Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010134
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418010134.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany
Cvikovej a prísediacich Emílie Turčekovej a Bc. Ivety Alaksovej, v trestnej veci obžalovaného Q. E. pre
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/629/16/4404 z 01.03.2018, na hlavnom pojednávaní konanom v

Nových Zámkoch dňa 16.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. E.É., nar. XX.XX.XXXX H. Š., trvale bytom H.
M. Č.. XXX, prechodne bytom U.
Q., Š. Č.. XX,

je v i n n ý , ž e

potom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11P/214/2013 z 02.04.2015 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoP/15/2016 z 12.08.2015 právoplatne zamietnutý jeho
návrh na zverenej maloletej dcéry G. G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v mesiaci
máj 2016 poslal svojej bývalej družke a matke svojho maloletého dieťaťa - poškodenej Ing. G. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q., D. Č.. XX mailom dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o ich

spoločnú maloletú dcéru s tým, aby ju po prečítaní podpísala, na čo naliehal a keď tak poškodená
neurobila následne:
1) v bližšie neurčenom dni v mesiaci jún 2016 v Nových Zámkoch počkal na poškodenú pred školským
zariadením, ktoré navštevuje ich spoločná dcéra a po ceste v blízkosti bydliska poškodenej na Ulici D.
na poškodenú vyvíjal nátlak s tým, že ak dohodu o striedavej osobnej starostlivosti nepodpíše, ublíži jej
ním bližšie neuvedenou formou fyzického násilia,
2) v bližšie neurčenom dni mesiaca október 2016 v Nových Zámkoch v blízkosti bydliska poškodenej na

Ulici D. sa tejto v snahe docieliť, aby poškodená podpísala dohodu o striedavej osobnej starostlivosti,
vyhrážal, že ak dohodu nepodpíše dobrovoľne, pôjde to po zlom a rozbije jej tvár,
3) potom, čo poškodená dohodu o striedavej osobnej starostlivosti stále nepodpísala, dňa 25.11.2016 v
časeasio17.00hod.vNovýchZámkochnauliciD.Č..XXvkúpeľnibytupoškodenejpopredchádzajúcej
slovnej hádke ohľadne ním navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, poškodenú, čupiacu pred
práčkou, napadol tak, že ju sotil, v dôsledku čoho sa poškodená udrela o záchodovú misu najskôr v

oblasti chrbta a potom aj v oblasti hlavy, pričom obžalovaný v útoku pokračoval tak, že poškodenú
opakovane udieral do oblasti hlavy pýtajúc sa jej, či dohodu podpíše, v ktorom konaní nepokračoval až
potom, ako poškodená dvakrát potvrdila, že dohodu podpíše, čím spôsobil poškodenej Ing. G. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q.Á., D. Č.. XX zranenia, a to pomliaždenie hlavy s kožnou odreninou
v oblasti pravej ušnice a izolovanú zlomeninu X. rebra vpravo na rozhraní zadnej axilárnej /pazušnej/
čiary s dobou liečenia a práceneschopnosti do 20.12.2016,

t e d a- v bodoch 1 až 3 iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej
osobe ( blízkej osobe),

- v bode 3 tiež inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- v bodoch 1 až 3 pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
- v bode 3 v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolností podľa
§ 37 písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
e) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej
dobe sa ukladá probačný dohľad.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, spočívajúca v
príkaze nahradiť poškodenej Ing. G. G., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, trvale bytom U. Q., D.
Č.. XX v skúšobnej dobe škodu vo výške 710,08 Eur.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, spočívajúca v
príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným
fyzickým a právnickým osobám škodu:
1. Ing. G. G., nar. XX.XX.XXXX H. U. Q., trvale bytom U. Q., D. Č.. XX vo výške 710,08 Eur,

2. Sociálnej poisťovni Bratislava, Ul. 29. Augusta 8 a 10, IČO: 30807484 vo výške 302,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 01.03.2018 pod sp.zn. 2Pv/629/16/4404
obžalobu na obvineného Q. E.É. pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
ako bývalý druh, po tom, ako Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 13.04.2016 pod sp.zn.
25Cop/15/2016, potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.01.2016 sp.zn.
11P/214/2013, ktorým tento zamietol striedavú osobnú starostlivosť na maloleté dieťa G. G., ktoré má s
poškodenou G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q., Z. D. Č.. XX, zaslal na jej e-mail v mesiaci máj 2016

dohodu o striedavej starostlivosti na spoločné maloleté dieťa a uviedol jej, že chce, aby si ju prečítala a
podpísala, pričom poškodená túto dohodu nepodpísala, následne v bližšie neurčenom čase na prelome
mesiacov máj, jún 2016, uviedol poškodenej v Nových Zámkoch, v blízkosti jej bydliska na Ulici D., že jej
ublíži, lebo to nechce podpísať, ďalej keďže po tejto vyhrážke dohodu stále nepodpísala jej začiatkom
októbra 2016 uviedol v Nových Zámkoch, tiež v blízkosti jej bydliska, že keď podpísanie dohody nepôjde

po dobrom, že ju k tomu donúti a že jej rozbije hlavu a tvár, napokon keďže tieto listiny stále nepodpísala,ju pri slovnej hádke dňa 25.11.2016, asi o 17.00 h, sotil v kúpeľni jej bytu, na Z. D. XX, v Nových
Zámkoch, keď sa nachádzala pri práčke a dávala do nej prádlo, pričom si narazila rebrá o záchodovú
misu a následne ju ešte udrel asi 3-krát rukami do oblasti vlasatej časti hlavy, pričom jej ráznejším

hlasom prikázal „podpíšeš“, pričom mu zo strachu uviedla dvakrát že „podpíše“ pričom týmto konaním jej
spôsobil pomliaždenie hlavy s kožnou odreninou v oblasti pravej ušnice a izolovanú zlomeninu X rebra
vpravo na rozhraní zadnej axilárnej /pazušnej/ čiary, s dĺžkou liečby a práceneschopnosti 3 týždne.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd

následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: B.. G. G., B.. M. V., G.. C. L. - E., K.
G., G.. B. G., C. E., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov G.. L. G., G.. G. Ž. K. B.. Q. C., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný spáchanie žalovaného skutku popieral a vypovedal, že sa snažil s poškodenou dohodnúť
na striedavej osobnej starostlivosti o ich spoločnú maloletú dcéru G. G., v ktorej súvislosti posielal
poškodenej maily nielen v máji 2016, ale aj pred tým. Stiahol z internetu návrh na striedavú osobnú

starostlivosť, poslal ho poškodenej a zapracovával do neho jej požiadavky, keďže sa o dcéru súdili
už od roku 2013 a ani jeden z nich nemal záujem sa ďalej súdiť. Žiadane vyhrážky voči poškodenej
nepoužil, keď však existuje nejaký problém, snaží sa ho riešiť bezodkladne a horlivo a hľadá riešenie
a v tomto smere medzi nimi i prebiehala komunikácia. S poškodenou sa v postate dohodli, ale ona sa
potom zdráhala a hľadala východiská, prečo sa na striedavej osobnej starostlivosti nedohodnúť. Snažil

sa jej to preto vysvetľovať, normálne sa stýkali a to nielen v tom čase, ale aj počas leta, chodili spolu na
výlety, zdržiavali sa spoločne aj v jeho byte, pokiaľ išlo o ich dcéru. Keby sa jej vyhrážal, vydieral ju a
ohrozoval, tak by takto čas netrávili. Bežne vyberal dcéru zo škôlky, prebiehala medzi nimi ohľadne toho
komunikácia vopred, čo poškodenej aj vyhovovalo, pretože mohla byť dlhšie v práci. Dňa 25.11.2016
poškodenej tiež napísal, že ide po dcéru do škôlky, mali sa stretnúť na námestí, poškodená bola v práci.

PotomsastretlipriOTPbanke,žiadnevyhrážkyzjehostranyneodzneli,naopak,vládlamedzinimidobrá
nálada. Poškodená povedala, že potrebuje naložiť práčku, povedala tiež, že dcéra je hladná, kúpila jej
kebab a keďže tvrdila, že dcéra bola pred tým chorá a nechcela, aby prechladla, rozhodli sa, že dcéra zje
jedlo doma u poškodenej a potom pôjdu von tak, ako boli dohodnutí pred tým. V dobrej nálade vošli do
bytu poškodenej, išli po schodoch, poškodená chcela, aby zostal na 3. poschodí, pretože na 4. poschodí,

kde je jej byt, nesvietilo svetlo, ponúkol sa jej, že jej zoberie kľúče, pôjde prvý, otvorí byt, pretože je v
lepšej kondícii, ale poškodená sa zdráhala. Išli spolu k jej bytu, poškodená mala v rukách tašky, hľadala
kľúče a tašky mu dávala do rúk, aby ich podržal, čo odmietol, načo poškodená reagovala výčitkami, aby
za ňou viac nechodil, keď jej aj tak s ničím nepomôže. Následne vošli do bytu, poškodená prichystala
dcére jedlo, pričom mu už vtedy vyčítala, prečo to neurobil on. Poškodená išla naložiť práčku do kúpeľne,

on tam prišiel napustiť vodu do pohára, poškodená sa začala do neho navážať, prečo za ňou chodí,
vyhrážala sa mu políciou s tým, že ju obťažuje. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia argumentoval,
že iba chce doriešiť veci, z kúpeľne odišiel, potom sa znovu vrátil si napustiť vodu, poškodená čupela pri
práčke, nastavovala tam program, obžalovaný išiel okolo nej, pričom ho poškodená drgla bokom alebo
zadkom, tak aj on do nej drgol, aby mu nezavadzala a odišiel do kuchyne. Následne sa znovu vrátil

do kúpeľne a videl, že sa poškodená ľavou rukou drží múrika pri práčke a pravou rukou si drží bok.
Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia čumel, čo sa deje, poškodená sa chytila za hlavu. V tom pribehla
dcéra, pýtala sa, čo sa deje a on jej vysvetlil, že sa s poškodenou nevedia dohodnúť na striedavej
osobnej starostlivosti s tým, že by týždeň bola u mamy a týždeň u neho, poškodená sa potom spýtala
dcéry, či by s tým súhlasila, na čo dcéra odpovedala kladne. Na to poškodená reagovala tak, že dobre a

dalo by sa. Následne poškodená odišla do izby, obžalovaný si napustil ďalší pohár vody, pričom videl, že
poškodená si stále drží bok, hovorila, že ju to trochu bolí, obžalovaný sa jej ospravedlnil, že sa to nemalo
stať. Obžalovaný argumentoval tým, že poškodená si zranenie vôbec nepozrela v zrkadle, nevyhrnula si
tričko, nič mu nevyčítala a neprezerala si žiadne zranenie hlavy. Potom poškodenú s dcérou odprevadil
do práce, večer poškodenej telefonoval a tá mu povedala, že ju to trochu bolí. Na druhý deň išiel do

Dvorov nad Žitavou kvôli vozidlu, poškodená vyšla na balkón aj jej otec, poškodená tvrdila, že ju to bolí.
Obžalovaný následne opisoval okolnosti jeho zadržania a tomuto predchádzajúce.
Obžalovaný následne na otázky odpovedal, že mal snahu, aby poškodená pristúpila na jeho návrh
na striedavú osobnú starostlivosť, ale sa jej nevyhrážal. Tiež uvádzal, že nepostrehol, čo sa stalo s
poškodenou potom, ako do nej drgol, pretože si napustil vodu a vyšiel von, tiež na tvári poškodenej

nepostrehol žiadne zranenia. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo sa poškodená chytila za hlavu, keď
sa vrátil do kúpeľne s tým, že nevie, či niečo čakala, nejaké pokračovanie, čo usudzuje z toho, ako
neskôr vypovedala, on však neprekročil prah kúpeľne. Obžalovaný tiež poprel, že by sa v októbri 2016poškodenej vyhrážal rozbitím hlavy, ak dohodu o striedavej osobnej starostlivosti nepodpíše s tým, že
naopak, v tom čase mali dobré vzťahy.

