Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203910
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714203910.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
veci navrhovateľov: I/ Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, XXX XX K., II/ S. C., L.. XX.XX.XXXX,
J. K. XXXX/X, XXX XX K., W. I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Č.. XXX, XXX XX K., W. W.. R. E., O.. C., L..
XX.XX.XXXX, J. XXX XX T. Č.. XXX, všetci zast. JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, Advokátska kancelária
so sídlom Hrežďovič a Mulder, so sídlom Rudlovská č. 2, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Mesto

Detva,Ul.J.G.Tajovského7,96212Detva,IČO:00319805,zast.KUBINEC&PARTNERSadvokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o ochranu vlastníckeho
práva a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti a to novovytvorená parcela č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o
výmere 140 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa
Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX - diel 11, zapísanej pod A/ v katastri
nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o

výmere 3025 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 34 m2, ktorá vznikla
odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334- 95/2013
od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/X - diel 9, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra
Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX- čiastočný, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2,
novovytvorená parcela č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 141 m2, ktorá vznikla odčlenením
geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej

parcely č. E KN XXXX - diel 1, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat.
úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 435 m2, od pôvodnej parcely č. E KN
XXXX - diel 2, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX
- ako trvalý trávny porast o výmere 328 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 3, zapísanej v
katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o
výmere 317 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX/X - diel 4, zapísanej v katastri nehnuteľností Správy
katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 50 m2, od pôvodnej

parcely č. E KN XXXX - diel 5, zapísanej v kat. nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva,
na LV č. XXXX - čiastočný- ako trvalý trávny porast o výmere 1519 m2,od pôvodnej parcely č. E KN
XXXX - diel 6, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX
ako trvalý trávnatý porast o výmere319 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 7, zapísanej v
katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o
výmere 336 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 8, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy

katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 358 m2, novovytvorená
parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 4 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom
autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/
X - diel 10, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, pre kat. úz. Detva, ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, nie sú miestnou, ani účelovou komunikáciou.Odporca je p o v i n n ý zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených nehnuteľností a to nevykonávať
na nich žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich práce spočívajúce v letnej a
zimnej údržbe.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom trovy konania, pozostávajúce o zaplateného súdneho
poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.753,94 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľov č. ú. SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS : XXXXX, vedený vo E., a.s.,
pobočka Banská Bystrica, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 17.03.2014, doručeného súdu 20.03.2014 domáhali voči odporcovi
určenia, že nehnuteľnosti a to novovytvorená parcela č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere
140 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku
č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX - diel 11, zapísanej pod A/ v katastri
nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o

výmere 3025 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 34 m2, ktorá vznikla
odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334- 95/2013
od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/X - diel 9, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra
Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX- čiastočný, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2,
novovytvorená parcela č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 141 m2, ktorá vznikla odčlenením

geometrickým plánom autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej
parcely č. E KN XXXX - diel 1, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat.
úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 435 m2, od pôvodnej parcely č. E KN
XXXX - diel 2, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX
- ako trvalý trávny porast o výmere 328 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 3, zapísanej v

katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o
výmere 317 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX/X - diel 4, zapísanej v katastri nehnuteľností Správy
katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 50 m2, od pôvodnej
parcely č. E KN XXXX - diel 5, zapísanej v kat. nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva,
na LV č. XXXX - čiastočný- ako trvalý trávny porast o výmere 1519 m2,od pôvodnej parcely č. E KN

XXXX - diel 6, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX
ako trvalý trávnatý porast o výmere319 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 7, zapísanej v
katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o
výmere 336 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 8, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy
katastra Detva, kat. úz. Detva, na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 358 m2, novovytvorená

parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 4 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom
autorizovaného geodeta Ing. Jozefa Straku č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX/
X - diel 10, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Detva, pre kat. úz. Detva, ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, nie sú miestnou, ani účelovou komunikáciou. Ďalej
sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených

nehnuteľností a to nevykonávať na nich žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich
práce spočívajúce v letnej a zimnej údržbe. Domáhali sa tiež náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ v I/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných

v katastri nehnuteľností, Správy katastra Detva, katastrálne územie Detva, na LV č. XXXX, pod A/ ako
parcela č. C KN XXXX- trvalé trávne porasty o výmere 3025, pričom ide o pozemky - lúky a pasienky
trvalo porastené trávami, ktoré sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Ďalej je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, zapísaných rovnako na LV č. XXXX ako parcely registra E a to parc.č. E KN
XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 435 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere

