Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 2T/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619010015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Galovič

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619010015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Galoviča a prísediacich

Jána Čomaja a Pavla Adamíka na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 16. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. J. , nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bývajúci v obci D., U. XXX/X, t. č. väzba v ÚVV
a ÚVTOS Banská Bystrica,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 09.09.2018 asi po 22.00 hod. v obci D. pred pohostinstvom chytil za ruku poškodenú H. O., ťahal
ju proti jej vôli až na neosvetlené miesto nachádzajúce sa
za pohostinstvom pri potoku, kde ju ihneď sotil na zem, napriek jej nesúhlasu ju vyzliekol donaha s tým,
že si užijú, ona mu hovorila, aby prestal, že ho udá, na čo jej povedal, že ju bude trtkať aj dve hodiny,
následne jej rukami silou roztiahol nohy a napriek tomu, že ho odtláčala, si na ňu ľahol a pohlavný úd

vsunul proti jej vôli do jej pošvy a vykonal na nej počas nasledujúcich dvoch hodín trikrát súlož, pomedzi
ktoré sa na ňu opakovane najmenej trikrát vymočil, medzi jednotlivými súložami v dôsledku značného
požitia alkoholických nápojov
sa mu poškodená už nedokázala žiadnym spôsobom brániť, zdvihnúť sa zo zeme, kde naďalej
ležala a po poslednej súloži sa na ňu obžalovaný ešte raz vymočil, pričom uvedeným konaním
spôsobil poškodenej zranenia a to pomliaždenie obidvoch lakťov ľahkého stupňa s povrchovou
plošnou odreninou, pomliaždenie pravého kolena ľahkého stupňa s povrchovou plošnou odreninou a
pomliaždenie krížovej oblasti v strede ľahkého stupňa s povrchovou plošnou odreninou, ktoré si u nej

vyžiadali dobu liečby a PN od 09.09.2018 do 14.09.2018, t. j. 6 dní6 dní,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť,

t ý m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8, § 39 ods. 1
Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na G. J. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.

zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že s poškodenou sa rozprávali večer
v krčme na terase, kde mu začala chytať nohu, on ju však odtlačil. Pri tom mu dávala aj návrhy na
sex. Popíjali spolu pivo a potom spolu odišli. Pri odchode poškodená spadla zo schodov a potom išli
za tržnicu. Za tržnicou sa vyzliekli a mali spolu pohlavný styk, ktorý bol dobrovoľný. Tiež uviedol, že na

poškodenú sa aj niekoľkokrát vymočil. Poprel,
že by došlo k znásilneniu. Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania,
kde obžalovaný sa pri svojej prvej výpovedi ku skutku v plnom rozsahu doznal a uviedol,
že sa za to hanbí a že sa najviac hanbí za to, že sa na poškodenú vymočil. Uviedol, že to,
čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, je pravda. Pri ďalšom výsluchu, ktorý bol vykonaný pred

sudcom pre prípravné konanie obžalovaný vypovedal, že k pohlavnému styku najskôr došlo dobrovoľne,
no s tretím kolom poškodená už nesúhlasila a toto jej spravil nasilu. Tu sa tiež doznal k tomu, že sa
na ňu viackrát vymočil. Po prečítaní týchto výpovedí obžalovaný rozpory vo výpovediach vysvetlil tak,
že pravdu vypovedal na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vypovedal tak preto, lebo bol v
strese a nespal dve noci.

Poškodená H. O. vypovedala, že v predmetný večer bola v pohostinstve v D., kde požívala alkoholické
nápoje, no napriek tomu sa pamätá, čo sa stalo. Z krčmy odchádzala s obžalovaným, ktorý ju držal za
ruku a zároveň ju aj ťahal. Tento ju dotiahol
za budovu tržnice, kde chcel mať s ňou sex, s čím ona nesúhlasila. Napriek tomu ju zvalil
na zem, stiahol jej nohavice aj nohavičky a potom došlo k pohlavnému styku, ktorému