Poškodená Ing. G. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v apríli 2016 súd rozhodol, že striedavá
osobná starostlivosť o ich spoločnú dcéru nebude, obžalovanému to ale nevyhovovalo a spísal dohodu
o striedavej osobnej starostlivosti, ktorú jej poslal mailom a naliehal na ňu, aby ju podpísala, a to pri
každom stretnutí. Raz pri takom stretnutí cestou z predškolského zariadenia pri byte poškodenej sa
obžalovaný nahneval a povedal jej, že ak dohodu nepodpíše, niečo jej urobí, načo sa veľmi zľakla.

Prvýkrát jej to povedal v júni 2016 a potom v októbri 2016 jej povedal, že keď to nepôjde dobrou cestou,
tak to pôjde po zlom. Dňa 25.11.2016 jej obžalovaný napísal, že vybral dcéru z družiny a že jej idú do
práceoproti.Poškodenápretoodišlazpráce,sdcérouaobžalovanýmsastretla,kúpiladcérejedlostým,
žesasdcéroumalavrátiťdopráce,alerozhodlasa,žepôjdedobytupustiťpráčku.Obžalovanýpovedal,
že aj on pôjde s nimi s tým, aby bola dcéra v teple, poškodená mu hovorila, že nemusí ísť, ale on išiel
aj tak. Išli do bytu poškodenej, pričom už na chodbe sa hádali. Nakoľko nesvietilo senzorové osvetlenie

na chodbe, chcela, aby obžalovaný zostal na treťom poschodí, ale obžalovaný si od nej vypýtal kľúče
od bytu, ktoré mu nedala, načo sa on nahneval, poškodená išla prvá, chcela od obžalovaného, aby jej
podržal tašky, čo on odmietol. Vošli do bytu, poškodená dala dcére jedlo a išla do kúpeľne, kde dávala
bielizeň do práčky. Obžalovaný bol pritom raz v kúpeľni, inokedy inde v byte, ale hádali sa. Poškodená
podľa vlastného vyjadrenia bola vtom, že obžalovaný už odišiel a v tom ho zbadala, že ide smerom k nej.

Poškodená obžalovanému povedala, že zavolá políciu, ak jej nedá pokoj, na ktoré slová sa obžalovaný
nahneval, napadol ju, sotil ju do záchodovej misy, ktorá je tesne vedľa práčky, poškodená si udrela
chrbát, potom sa zošuchla a udrela si hlavu o záchodovú misu, načo ju obžalovaný začal biť po hlave.
Poškodená kričala, aby prestal, obžalovaný sa jej pýtal, či „podpíše?“, nakoniec súhlasila a dvakrát mu
povedal, že podpíše. V tom dobehla do kúpeľne aj ich dcéra, ktorá sa pýtala, čo sa deje, vyšli z kúpeľne,

obžalovaný išiel za ňou a ospravedlnil sa jej. Odišli z bytu, poškodená s dcérou išla do práce, ale bok
ju veľmi bolel, kolegyni sa vyžalovala, čo sa stalo. Mala sťažené dýchanie a bolesti, preto sa rozhodla
ísť k lekárovi, ktorý zistil, že má zlomené jedno rebro.
Poškodená následne na otázky odpovedala, že pokiaľ sa jej obžalovaný v kúpeľni pýtal, či „podpíše“,
rozumela tým dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, pretože aj pred tým bola o tom reč, pričom

vyslovila súhlas iba preto, aby prestal s bitkou. Poškodená potvrdila, že kvôli striedavej osobnej
starostlivosti mali aj pred tým časté konflikty. Poškodená popísala svoju polohu pri práčke bezprostredne
pred tým, ako došlo k jej napadnutiu obžalovaným tak, že najskôr čupela pred práčkou otočená tvárou
k práčke, ale keď obžalovaný stále chodil z a do kúpeľne, otočila sa smerom k nemu, t.j. k dverám do
kúpeľne, ktoré sú oproti práčke a v tom momente bola vlastne otočná chrbtom k práčke s tým, že za

chrbtom po ľavej ruke mala práčku a po pravej ruke záchodovú misu. Poškodená následne detailnejšie
opísala vyhrážky obžalovaného z júna 2016 a tiež v októbri 2016, keď jej povedal, že ak k dohode
o striedavej osobnej starostlivosti nedôjde po dobrom, pôjde to zlom a rozbije jej tvár. Poškodená tiež
vypovedala, že lekárske vyšetrenie vyhľadala v rozhodný deň po 17.00. hod. Poškodená sa rozdielne
vyjadrila aj k obžalovaným tvrdenému spoločnému tráveniu času s ním.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu B.. M. V., ktorá vypovedala, že je priamou nadriadenou
poškodenej od roku 2011, majú vytvorený kolegiálny vzťah a neinformujú sa o svojich rodinných
záležitostiach. Informácie, ktorými disponuje, má od poškodenej s tým, že medzi poškodenou a
obžalovaným bol spor o starostlivosť o dieťa, ktorý vyvrcholil incidentom v roku 2016, keď poškodenej

malo byť spôsobené zranenie. V predmetný deň svedkyňa ani nebola v práci, mala dovolenku, incident
sa stal v piatok a svedkyňa sa o ňom dozvedela v utorok, keď nastúpila do práce a bolo jej oznámené,
že poškodená utrpela zranenie, v dôsledku ktorého sa bude liečiť asi 3 týždne. Samotný incident jej
poškodená opísala tak, že dávala šaty do práčky, medzi ňou a obžalovaným došlo k hádke, tento ju sotil
a udrela sa o záchodovú misu.