328 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 317 m2, parcela č. E KN XXXX/X - trvalé
trávneporastyovýmere50m2,parcelač.EKNXXXX/X-trvalétrávneporastyovýmere245m2,parcela
č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 319 m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o
výmere 336m2, parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 358 m2, parcela E KN XXXX -
trvalé trávne porasty o výmere 302 m2 a parcela č. E KN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1745

m2, pod B/ r.č. na navrhovateľa v I/ rade Ľ. C. v celosti zapísané, pod C/ bez tiarch. Ďalej navrhovateliauviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správa
katastra Detva, katastrálne územie Detva na LV č. XXXX - čiastočný, pod A/ ako parc.č. C KN XXXX -
trvalé trávne porasty o výmere 1519 m2, pričom ide o pozemok umiestnený mimo zastavaného územia

obce, pod B/ na navrhovateľov v I/, II/, III/ a IV/ rade zapísané s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1-iny pre každého zvlášť, pod C/ bez tiarch. Ďalej sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Detva, kat. úz. Detva na LV č. XXXX - čiastočný pod
A/ ako parcela č. C KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1498 m2, pod B/ v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov v I/, II/, III/ a IV/ rade zapísané s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu vo

veľkosti 1-tiny pre každého zvlášť, pod C/ bez tiarch.

Navrhovateľ v I/ rade - Ľ. C. nadobudol svoje nehnuteľnosti dedením rovnako, ako navrhovatelia v
II/ až IV/ rade. Právni predchodcovia navrhovateľov, rodičia navrhovateľov v I/ až IV/ rade užívali
predmetné nehnuteľnosti už od dávnej minulosti, pásli na nich hospodárske zvieratá, kosili tieto trvalé
trávne porasty a tieto využívali na ďalšiu hospodársku činnosť, pričom navrhovatelia v I/ až IV/ rade

tieto nehnuteľnosti užívajú rovnakým spôsobom. Ďalej uviedli, že vlastníctvo nehnuteľností a možnosť
ich obhospodarovania je v súčasnosti rušené a obmedzované zo strany odporcu, a to tým, že mesto
Detva začalo približne od roku 2006 zasahovať do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov. Zásahy
spočívajú v tom, že odporca umožňuje využívať časť predmetných nehnuteľností ako príjazdovú cestu
k rodinným domom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Detva, v časti Laštek; konkrétne ide o

rodinné domy súp. č. XX, XX,XX, XX S. XX, ktoré sú s časti využívané na bývanie a sčasti na rekreačné
účely. Predmetná cesta bola dlhoročne tzv. poľná, avšak odporca ju asi v roku 2006 spevnil štrkom a
penetračným postrekom, pričom táto stavebná činnosť spôsobila jednak znehodnotenie nehnuteľností a
tiež ich poškodenie stekajúcou vodou na pozemky navrhovateľov. Odporca tiež vybudoval na parcele č.
C KN XXXX a parcele č. C KN XXXX/X betónový mostík, ktorý vytvára prekážku prirodzene odtekajúcej

vode a odráža ju na parcelu č. C KN XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa v I/ rade.
Cesta im tiež vytvorila prekážku na ich nehnuteľnosti a znemožňuje im prístup do záhrady, kde predtým
navrhovatelia pestovali poľnohospodárske plodiny. Odporca vykonáva tiež na tzv. prístupovej ceste
ďalšie činnosti, a to: úpravu cesty v zimných mesiacoch pluhovaním a posýpaním štrkom, ktorý voda
zmýva na trvalý trávny porast na parcele č. C KN XXXX a znehodnocuje ju. V roku 2013 tiež odporca

