Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200203
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200203.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej,
členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o.,
Národná trieda č. 39, Košice, IČO. XXX XX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík,
Advokátska kancelária so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR,
Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100303/1/85728-610121/2013/4897 zo dňa 20. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.

1100303/1/85728-610121/2013/4897 zo dňa 20. decembra 2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4429142/2013 zo dňa
30.09.2013, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 14.160,12 Eur daňovému subjektu VISK, s.r.o., T. U.
Č.. XX, Y.. Podkladom pre vydanie rozhodnutia správcom dane bol Protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/

XXXX zo dňa 08.04.2013 vyhotovený po vykonaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2007 a február 2007 u daňového subjektu VISK, s.r.o.. Rozhodujúcou
skutočnosťou bol záver správcu dane o nepriznaní nároku na odpočítane dane, ktorý daňový subjekt
VISK, s.r.o. deklaroval faktúrou č. XXXXXXXX od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Y. XX, H.
za 4 000 g „rýdzeho zlata Au“, základ dane 2.245.200, 00 Sk, DPH 426.588,00 Sk z dôvodu porušenia
§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Správca dane vykonaným dokazovaním zistil tieto skutočnosti o jednotlivých subjektoch zapojených do
obchodovania s komoditou zlato v januári 2009:

Zistený dodávateľsko-odberateľský reťazec je uzatvoreným kruhom, v ktorom sa fakturovaný tovar
dostal od prvého dodávateľa cez piatich deklarovaných obchodníkov späť k tomuto dodávateľovi, t.

j. uvedený reťazec vykazuje znaky typického karuselového obchodovania. Dňa 31.01.2007 dodávateľ
RESTAR TRANS, s.r.o., Trebišov fakturoval 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o.,
Prešov, dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi
UNION STEEL s.r.o., Košice faktúrou č. XXVFXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ UNION
STEEL s.r.o., Košice fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation
s.r.o., Bratislava faktúrou č. XXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation

s.r.o., Bratislava fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK s.r.o., Košice
faktúrou č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ VISK s.r.o., Košice fakturoval 4000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi EUROPA GOLD s.r.o. Praha, Česká republika
faktúrou č. B.XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ EUROPA GOLD s.r.o. Praha,
Česká republika fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR TRANS s.r.o.,

Trebišov faktúrou č. XXXXX s dátumom dodania 31.01.2007. Z časového hľadiska je nereálne, aby sa
uvedené dodanie medzi jednotlivými spoločnosťami zapojenými do obchodovania, ktoré sídlia v rôznych
mestách Slovenska a následne intrakomunitárne dodanie do Českej republiky, ktoré žalobca preukazuje
čestnými prehláseniami kupujúceho, že tovar prevzal a fyzicky prepravil do Českej republiky uskutočnili
v jednej deň tak, ako boli deklarované na vystavených faktúrach.

K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, že neodôvodnene zmenil
právny názor bez podstatnej zmeny skutkových a právnych okolnosti uviedol, že správca dane od
orgánov činných v trestnom konaní zistil aj nové skutočnosti týkajúce sa spoločnosti RESTAR TRANS,
s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. a jej konateľov, t. j. získal nové dôkazy vo veci, a preto bol povinný
zisťovaťapreverovaťskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedanevrozsahu,ktorýbolnevyhnutne

potrebný na dosiahnutie účelu daňovej kontroly s cieľom úplne zistiť skutočný stav veci. Doplnené
dokazovanie na základe nových skutočnosti a informácii viedlo k úplnému zisteniu skutkového stavu a
následne k objektívnym a logickým záverom správcu dane.

K námietke, že správca dane po zistení, že argumentácia dodaním investičného zlata nie je spôsobilá

odôvodniť neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation s.r.o., prispôsobil
daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie, dokazovanie a hodnotenie dôkazov, uviedol, že práve využitie
všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane viedlo k úplnému zisteniu
skutkového stavu. Ak si žalobca v zdaňovacom období január 2007 uplatnil nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. a deklaroval oslobodenie

od dane faktúrou pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní. Žalobca
neuviedol konkrétne, ktoré právne predpisy správca dane svojim postupom podriadil úplnému zisteniu
skutkového stavu, porušil.

