Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Bundzelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202279
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118202279.4
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka
Mgr. art. Mgr. D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, W., zastúpená: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, a otec P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ulica X. P. XXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát so sídlom Vajslova 11, Trnava,
za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, so sídlom Vajanského 22, Trnava, o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40P/20/2018-973 zo dňa 11. marca 2019,
v časti úpravy styku otca s maloletým synom (výrok II. a III.), takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku II. m e n í tak, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku III. z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o návrhu matky zo dňa 07.02.2019 a
zo dňa 25.02.2019 na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave zverenia maloletého B. do osobnej
výchovy a starostlivosti matky s uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa na
čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej zastavil, výrokom II. súd nariadil neodkladné
opatrenie v znení: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. M., nar. XX.XX.XXXX:
- v párny týždeň od pondelka 8:00 hod. do utorka 16:00 hod. a od soboty od 10:00 hod. do nedele do
18:00 hod.
- v nepárny týždeň od stredy 08:00 hod. do piatka 16:00 hod.
Otec si maloletého B. vyzdvihne v stanovený čas v pondelky a v stredy v mieste výkonu práce matky
alebo v mieste bydliska matky a v utorky a v piatky maloletého B. odovzdá v stanovený čas v mieste
výkonu práce matky alebo v mieste bydliska matky.
V soboty a v nedele si otec maloletého B. vyzdvihne a odovzdá v stanovený čas v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloletého B. na stretnutie riadne pripraviť.
Súd obmedzuje trvanie tohto neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.
2. VýrokomIII.súdzmeniluznesenieOkresnéhosúduTrnavač.k.40P/20/2018-426zodňa20.08.2018
spolu s doplňujúcim uznesením č. k. 40P/20/2018 - 453 zo dňa 28.08.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/67/2018 - 561 zo dňa 10.09.2018, sp. zn. 23CoPno/1/2018 v
dotknutej časti výrokov.3. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých má mať miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme
bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, príp. aj zdravie alebo život maloletého
vážne ohrozené. Účelom je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah
súdu do pomerov účastníkov konania, v tomto prípade do pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany
práv detí v prípade určitého konkrétneho ohrozenia. Po oboznámení sa s návrhom matky na vydanie
neodkladného opatrenia zo dňa 07.02.2019 v spojení s podaním zo dňa 25.02.2019 súd starostlivo
zvážil skutkový stav veci, prihliadol na všetky skutočnosti jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
a dospel k záveru, že je dôvodné zmeniť úpravu výkonu práv a povinností rodičov z dôvodu zmeny
pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov. Súd prvej inštancie v spoločnom
konaní sp. zn. 40P/20/2018 o vzájomne podaných návrhoch otca a matky na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému B. rozhodol o návrhoch rodičov na vydanie neodkladného opatrenia uznesením
č. k. 40P/20/2018 - 426 zo dňa 20.08.2018 v spojení s dopĺňacím uznesením, ktoré Krajský súd v
Trnave na základe matkou a ÚPSVaR podaných odvolaní zmenil tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky, nariadil otcovi odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil
povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého B. sumou 100 eur mesačne k rukám matky.
Zároveň upravil právo dieťaťa stretávať sa s otcom na každý utorok od 16:00 hod. do stredy do 08:00
hod., každý štvrtok od 16:00 hod do piatku do 08:00 hod., v párnom týždni v sobotu od 10:00 hod. do
18:00 hod. a v nepárnom týždni každú nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že maloletého B. si v
utorky a štvrtky vyzdvihne z jaslí alebo v mieste bydliska matky a v stredy a piatky ráno odovzdá do jaslí,
v soboty a nedele si otec maloletého B. vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Bydliskom matky a
súdu v Trnave maloletého dieťaťa bola v čase rozhodovania súdov F. I. XXX/X, D.. Uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/67/2018 - 561, sp. zn. 23CoPno/1/2018 nadobudlo právoplatnosť dňa
20.09.2018, vykonateľnosť dňa 10.09.2018.
4. Z uvedeného je nepochybné, že súd o dočasnej úprave práv a povinností rodičov v konaní na čas
do právoplatného skončenia konania rozhodol; maloletý B. bol zverený do osobnej starostlivosti matky
a otcovi bola uložená povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur
mesačne k rukám matky. Matka sa opakovane domáha návrhmi zo dňa 07.02.2019 a zo dňa 25.02.2019
dočasného totožného rozhodnutia súdu vo veci osobnej starostlivosti a výživného, v rovnakom predmete
konania vo veci samej a s totožnými účastníkmi konania, keď k zmene pomerov ani k zmene jej
nároku v týchto čiastkových zložkách nedošlo. Z uvedeného dôvodu súd konanie o návrhoch matky na
vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti - o úprave zverenia maloletého B. do osobnej výchovy
a starostlivosti matky s uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa na čas do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej - pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil.