vykonaltzv.letnúúdržbu,atotým,žekosilokrajcestyabolivtedyzničenéovocnéstromyapletivovýplot,
ktorý bol nosnou konštrukciou pre vinič, ríbezle a marhule. Po tejto ceste okrem osobných motorových
vozidiel prechádzajú aj nákladné motorové vozidlá a mechanizmy odporcu, pričom táto cesta vôbec
nespĺňa dopravno-technické parametre cesty, o čom svedčí aj znalecký posudok znalca z odboru
stavebníctvo Ing. Ladislava Hladoveca č. 50/2010 zo dňa 24.10.2010. Táto cesta tiež prechádza popod

strechu rodinného domu súp. č. XXX, ktorý patrí navrhovateľom a je v ich podielovom spoluvlastníctve
a premávka na tejto ceste tento dom poškodzuje a znehodnocuje. Ďalej navrhovatelia uviedli, že sa
viackrát pokúšali vyriešiť neoprávnené zasahovanie do ich majetkových práv rokovaním z odporcom,
ale bezvýsledne. Cesta pritom nikdy nebola zahrnutá do územného plánu odporcu, nikdy na ňu nebolo
vydané stavebné, ani kolaudačné rozhodnutie. Existenciu tejto cesty odporca odôvodňuje riešením

miestnej prístupovej komunikácie pre obyvateľov osady Laštek, avšak do miestnej časti Laštek vedie iná
miestna komunikácia, ktorá sa napája na štátnu cestu III. triedy, ktorú má v správe odporca. V roku 2008
sa tiež odporca v zápisnici z prejednania sťažnosti navrhovateľa v I/ rade zaviazal, že na tejto ceste,
pokiaľ ju nemá v majetku ako príslušnú miestnu komunikáciu nebude vykonávať žiadne ďalšie úpravy.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi a ktoré sú špecifikované v

návrhu nikdy neboli vo vlastníctve mesta Detva a nikdy neboli zaradené do siete miestnych komunikácii,
ani účelových komunikácií. Cesta v minulosti slúžila len ako prístup k rodinným domom v časti Detva -
Laštek č. XX a XXX, ktoré v minulosti vlastnili právni predchodcovia navrhovateľov.

Odporca v podaní zo dňa 03.06.2014 uviedol, že poslanci mestského zastupiteľstva schválili v roku

2006 uznesenie č.600/06, kde prílohou tohto uznesenia bol sumár ciest za miestne časti Detvy,
na ktorých mala byť realizovaná údržba a oprava a jednou z týchto ciest mala byť aj cesta do C.
vedúca po pozemkoch žalobcov. Návrh na opravu cesty bol podaný vtedajším poslancom mestského
zastupiteľstva W. Ľ. a bol spracovaný odborom výstavby a predložený W.. S.. I. Ľ. na rokovanie
mestského zastupiteľstva. V čase prijatia uznesenia ešte žil právny predchodca navrhovateľov, ktorý

spolu s ostatnými obyvateľmi v miestnej časti Laštek požiadali tohto poslanca o úpravu dovtedy
prašnej cesty. Následne po prijatí uznesenia mestského zastupiteľstva bola technickými službami
prašná cesta spevnená a bol na ňu nanesený penetračný postrek. Po smrti právneho predchodcu
navrhovateľov nastali problémy súvisiace s prechodom a prejazdom cez predmetné pozemky, ktoréslúžili ako jediná prístupová cesta k rodinným domom, chatám a pozemkom ostatných vlastníkov.
Odporca ďalej uviedol, že od roku 2011 nevykonáva údržbu na predmetnej ceste, pričom ešte v roku
2013 došlo k nedorozumeniu zo strany technických služieb a bola na ceste vykonaná letná údržba

spočívajúca v kosení prístupovej cesty. Ďalej odporca uviedol, že prístupová cesta, ktorú popisujú
navrhovatelia v návrhu nie je zaradená do siete miestnych komunikácií, nebolo na jej výstavbu vydané
stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie, a teda nemôže byť miestnou komunikáciou. O tom,
že mesto Detva túto prístupovú cestu nepovažuje za miestnu komunikáciu svedčí aj pasport miestnych
komunikácií mesta Detva, na ktorom sú zaznamenané a zakreslené všetky cesty, ktoré mesto Detva

