Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/74/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221314
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111221314.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov 1. H. N., Q..

XX.X.XXXX, U. H. XX, XXX XX R., 2. ATEMER, s.r.o. , so sídlom Janouškova 12, 080 01 Prešov, IČO:
36 477 192, proti žalovaným 1. Joši s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 6/A, 080 01 Prešov, IČO: 44 556 152,
2. H. Š.Z., Q.. XX.X.XXXX, U. XXX XX A., Y. XXX/X, 3. JOSIM, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 6, 080 01
Prešov, IČO: 44 556 209, všetci právne zastúpení JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, so sídlom
Grešova 7, 080 01 Prešov, o určenie zodpovednosti za škodu, určenie jej výšky a plnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu v 1. rade v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a.

III. Žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovanému v 1. rade v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 27.7.2011 domáhali, aby súd zaviazal žalovaných v 1.
a 2. rade na zaplatenie ušlého zisku na nájomnom žalobcovi v 2. rade vo výške 17.680,- eur ročne
počnúc dňom 29.7.2009 až do splnenia povinnosti z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXC/

XXX/XXXX a nahradenia finančnej ujmy žalobcovi v 1. rade vo výške 56.000,- eur ako straty z včas
nezrealizovaného predaja na základe zmluvy o budúcej zmluve.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 7.11.2007 uzavrel žalobca v 1. rade so Športovým klubom ŠPORT
Prešov, ako pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, Dohodu o užívaní
inžinierskych sieti, na základe ktorej sa vlastníci dohodli na vzájomnom užívaní vodovodnej prípojky s
vodomernou šachtou na susediacom pozemku parcela registra C KN č. 3964, k.ú. Prešov a vzájomnej

úhrade vzniknutých záväzkov na odpísanom vodnom a stočnom. Dňa 29.7.2009 žalovaný v 1. rade, za
ktorého konal žalovaný v 2. rade, bez predchádzajúcej výzvy prerušil dodávku vody (zároveň odstránil
časť vodovodného potrubia) a tým znemožnil riadne užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v
1. rade a užívaní a podnikaní žalobcu v 2. rade, napriek skutočnosti, že predpísané vodné a stočné
fakturované žalovaným v 1. rade, bolo zo strany žalobcu v 2. rade, riadne a včas uhradené.

Žalobca v 1. rade podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému bolo vyhovené a následne

podalnávrhnavýkonrozhodnutia.Žalovanýnaťahovalkonanieažpokiaľnestratilexekučnýtitulplatnosť
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX, ktoré žalovaný nevykonal. Žalobcom vznikla ujma, že nemôžu dotknutú
nehnuteľnosť užívať, následne škoda na ušlom zisku s nájomnou zmluvou dohodnutého prenájmu,ako aj vzniknutej straty s neuskutočneného dohodnutého predaja zmluvou o budúcej zmluve. Žalovaní
nevykonali súdom uloženú povinnosť a tak znemožnili žalobcom zrealizovať vopred dohodnuté zámery
plynúce zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 29.6.2009 ako aj uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa

22.6.2009.

Žalovaní v 1. a 2. rade k žalobe uviedli, že spoločnosť Joši s.r.o., nie je v žiadnom právnom vzťahu a
ani nikdy nebola so žalobcom v 2. rade. V katastri nehnuteľnosti nie je zapísané žiadne vecné bremeno.
Spoločnosť kupovala nehnuteľnosť bez tiarch, a preto je nepochopiteľná požiadavka na bezplatnom

využívaní cudzieho majetku. K prerušeniu dodávky vody došlo neodborným zásahom zamestnancov
vykonávajúcich opravu vodovodných a kanalizačných prípojok. Vlastník pozemku spoločnosť EWRO,
s.r.o., po vzniku poruchy už nedovolil akékoľvek ďalšie zásahy do jeho pozemku, ani opravu prípojky.
Žalovaný v 1. rade sa snažil o zrušenie rozhodnutia a zastavenia exekúcie, keďže je nevykonateľné,
zmätočné a odporuje právnym predpisom, nakoľko vyžaduje, aby na cudzom pozemku napriek odporu
vlastníka a bez súhlasu distribútora vody urobili pripojenie nelegálneho odberateľa verejnej siete.