5. Súd však mal za to, že od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu došlo k zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane oboch rodičov a návrh matky na zmenu úpravy styku
otca s maloletým dieťaťom vychádza z podstatnej zmeny pomerov. Za posledných šesť mesiacov od
právoplatne stanovenej úpravy stretávania sa dieťaťa s otcom Krajským súdom v Trnave je maloletý
v pravidelnom osobnom styku s otcom, aj keď ako poukazujú rodičia, odovzdávanie a preberanie
maloletého dieťaťa neprebieha bezproblémovo. Maloletému sa však - odhliadnuc od pretrvávajúcej
neochoty rodičov vzájomne kooperovať - dostáva starostlivosť tak od matky, ako aj od otca, pričom
otec spochybňuje kvalitu starostlivosti matky a matka spochybňuje najmä záujem otca na zlepšení ich
vzájomného rodičovského vzťahu pri nerešpektovaní toho, že ona je primárnym rodičom maloletého.
Z doložených zvukovoobrazových záznamov má súd preukázané, že po rozhodnutí súdu, fakticky už
od 20.08.2018, došlo k postupnému obnoveniu vzťahu otca so synom za zachovania práva dieťaťa na
starostlivosť od matky. Maloletý B. svojho otca pozná, komunikuje s ním, trávi s ním čas, prespáva u
otca v zmysle rozhodnutia súdu dvakrát týždenne. Preto má súd prvej inštancie za to, že neodkladné
opatrenie zo dňa 10.09.2018, ktorým bola nastavená častá frekvencia odovzdávania a preberania si
maloletého dieťaťa medzi rodičmi prostredníctvom jaslí v stanovených časoch po 16 tej hodine - v
pondelok dieťa u matky, v utorok u otca, v stredu u matky, vo štvrtok u otca, v piatok u matky - a v
sobotu resp. nedeľu v závislosti na párnosti týždňa 8 hodín u otca, splnilo svoj účel, a to dosiahnutie
rešpektovania práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. Súd má tiež preukázanú zmenu pomerov na strane rodičov od právoplatnosti rozhodnutia súdu zo
dňa 10.09.2018, keď matka maloletého dieťa súdu preukázala právnu a faktickú zmenu jej bydliska
a bydliska maloletého dieťaťa z D. do W. od 19.11.2018, ktorú vzdialenosť musí prekonávať výlučneotec, ak má záujem o naplnenie stretnutia sa so synom. Otec pritom počas celého obdobia zotrval na
deklarovanom záujme vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého B. a na návrhu na striedavú osobnú
starostlivosť oboch rodičov. Na pojednávaní dňa 30.11.2018 uviedol, že naďalej nepracuje, žije z úspor
skôr vytvorených, ktoré mu postačia na celé obdobie do dovŕšenia synových troch rokov. Poukázal na
to, že nerozumie, prečo by mal jeho syn tráviť deň v jasliach, keď on má záujem a vytvorené vhodné
podmienky na osobnú starostlivosť o vlastné dieťa, o zabezpečovanie jeho výchovy, zdravia, výživy a
všestranného vývinu. Otec deklaroval ochotu spolupracovať s matkou pri rešpektovaní prebiehajúceho
dojčenia syna matkou a podávania matkou odsatého materského mlieka synovi, ktoré by od matky spolu
s dieťaťom prevzal.
7. V čase rozhodovania súdu o návrhoch matky zo dňa 07.02.2019 a zo dňa 25.02.2019 na vydanie
neodkladného opatrenia mal súd preukázané, že obaja rodičia sa odklonili od možnosti usporiadania si
rodičovských práv a povinností dohodou napriek tomu, že na pojednávaní aktívne prejavovali záujem
o spoluprácu a sociálne a psychologické poradenstvo: spoluprácu s psychológmi účinne nevyužili,
absolvovali len individuálne poradenstvo v rozsahu jedného stretnutia bez úprimnej snahy dospieť ku
kompromisu, keď v neziskovej organizácii Úsmev ako dar pri stretnutí so psychológom verbalizovali, že
im nie je zrejmý účel, zámer a cieľ poradenstva. Záverom správy Spoločnosti priateľov detí z detských
domovov Úsmev ako dar zo dňa 04.03.2019 bolo, že obaja rodičia majú snahu situáciu riešiť aj keď
nevedia akým spôsobom. Je citeľný ich veľmi napätý vzťah a vyostrená komunikácia. Preto odporučili
nariadiť výchovné opatrenie s cieľom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie a spolupráce v trvaní aspoň
jedného roka.