Svedkyňa Mgr. C. L. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetný deň sa vo večerných
hodinách ešte nachádzala v práci, pričom za ňou do práce prišla poškodená, ktorá je jej kolegyňou,
stála vo dverách kancelárie, plakala a držala si bok. Poškodená jej povedala, že ju jej bývalý partner
fyzicky napadol, že ju to bolí a skutočnosť, že má bolesti, bolo na nej aj vidieť. Svedkyňa vypovedala,

že poškodenú presviedčala, aby išla k lekárovi a odprevadila ju dole k východu budovy. Poškodená jej k
okolnostiam,zaktorýchjejbolospôsobenézranenie,povedala,žesatostalovkúpeľnialebonazáchode
a že ju obžalovaný sotil a bolo to kvôli tomu, že sa nevedeli dohodnúť vo veci starostlivosti o dcéru.Svedkovia K. G. a Mgr. B. G. (rodičia poškodenej) na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne
vypovedali, že pri ničom prítomní neboli, majú však vedomosť o nezhodách medzi poškodenou a
obžalovaným ohľadne striedavej osobnej starostlivosti o ich spoločnú dcéru, pričom obžalovaný sa

poškodenej vyhrážal, že keď nepodpíše dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, tak to pôjde po
zlom, čo sa dozvedeli od poškodenej. K incidentu zo dňa 25.11.2016 svedkovia uvádzali rovnako iba
poškodenou sprostredkované informácie s tým, že svedok Mgr. G. vypovedal, že obžalovaný poškodenú
fyzicky napadol, viackrát ju udrel po hlave, poškodená spadla a zlomila si rebro.

Svedkyňa C. E. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní k žalovaným skutkom v podstate
neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo MUDr. Rastislava Rozborila, ktorý zotrval na záveroch ním podaného písomného znaleckého
posudku a dodatku k nemu, v ktorom skonštatoval, že poškodená G. G. dňa 25.11.2016 utrpela

pomliaždenie hlavy (pohmatová citlivosť v spánkovej oblasti) s kožnou odreninou v oblasti pravej ušnice
a zlomeninu X rebra na rozhraní zadnej axilárnej (pazušnej) čiary, teda zadný oblúk rebra na pravej
strane tela. Poranenia hlavy vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru,
ktoré pôsobilo na spánkovú oblasť hlavy a pravú ušnicu menšou silou a prudkosťou a mohli vzniknúť
po údere, resp. opakovaných úderoch otvorenou, resp. zatvorenou rukou v päsť po pôsobení druhej

osoby. Izolovaná zlomenina rebra vznikla priamym a pasívnym mechanizmom, teda pádom poškodenej
na pevný tupý predmet po predchádzajúcom aktívnom pôsobení druhej osoby na telo poškodenej, napr.
pri posotení alebo drgnutí. Obe poranenia poškodenej znalec vyhodnotil ako poranenia ľahké, kedy
nedošlo k ťažkej ujme na zdraví poškodenej ani k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, pričom zranenia
poškodenej si vyžadovali dĺžku liečenia práceneschopnosti 2 až 3 týždne, po ktorú dobu bola poškodená

aj obmedzovaná v obvyklom spôsobe života z dôvodu vzniku zlomeniny rebra. Znalec bodovo ohodnotil
poškodenej spôsobené zranenia na 30 bodov.
Znalec na otázky, a to aj obžalovaného, doplnil, že v písomne podanom znaleckom posudku najskôr
skonštatoval, pokiaľ ide o zlomeninu rebra, iba to, že došlo k zlomenine pravého rebra, nekonštatoval,
že bolo zlomené v prednej časti a v prílohe posudku farebne ani nevyznačoval konkrétne miesto tejto

zlomeniny. Následne vypracoval dodatok k znaleckému posudku, v ktorom špecifikoval, že k zlomenine
tohto rebra došlo v oblasti pazušnej čiary, pričom mal k dispozícii aj RTG snímok a vec konzultoval aj
s rőntgenológom. Znalec tiež vysvetlil, že izolovaná zlomenina sa nemusí v každom prípade prejaviť
opuchom alebo krvným výronom, keďže krvný výron je spôsobený porušením podkožných ciev, v
prípade izolovanej zlomeniny u poškodenej nemuselo dôjsť k porušeniu podkožných ciev a preto

nevznikol ani výron, ani opuch. K mechanizmu vzniku zlomeniny rebra u poškodenej znalec uviedol,
že v takýchto prípadoch dochádza k určitej rotácii tela, poškodená spadla na pravú stranu a preto tam
vznikloajzranenie.Podľaznalcaintenzitanásilia,pôsobiacehonatelopoškodenejnebolaveľká,pretože
došlo k vzniku takéhoto ľahkého poranenia. Znalec tiež vyhodnotil dobu liečby a práceneschopnosti
poškodenej do 20.12.2016 za primeranú a zodpovedajúcu ním uvedeným údajom o potrebnej dobe

liečby a práceneschopnosti.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok znalca PhDr. Róberta Mátého z odboru psychológia, z ktorého záverov vyplýva, že poškodená
je schopná správne vnímať, prehodnotiť a reprodukovať udalosti a okolnosti, ktorých bola svedkom

a ktoré prežila v súvislosti s vyšetrovanou vecou, a to aj v exponovaných situáciách a čase tomu
blízkom. Výpovede poškodenej možno z odborno - psychologického hľadiska považovať za vierohodné,
určité nezhody poškodená zmysluplne vysvetlila. Uvedené nezrovnalosti v jej výpovediach neznižujú
špecifickú vierohodnosť výpovedí poškodenej, ale naznačujú skôr jej do určitej miery ambivalentný
vzťah k obžalovanému. Podľa znalca je možné sa v plnej miere spoľahnúť na to, že poškodená

nefantazíruje, nefabuluje a eventualita krivého obvinenia jej bývalého druha je vzhľadom na osobnostné
a interpersonálne charakteristiky poškodenej zo psychologického hľadiska menej pravdepodobná.