Žalobca sa domáha bezplatného užívania nielen vodovodnej prípojky, ale aj kanalizácie napriek tomu,
že v „dohode“ o nej nie je ani zmienka. Takáto požiadavka má ich neprimerane bez náhrady zaväzovať
ku nejakému konaniu alebo zdržať sa konania, a preto odporuje nielen zákonu, ale aj dobrým mravom
a takáto jednostranná a bezodplatná dohoda uzavretá predchodcom a žalobcom v 1. rade nemôže byť
v súlade s právnymi predpismi a teda platná. Ďalej uviedli, že žalobcom nemohla vzniknúť škoda, lebo

danú nehnuteľnosť nepretržite užíval a je stále v jeho vlastníctve a môže a stále s ňou mohol voľne
disponovať, ale len svojím nezodpovedným a neuváženým konaním či nekonaním si zapríčinil svoje
problémy.

V priebehu konania žalobcovia podali návrh na vstup spoločnosti Josim, s.r.o. do konania, pretože

žalovaní v 1. a 2. rade previedli nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže súdne rozhodnutie, na svoju ďalšiu
spoločnosť. Súd uznesením zo dňa 16.7.2012 pripustil vstup firmy Josim, s.r.o. do konania na strane
žalovaného v 3. rade.

Podaním zo dňa 22.3.2013 a doplneným zo dňa 31.5.2013 žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny

žaloby tak, že žalovaný v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť nimi vytvorenú škodu spoločne a nerozdielne
v plnej výške, ktorýmkoľvek z nich, žalobcovi v 1., 2. rade spočívajúcu v zaplatení ušlého zisku na
nájomnom žalobcovi v 2. rade vo výške nájomného zmluvou preukázaných 17.680,- eur ročne počnúc
dňom 29.7.2009 až do splnenia povinnosti z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/
XXXX a nahradenia finančnej ujmy žalobcovi v 1. rade vo výške 30.000,- eura ako zmluvnej pokuty z

nezrealizovaného predaja na základe zmluvy o budúcej zmluve a peňažnú náhradu v sume 266.000,-
eur preukázanej nemajetkovej ujmy, ako aj zverejnenie ospravedlňujúceho vyhlásenie“ že žalovaný
bezdôvodneodpojilžalobcuoddodávkyvody“vmiestnejtlačiakoajnainformačnejtabulivareálisokola,
t.j. na mieste, kde sa nachádzajú dotknuté nehnuteľnosti. Uznesením zo dňa 25.9.2013, sp. zn. XC/XX/
XXXX súd zmenu návrhu nepripustil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných v 1. - 3. rade, svedka Róberta J., J. Q., J.
F.X. G. G. U., listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Z uznesenia Okresného súdu Prešov vyplýva, že žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť obnoviť

pôvodný stav dodávky vody a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v 1. rade pri
užívaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky s vodomernou šachtou na pozemku KN 3964, kat. územie
Prešov vedenom na LV č. 12 692.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.3.2010, sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že žalovaný v 1.

rade je povinný obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi v 1. rade opravou prerušeného potrubia
na parcele KN 3964, kat. územie Prešov, zapísané na LV č. 13838 a zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by obmedzil žalobcu v 1. rade v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou,
ako aj dodávky z nej. Krajský súd v Prešov rozsudkom sp. zn. XCo/XX/XXXX rozsudok potvrdil.

Z dohody o užívaní inžinierskych sieti zo dňa 7.11.2007 vyplýva, že Športový klub šport Prešov a žalobca
v 1. rade uzavreli dohodu, ktorou si vzájomne umožnili prístup k vodovodnej prípojke s vodomernou
šachtou na parcele Č.. XXXX, registrovaná na Športový klub šport Prešov s rozvodom na spomínanej
parcele podzemnými prípojkami k obom nehnuteľnostiam vyústením do schváleného ciachovanéhovodomeru slúžiaceho na určenie skutočnej spotreby. Obaja vlastníci sa dohodli na vzájomnom plnení,
vyrovnaní podlžnosti na vodnom po zistení stavu na počítadlách vodomerov v čase a výške požadovanej
Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s..

Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 vyplýva, že Športový klub šport Prešov a žalovaný v 1. rade sa
dohodli na predaji nehnuteľnosti v kat. úz. Prešov evidovaných na S. Č.. XXXXX administratívnej budovy,
súpisne číslo: XXXXX, postavenej na parcele X. O. XXXX/X s príslušenstvom a parcelami X. O. XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria 276 m2.

Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 18.2.2013 uviedol, že žalovaným navrhovanú prípojku
vzdušnou cestou odmietol z dôvodu toho, že by mohlo dôjsť k opätovnému odpojeniu, k miestnosti, kde
mala viesť nemá prístup ako on, tak ani žalovaný. Ďalej uviedol, že viesť vodovodnú prípojku vzdušnou
cestou nie je technicky možné a nie je reálne možné takto to riešiť, ani to norma nepripúšťa.

Svedok N. J. pri svojom výsluchu uviedol, že v čase, keď kúpil pozemok, tak na ňom boli 2 regulárne
vodovodné prípojky. Jedna s vodomernou šachtou, jedna slúžila pre objekt penzión Gubernátor a druhá
pre objekt pána Š.. Obidve mali vodovodnú šachtu a meranie. Keď nadobudol nehnuteľnosť rešpektoval
právny stav a pustil pána Šimka na opravy. So žalobcom sa stretol a rozprávali sa vodovodnej prípojke
na čo mu oznámil, že to musí mať legálny poklad, musí prebehnúť stavebné konanie so súhlasom

Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a nemôže to byť nejaká čierna stavba, čierny odber.

Zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že žalobca v 1. rade ako budúci predávajúci sa zaviazal uzavrieť
s J. Q. ako budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol pozemok parc. KN č. XXXX/X K. T.
XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavbu na pozemku - administratívnu budovu

za kúpnu cenu 155.000,- eur. Kúpna zmluva mala byť uzavretá do 30.6.2010. Podľa článku III. Zmluvy
si zmluvné strany dohodli obojstrannú pokutu vo výške 30.000,- eur, kto bezdôvodne nedodrží zmluvu.
Podľa Dodatku č. 1 k zmluve bola predlžená doba, do ktorej mala byť uzavretá Zmluva o prevode
vlastníctvaknehnuteľnostiatodo30.12.2010.Výzvouzodňa30.5.2011vyzvalJ.Q.žalobcuv1.radena
uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Ponúknutá cena bola 99.000,- eur. Dodatkom č.

2 k Zmluve došlo k predlženiu doby uzavretia Zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti do 30.6.2012
a zároveň došlo k zmene kúpnej ceny na 99.000,- eur. Výzvou zo dňa 20.5.2012 vyzval J. Q. žalobcu
v 1. rade na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti .

Z potvrdenia o prevzatí časti zmluvnej pokuty vyplýva, že žalobca v 1. rade zaplatil J. Q. prvú časť

zmluvnej pokuty vo výške 14.300,- eur. Z potvrdenia o splatení zo dňa 17.9.2012 vyplýva, že žalobca v
1. rade doplatil J. Q.X. zvyšnú časť zmluvnej pokuty vo výške 15.700,- eur.

Svedok J. Q. pri svojom výsluchu uviedol, že od žalobcu v 1. rade chcel kúpiť nehnuteľnosť a to až do
doby, keď mu žalobca v 1. rade volal, že ho idú odpojiť od vody. Ďalej uviedol, že o nehnuteľnosť by

nemal záujem, ak by bola dodávka vody zabezpečené formou nadzemného potrubia.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2006 vyplýva, že žalobca v 1. rade prenajal na dobu neurčitú žalobcovi
v 2. rade nehnuteľnosť na S. XXXXX administratívna budova na adrese X. Q. X, XXX XX R.. Podľa
Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve žalobca v 1. rade previedol na žalobcu v 2. rade užívacie práva k

predmetu nájmu bezodplatne.