sa ubrániť nevedela. Tiež sa jej vymočil na brucho. Pri tomto utrpela na tele modriny
a to na nohách, stehnách a rukách. Tiež uviedla, že pred týmto skutkom s obžalovaným v minulosti nikdy
sex nemala. Pre rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania a po jej prečítaní poškodená
uviedla, že to, čo vypovedala v prípravnom konaní, bolo dobre napísané, všetko sa stalo tak, no pre
odstup času si už nespomína na to, že túto záležitosť

na druhý deň oznámila starostovi.
Svedok T. X. vypovedal, že na druhý deň po skutku prišla za ním poškodená a povedala mu, že ju mal
obžalovaný znásilniť. Následne sa spojil
aj s obžalovaným, ktorý povedal, že skutočne mali spolu viackrát sex, no o znásilnení nehovoril nič. Tiež
potvrdil, že poškodená požíva alkoholické nápoje a je epileptička.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom z odboru Zdravotníctva, z ktorého vyplynulo, že poškodená
utrpela dňa 09.09.2018 vo večerných hodinách zranenia
a to pomliaždenie obidvoch lakťov ľahkého stupňa s povrchovou plošnou odreninou, pomliaždenie
pravéhokolenaľahkéhostupňaspovrchovouplošnouodreninouapomliaždeniekrížovejoblastivstrede
ľahkého stupňa s povrchovou plošnou odreninou, ktoré si u nej vyžiadali dobu liečby a PN od 09.09.2018

do 14.09.2018, t. j. 6 dní. K týmto zraneniam došlo s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote
pri pohlavnom styku, keď poškodená ležala na chrbte. K zraneniu kolena poškodenej mohlo dôjsť pri jej
páde. Pri vyšetrení poškodenej neboli popísané žiadne typické obranné zranenia pri možnom násilnom
pohlavnom styku
a taktiež aj gynekologický nález je negatívny.

TiežsasúdoboznámilsoznaleckýmposudkomzodboruPsychiatrie,zktoréhovyplynulo,žeobžalovaný
netrpí duševným ochorením ani duševnou poruchou chorobného charakteru. Konanie, ovládacie
schopnosti obžalovaného v inkriminovanej dobe neboli ovplyvnené duševnou chorobou, ani duševnou
poruchou chorobného charakteru. Nezistila sa
u neho závislosť na požívaní alkoholických nápojov, ani inej psychoaktívnej látky. V prípade, že v

inkriminovanejdobebolobžalovanýpodvplyvomalkoholu,nejednalosaopatologickú,anikomplikovanúopitosť,mohloísťojednoduchúopitosť,ktorúsinavodilsámdobrovoľne.Obžalovanýnetrpíkvalitatívnou
odchýlkou sexuálneho motivačného systému, teda nejedná sa u neho o sexuálnu deviáciu - úchylku.
Obžalovaný netrpel duševnou chorobou, ani duševnou poruchou chorobného charakteru, bol schopný

ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť. Z hľadiska psychiatrického je jednoznačne
možné vylúčiť u neho chorobnú motiváciu inkriminovaného činu. Pobyt obžalovaného nie je nebezpečný
pre spoločnosť
a znalec u neho nenavrhuje žiadny druh ochranného liečenia.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru Psychológie vyplýva, že intelektové schopnosti obžalovaného

sú na hranici populačnej subnormy a ľahkej duševnej zaostalosti. Jeho verbálne schopnosti sú
podpriemerné, znalostné fondy sú na slabej úrovni. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti sú
nevyvážené. Ich úroveň sa nachádza v pásme priemeru
až podpriemeru. Informácie z minulosti neudáva dostatočne presne. Nesprávna je časová lokalizácia
zážitkov. Je schopný zapamätať si podstatný obsah prežitých udalostí, hodnotiť
ho a následne reprodukovať. Detaily popisovaných zážitkov pritom môžu byť podávané skreslene a

nepresne. Sklony ku konfabuláciám zistené neboli. Z psychologického hľadiska
v prípade, že sa skutok stal, bolo konanie obžalovaného motivované dlhodobejšou absenciou
sexuálneho uspokojenia. Je pravdepodobné, že chcel tiež využiť stav opitosti poškodenej. Jeho
konanie nebolo v rozpore s jeho povahovými črtami. Je predpoklad, že obžalovaný
sa z následkov svojho konania dokáže poučiť. Konzumácia alkoholu je u neho dlhodobá