8. Súd mal tiež v čase rozhodovania o podaných návrhoch matky osvedčené, že matka nahradila
svoj aktívny záujem na usporiadaní si vzájomných práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodou
pri využití poradenstva u psychológov asistenciou štátnej polície pri odovzdávaní a preberaní si
maloletého dieťaťa. Štátna polícia nie je primárnym odborníkom na poskytovanie psychologického
poradenstva. Neochota účinne spolupracovať pri poskytovaní si informácií (matkou neoznámené závery
z odporúčania vyšetrenia u imunológa, neoznámenie sídla odborného všeobecného a kožného lekára) v
spojení s nedôverou otca v schopnosti matky ako starostlivého rodiča, viedla oboch rodičov pri ochorení
maloletého k presadzovaniu vlastných riešení miesto spolupráce v záujme vyliečenia maloletého dieťaťa
a to v čase, keď ochorenie maloletého sa vonkajšími prejavmi podľa názoru súdu nápadne podobalo
detským kiahňam a z médií sa v tom čase šírili informácie o osýpkach. Matka zároveň využila čas na
spoluprácu na aktívne podávanie návrhov a sťažností na súd a úrad práce a sociálnych vecí a rodiny,
ako aj trestných oznámení na otca a pod.
9. Pri rozhodovaní súdov prvej inštancie a odvolacieho súdu mal maloletý bydlisko v D., z ktorého sa
z dôvodu vzťahu matky s novým partnerom odsťahoval dňa 16.11.2018. Ako uviedol právny zástupca
matky, nešlo z jej strany o žiadnu obštrukciu, ale o život, ktorý takéto zmeny prináša. S touto zmenou je
všakspojenáúpravastykuotcasmaloletýmzaloženánadennejbáze,ktorátakvniesladokonaniazáťaž
pri prekonávaní vzdialenosti presahujúcej 50 km jedným smerom. Nie je v záujme maloletého dieťaťa,
aby ako dvojročné dieťa absolvovalo ráno 50 km dlhú cestu z M. do W., kedy otec odovzdá dieťa matke
a následne cestovalo 50 km dlhú cestu z W. do M. k starým rodičom matky, ktorí bývajú 500 metrov od
bydliska otca, tak ako to bolo dňa 06.03.2019 (podľa tvrdenia otca), keď matka išla následne do práce v
S.. Táto zmena pomerov spočívajúca v zmene bydliska maloletého pri dennom odovzdávaní a preberaní
si dieťaťa rodičmi je tou skutočnosťou, pre ktorú je potrebné neodkladne zmeniť úpravu stretávania sa
otca s maloletým dieťaťom na dlhšie nerušené intervaly. Súd tiež musel prihliadnuť na zhodné tvrdenie
rodičov, že maloleté dieťa od decembra 2018 pre zhoršený zdravotný stav nenavštevuje jasle v M..
10. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že je vhodné na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej zmeniť dočasnú úpravu stretávania sa otca so synom, ku ktorej dohode, napriek
na pojednávaní zhodne prejavenému vyčerpaniu z frekvencie stretávania, rodičia nedospeli. Súd na
prvom pojednávaní konanom dňa 30.11.2018 viedol rodičov k možnosti úpravy ich práv a povinností k
synovi dohodou, pretože má za to, že žiadne autoritatívne súdne rozhodnutie nie je lepším a vhodnejším
riešením pre maloleté dieťa ako dohoda rodičov. Rodičia počas pojednávania dobrovoľne uzavreli
čiastkovú dohodu poňatú do uznesenia súdu č. k. 40P/20/2018 - 824, v ktorej si dohodli úpravu styku
maloletého B. s otcom na dva neprerušené dni s prespávaním dieťaťa v domácnosti otca od 10tej hodiny
do 16tej hodiny nasledujúceho dňa (od 25.12. do 26.12.2018 a od 01.01. do 02.01.2019). Rodičia a
maloleté dieťa túto dohodu vykonali.11. Z uvedeného mal súd za to, že pri rešpektovaní súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej otec má
zákonom predvídanú možnosť ísť na materskú dovolenku do dovŕšenia tretieho roku dieťaťa, má právo
ísťnarodičovskúdovolenku,atedamárovnocennéprávopodieľaťsanastarostlivostiodieťaakomatka;
a zohľadnení, že matka stále dojčí maloletého B., pričom odsaté materské mlieko vydrží v chladničke (do
5 dní pri teplote od 2 do 4 stupňov Celzia, v prípade že je teplota od 5 do 10 stupňov vydrží najviac 3 dni
- zdroj K.; totožne K.; materské mlieko v chladničke vydrží niekoľko dní, v mrazničke mnoho mesiacov -
zdroj K. a otec je ochotný podávať odstriekané mlieko maloletému dieťaťu; maloleté dieťa má vytvorené
citové väzby aj k matke, aj k otcovi; obaja rodičia prejavujú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa; rodičia
si už obdobný rozšírený styk otca s maloletým dieťaťom sami dohodli a zrealizovali; k odsťahovaniu sa
maloletého dieťaťa z pôvodného miesta bydliska došlo z rozhodnutia matky; matka má právo nastúpiť
do výkonu práce, aj keď je dieťa mladšie ako tri roky; v Slovenskej republike nie je povinná predškolská
príprava u detí vo veku dvoch až šiestich rokov; maloletý B. má viac ako dva roky a trávi značnú časť dňa
v starostlivosti iných subjektov odlišných od matky a otca napriek možnosti byť v starostlivosti otca, ktorý
má vytvorené podmienky a záujem o osobnú starostlivosť o neho; súd upravil nariadeným neodkladným
opatrením stretávanie sa maloletého dieťaťa s otcom tak, že maloletý B. bude v párny týždeň od
pondelka od 08:00 hod. do utorka do 16:00 hod. a v nepárny týždeň od stredy od 08:00 hod. do piatka
do 16:00 hod nepretržite s otcom, a rovnako tak každý párny víkend od soboty od 10:00 hod. do nedele
do 18:00 hod. K odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa počas pracovného týždňa určil súd
alternatívne miesto a to z dôvodu vhodnosti s poukazom na možné prázdniny v predškolskom zariadení
u maloletého dieťaťa, čerpanej dovolenky v zamestnaní u matky, možnej choroby rodičov či choroby
maloletého dieťaťa a pod. Počas dní pracovného pokoja bude miestom odovzdávania a preberania
dieťaťa bydlisko maloletého dieťaťa v W.. Zároveň táto úprava vylučuje ako miesto odovzdávania a
preberania si maloletého dieťaťa jasle v M., ktoré boli miestom prvotných napätých stretnutí rodičov. Je
tiež rozumné predpokladať, že ak maloletý B. má bydlisko v W., nebude v tak nízkom veku dlhodobo
dochádzať do jaslí vzdialených viac ako 50 km v M., ale matka naplní skutočné bydlisko maloletého v W.