Zo zmluvy o nájme podnikateľských priestorov vyplýva, že žalobca v 2. rade a spoločnosť
CASSOVIA MARKET, s.r.o., sa dohodli na nájme administratívnej budovy na I. X. Q. Č. XXXXX/XBm
nachádzajúceho sa na pozemku X. Č.. XXXX/X, druh pozemku zastavené plochy o výmere XXX J..

Dohodnuté nájomné bolo 17.680,- eur uhrádzané na kvartál vopred. Podľa čl. V vyššie uvedenej zmluvy
sa nájom skončí nezaplatením zmluvného nájomného a to posledným dňom neuhradeného nájomného.

Svedok G. U. pri svojom výsluchu uviedol, že pred niekoľkými rokmi potreboval priestor na podnikateľskú
činnosť, preto sa obrátil na žalobcu v 1. rade. Tento mu ponúkol nehnuteľnosť, bola podpísaná zmluva,

avšak k nehnuteľnosti nebola dodávka vody. Nehnuteľnosť mala slúžiť na ubytovanie a na diagnostiku
chodidiel. Z jeho strany nedošlo k zaplateniu nájomného, keďže žalobca v 1. rade ho informoval, že
nehnuteľnosť nemôže užívať.Z oznámenia o žiadosti zo dňa 30.11.2010 vyplýva, že žalovaný v 1. rade predložil žalobcovi v 1. rade
návrh smerujúci k obnoveniu pôvodného stavu dodávky vody a to vyústením 3“ PPR potrubia medzi
budovou žalobcu v 1. rade a budovou firmy JoŠi s.r.o. 0,8 m nad zemou a 2 m od pozemku EWRO

podľa priloženého nákresu.

Z listu zo dňa 23.12.2010 vyplýva, že žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu v 1. rade, aby na trovy žalobcu
v 1. rade vykonal obnovu dodávky vody niekto iný alebo sám, pretože vlastník pozemku spoločnosť
EWRO, s.r.o., napojenie nechce umožniť.

Svedok J. F. pri svojom výsluchu uviedol, že napojenie vody podľa návrhu zo dňa 30.11.2010 je možné,
pokiaľ by bola teplota okolo nuly. V prípade, ak bolo - 20 C, tak by dochádzalo k zamŕzaniu. Podzemné
riešenie je jedine prístupné.

Zo správy znalca Z.. N. Y. vyplýva, že vodovodné potrubie je možné viesť aj cez nevykurované priestory,

avšak vodovodné potrubie je potrebné zabezpečiť proti zamŕzaniu a to dostatočnou hrubou tepelnou
izoláciou vodovodného potrubia, dodatočným ohrevom potrubia a možnosťou vypustenia systému v
prípade dlhodobého nevyužívania vodovodného potrubia.

Podaním doručeným súdu dňa 17.3.2014, doplnením zo dňa 2.4.2014 a opravou zo dňa 7.7.2014

žalobcovia podali návrh na zmenu žaloby v tomto znení: súd určuje, že žalovaní v 1. a 3. rade sú
povinní nahradiť nimi vytvorenú škodu spoločne na nerozdielne v zaplatení reálnej škody v sume
155.000,- eur žalobcovi v 1. rade, reálnej škody v sume 17.680,- eur žalobcovi v 2. rade, reálnej škody
v sume 30.000,- eur žalobcovi v 1. rade, žalobcovi v 2. rade náhradu ušlého ročného zisku v sume
17.680,- eur počnúc dňom 29.7.2009 až do dňa obnovenia pôvodného stavu a to písomným obnovením

záväzkového vzťahu na dodávku vody, náhradu ušlých úrokov vo výške 100.512,- eur žalobcovi v 1.
rade, náhradu ušlých úrokov vo výške 28.825,- eur žalobcovi v 2. rade a odškodné vo výške 300.000,-
eur žalobcovi v 1. rade. Na pojednávaní dňa 28.7.2014 súd pripustil zmenu návrhu. Vo vyjadrení zo
dňa 2.4.2014 špecifikovali jednotlivé sumy, kde uviedli, že suma 155.000,- eura predstavuje kúpnu cenu
nehnuteľnosti na základe zmluvy o budúcej zmluve. Znemožním realizácie nájmu na základe zmluvy o