Znalec psychológ PhDr. Róbert Máté podal znalecký posudok aj vo vzťahu k obžalovanému, pričom
v záveroch svojho písomného znaleckého posudku uviedol, že agresivita nepatrí medzi dominujúce

súčasti osobnosti obžalovaného, v konfliktových stretoch a v situáciách frustrácie sa však ľahko aktivuje
a prejavuje sa nátlakovitosťou a náhlymi, výbušnými prejavmi, ktoré sa obžalovaný dodatočne usiluje
uhladiť, bagatelizovať a svojrázne vysvetľovať. Eventualita brachiálnej, resp. extrémnej agresie je
menej pravdepodobná, vzhľadom na telesnú konštitúciu obžalovaného a minulosť profesionálnehovojaka môžu však aj nie vážne mienené výpady voči iným končiť ich telesnou ujmou. Podľa znalca je
osobnosť obžalovaného abnormne štrukturovaná, s dominanciou emočnej nestability a paranoidity v
koincidencii s prvkami histeriónskej poruchy s charakteristickými prejavmi demonštratívnosti a teatrality,

prevládajú stenické štruktúry, zabezpečujúce jeho zvýšenú aktivitu so sebavedomým, energickým a
nekompromisným správaním. Obžalovaný pri svojej hyperkritičnosti voči okoliu sám vníma kritiku ako
úmyselnú zlomyseľnosť, čo podnecuje jeho hostilné (nepriateľské) nastavenie, čím vzbudzuje odpor
svojho okolia a vedie druhých k tomu, aby sa mu vyhýbali. Obžalovaný má sklony stavať sa do role
obete, ktorej je neustále krivdené, s dožadovaním sa ospravedlnenia za nevhodný prístup, či za domnelé

urážky, ktorých sa mu dostalo zo strany iných. Obžalovaný podľa záverov znalca nie je duševne chorý,
jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, rizikovým sa javí jeho sklon k agresívnym prejavom s ich
nižšou mierou kontroly. Znalec neodporučil uloženie žiadnej formy ochranného liečenia, avšak vzhľadom
na problematickú medziľudskú komunikáciu obžalovaného všeobecne, vrátane konfliktových interakcii
s osobami opačného pohlavia, je v jeho prípade indikované psychologické poradenstvo s akcentom na
rozvíjanie sebapoznania a sociálnych zručností.

Zo súdnych rozhodnutí, vzťahujúcich sa rozhodovanie vo veci starostlivosti o maloletú G. G. súd zistil,
že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11P/214/2013 z 02.04.2015, právoplatným dňa
16.09.2015 v spojitosti s rozsudkom Krajského súd v Nitre sp.zn. 25CoP/15/2016 z 12.08.2015 bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky (poškodenej), bolo upravené stretávanie sa otca

(obžalovaného) s maloletou a bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti. Následne rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/371/2016 z 04.10.2017,
právoplatným dňa 03.09.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol návrh otca na zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietnutý.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou,
elektronickú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou, lekárske správy k zraneniam poškodenej
a ďalšie listiny.

Vykonaním vyššie uvedených dôkazov a ich vyhodnotením jednotlivo, ako aj v ich vzájomných

súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania ktoré umožňujú
konajúcemu súdu pozorovať vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru,
že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a obžalovaný sa žalovaného skutku, tvoreného
celkom tromi čiastkovými útokmi, dopustil.

Obžalovaný nepopieral, že potom, ako bol právoplatne zamietnutý jeho návrh na zverenie maloletej
dcéry G. G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s poškodenou -matkou tohto maloletého
dieťaťa, naďalej komunikoval s cieľom dosiahnuť jej súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, za
týmto účelom aj vypracoval dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorú mailom poškodenej poslal
v mesiaci máji 2016 a vyvíjal aktivitu za tým účelom, aby poškodená túto dohodu podpísala, avšak

jednoznačne popieral, že by sa poškodenej akýmkoľvek spôsobom vyhrážal alebo na ňu vyvíjal nátlak
a naopak, bránil sa tým, že v rozhodnom čase s poškodenou a ich spoločnou dcérou trávili voľný čas a
výlety. Obžalovaný rovnako popieral akýkoľvek nátlak na poškodenú aj dňa 25.11.2016, pripustil síce, že
v byte poškodenej došlo medzi nimi k hádke znovu kvôli striedavej osobnej starostlivosti, avšak poprel
fyzický útok na poškodenú. Obžalovaný potvrdil, že poškodenú „drgol“, avšak tvrdil, že neúmyselne,

pretože aj ona jeho predtým drgla. Obžalovaný na jednej strane vylučoval akýkoľvek úmyselný fyzický
atak na poškodenú ako aj spochybňoval poškodenou opisovaný mechanizmus vzniku jej zranení, hoci
podľa vlastného vyjadrenia nepostrehol, čo sa s poškodenou po jeho „drgnutí“ stalo, pretože si napustil
vodu a vyšiel z kúpeľne, na druhej strane sám však uvádzal, že po návrate do kúpeľne videl poškodenú
ľavou rukou sa držať múrika pri práčke a pravou rukou si držať bok, pričom sa táto chytila za hlavu.

Uvedená obrana obžalovaného pre súd vyznela nevierohodne a pokiaľ ide o incident zo dňa 25.11.2016
aj nelogicky, majúc ju za vyvrátenú predovšetkým výpoveďou poškodenej, s ktorou však korešpondovali
aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy.