a najlepší záujem maloletého dieťaťa tým, že dieťa bude navštevovať predškolské zariadenie v blízkom
okolí jeho bydliska v čase kolízie jej výkonu práce a osobnej starostlivosti o maloletého.
12. Súd je presvedčený, že táto úprava je nevyhnutne potrebná a nie je v záujme maloletého dieťaťa
„čakať“ do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keď sa javí ako potrebné nariadiť znalecké
dokazovanie za účelom odborného posúdenia vhodnosti osobnej starostlivosti o maloletého (otcom
tvrdený narušený vzťah matky s dieťaťom a spochybňovanie jej úrovne starostlivosti o telesný vývin
- časté zaparenia maloletého v genitálnej oblasti), ktoré je časovo náročné. Taktiež má súd za to, že
zmena úpravy styku otca s dieťaťom je primeraná k aktuálnemu skutkovému stavu spočívajúcemu
v obnovení vzťahu otca so synom a zodpovedajúca spravodlivému usporiadaniu rodičovských práv
a povinností k maloletému B., ktoré má byť nielen pravidelné, ale aj rovnocenné a rovnoprávne. Ak
zákonodarca umožnil súdu prvej inštancie zrušiť nariadené neodkladné opatrenie pri zmene pomerov
alebo dosiahnutia účelu jeho nariadenia (§ 363 CMP), o to skôr je súladným len zmena, nie zrušenie, už
vydaného právoplatného neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vo veci
samej pri zmene pomerov a súčasného dosiahnutia účelu jeho nariadenia. Účelom tohto uznesenia už
nie je obnovenie vzťahu otca so synom, ale vytváranie rovnocenného, rovnoprávneho a pravidelného
styku druhého rodiča s dieťaťom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Uznesenie je vykonateľné doručením. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie vo veci skončí.
13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v časti výroku II. a III. podala odvolanie matka prostredníctvom
právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolanie odôvodnila tým,
že uznesením súdu I. inštancie došlo k úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že fakticky
sa realizuje striedavá osobná starostlivosť vo veľmi krátkych intervaloch. Táto striedavá osobná
starostlivosť prebieha tak, že v priebehu jedného 2-týždňového obdobia je maloleté dieťa postupne: 2
dni v starostlivosti otca, 3 dni v starostlivosti matky, 2 dni v starostlivosti otca, 2 dni v starostlivosti matky,
3 dni v starostlivosti otca a 2 dni v starostlivosti matky, čím v období 2 týždňov je rovnomerne 7 dní v
starostlivosti otca a 7 dní v starostlivosti matky. Uvedené rozdelenie považuje za nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti s veľmi krátkymi intervalmi striedania. V zmysle zákonného ustanovenia § 24 ods.