nájmepodnikateľskýchpriestorovnedošlokúhradenájmuvsume17.680,-eur.Znemožnenímrealizácie
predaja nehnuteľnosti došlo k úhrade zmluvnej pokuty vo výške 30.000,- eur. Znemožnením podnikať
so zverenou nehnuteľnosťou žalobca v 2. rade žiada náhradu ušlého zisku v sume 17.680,- eur počnúc
dňom 29.7.2009 až do zaplatenia. Znemožnením brať z dohodnutej kúpnej ceny hmotný prospech v
podobe úrokov z danej sumy vznikol ušlý zisk vo výške 100.512,- eur. Znemožnením brať z dohodnutého

nájmu hmotný prospech v podobe úrokov z danej sumy vznikol ušlý zisk vo výške 28.825,- eur. Podľa §
13 Občianskeho zákonníka si uplatnil žalobca v 1. rade odškodné vo výške 300.000,- eur.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí..

Podľa § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním

proti dobrým mravom.

Podľa§441ObčianskehozákonníkaAkbolaškodaspôsobenáajzavinenímpoškodeného,znášaškodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Podľa § 544 Občianskeho zákonníka Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 545 Občianskeho zákonníka Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnosti nezavinil.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom konania bol nárok žalobcu v 1. rade na náhradu škody vo výške 285.512,- eur a

nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- eura a nárok žalobcu v 2. rade na náhradu škody vo výške
46.505,- eur a ušlého zisku vo výške 17680,- eur od 29.7.2009 do obnovenia pôvodného stavu a to
písomným obnovením záväzkového vzťahu na dodávku vody.Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenom námietkou premlčania.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.

Žalobca v 1. rade si uplatnil odškodné vo výške 300.000,- eur v zmysle ustanovenia § 13 občianskeho

zákonníka . Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009 uviedol:
„Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv“. K zásahu

do osobnostných práv žalobcu v 1. rade došlo dňa 29.7.2009 a to prerušením dodávky vody. Teda
nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva. Žalobca v 1. rade si nárok
uplatnil až dňa 22.3.2013, resp. po zamietnutí návrhu na zmenu, až dňa 17.3.2014, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd v tejto časti za
odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu v časti, ktorou sa domáhal premlčaného práva,

zamietnuť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonník každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti, keď základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, alebo ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a vzniknutou škodou, či ušlým ziskom. K porušeniu povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním
alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom (všeobecnými právnymi predpismi alebo inými
normami, prípadne zmluvami) vykonané. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk, keď skutočnou
škodu sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady na dosiahnutie pôvodného stavu, a
ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený získal, nebyť protiprávneho konania. Vzťah príčiny a

následku znamená, že dôvodom vzniku škody je výlučne len označené porušenie právnej povinnosti.

Pokiaľ sa týka prvého z predpokladov a to protiprávneho úkonu, súd mal v konaní preukázané, že došlo
k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade, vyplývajúcej mu z Dohody o užívaní inžinierskych
sieti a z rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX G. XXC/XXX/XXXX. Pokiaľ ide o

žalovaného v 2. rade, tak súd má za to, že tento nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže v zmysle § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda bola spôsobená právnickou osobou, pričom žalovaný v 2. rade
za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedá. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, tak v
konaní nebolo preukázané, aby z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti, resp. aby škoda bola
spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom. Súd má za to, že žalobca v 1. rade neuniesol

dôkazne bremeno vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Zo strany žalobcu v 1. rade nebolo preukázané,
aby konaním žalovaného v 3. rade mu bola spôsobená škoda a v akej výške, a preto žalobu žalobcu
v 1. rade voči nemu zamietol.