Poškodená na hlavnom pojednávaní pre súd presvedčivo opísala aktivitu obžalovaného, ktorou sa
snažil dosiahnuť jej súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o ich spoločnú maloletú dcéru,
hoci od právoplatného zamietnutia návrhu obžalovaného na tento spôsob starostlivosti o maloletú
súdom neubehol ani jeden rok. Poškodená vo svojej výpovedi opisovala správanie sa obžalovanéhov tejto otázke ako nátlakovité, napriek tomu, že opakovane vyjadrila svoje nesúhlasné stanovisko, s
poškodenou stále a znova riešil túto záležitosť, nástojil na tom, aby ním vypracovanú dohodu o striedavej
osobnej starostlivosti podpísala, pričom vo dvoch prípadoch, v mesiaci jún 2016 a október 2016, pri

vyvíjaní tohto nátlaku poškodenej hrozil aj použitím fyzického násilia v prípade, ak dohodu nepodpíše.
Uvedené správanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 25.11.2016, keď obžalovaný podľa poškodenej znovu
začal riešiť otázku striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v byte poškodenej potom, ako jej odovzdal
maloletú. Obžalovaný síce tvrdil, že pri uvedenom stretnutí bola nálada medzi ním a poškodenou dobrá,
opis okolností stretnutia s obžalovaným poškodenou však svedčí o opaku. Poškodená totiž uviedla, že

už po vstupe do bytového domu nechcela, aby obžalovaný išiel s ňou, pretože na jednom z poschodí
nebolo funkčné osvetlenie, obžalovaný však napriek tomu poškodenú ďalej sprevádzal a následne v jej
byte opätovne otvoril tému striedavej osobnej starostlivosti. Aj obžalovaný pripustil hádku, pričom však
poškodená jasne a bez akýchkoľvek známok pochybností uviedla, že poškodený do nej „nedrgol“ v
zmysle náhodného neúmyselného sotenia vlastným telom, ale naopak, vypovedala, že ako videla počas
hádky obžalovaného pristupovať k nej v kúpeľni, pohrozila mu zavolaním polície, načo sa obžalovaný

nahneval a úmyselne ju napadol tak, že ju sotil do záchodovej misy, kde si udrela chrbát, zošuchla
sa, udrela si hlavu a obžalovaný v útoku ďalej pokračoval tak, že ju bil po hlave, poškodená kričala,
aby prestal, obžalovaný sa pýtal „či podpíše“, načo dvakrát poškodená vyjadrila súhlas iba preto, aby
ju obžalovaný prestal atakovať. V tejto časti vyznela výpoveď poškodenej nielen vierohodne, ale aj
logiky, na rozdiel od výpovede obžalovaného, ktorý sa snažil súd presvedčiť, že z jeho strany išlo iba

o posotenie telom do tela poškodenej s tým, že túto vôbec nebil, hoci sám tvrdil, že poškodená sa
chytila za hlavu, akoby niečo čakala. Pokiaľ obžalovaný poškodenej podľa vlastného tvrdenia žiadnym
spôsobom neublížil, nebol z jeho strany dôvod na žiadne ospravedlňovanie sa poškodenej, ktoré jej
následne adresoval.

Výpoveď poškodenej pritom nebola jediným obžalovaného usvedčujúcim dôkazom, keďže jej
verziu priebehu udalostí nepriamo potvrdzujú aj ďalšie dôkazy. Pokiaľ ide o obžalovaným voči
poškodenej vyslovené vyhrážky násilím s cieľom dosiahnuť súhlas poškodenej so striedavou osobnou
starostlivosťou, tieto potvrdili aj rodičia poškodenej, ktorým sa zdôverila a pokiaľ ide o skutok zo
dňa 25.11.2016, tento potvrdzujú aj výpovede kolegýň poškodenej v procesnom postavení svedkov,

predovšetkým svedkyne Mgr. C. L. E., ktorej poškodená bezprostredne po fyzickom napadnutí
obžalovaným a po návrate späť do práce povedala, že bola obžalovaným fyzicky napadnutá a má
bolesti, na odporučenie ktorej svedkyne poškodená následne vyhľadala lekárske ošetrenie.

Súd nemal žiadne pochybnosti ani o charaktere poškodenej dňa 25.11.2016 spôsobených zraneniach,

ktoré boli u nej diagnostikované už dňa 25.11.2016 potom, ako poškodená pre stupňujúce sa
bolesti absolvovala lekárske vyšetrenie, čo vyplýva z lekárskych správ z tohto ošetrenia a súčasne
boli konštatované aj znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. Rastislavom Rozborilom, v záveroch
ktorého znaleckého posudku súd nezistil žiadne nejasnosti. Naopak, znalec opísal u poškodenej
diagnostikované zranenia ( napĺňajúce kritériá ujmy na zdraví), vysvetlil aj mechanizmus ich vzniku,

ktorý je plne v súlade s výpoveďou poškodenej a nie je v rozpore ani s inými zadokumentovanými
dôkazmi. Znalec tiež vysvetlil, z akých podkladov vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku a
aké metódy použil, pričom jeho závery nemôžu byť objektívne spôsobilými vzbudiť žiadne pochybnosti
laické poznámky obžalovaného k opisu RTG snímku zranenia poškodenej alebo k absencii hematómu
v oblasti zranenia, ako ani jeho prípadné „konzultácie“ na chirurgickom oddelení, či prax sanitára na

takom oddelení v minulosti.