považuje za miestne, alebo iné druhy komunikácií v súlade s ich označením definovaným v cestnom
zákone.
Navrhovateľ v I/ rade na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá, pričom
na predmetnom pozemku, ktorý slúži ako cesta chodia veľkou rýchlosťou autá, ako aj motorky, ktoré
ohrozujú ich zdravie, ako aj možnosť užívania nehnuteľnosti, pričom mesto aj v súčasnosti vykonáva
zimnú údržbu na predmetnej ceste. Navrhovateľka v IV/ rade na pojednávaní uviedla, že trvá na

podanom návrhu a potvrdila, že keď bola ešte dieťa, nebola tam žiadna cesta.
Na pojednávaní dňa 10.06.2015 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že medzi účastníkmi konania
došlo pôvodne k dohode o urovnaní, ktorá mala byť schválená súdom formou súdneho zmieru, avšak
bolo zistené, že uvedená cesta sa nachádza na mapách z roku 1934, 1956 a tak isto aj na leteckej
meračskej snímke z roku 1949. Ďalej uviedla, že občania predmetnej mestskej časti nemajú iný prístup

k nehnuteľnostiam a jediný prístup je prístupová cesta, ktorej sa predmet sporu týka.

Na pojednávaní dňa 02.11.2015 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že medzi účastníkmi konania
nie je sporné, že na predmetných pozemkoch je vychodená cesta, ktorú budoval ešte starý otec
navrhovateľov, a to z toho dôvodu, aby sa mohol dostať k svojim nehnuteľnostiam za účelom ich

obhospodarovania. Majitelia okolitých nehnuteľností si cez túto cestu však len skracovali trasu k svojim
rodinným domom. Tiež z jednotlivých písomných podkladov, ktoré predložil odporca je zrejmé, že táto
cesta sa nenachádza v archíve, keby teda nejaká prípadne účelová komunikácia tam bola, táto by sa
v archívoch nachádzala. Ďalej uviedol, že k daným nehnuteľnostiam existuje aj iná trasa, ktorú môžu
vlastníci predmetných nehnuteľností v mestskej časti Lažtek využívať. Na mape je táto trasa vedená

ako miestna komunikácia.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľov sú
zapísané ako parcely registra „E“, a teda v tomto prípade nie je záväzný druh pozemku. Preto nemožno
jednoznačne tvrdiť, že sa jedná o trvalé trávnaté porasty, resp. ornú pôdu. Uviedla, že predmetná cesta

nie je zapísaná v pasporte mesta, avšak mesto Detva má štatút ako mesto z roku 1991; predtým
vykonávali funkcie miestne národné výbory, pričom do roku 1950 nemalo mesto ani štatút miestneho
národného výboru. Nemožno teda s istotou tvrdiť, či bola vybudovaná táto cesta miestnym národným
výborom ako účelová alebo ako miestna komunikácia. Navrhla vo veci vypočuť svedkov G. Š.A., C. T.
S. I. Ľ., ktorí mali potvrdiť, či táto cesta a kým bola budovaná. Uviedla, že v archíve mesta Detva údaje

o výstavbe predmetnej cesty neboli, táto cesta nebola ani v pasporte mesta. Keďže však cesta bola
vybudovaná ešte pred rokom 1950 odporca má za to, že sa jedná o miestnu alebo účelovú komunikáciu.
Uviedla, že druhá cesta k rodinným domom v danej lokalite je zapísaná v pozemno-knižnej vložke a je
vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, teda nie je vo vlastníctve mesta Detva a táto nie je
prejazdná, nie je dobre spevnený povrch.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres K., M. K., katastrálne územie K. súd zistil, že navrhovatelia
v I/ až IV/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na parcele č. XXXX/X a o výmere 1498 m2
- zastavaná plochy a nádvoria, a to každý v podiele 1-ina. Ďalej sú tiež vlastníkmi nehnuteľností parc.č.
XXXX o výmere 1519 m2 - trvalé trávne porasty, každý v podiele 1-ina.