Pokiaľ ide o druhý predpoklad, a to vznik škody, tak v danej veci sa žalobca 1. rade domáhal zaplatenia

sumy 155.000,- eur, pričom v tejto časti malo ísť o skutočnú škodu, ktorá mu bola spôsobená tým, že
nebola zrealizovaný predaj nehnuteľnosti. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. V danom prípade je nepochybné, že k zmenšeniu
majetku žalobcu v 1. rade nedošlo, nakoľko tento je stále vlastníkom nehnuteľnosti a v konaní nebolo

preukázane, aby v dôsledku konania žalovaného v 1. rade došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti a už
vôbec nie o sumu 155.000,- eur. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.Žalobca si ďalej uplatnil náhradu škody spočívajúcu v zaplatení zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia
zmluvy o budúcej zmluve. V tomto prípade sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaných, že dojednanie
o zmluvnej pokute je neurčité a teda neplatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa

19.11.2003 sp. zn. X K. X/XXXX uviedol: „V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo
spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je
dohoda neplatná“. Nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute presne neurčuje o aké porušenie povinnosti
sa má jednať, má súd za to, že takáto dohoda je neplatná. Je však potrebné uviesť, že podľa § 545
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu

zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. V danom prípade z vykonaného dokazovania je nesporné, že
žalobca porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil, a preto nebol povinný zmluvnú pokutu platiť. Súd preto
uzatvára, že na strane žalobcu v 1. rade ku vzniku škody nedošlo, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

Nakoniec si žalobca v 1. rade uplatnil aj zaplatenie sumy 100.512,- eur, pričom malo ísť o ušlý
zisk, nakoľko táto suma predstavuje ušlý úrok zo sumy 155.000,- eur. Pri výške úrokov žalobca v 1.

rade vychádzal z úroku 13% vybrané z Úrokových mier, ktoré uplatňujú tuzemské úverové inštitúcie
voči jednotlivým ekonomickým sektorom európskej menovej únie do dňa 31.8.2013. Žalovaný v 1.
rade vzniesol námietku premlčania nároku. Súd má za to, že premlčané sú nároky 2 roky spätne
od uplatnenia nároku na súde dňa 17.3.2014. Súd preto pokladal vznesenú námietku premlčania
za odôvodnenú v časti náhrady škody pred 17.3.2012, preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu v

časti, ktorou sa domáhal premlčaného práva, zamietnuť. Pokiaľ ide o zvyšné nároky, tak ušlý zisk je
ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa
neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou
očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí

byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej
udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v
dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). V tejto časti žalobca neprodukoval také dôkazy, ktorými
by preukázal, že pri predpokladanom chode vecí (uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľnosti) by získal
tento ním predpokladaný majetkový prospech. Dôkazné bremeno pritom v tomto občianskom súdnom

konaní, ovládanom jednak zásadou unesenia povinnosti tvrdenia a jednak zásadou unesenia povinnosti
dôkaznej, mal žalobca v 1. rade. Pre priznanie náhrady škody v podobe ušlého zisku nestačí tvrdenie
poškodeného, že porušením povinnosti došlo k zmareniu predpokladaného zisku. Povinnosťou žalobcu
bolo preukázať, že žalovaný zasiahol do priebehu deja, ktorý by inak rozhodne viedol k zisku, ktorý
nemôže byť len hypotetický. Žalobca v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne

dôkaz o tom, že v prípade uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti by došlo k rozmnoženiu týchto
prostriedkov o túto sumu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade nepreukázal existenciu atribútov vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, súd žalobu žalobcu 1. rade v celom

rozsahu zamietol.

Pokiaľideožalobcuv2.rade,taknazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalovaný
v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka
škoda bola spôsobená právnickou osobou, pričom žalovaný v 2. rade za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedá. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, tak v konaní nebolo preukázané, aby
z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti, resp. ku škodu spôsobenej úmyselným konaním
proti dobrým mravom. Súd má za to, že žalobca v 2. rade neuniesol dôkazne bremeno vo vzťahu k
žalovanému v 3. rade. Zo strany žalobcu v 2. rade nebolo preukázané, aby konaním žalovaného v 3.
rade mu bola spôsobená škoda a v akej výške, a preto žalobu žalobcu v 2. rade voči nemu zamietol.

Podľa § 112 ods.2 O.s.p ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovanému v 1. rade súd vylúčil na samostatné konanie, nakoľko v danom
prípade je potrebné ešte doplniť dokazovanie.O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

: Proti výrok III. tohto rozsudku odvolanie nie prípustné

Proti výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).