V neposlednom rade súd v súvislosti s hodnotením výpovede poškodenej a obrany obžalovaného
poukazuje na znalecké posudky z ich psychologického vyšetrenia. Zo záveru psychologického posudku
z vyšetrenia poškodenej totiž vyplýva nepravdepodobnosť eventuality krivého obvinenia obžalovaného

zo strany poškodenej, ktorá nemá sklony k fabuláciám a jej výpoveď aj zo psychologického hľadiska
bola vyhodnotená ako vierohodná. Naopak, aj podľa tohto znaleckého posudku, a vyplýva to aj z
priebehu dokazovania v trestnom konaní, u poškodenej skôr prevládajú tendencie opisovať konanie
obžalovaného pre neho menej nepriaznivo, a to pre jej ambivalentný postoj k obžalovanému. Správanie
obžalovaného, opisované poškodenou a svedkami, a to nielen toho zo dňa 25.11.2016, ale aj v období

tomuto fyzickému ataku obžalovaného predchádzajúcom, je naproti tomu plne v súlade s opisom
osobnosti a správania obžalovaného všeobecne znaleckom psychológom. Z tohto hľadiska je podľa
názoru plne so závermi znalca aj obrana obžalovaného v prejednávanej veci, predovšetkým pokiaľ ide
o jeho snahu vysvetliť súdu svoj fyzický stret s poškodenou dňa 25.11.2016 ako „neúmyselné drgnutie“a jeho prejavy ospravedlňovania sa poškodenej za niečo, čo podľa ním opísanej verzii priebehu udalostí
vlastne ani nemohol spôsobiť. Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti a úplnosti vo veci podaných
znaleckých psychologických posudkov, naopak, vyhodnotil ich nielen ako správne, úplné a jasné, ale i

odborne presvedčivé, keďže jeho závery reflektujú i z hľadiska psychologického laické postrehy súdu
z priebehu na hlavnom pojednávaní vykonávaného dokazovania, spravujúceho sa vyššie uvádzanými
zásadami ústnosti a bezprostrednosti.

Súd dospel k záveru, že tak obžalovaným v mesiacoch jún a október 2016 použité verbálne vyhrážky

fyzickou ujmou poškodenej, ako aj dňa 25.11.2016 voči nej použité priame fyzické násilie bolo
jednoznačne motivované snahou túto prinútiť podpísať ním navrhovanú dohodu o striedavej osobnej
starostlivosti o ich spoločnú maloletú dcéru, ktorú tému napriek nesúhlasu poškodenej s takouto formou
starostlivosti o ich maloletú dcéru neustále otváral a ktoré konanie obžalovaného je znovu plne v súlade
s vo veci podaním znaleckým psychologickým posudkom, podaným vo vzťahu k jeho osobe.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o vine obžalovaného na to skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že obžalovaný týmto protiprávnym
konaním, opísaným pod bodmi 1 až 3 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil všetky
formálne znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a v

bode 3 aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona tak z hľadiska subjektu,
subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného
zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane slobodného
rozhodovania človeka vo všetkých sférach svojho života (vrátane rozhodovania vo veci uplatňovania
svojich rodičovských práv) a na ochrane života a zdravia tým, že iného násilím a hrozbou násilia nútil,

aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe ( blízkej osobe) a v bode 3 tiež inému úmyselne ublížil
na zdraví. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným
zavinením na strane druhej. Pokiaľ ide o prečin ublíženia na zdraví podľa §156 odsek 1 Trestného
zákona, jeho znaky obžalovaný naplnil aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie

je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom
vykonania činu a jeho následky (vo sfére poškodenia zdravia poškodenej), okolnosťami, za ktorých
bol spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou (nátlakom na poškodenú s cieľom
dosiahnuť jej súhlas v otázke starostlivosti o spoločné dieťa).

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný a otcom celkom
troch maloletých detí. Obžalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a z tohto, ako ani z
miesta jeho prechodného bydliska nie sú o ňom uvádzané bližšie poznatky k jeho osobe a správaniu.
Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidovaných viacero priestupkov na úseku cestnej dopravy.
Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej vnútornej správy o priestupku č.

OU- NZ-OVVS-2016/010249, AP-343/16-1 z 23.08.2016, právoplatného dňa 14.10.2016, súd zistil, že
obžalovaný sa dňa 03.06.2016 dopustil voči poškodenej priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
spočívajúcom v jej fyzickom napadnutí, za čo bol postihnutý uložením pokuty vo výške 30,- Eur.
Vzhľadom však na fakt, že prvý čiastkový útok pokračovacieho zločinu, z ktorého spáchania bol

obžalovaný uznaný vinným v prejednávanej veci, je vzhľadom na absenciu bližších časových údajov
datovaný iba časovým vymedzením - bližšie neurčeným dňom v mesiaci jún 2016, nebolo možné
spoľahlivo určiť, či sa obžalovaný predmetného priestupku dopustil bezpečne pred spáchaním prvého
čiastkového útoku trestného činu v prejednávanej veci a preto tento postih obžalovaného nepovažoval
za rozporný s pojmom vedenia riadneho života obžalovaným pred spáchaním činu. Obžalovaný doteraz

nebol súdne trestaný.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného
zákona (spáchal viac trestných činov). V prípade oboch zbiehajúcich sa trestných činov, z ktorých súdobžalovaného uznal vinným, je najprísnejšie trestným zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov. Súd
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej

poľahčujúcej okolnosti a priťažujúcej okolnosti a pri ich rovnováhe ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek
1 Trestného zákona v základnej sadzbe trestu odňatia slobody podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona.

Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek
1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti prípadu

by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 4 roky.

Z hľadiska hodnotenia pomerov na strane obžalovaného súd zohľadnil predovšetkým fakt, že tento je
otcom maloletých detí, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa aktívne podieľa na výchove
aj starostlivosti o maloletú G. G., pričom poškodená ako matka tohto maloletého dieťaťa sa v istých

momentoch na účasť obžalovaného na starostlivosti o maloletú spolieha a víta ju. Aj z odôvodnení
rozsudkov súdov vo veci starostlivosti o maloletú G. vyplýva, že dieťa má k obžalovanému pozitívny
vzťah a jeho účasť na jej výchove je žiadúca. Je nepochybné, že obžalovaný skutkom v prejednávanej
veci vyvíjal na poškodenú nátlak, aby docielil jej súhlas s dohodou o striedavej osobnej starostlivosti
o ich spoločnú dcéru namiesto toho, aby sa domáhal určenia takejto formy osobnej starostlivosti o