2 Zák. o rodine, musia byť pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti splnené všetky nasledovné
podmienky kumulatívne:obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,
striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je
schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a kooperovať. Uvedený záver potvrdzuje aj Rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2082/08, v ktorom sa uvádza: "Z ust. § 26 ods. 2 zákona
o rodine vyplýva, že jsou-/i oba rodiče spůsobilí děti vychovávat a mají-li o výchovu zájem, může soud
svěřit dítě do střídavé výchovy obou rodičů, je-li to v záujmu ditěte. Soud v řízení především posuzuje,
zda je tento typ výchovy v záujmu dětí a zda je s ohledem na vztahy rodičů realizovateľný." Ako súd
prvej inštancie uviedol už na viacerých miestach Uznesenia súdu I. inštancie ako aj na vykonaných
pojednávaniach, vzťah medzi oboma rodičmi je, môžeme povedať, značne narušený. Zatiaľ, nie je
predpoklad, že by obaja rodičia vedeli zabezpečiť dostatočnú komunikáciu a kooperáciu za účelom
striedavej osobnej starostlivosti tak, aby táto mohla plniť svoj účel a nemala vo vzťahu k záujmom
maloletého dieťaťa protichodný účinok. Nakoľko sú vzťahy medzi oboma rodičmi značne narušené,
neexistuje medzi nimi doposiaľ žiadna schopnosť vzájomne spolupracovať alebo komunikovať, nie je
možné očakávať, že striedavá osobná starostlivosť naplní svoj účel a bude v plnom rozsahu v záujme
maloletého dieťaťa.
14. Súd prvej inštancie rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby posudzoval najlepší
záujem maloletého dieťaťa vo vzťahu k nariaďovanej striedavej osobnej starostlivosti a najmä vo vzťahu
ku krátkemu intervalu striedania osobných starostlivostí. Maloleté dieťa mení miesto svojho bývania 6
krát za 14 dní, čo je v priemere každý druhý deň, v praxi každý druhý alebo tretí deň. Uvedená častá
frekvencia zmeny pobytu a maloletého dieťaťa nie je v jeho najlepšom záujme, a to z nasledovných
dôvodov. Maloleté dieťa, najmä v útlom veku (t. č. 26 mesiacov) potrebuje mať domov, jedno miesto,
ktoré bude považovať za svoj domov, za svoje útočisko, za miesto, kde vie, že sa môže vždy vrátiť, čím
sa vytvára stabilita a takto vytvorené stabilné prostredie prispieva k psychickej rovnováhe maloletého
dieťaťa a k naplneniu jeho potreby mať domov. V prípade častej zmeny miesta pobytu (6 krát za každých
14 dní, a to takmer každý druhý deň) maloleté dieťa nemá vytvorené jedno stabilné prostredie, ktoré
môže považovať za svoj domov, maloleté dieťa nevie, kde je aktuálne jeho domov, jeho útočisko,
kam sa môže vždy vrátiť, kde je priestor bezpečie, lásky a pochopenia, čím sa prispieva k psychickej
nerovnováhe maloletého dieťaťa, vystavovanie maloletého dieťaťa neustálim zmenám prispieva k jeho
zvýšenej nervozite a chýbajúce stabilné prostredie a stabilný domov odopiera maloletému dieťaťu pocit
stability domova a bezpečia.
Rovnako je toho názoru, že maloleté dieťa v útlom veku (26 mesiacov) by nemalo byť z tohto
dôvodu zverené do striedavej osobnej starostlivosti a malo by mať jedno miesto, ktoré bude pre neho
predstavovaťdomov,priestorbezpečia,láskyaporozumeniaajednomiesto,kamsavždymôžemaloleté
dieťa vrátiť a táto stabilita prispieva aj psychickej stabilite a rovnováhe maloletého dieťaťa.
15. Podľa jej názoru je pre vzťah otca a maloletého dieťaťa lepšie, pokiaľ môže byť otec s maloletým
dieťaťom celý deň počas jeho produktívnych hodín, ako len počas večerných hodín, kedy maloleté dieťa
chodí včas spať, čo by mohlo otca viesť k tomu, aby nedodržiaval denný režim maloletého dieťaťa
za účelom, aby s ním strávil čo najviac času. Pri porovnaní času, ktorý by otec s maloletým dieťaťom
strávil podľa predchádzajúceho neodkladného opatrenia a času, ktorý by s maloletým dieťaťom strávil
podľa návrhu neodkladných opatrení matky, otec maloletého dieťaťa by podľa návrhu matky strávil s
maloletým dieťaťom viac času ako podľa predchádzajúceho neodkladného opatrenia, nakoľko podľa
predchádzajúceho neodkladného opatrenia bol otec s maloletým dieťaťom iba počas večerných a
nočných hodín, kedy maloleté dieťa spí.
16. Ďalšou z hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej starostlivosti je posúdenie, či budú
striedavou starostlivosťou lepšie zaistené potreby dieťaťa, pričom ani splnenie tejto podmienky nie je v
Uznesení súdu prvej inštancie posúdené, odôvodnené a tieto skutočnosti zatiaľ zo spisu ani nevyplývajú.
Maloleté dieťa v útlom veku, v ktorom nevie pochopiť a porozumieť neustálemu striedaniu výchovných
prostrední, striedaniu prostredí v krátkych časových intervaloch, zmene prostredí, denných režimov,
výchovným návykom, v prvom rade potrebuje mať vytvorenú vo svojom živote stabilitu. Akékoľvek
zmeny, striedanie prostredí, striedanie výchovných návykov vytvára v maloletom dieťati nervozitu a
psychickú nestabilitu. Maloleté dieťa by malo mať jeden priestor, ktorom bude vyrastať a bude sa
realizovať a bude toto miesto považovať za svoj domov, v ktorom bude aj prespávať. Len týmto
spôsobom sa dá v živote maloletého dieťaťa vytvoriť stabilita, pokoj a zabezpečiť správny vývoj a vývin.