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXpreokresK.,M.K.,katastrálneúzemieK.súdzistil, ženanavrhovateľ
v I/ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností na parcele č.XXXX, XXXXX, pričom ide o parcely registra
C, a tiež je výlučným vlastníkom nehnuteľností na parcele č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/
X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX- trvalé trávne porasty, pričom sa

jedná o parcely registra E.Zo znaleckého posudku Ing. Ladislava Hladoveca, znalca v odbore stavebníctvo zo dňa 24.10.2010
súd zistil, že v zmysle záveru tohto znaleckého posudku posudzovaná cesta je v havarijnom stave a
nevyhovuje zo žiadneho hľadiska bezpečnej premávke po nej.

Z oznámenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2015 súd zistil, že ministerstvo
obrany Slovenskej republiky nie je a ani v minulosti nebolo správcom predmetnej cesty, pričom uvedená
cesta sa nachádza na mapách z roku 1934, z roku 1956 a tak isto aj na leteckej meračskej snímke
z roku 1949.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici - pobočka Zvolen
zo dňa 20.08.2015 súd zistil, že dokumenty vzťahujúce sa na vybudovanie prístupovej komunikácie a
s ňou súvisiace doklady sa v archíve nenachádzajú.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici zo dňa

21.08.2015 súd zistil, že mapy katastrálneho územia Detva sa v ich archíve nenachádzajú.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“),
pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych komunikácií.

Podľa § 16 cestného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich
zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a ), ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných

závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16
.

Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

zadržuje.

Navrhovatelia sa teda svojím návrhom domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126
Občianskeho zákonníka, pričom svoj návrh na zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva odôvodnili
tým, že odporca do ich vlastníckeho práva zasahuje tým, že na predmetných pozemkoch, ktoré

navrhovatelia presne špecifikovali v podanom návrhu v zmysle vypracovaného geometrického plánu a
ktoré odporca považuje za miestnu alebo účelovú komunikáciu, vykonáva letnú údržbu ich kosením a
tiež zimnú údržbu prostredníctvom cestných mechanizmov, čo znehodnocuje pozemky vo vlastníctve
navrhovateľov.

Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pomocou vlastníckych žalôb.
Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dve typické žaloby, a to žalobu negatórnu
(žaloba proti rušeniu pri výkone vlastníckeho práva ) a žalobu reivindikačnú (žaloba na vydanie veci).Zapieracia žaloba chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než je zadržiavanie
veci. Na takúto žalobu je aktívne legitimovaný vlastník (podielový alebo bezpodielový spoluvlastník).
Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom

než zadržiavaním veci.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX S. Č.. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., M. K., vedené
Okresným úradom K., katastrálny odbor je zrejmé, čo ani odporca nijakým spôsobom neodporoval,

že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov na LV č. XXXX a navrhovatelia v I. až IV. rade sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX. Výsluchom navrhovateľov ako aj z vyjadrení
odporcu mal súd za preukázané, že odporca na predmetných pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov
vykonáva letnú a zimnú údržbu, čím zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľov. Predmetnú tzv.
poľnú cestu vo vlastníctve navrhovateľov odporca tiež v roku 2006 spevnil štrkom a penetračným
postrekom a táto stavebná činnosť sa negatívne prejavila na predmetných nehnuteľnostiach. Vzhľadom

na vyššie uvedené, keďže súd mal nepochybne preukázané, že odporca svojou činnosťou zasahuje
do vlastníckeho práva navrhovateľov, návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených nehnuteľností a to nevykonávať na nich
žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich práce spočívajúce v letnej a zimnej
údržbe. Súd ďalej určil, že nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku rozsudku nie sú miestnou

ani účelovou komunikáciou. Zo samotného vyjadrenia odporcu je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré sú
využívané ako cesta k rodinným domom v časti Lažtek nie sú zaradené do siete miestnych ani
účelových komunikácií, nie sú v pasporte miestnych komunikácií mesta Detva, na ich výstavbu nebolo
vydané stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Taktiež podľa oznámenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, štátny archív v Banskej Bystrici a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, štátny

