíš zo dňa 07.05.1986 č. 3-ev 362/1956. Toto osvedčenie ale nebolo vydané

podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nešlo teda o správny akt, ktorý by zakladal práva a
povinnosti dotknutých subjektov. Okresný národný výbor len konštatoval, že tam uvedené pozemky súopustené veci, ktoré sú vo vlastníctve štátu, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil. Opustenie veci
ako spôsob zániku práva vlastníka predpokladá prejav vôle vlastníka (aj konkludentne) naďalej nebyť
vlastníkom veci. V spore nebolo preukázané, že by právna predchodkyňa žalobcu prejavila vôľu vzdať

sa vlastníctva. K zániku vlastníckeho práva opustením veci podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení platnom ku dňu vydania osvedčenia ONV nedošlo a nedošlo ani k prechodu vlastníctva na štát.
Uvedená nehnuteľnosť bola vlastníctvom C. E., rod. X.X O a mala byť predmetom dedenia. Žalobca
ako právny nástupca C. E., rod. Y. preukázal svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Svedkyňa
I.. W. E. potvrdila, že pokiaľ od obdobia vypracovania geometrického plánu dôjde k zmenám výmery

parcely, je možné tento geometrický plán zapísať pokiaľ sa to vmestí do výmery s tým, že pri zmene
sa výmery odpočítavajú.

1.2 O náhrade trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore mal žalobca plný
úspech, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v plnej výške s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. K
návrhu žalovaného, aby okresný súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca mal
možnosť využiť aj iné prostriedky, ktorými by mohol odstrániť súčasný stav konajúci súd uviedol, že
za takýto stav žalobca nemôže, domáhal sa svojich práv, iné prostriedky než žalobu využiť nemohol a

nebolo by spravodlivé, aby ako úspešný v spore znášal trovy konania.

2. Proti výroku o trovách konania (III. výrok) podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), h) C. s. p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

2.1 Odvolateľ argumentoval, že v konaní namietal priznanie trov konania žalobcovi, lebo žalovaný
nijakým spôsobom nespôsobil vzniknutý právny stav vedúci žalobcu k podaniu určovacej žaloby.
Žalobca ani jeho právny predchodca nevykonal žiadne úkony smerujúce k zosúladeniu skutočného

stavu so stavom zapísaným v evidencii nehnuteľností najmä po roku 1989, kedy boli prijaté zákony
na usporiadanie vlastníckych vzťahov, ani po roku 2000, kedy bolo prejednávané dedičstvo po právnej
predchodkyni žalobcu. Žalovaný prevzal správu nehnuteľností vo vlastníctve štátu od Výskumného
ústavu vinohradníckeho a vinárskeho až v roku 2005 delimitačným protokolom č. 7/2005 zo dňa
03.01.2005.

2.2 Súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol neuvedenie presvedčivých dôvodov, na ktorých založil svoje
rozhodnutie o postupe podľa § 255 ods. 1 C. s. p. pri trovách konania aj nevysporiadanie sa s námietkami
žalovaného k trovám konania. Z logického výkladu síce vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o
trovách konania podľa pomeru úspechu strany a nemal za potrebné uvažovať o aplikácii § 257 C. s.

p., nie je ale zrejmé, ako vyhodnotil vyššie uvádzané okolnosti a príčiny podania žaloby, t. j. správanie
sa žalobcu, ktorý sa v prípade určenia vlastníckeho práva v jeho prospech k veci staval až do podania
žaloby v roku 2016 pravdepodobne bez vážnejšieho záujmu. Žalovaný z tohto pohľadu odôvodnenie
rozsudku v časti trov konania vníma za nepresvedčivé a nejasné, čím je naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..

2.3 Podľa žalovaného je namieste aplikácia § 257 C. s. p., ktorý má v zmysle odborného komentára
autorov Števček, M. a spol. slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,

povaha, okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. Priznanie trov konania žalobcovi je
vzhľadom na okolnosti vedúce k vzniku sporu a povahu sporu neprimerané, tvrdé a nespravodlivé.

2.4 Zdôraznil, že v prípade duplicity vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností Ústavný súd SR v

uznesení sp. zn. II.ÚS 187/04 vyslovil právny názor k aplikácii § 150 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého je namieste, ak žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie preto podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to,
ževtomtoprípadeokresnýsúdnemalpriznaťnáhradutrovkonaniažiadnejstranevzmysle§257C.s.p.3. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeprípustnéodvolanie(§355ods.1,§357písm.m)a§362ods.1C.s.p.)preskúmalnapadnutý

rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o trovách konania (III. výrok)
nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v tejto časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku na náhradu trov konania a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľa v odvolaní
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

3.1 Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

3.2 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

4. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že nezistil existenciu žiadneho z odvolacích
dôvodov tvrdených odvolateľom. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že bola aplikovaná

správna právna norma (§ 255 ods. 1 C. s. p. ) a aj jej aplikácia bola správna. Okresný súd svoj
postup síce stručne, ale jasne odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé, že sa zaoberal aj
argumentami žalovaného týkajúcimi sa možného použitia § 257 C. s. p., pričom nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Povinnosťou súdu nie
je v odôvodnení rozhodnutia odpovedať na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A ,
s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Odvolací súd sa so závermi súdu prvej
inštancie stotožňuje a dodáva, že skutkové a právne závery okresného súdu vedúce k rozhodnutiu o

trovách konania nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

5. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval zásadu úspechu zakotvenú v
§ 255 ods. 1 C. s. p. za použitia § 262 ods. 1 C. s. p.. Aj v odvolacom konaní bol úplne úspešný žalobca,

preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100
%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po skončení konania samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).