Rovnako je to vo vzťahu k dojčeniu maloletého dieťaťa, ktoré si toto vyžaduje niekoľkokrát za celý deň,najmäráno,večeravnoci,čorovnakopovažujezadôvod,prektorýbymaloletédieťamaloprespávaťlen
v jednom mieste. Na základe tých skutočností, že rodičia majú svoje vzťahy značne narušené, maloleté
dieťa potrebuje stabilitu, pokoj a psychickú rovnováhu, má za to, že pre maloleté dieťa nie je vhodné
časté striedanie prostredí, každá noc v inej postieľke, v inom obydlí, s inými osobami, ale je potrebné
zabezpečiť, aby maloleté dieťa malo jeden domov.
17. Súd prvej inštancie rozhodol o nariadení faktickej striedavej starostlivosti bez toho, aby boli splnené
hmotnoprávne podmienky na jej nariadenie. Tieto podmienky nie sú právnymi skutočnosťami, ale skôr
skutkovými otázkami najmä z odboru psychológie - vzťah rodičov navzájom, vzťah dieťaťa k rodičom
a vice versa, psychický stav maloletého dieťaťa, vhodnosť striedavej starostlivosti pre maloleté dieťa
a jeho vývin atď. Všetky tieto otázky nie sú otázkami právnymi, ale otázkami skutkovými z odboru
psychológie, resp. klinickej psychológie detí. Z tohto dôvodu sú v obdobných veciach maloletých detí
v útlom veku nariaďované znalecké skúmania a dokazovania, ktoré dokážu dať odpoveď na vyššie
uvedené skutočnosti.
18. Súd prvej inštancie, ak mal záujem nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, mal za účelom
zistenia týchto rozhodných skutočností (najmä skutočnosti, či bude striedavá starostlivosť maloletému
dieťaťu vyhovovať a či to bude v jeho najlepšom záujme) nariadiť znalecké dokazovanie. Súd,
právny zástupca matky, matka, otec a ani právny zástupca otca nie sú psychológovia a vhodnosť
alebo nevhodnosť striedavej starostlivosti nevedia z tohto pohľadu posúdiť samy bez zodpovedajúcich
odborných poznatkov. Len na základe znaleckého posudku by súd mohol disponovať dostatkom
individualizovaných skutkových informácií, z ktorých by vedel zaujať stanovisko k striedavej osobnej
starostlivosti a vykonať kvalifikované rozhodnutie s náležitým odôvodnením nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti. Z praxe právneho zástupcu matky a rovnako súdu I. stupňa je bežnou praxou
nariadenie znaleckého dokazovania z odboru klinickej psychológie detí za účelom posúdenia vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti, aby súd disponoval dostatkom individualizovaných skutkových
informácií pre rozhodnutie v konkrétnom prípade, nakoľko každé rozhodnutie o nariadení striedavej
osobnej starostlivosti musí vychádza z individuálnych charakteristík každého prípadu.
19. Pri kumulácií všetkých uvedených negatívnych faktorov:
- narušený vzájomný vzťah rodičov maloletého dieťaťa, neschopnosť komunikácie a kooperácie medzi
rodičmi,
- nestabilita výchovného prostredia maloletého dieťaťa v útlom veku,
- potreba stability prostredia maloletého dieťaťa v útlom veku,
- zabezpečenie rovnováhy psychického prežívania maloletého dieťaťa,
- častá zmena prostredia a krátky interval striedania,
niejenariadeniestriedavejosobnejstarostlivostivzáujmemaloletéhodieťaťaanieježiadenpredpoklad,
že dôjde k naplneniu cieľa striedavej osobnej starostlivosti.
20. Na základe uvedených skutočností a ich právneho posúdenia navrhuje odvolaciemu súdu, aby
zmenil výrok II. napadnutého Uznesenia súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v
nasledovnom znení:
"Súd mení Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 40P/20/2018-973 zo dňa 11.03.2019 v časti výroku
dva nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. M., narodeným dňa XX.XX.XXXX: každú stredu od 08:00
hod. do 18:00 hod. a v každú sobotu v párnom týždni a každú nedeľu v nepárnom týždni od 08:00 do
18:00 hod.
Otec si maloletého B. vyzdvihne v stanovený čas v stredy v mieste výkonu práce matky alebo v mieste
bydliska matky a v ten istý deň maloletého B. odovzdá v stanovený čas v mieste výkonu práce matky
alebo v mieste bydliska matky.
V soboty v párnom týždni a nedele v nepárnom týždni si otec maloletého B. vyzdvihne a odovzdá v
stanovený čas v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloletého B. na stretnutie riadne pripraviť.
Súd obmedzuje trvanie tohto neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vo
veci samej."