archív v Banskej Bystrici, pobočka Zvolen dokumenty vzťahujúce sa na vybudovanie prístupovej
komunikácie a s ňou súvisiace doklady sa v archíve nenachádzajú. Z vyššie uvedených dôvodov súd
tiež nevykonal dokazovania výsluchom svedkov G. Š., C. T. S. I. Ľ.A. navrhnutých odporcom, nakoľko
skutočnosť, že predmetná cesta je využívaná zo strany majiteľov rodinných domov a chát v mestskej
časti Lažtek ako prístupová cesta k ich rodinným domom nebola sporná. Rovnako tiež nebolo sporné, že

predmetná, pôvodne tzv. prašná cesta bola až v roku 2006 spevnená a bol na ňu nanesený penetračný
postrek a to z dôvodu žiadosti obyvateľov miestnej časti Lažtek. Samotné vykonanie takejto stavebnej
činnosti, bez stavebného povolenia však neznamená, že túto cestu možno bez ďalšieho považovať za
miestnu alebo účelovú komunikáciu.

Právna zástupkyňa odporcu v konaní tiež argumentovala tým, že obce majú v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov možnosť
zriadiť vecné bremeno k ceste ako stavbe. Spomínaný zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli

do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov), pričom podľa
§ 4 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby
dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátu na obec alebo vyšší územný celok. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že sa musí jednať
o stavbu povolenú podľa príslušných platných právnych predpisov, aby mohlo obci vo vzťahu k takejto
stavbe vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením §
151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.853,44 Eur,
pozostávajúcez9úkonovprávnejslužby,určenévzmyslevyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), s tým, že odmena za 1
úkon právnej služby pre jedného klienta je vo výške 41,14 Eur podľa § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky
( za jeden úkon právnej služby 61,87 Eur + 20% DPH + režijný paušál 8,04 Eur = 82,28 Eur : 50% = 41,14
Eur) - 1) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.03.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),2) podanie návrhu vo veci samej (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky), 3) porada s klientmi dňa
12.06.2014, 4) účasť na pojednávaní dňa 23.06.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. d), 5), rokovanie
s protistranou dňa 09.09.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. f) vyhlášky), 6) vypracovanie dohody

o urovnaní dňa 22.09.2014 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. h) vyhlášky), 7) rokovanie s protistranou
dňa 05.05.2015 (podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. f) vyhlášky). 8) účasť na pojednávaní dňa 10.06.2015
(podľa § 10 a §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), 9) účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015 (podľa § 10
a §13a ods. 1 písm. d) vyhlášky). Právny zástupca teda vykonal v uvedenej právnej veci 9 úkonov
právnej pomoci 9 x 41,14 Eur = 370,27 Eur x 4 = 1.481,-Eur, nakoľko právny zástupca zastupoval v

konaní štyroch navrhovateľov. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov náhradu za stratu
času pri ceste na pojednávanie dňa 23.06.2014, dňa 10.06.2015, dňa 02.11.2015 v zmysle § 17 ods. 1
vyhlášky (cesta BB - Zvolen a späť - 6 polhodín), každá polhodina vo výške 1/60 výpočtového základu,
t.j. 13,40 Eur x 6 = 80,40 Eur a náhradu za stratu času pri ceste BB - Detva a späť dňa 09.09.2014 a
05.05.2015 - 8 polhodín v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, každá polhodina vo výške 1/60 výpočtového
základu, t.j. 13,40 Eur x 8 = 107,20 Eur. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľov náhradu

cestovných výdavkov v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky motorovým vozidlom (pri spotrebe 6,7 l/100 km, pri
cene pohonných hmôt 1,169 Eur/l a náhrada za použitie motorového vozidla) - 3 pojednávania x 135
km = 135 km x 0,183 Eur/km podľa opatrenie MPSVaR č. 632/2008 Z.z. = 35,23 Eur a 2 cesty BB -
Detva a späť (09.09.2014 a 05.05.2015) pri spotrebe 6,7 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,169 Eur/
l, vzdialenosti 192 km a náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 Eur/km) = 50,11 Eur. Celková

suma náhrady trov právneho zastúpenia je vo výške 1.753,94 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).