Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Kosorínová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/142/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202535
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318202535.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. L. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Z. práce, sociálnych vecí a rodiny B., z rodičov: B. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Y., D. XX a W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Y., J. V. 1, v konaní
zastúpený I.. E. D., advokátom so sídlom B., Ul. G. G. č. 3, na návrh matky, o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 80
Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2018.
II. Zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2018 do 05.03.2019 vo výške 310 Eur je otec p o v i n n
ý zaplatiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu B. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/
XXXX-XX vo výroku o výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 08.06.2018 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
pre mal. dieťa zo sumy 80 Eur na sumu 240 Eur mesačne. V návrhu ako i na pojednávaní uviedla,
že dcéra už navštevuje Základnú školu, takže pribudli náklady na učebné pomôcky, ale aj fyzicky
vyrástla a zvýšili sa náklady na jej ošatenie. Vo voľnom čase dcéra navštevuje anglický jazyk, čo je
tiež spoplatnené. Otec okrem bežného výživného navyše dcére nič nedáva. Pokiaľ dcére niečo kúpi,
zostáva to v jeho domácnosti, avšak ak má sviatok resp. na Vianoce, otec jej dáva darčeky. S otcom
sa stretávala každý druhý víkend, ale odkedy otec pracuje v zahraničí s dieťaťom sa stretáva, kedy má
čas. Má pridelený obecný nájomný byt (garzónku), kde uhrádza potrebné náklady, ale odkedy dcéra
nastúpila do školy, bývajú u jej rodičov, kde má kľud na učenie. V rámci vyporiadania BSM jej otec, ktorý
nadobudol nehnuteľnosť, vyplatil 2.000 Eur s tým, že hypoúver bude na jeho meno, ale upomienky stále
chodia jej. Finančne jej vypomáha i priateľ. Spláca spotrebný úver, ktorý si zobrala na opravu vozidla.
Auto ,,prepísala” na mamu, hrozila jej exekúcia z dôvodu, že otec dieťaťa neplatí riadne hypoúver. Ďalej
uviedla, že otec od novembra 2018 začal výživné uhrádzať vo výške 100 Eur mesačne.
2. Otec na pojednávaní dňa 27.11.2018 súhlasil so zvýšením výživného na sumu 120 Eur mesačne. V
záverečnom vyjadrení uviedol, že suma 100 Eur, max. 120 Eur je na hranici jeho možností. Poukázal
na to, že býva s priateľkou, ktorá nepracuje a jej príjem je len výživné pre jej deti. Po vyporiadaní
BSM nadobudol byt, v ktorom býva. Odhadol svoj príjem na 1.600 - 1.700 Eur mesačne, pričom si
hradí povinné poistenia, hypotéku ( i keď ju vždy neplatí načas), náklady s bývaním. Tiež má náklady scestovným, nakoľko pracuje v zahraničí, kde týždenne na ubytovanie hradí 120 Eur. Snaží sa uhrádzať
dlh na sociálnom poistení a bytovému družstvu. Je pravdou, že dcére kupuje ošatenie a iné veci, ktoré
necháva vo svojej domácnosti a dieťaťu už od narodenia uhrádza poistenie. Keďže je živnostník, má
premenlivé príjmy.
3. Kolízny opatrovník poukázal na zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa, v ktorej súvislosti výživné
navrhol zvýšiť na sumu 150 Eur mesačne. Poukázal tiež na to, že otec k svojej priateľke a jej deťom
nemá vyživovaciu povinnosť.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca k mal. dieťaťu bola určená rozsudkom Okresného súdu B. zo dňa
XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené. Mal.
dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca bolo výživné
určené vo výške 80 Eur mesačne. V tom čase matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok 199,60
Eur, rodinné prídavky a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 568,57
Eur. S dieťaťom bývala u svojej matky, ktorá sa o mal. L. starala v čase, keď matka pracovala. Otec
ako živnostník dosiahol za rok 2012 príjmy 16.530,61 Eur, výdavky 8.690,25 Eur, základ dane 7.840,36
a daň predstavovala 480 Eur. Uhrádzal mesačne sociálne poistenie 112,66 Eur, zdravotné poistenie
47,58 Eur, spotrebné úvery vo výške 41,94 Eur a 123,51 Eur, hypotekárny úver 201,53 Eur, preddavky
spojené s užívaním bytu 212,53 Eur, elektrinu 30 Eur, mobil 70 Eur, sporenie pre dcéru 15 Eur. Rodičia
boli bezpodieloví spoluvlastníci bytu, inú vyživovaciu povinnosť nemali.
5. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná. U súčasného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem 518,64 Eur (tu pracuje od 01.08.2018) a u predchádzajúceho zamestnávateľa dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem 394,08 Eur. Má pridelený nájomný byt, kde nájomné predstavuje 77 Eur
mesačne, plyn 12 Eur, elektrina 25 Eur, TV + kábl. TV 10 Eur. Poplatky za telefón predstavujú mesačne
30 Eur, úverové splátky 50 Eur. Od nástupu maloletej do školy bývajú u jej matky.
6. Otec je naďalej živnostník. Za rok 2017 dosiahol príjem zo živnosti podľa daňového priznania
14.377,20 Eur, výdavky 13.065,62 Eur, základ dane 1.311,58 Eur. Je výlučným vlastníkom bytu, v
ktorom býva s priateľkou, ktorá údajne nepracuje a jej dvomi maloletými deťmi. Mesačne uhrádza
preddavky spojené s užívaním bytu 190 Eur, elektrinu 34 Eur, hypotekárne splátky 201,53 Eur a splátky
spotrebných úverov 188 Eur. Podľa vlastného udania za ubytovanie počas výkonu práce v zahraničí
uhrádza týždenne 120 Eur a cestovné predstavuje 100 Eur, ktorú skutočnosť nepreukázal. Tiež uhrádza
zdravotné poistenie 77 Eur a sociálne poistenie 150 Eur mesačne. Dcére platí poistenie vo výške 15
Eur mesačne. Z predloženého výpisu z účtu za obdobie december 2017 až október 2018 vyplýva, že
priemerné mesačné vklady na účet boli vo výške 1.781,10 Eur.
7. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.
8. Mal. L. od 01.09.2018 navštevuje 1. ročník Základnej školy. Poplatok za stravu v škole predstavuje
mesačne 20 Eur a školský klub 12 Eur. Navštevuje jazykovú školu, kde mesačný poplatok je 28 Eur.
Je zdravá.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
- vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
13. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
14. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli
uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.
15. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný
skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery,
ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti
podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho
dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného ubehlo vyše päť
rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane mal. L.. V čase
posledného rozhodnutia dieťa bolo v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti maloletá navštevuje
prvý ročník Základnej školy. Dieťa fyzicky vyspelo, zvýšili sa náklady na ošatenie, stravovanie, pribudli
výdavky so zabezpečením školských pomôcok, stravovaním v školskej jedálni, školským klubom ako
i mimoškolskou činnosťou (výuka anglického jazyka). Matke sa znížil oproti stavu v čase určenia
výživného celkový príjem, nakoľko už nie je poberateľkou rodičovského príspevku. Tiež jej pribudli
náklady na uhrádzanie poplatkov s užívaním bytu, ktorý jej bol pridelený. Otec dieťaťa je naďalej
živnostníkom, pričom je zrejmé, že jeho priemerný mesačný čistý príjem, deklarovaný v daňovompriznaní nezodpovedá skutočnosti, nakoľko z tohto príjmu by otec nebol schopný uhrádzať ním
preukázané pravidelné mesačné výdavky. Podľa vyjadrenia otca ako i výpisu z účtu otca je zrejmé,
že jeho priemerný hrubý mesačný príjem sa pohybuje okolo 1.700 Eur. I napriek tomu, že otec určite
má náklady na ubytovanie a stravovanie počas výkonu práce v zahraničí, je v jeho možnostiach a
schopnostiach podľa názoru súdu, na výživu mal. L. prispievať mesačne sumou 160 Eur bez toho, aby
bola ohrozená jeho možnosť uspokojovania svojich odôvodnených potrieb. Otec k spolužijúcim osobám
nemá vyživovaciu povinnosť a ako živnostník je povinný regulovať si svoje výdavky tak, aby v prvom
rade bol schopný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov. Podľa názoru súdu výživné zo strany otca vo výške 160 Eur spolu s výživným, ktoré je i matka
dcére povinná poskytovať a rodinnými prídavkami je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby
maloletej a rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov.
17. Výživné súd zvýšil od 01.09.2018 ku ktorému dátumu mal preukázanú zmenu pomerov na strane
maloletej v súvislosti s nástupom do Základnej školy. Od 01.09.2018 do dňa rozhodnutia súdu otcovi na
výživnom vznikla zaostalosť vo výške 310 Eur (mal zaplatiť: 6 mesiacov x 160 Eur, zaplatil: 2 mesiace
x 80 Eur + 4 mesiace x 100 Eur + 6 x 15 Eur poistenie), ktorú mu súd uložil zaplatiť do 90 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci konania, ktorí sa svojho
procesného práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa
maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.