21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému jeodvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle rozhodnutia súdu,
resp. návrhu matky a či rozhodnutie súd prvej inštancie, resp. žiadané zodpovedá najlepším záujmom
maloletého dieťaťa.
23. Dňa 7.2.2019 bol doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
zveriť maloletého B. do jej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu mal. B. po 100 eur mesačne
a zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým tak, aby otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým
dieťaťom na každý štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod a v párny týždeň na sobotu od 10:00 hod. do
18.00 hod. a v nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., keď styk otca je do skončenia
konania vo veci samej upravený neodkladným opatrením, uznesením Okresného súdu Trnava č. k.
40P/20/2018-426 zo dňa 20.08.2018, v spojení s dopĺňajúcim uznesením Okresného súdu Trnava
č. k. 40P/20/2018-4563 zo dňa 28.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
23CoP/67/2018-561 a 23CoPno/1/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorým bol (okrem dočasného zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti matky a uloženia povinnosti predbežne prispievať na výživu mal.)
styk otca s maloletým B. upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. každý utorok v
čase od 16.00 hod. do stredy do 08.00 hod., každý štvrtok od 16.00 hod. do piatku do 08.00 hod., každú
sobotu v párnom kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom týždni
od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Svoj návrh matka maloletého odôvodnila problémami pri odovzdávaní
dieťaťa otcovi a späť, potrebou stabilného prostredia dieťaťa a pozitívnych účinkov dojčenia ako aj z
dôvodu ohrozovania zdravia maloletého zo strany otca. Dňa 25.2.2019 podala matka maloletého návrh,
ktorým by súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým za prítomnosti
asistovaného kontaktu z dôvodu problémov pri odovzdávaní maloletého.
24. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm.
a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto
ustanoveniazapodmienokustanovenýchosobitnýmpredpisommôžesúdnariadiťkontroludodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
26. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods.
1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej (ods. 2).
27. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.28. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.
29. V prvom rade je potrebné konštatovať, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi tak vážne
narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a sú nútení
podávať návrhy na súd vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú len
práva a povinnosti v najnevyhnutnejšom rozsahu a je to tak preto, že na rozhodnutie o neodkladnom
opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dôkazov. V prejednávanej
veci sa evidentne vzťahy medzi rodičmi vyhrotili až natoľko, že rodičia nevedia komunikovať ani ohľadom
lekárskej starostlivosti o maloletého, keď mal. má zdravotné problémy, ktoré zdá sa riešia rodičia každý
podľa svojej úvahy. Už súd prvej inštancie uviedol, že neochota účinne spolupracovať pri poskytovaní
si informácií (matkou neoznámené závery z odporúčania vyšetrenia u imunológa, neoznámenie sídla
odborného všeobecného a kožného lekára) v spojení s nedôverou otca v schopnosti matky ako
starostlivého rodiča, viedla oboch rodičov pri ochorení maloletého k presadzovaniu vlastných riešení
miesto spolupráce v záujme vyliečenia maloletého dieťaťa. Podľa názoru matky má mať dieťa stabilné
prostredie, čo v danom prípade nemá.
30. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je
postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených
záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí,
alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha
veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo
veci samej.
31. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie upravil styk spôsobom, že nariadil striedavú
výchovu, pričom poukázala na to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie
striedavej výchovy. S názorom matky je potrebné súhlasiť. Súd uviedol, že vo veci samej sa javí
ako potrebné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom odborného posúdenia vhodnosti osobnej
starostlivostiomaloletého(otcomtvrdenýnarušenývzťahmatkysdieťaťomaspochybňovaniejejúrovne
starostlivosti o telesný vývin - časté zaparenia maloletého v genitálnej oblasti), ktoré je časovo náročné.
