Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200257
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200257.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Trnava, katastrálny odbor, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti: N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXXX/XX, XXX XX F. o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 825/16-02 zo dňa 22.4.2016, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru číslo: V
825/16-02 zo dňa 22.4.2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 35 eur na účet tunajšieho
súdu do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkovi konania N. E. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 825/16-02 zo dňa 22.4.2016 bol zamietnutý návrh navrhovateľa
na povolenie vkladu záložného práva v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“).
Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predložená zmluva o zriadení záložného práva nespĺňa
podmienky na vklad podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona z dôvodu, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi dlžníkom a združením DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18) dňa 12.12.2014
je neplatná. Odporca v odôvodnení uviedol, že dohoda o splnomocnení je napísaná na vopred
pripravenom tlačive s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca,
bolo dlžníkovi zjavne predložené mandatárom veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody o
splnomocnení (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise na vopred vyhotovené tlačivo - dohody
o splnomocnení ) nasvedčujú tomu, že dlžník ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú
vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, ale podpísal dohodu o splnomocnení,
ktorú mu predložil veriteľ na štandardnom formulári, pričom je dôvodné pochybovať o tom, či dlžník mal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, že samotná skutočnosť, že veriteľ,
resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere by
naznačovala, že splnomocnenec (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) uskutočňuje a napĺňa
záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, sú v rozpore s § 22 ods. 2 Obč. zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami
sú absolútne neplatné, bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Nakoľko

odporca dospel k záveru, že predmetná záložná zmluva je v dôsledku neplatnosti zastúpenia neplatná,
návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že predmetná dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil združeniu plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy, čím splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu -
splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s
tvrdením odporkyne, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať
a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ďalej poukázal na to, že
odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupovala v súlade so zásadou spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci. Zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Záverom uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo skutkový stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil
skutkový stav a predmetné plnomocenstvo nesprávne právne posúdil.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O.s.p.) po
zistení, že opravný prostriedok podala oprávnená osoba včas, prejednal vec na nariadenom pojednávaní
(§ 250q ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, pretože preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l
ods. 1 O.s.p.).

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ uzavrel dňa 12.12.2014 ako veriteľ zmluvu o úvere
č. 202902549 s dlžníkom N. E.. Dlžník sa zaviazal splácať veriteľovi požičanú sumu v pravidelných
mesačných splátkach. Na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z poskytnutého úveru uzatvoril N. E.
ako záložca v zastúpení združenia s navrhovateľom zmluvu o zriadení záložného práva č. 7/2016-
PTR zo dňa 12.12.2014, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie
označených v tejto zmluve, ktorých záložca je spoluvlastníkom v podiele 1/1.

Keďže predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, podal navrhovateľ návrh na vklad zmluvy o
zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Návrh podaný dňa 15.2.2016 odporca napadnutým
rozhodnutím zamietol.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I.
ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a
to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu
a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného
bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k
nehnuteľnosti").

Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 prvá veta katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté, zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa
katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho
vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom
konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona).

V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti
tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie
vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v
celom rozsahu, rozhodne o odvolaní súd.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa
vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (zrušená 1.12.2009), pri skúmaní platnosti zmluvy sa
zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza
alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,
a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Krajský súd v Trnave v intenciách citovaných ustanovení katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju
kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s
platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.

Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa Občianskeho a
Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa
povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania
spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení §
31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b
ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové
a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 36b
ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na
základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu
dohodou o plnomocenstve (§ 23); za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah
zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a
advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a
obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná.
Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje,
avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je
objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon
je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom.

Splnomocnenie zo dňa 12.12.2014 (deň uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere) bolo udelené na
uzatvorenie záložnej zmluvy v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie
špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo
zmluvy o úvere.

Z dojednania plnomocenstva, nevyplýva, že by zástupca mohol v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu
predloženú na vklad. Formulácia, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva, je neurčitá a v podstatne
ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva, teda takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

V danom prípade je taktiež dôvodné pochybovať aj o tom, či dlžník mal možnosť zvoliť si sám svojho
zástupcu. Za záložcu záložnú zmluvu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, v zastúpení D. G., predsedom združenia. Záložca podpísal dohodu o splnomocnení dňa
22.12.2014 a druhá strana ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci zastúpená predsedom
združenia D. G., tiež dňa 22.12.2014, avšak táto bola predložená mandatárom veriteľa, z čoho vyplýva,
že záložca udelil plnú moc zástupcovi, ktorého nepoznal a bez toho, aby N. E. ako dlžník mohol ovplyvniť
jej obsah.

Je možné predpokladať, že zástupca dlžníka ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred
určený navrhovateľom a preto je možné dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy
splnomocniteľa. Túto dohodu o splnomocnení podľa § 31 Občianskeho zákonníka považuje súd za
absolútne neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za dlžníka záložnú zmluvu. Navyše návrh na vklad a záložná zmluva neboli platne podpísané, podpisy
navrhovateľa v návrhu a záložného veriteľa na zmluve sú preskenované.

Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o
zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,
to znamená, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť
nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než
je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva
i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Podľa § 492 ods. 1 zák.č. 162/2015 Správny súdny poriadok (SSP), konanie podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

V danom prípade bolo odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu na okresný úrad
doručené do 30.6.2016, a preto je ho potrebné považovať za návrh podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p.
a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom, a
preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
a v konaní v celom rozsahu úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ich
neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku súd rozhodol v
zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.