maloletú v riadnom, na to určenom súdnom konaní, ktoré inicioval až potom, ako bolo voči nemu
začaté trestné konanie v tejto veci. Napriek bezpochyby protiprávnemu konaniu obžalovaného nie je
sporné, že tento mal, a to aj v období predchádzajúcom skutku v prejednávanej veci, eminentný záujem
podieľať sa na výchove svojho dieťaťa vo vyššej miere, a je preto zrejmé, že predchádzajúci neúspech
v takom súdnom konaní a naďalej nesúhlasné stanovisko poškodenej (ktoré je plne v súlade s jej

oprávneniami ako rodiča) viedlo k aktivácii agresivity s prejavmi nátlakovitosti a náhlych, výbušných
prejavov tak, ako skonštatoval aj znalec psychológ v jeho znaleckom posudku. Podľa znalca však
agresivita nepatrí medzi dominantné súčasti osobnosti obžalovaného a eventualita brachiálnej, resp.
extrémnej agresie je u obžalovaného menej pravdepodobná. Uvedený záver znalca bol tak jedným
z viacerých dôkazov, ktoré súd viedli k záveru o neprimeranosti hoc najnižšej výmery do úvahy

prichádzajúceho trestu odňatia slobody pre obžalovaného. Podľa záverov znaleckého posudku pritom je
možné u obžalovaného jeho problematickú medziľudskú komunikáciu a konfliktové interakcie s osobami
opačného pohlavia korigovať absolvovaním psychologického poradenstva s akcentom na rozvíjanie
sebapoznania a sociálnych zručností.

Súd tiež dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby tiež odôvodňujú aj okolnosti prípadu. Je nepochybné, že obžalovaný svojim činom
naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov, z toho jedného zločinu, namierených aj proti
telesnej integrite poškodenej, na druhej strane však súd musel prihliadať predovšetkým na charakter
obžalovaným vyslovených vyhrážok fyzickým násilím, ako aj intenzitu obžalovaným dňa 25.11.2016 voči

poškodenej použitého násilia, ktorá ani podľa znalca z odboru zdravotníctva nebola veľká. Súd tiež za
významný považoval fakt, že obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil pred viac ako dvoma rokmi,
v prejednávanej veci v konečnom dôsledku nebol prejednávaný väzobne a od uvedenej doby (kedy
mal obžalovaný uložené obmedzenia v rámci probačného dohľadu po jeho prepustení z väzby) súd
nemal preukázané, a to ani z vyjadrenia poškodenej, že by došlo k nejakému obdobnému správaniu

sa obžalovaného voči nej.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že u obžalovaného je možné dôvodne
očakávať, že nápravný účinok na jeho osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie
(výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) a generálnej prevencie,

splní aj trest odňatia slobody v nižšej výmere než 4 roky. Súd za dostatočný v tomto smere považoval
pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, pričom súčasne vzhliadol podmienky pre podmienečný odklad výkonu tohto trestu na skúšobnú
dobu 3 roky za podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Na posilnenie účelu uloženého

trestu z hľadiska eliminácie akéhokoľvek prejavu rizikových zložiek osobnosti obžalovaného v interakcii
s poškodenou ako matkou ich spoločného dieťaťa, súd ako špecifické podmienky probačného dohľadu
uložil obžalovanému povinnosti, spočívajúce v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve (v súlade s odporučením znalca psychológa) atiež v príkaze nahradiť poškodenej v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 710,08 Eur (ako
ňou preukázanú škodu spočívajúcu v náhrade za stratu na zárobku a bolestného). Súd neukladal
obžalovanému zákaz kontaktu s poškodenou ani priblíženia sa k nej a k jej bydlisku, keďže takéto

obmedzenie by bolo inak na ujmu výkonu rodičovských práv a povinností obžalovaného k maloletej
G. G., ktoré aktívne realizuje. V tomto smere súd považuje za potrebné zdôrazniť a poškodenej i
odporučiť v nadväznosti na v znaleckom psychologickom posudku skonštatovaný jej ambivalentný
postoj k obžalovaného, že za situácie, že obžalovaný je a bude otcom jej dieťaťa aj napriek ukončeniu
ich partnerského vzťahu, musí rovnako sama nájsť spôsoby eliminovania účasti obžalovaného v jej

osobnom živote výlučne na rozsah, potrebný a nevyhnutný na realizáciu jeho rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, aby aj sama obmedzila možnosť akýchkoľvek konfliktných stretov s
ním.

V prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody poškodená Sociálna poisťovňa
v súvislosti s poškodenej vyplatenými nemocenskými dávkami pod dobu jej práceneshopnosti pre

zranenie, spôsobené jej obžalovaným v prejednávanej veci, ktorý nárok i podložila listinnými dôkazmi.
Z tohto dôvodu súd obžalovaného zaviazal k náhrade tejto ním spôsobenej škody vo výške 302,60 Eur.

Poškodená G. G. uplatnila včas riadne nárok na náhradu škody jednak z titulu náhrady za stratu
na zárobku po dobu práceschopnosti ako rozdielu medzi jej vyplatenými nemocenskými dávkami a

zárobkom, ktorý by inak dosiahla (a ktorý doložila listinnými dôkazmi) vo výške 180,28 Eur a jednak
ako náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 529,80 Eur podľa bodového
ohodnotenia jej zranení znalcom MUDr. Rozborilom (30 bodov x 17,66 Eur za jeden bod pre rok 2016
podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 17/2016). Z tohto dôvodu súd obžalovaného zaviazal
k náhrade škody v prospech poškodenej v celkovej výške 710,08 Eur.

O poškodenou uplatnenom nároku na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie jej nároku na
náhradu škody v trestnom konaní vrátene trov vzniknutých pribratím splnomocnenca, súd v rozsudku
nerozhodoval, nakoľko o tomto je možné v zmysle ust. § 557 Trestného poriadku rozhodnúť iba po
právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).