32. Na to, aby súd mohol nariadiť striedavú výchovu, resp. upraviť styk otca s maloletým tak, ako
ho upravil súd prvej inštancie, musia byť splnené zákonné predpoklady. Na širšiu úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému B. je nevyhnutné vykonať dokazovanie, ktoré bude podkladom pre
riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nakoľko ide o neodkladné opatrenie, ktorým by bol rozšírený styk
otca s maloletým, pričom styk otca v nevyhnutnej miere bol upravený rozhodnutím Krajského súdu
v septembri 2018, čo je zhruba pred pol rokom, musia tu byť vážne dôvody a nevyhnutnosť potreby
upraviť styk spôsobom učineným súdom prvej inštancie. Styk upravený súdom prvej inštancie sa javí
v značnej miere ako predčasný, bez zohľadnenia potrebného dokazovania, ktoré je ale nevyhnutné,
aby styk otca s maloletým bol upravený v prvom rade na prospech a v záujme maloletého. Súd prvej
inštancie sám konštatoval neochotu rodičov vzájomne kooperovať. Uvedené nesporne vychádza z
obsahu spisového materiálu, v konečnom dôsledku uvedené potvrdili sami rodičia. Zároveň však po
nariadení neodkladného opatrenia Krajským súdom prišlo k obnoveniu vzťahu otca a maloletého, na
ktorého je maloletý zvyknutý. Maloletý má dva roky, za posledné mesiace zdravotné problémy, preto
má odvolací súd za to, že bez zohľadnenia všetkých okolností tak na strane rodičov, ako aj maloletého,
nie je možné zodpovedne v tomto štádiu upraviť styk v takom rozsahu neodkladným opatrením. Hoci
matka zmenila bydlisko, nejde o takú výraznú zmenu, ktorá by bola dôvodom zmeny úpravy styku
neodkladným opatrením, keď navyše skutočnosť, že aktuálne maloleté dieťa jasle nenavštevuje ešte
neznemená, že tak už nebude natrvalo. I keď súd zohľadnil tú skutočnosť, že matka maloletého i naďalej
dojčí (informáciami o odsatom mlieku), bolo by otázne, akým spôsobom by sa matka s uvedenýmvysporiadala, zvlášť, pokiaľ by mala takýmto spôsobom pre maloletého obstarať mlieko na viac ako
jeden deň. Ako už bolo vyššie uvedené, na zmenu styku otca s maloletým neodkladným opatrením tu
musia byť také vážne okolnosti, ktoré odôvodňujú a osvedčujú jeho potrebu.
33. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vo všetkých prípadoch, kedy sú
vzťahy medzi rodičmi dieťaťa vážne narušené a v prípade, ak je dieťa zverené jednému z rodičov, tento
rodič podstatným spôsobom ovplyvňuje myslenie a správanie dieťaťa rôznymi spôsobmi (pripomínaním
negatívnych vlastností druhého rodiča, jeho nevhodného správania, neschopnosť postarať sa o dieťa,
zjednodušene povedané vidí na druhom rodičovi len zlé vlastnosti), pričom niekedy to nerobí vedome.
Dieťa následne reaguje tak, že opakuje po rodičovi to, čo od neho počuje a zisťuje, že rodič je takto
spokojný, keď zdieľajú spoločné názory a začne hovoriť každému z rodičov to, čo od neho chcú počuť,
čo ale nie je prirodzené a dieťa v takýchto nezdravých vzťahoch trpí. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné
si uvedomiť, že každý rodič, otec i matka, si musia nájsť cestu k bezproblémovému, normálnemu vzťahu,
čosadá(vistýchprípadoch)zvládnuťslušnou,nekonfliktnouaracionálnoukomunikáciou.Jepotrebnési
tiež uvedomiť, že dieťa má rado rovnako oboch rodičov a pokiaľ títo spolu nekomunikujú, nevychádzajú,
vzájomne sa osočujú, na seba navzájom nadávajú, vyčítajú si často aj nepodstatné veci, dieťa to zraňuje
a obaja rodičia svojmu dieťaťu ubližujú až tak, že dieťa musí vyhľadávať lekársku pomoc. Mal. B. má
iba dva roky, ale nepochybne vníma a cíti konflikt medzi rodičmi, čo sa môže odzrkadliť v neskoršom
veku. Je preto potrebné v záujme maloletého nájsť vhodný spôsob a cestu ako kooperovať ohľadom
maloletého, aby styk s otcom vnímal prirodzene a mal pocit istoty a bezpečia u každého z rodičov.
34. Predbežne upravený styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom v uznesení Krajského súdu v
Trnave č. k. 23CoP/67/2018-561 a 23CoPno/1/2018 zo dňa 10.09.2018, dočasne do rozhodnutia vo veci
samej, zabezpečí legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa a umožní tak aspoň minimálne
výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, s ktorým dieťa nebýva. Širší rozsah úpravy styku otca so
synom si vyžaduje vykonať dokazovanie zamerané na zisťovanie všetkých podmienok, ktoré má otec
pre výchovu syna vytvorené (schopnosť postarať sa o dieťa po každej stránke, zdravotný stav dieťaťa,
atď.). Odvolací súd sa nestotožnil s názorom matky, že je nevyhnutné, aby bol styk otca s maloletým
upravený v užšej miere než je doteraz, resp. v zmysle jej návrhu. Doteraz upravený styk zabezpečí aj
otcovi i naďalej vytvárať si vzťah k maloletému dieťaťu, bez narušenia psychického a fyzického vývoja
maloletého, minimálne do doby, kedy súd po zohľadnení všetkých okolností a vykonanom dokazovaní
upraví styk otca s maloletým. Vzájomný spor rodičov a ich neochota komunikovať a kooperovať, však
na druhej strane nemôže vylúčiť druhého rodiča z výchovy a starostlivosti o maloletého. Ak rodičia majú
medzi sebou názorové nezhody a vzájomne si nerozumejú, tieto nedorozumenia by nemali mať vplyv
na vzťah otca so synom.
35. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení
neodkladného opatrenia v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku s použitím ustanovenia
§ 388 CSP.
36. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.