a pravidelná. Prípadná recidíva konania bude závisieť od účinnosti zákonných spoločenských opatrení.
Zo znaleckého psychiatrického a psychologického vyšetrenia poškodenej súd zistil,
že sa u nej jedná o epileptickú psychózu u organicky zmenenej osobnosti pri epilepsii
a syndróme závislosti od alkoholu. Epileptické psychózy sa klinicky prejavujú širokým spektrom porúch
vnímania, správania, kognitívnych porúch a afektívnych symptómov. Organická porucha osobnosti pri

epilepsii sa okrem deteriorácie globálnych intelektovo-mnetických schopností vyznačuje epileptickými
povahovými zmenami v zmysle zvýšenej iritability a poruchy kontroly afektívnych impulzov, ktoré
redukujú až znemožňujú schopnosť adekvátneho vnímania a vyhodnocovania reality, v dôsledku čoho
môže dochádzať
ku chorobnému skresľovaniu jej výpovedí. Osobnosť poškodenej je organicky deteriorovaná

s epileptickou konšteláciou a zvýšeným egozameraním. Percepčno-kognitívne funkcie sú hlboko
podpriemerné so sklonom k inadekvátnym fantazijným produkciám s labilným realitným raportom
a paranoidnými percepciami pri vysoko pravdepodobnej psychotickej alterácii. Pamäťové funkcie
sú subnormné, so sklonom k vypĺňaniu pamäťových medzier konfabuláciami. V štruktúre osobnosti
poškodenej je zvýšené egozameranie, nie je zvýšene sugestibilná, manipulovateľná, skôr má tendenciu

k negativizmu a inadekvátnemu presadzovaniu sa aj s možnými agresívnymi prejavmi, teda nie je
predpoklad, že jej výpovede boli ovplyvnené inou osobou. Vzhľadom na zistené deficity v integrite
psychických funkcií
na báze organickej deteriorácie a epileptickej konštelácie, ktoré zasahujú do fungovania percepčno-
kognitívnych aj pamäťových funkcií a týkajú sa aj osobnostných zmien, všeobecná vierohodnosť

svedkyne je podstatne znížená. V dôsledku organickej deteriorácie a narušenej integrácie psychických
funkcií je narušená jej schopnosť adekvátneho vnímania
a vyhodnocovania reality, jej adaptačné mechanizmy sú výrazne oslabené, prežívanie
je poznačené paranoiditou, v dôsledku čoho môže dochádzať ku chorobnému skresľovaniu
jej výpovedí. V štruktúre osobnosti menovanej je prítomné zvýšené egozameranie,

má tendenciu k negativizmu a inadekvátnemu presadzovaniu sa aj s možnými agresívnymi prejavmi, na
základe čoho možno usudzovať, že je schopná vyjadriť svoj nesúhlas. Suicidálne sklony u nej aktuálne
zistené neboli. Pri jej nízkej flustračnej tolerancii a výrazne oslabených adaptačných mechanizmoch sa
sklon k zveličovaniu môže markantnejšie manifestovať
v záťažových situáciách. Percepčno-kognitívne funkcie sú u menovanej hlboko podpriemerné so

sklonom k inadekvátnym, fantazijným produkciám a labilným realitným raportom. Pri jej afektívnej labilite
a iritabilite so sklonom k impulzívnym a explozívnym reakciám
s oslabenými inhibičnými mechanizmami môže dochádzať aj k zveličovaniu, event. klamstvu. Menovaná
je v dlhodobej, nepravidelnej psychiatrickej starostlivosti pre miernu duševnú zaostalosť s významnou
poruchou správania. U poškodenej nie sú manifestné známky psychotraumatizácie v súvislosti s

vyšetrovanou udalosťou.
Súd sa ďalej oboznámil so zápisnicou o ohliadke miesta činu, záznamom o vykonaní odberov a
vzoriek, lekárskymi správami, fotodokumentačným materiálom, zápisnicou o vydaní veci, dokladom ovykonaní dychovej skúšky, odpisom registra trestov, výpisom z Evidencie priestupkov a posudkom na
obžalovaného.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania

je nevierohodná a účelová, ktorej cieľom je vyhnúť sa trestnému postihu za svoje protiprávne
konanie. Naopak, jeho prvá výpoveď z prípravného konania je v súlade s výpoveďou samotnej
poškodenej, ktorú výpoveď súd považoval za hodnovernú. Poškodená na svojej výpovedi zotrvala aj na
hlavnom pojednávaní. U poškodenej nebol zistený žiadny motív, ktorý by svedčil o tom, že by chcela
obžalovaného krivo obviniť. Naopak, výpoveď obžalovaného sa v priebehu trestného konania stále

menila. Inak vypovedal pri prvom výsluchu po vznesení obvinenia, inak zase vypovedal počas výsluchu
pred sudcom pre prípravné konanie a inak vypovedal na hlavnom pojednávaní.
Okrem výpovedí poškodenej obžalovaného nepriamo usvedčovala aj výpoveď svedka X., ktorému
poškodená hneď na druhý deň mala oznámiť, že bola znásilnená a tiež trestná činnosť obžalovaného
je preukázaná aj znaleckým posudkom z odboru zdravotnícka, ako aj lekárskou správou o prvotnom
vyšetrení poškodenej, z ktorých dôkazov je zrejmé,

že poškodená utrpela v čase skutku rôzne zranenia.
Po vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 09.09.2018 asi po 22.00
hod. v obci D. pred pohostinstvom chytil za ruku poškodenú H. O., ťahal ju proti jej vôli až na neosvetlené
miesto nachádzajúce sa
za pohostinstvom pri potoku, kde ju ihneď sotil na zem, napriek jej nesúhlasu ju vyzliekol donaha s tým,

že si užijú, ona mu hovorila, aby prestal, že ho udá, na čo jej povedal,
že ju bude trtkať aj dve hodiny, následne jej rukami silou roztiahol nohy a napriek tomu,
že ho odtláčala, si na ňu ľahol a pohlavný úd vsunul proti jej vôli do jej pošvy a vykonal
na nej počas nasledujúcich dvoch hodín trikrát súlož, pomedzi ktoré sa na ňu opakovane najmenej
trikrát vymočil, medzi jednotlivými súložami v dôsledku značného požitia alkoholických nápojov sa mu

poškodená už nedokázala žiadnym spôsobom brániť, zdvihnúť sa zo zeme, kde naďalej ležala a po
poslednej súloži sa na ňu obžalovaný ešte raz vymočil, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenej
zranenia a to pomliaždenie obidvoch lakťov ľahkého stupňa s povrchovou plošnou odreninou,
pomliaždenie pravého kolena ľahkého stupňa s povrchovou plošnou odreninou a pomliaždenie krížovej
oblastivstredeľahkéhostupňaspovrchovouplošnouodreninou,ktorésiunejvyžiadalidobuliečbyaPN

od 09.09.2018 do 14.09.2018, t. j. 6 dní.
Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona,
lebo násilím donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil jej bezbrannosť.
Obžalovaný požíva priemernú povesť. Doposiaľ súdne trestaný nebol, bol však šesťkrát priestupkovo
postihnutý od roku 2013 do roku 2018, prevažne za fyzické a verbálne útoky voči ženám.

Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, možnosti
prevýchovy a nápravy, pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú,

že sa priznal k spáchaniu trestného činu. Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Súd obžalovanému
ukladal trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, lebo prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, v
dôsledku čoho sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody na
5-10 rokov.

Súd obžalovanému ukladal trest s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda súd obžalovanému mimoriadne
znížil trest, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom
na pomery páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

K aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zákona súd viedla tá skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol.
Bolo preukázané, že pred skutkom obidvaja spolu v pohostinstve požívali alkoholické nápoje, navzájom
komunikovali, podľa všetkého aj na sexuálnu tému,
čo si obžalovaný zrejme vysvetlil tak, že poškodená chce mať s ním sex.
V zmysle § 34 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmeru súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.