K námietkam neakceptovaniu výpovedí svedkov zo strany správcu dane a to konkrétne N. G. a G.
H., ktoré boli zabezpečené vo vyrubovacom konaní na žiadosť žalobcu, nepreukázali dodanie zlata od
spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., ani dodanie zlata pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o..
Svedok N. G. nebol priamym účastníkom deklarovaných obchodov so zlatom, ale v januári a februári
2007 mal poskytnúť svoje priestory konateľovi žalobcu na odovzdanie a preberanie tovaru. Svedok G. H.

bol vypočutý pred orgánmi činnými v trestnom konaní 30.09.2011 a vo vyrubovacom konaní správcom
dane 28.08.2013, ale pri žiadnej svojej výpovedi nepotvrdil konkrétne dodanie zlata v konkrétnych
termínoch a množstvách a nepreukázal intrakomunitárne dodanie a prepravu zlata z tuzemska do iného
štátu Európskej únie. Výpoveďou dňa 28.03.2013 jednoznačne nespochybnil svoju skoršiu výpoveď zo
dňa 30.09.2011. Česká daňová správa skonštatovala, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spisovom

materiáli daňového subjektu EUROPA GOLD, s.r.o. (konateľom bol G. H.), nie je možné jednoznačne
preukázať, že tovar (zlato) bol prepravený do Českej republiky.

K námietke zistenia správcu dane, že nákup a predaj zlata bol ostatnými dodávateľmi a odberateľmi
deklarovaný dňa 31.01.2007 nemôže tvoriť dôkazné bremeno žalobcu uviedol, že správca dane

nepreniesol na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa ostatných dodávateľov a odberateľov v
reťazci. Správca dane skutočnosti týkajúce sa obchodovania so zlatom v uvedenom dodávateľsko-
odberateľskom reťazci sám zisťoval a preveroval.

Za neopodstatnenú považuje námietku žalobcu, že jednotliví obchodní partneri v dodávateľsko-

odberateľskom reťazci okrem konateľa spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o. potvrdili existenciu a dodania
zlata, ale vyjadrovali rozdielny názor na jeho charakter a námietky týkajúce sa záverov správcu
dane vo veci nereálneho obchodovania so zlatom uviedol, že uvedené skutočnosti boli preukázané
a vyplývajú z obsahu spisu. Konatelia jednotlivých spoločností v dodávateľsko-odberateľskom reťazci
pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené

faktúry, účtovníctvo a daňové priznania, ale tieto skutočnosti nevedeli preukázať. Jednoznačný záver
správcu dane, že žalobca bol zapojený do dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločnosti, ktoré
„papierovo“ obchodovali s komoditou zlato, má oporu vo vykonanom dokazovaní.K námietke rozporov v konaní správcu dane s postupmi, ktoré vyplynuli z rozsudkov Súdneho dvora
EÚ - správca dane nikde neuvádza, na základe čoho daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie
zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru

alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca a ako to objektívne preukázal uviedol,
že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je nutné hodnotiť,
či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané opatrenia, aby
zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Spôsob obchodovania žalobcu so spoločnosťami
Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nespĺňa všeobecné očakávané štandardy

obsahu a formy právnych vzťahov. Žalobca obchodoval so zlatom minimálne neštandardným spôsobom,
keď ani on, ani jeho obchodní partneri neboli spôsobilí doložiť k posudzovaným obchodom žiadne
objektívne dôkazy. K nákupu a predaju zlata dochádzalo v rovnaký deň. Pred rokom 2007 sa zaoberal
stavebnou činnosťou jediný konateľ spoločnosti prevádzkoval a do dnes prevádzkuje stolársku dielňu,
nikdy predtým neobchodoval s drahými kovmi, nie je registrovaným obchodníkom s drahými kovmi,
obchodovať so zlatom začal v januári 2007 vo veľkých finančných objemoch na základe svojich

osobných kontaktov.

Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť. Má za to, že
rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, napadá ho v celom rozsahu a dôvody nezákonnosti sú
nasledovné:

Dáva do pozornosti súdu, že takmer súbežne s kontrolou DPH za január a február 2007 prebiehalo aj
dokazovanie v obnovenom konaní za marec 2007, ktoré bolo ukončené rozhodnutím Daňového úradu
Košice č. 9801403/5/5/5143201/2013/Pet, Eck z 18.11.2013. Správca dane uvádza, že vo všetkých
dožiadaniach, ktorými sa preveroval reťazec nákupu a predaja zlata bolo zistené, že predmetom

fakturácie v celom zistenom reťazci bolo rýdze zlato 999,9/1000 vo forme zlatých tehličiek od
certifikovaného výrobcu ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko. Jednalo sa o rýdze zlato spĺňajúce pre
zákonné náležitosti investičného zlata a to hmotnosť akceptovanú trhom drahých kovov (forma tehla,
prút), rýdzosť (995/1000) a viac. Fakturované zlato, z ktorého si žalobca odpočítal daň malo hmotnosť
jednotlivých kusov zlatých tehličiek 500 g a 1000 g, tvar tehličky, rýdzosť 999,9/1000 a požadované

rozmery. Skutočnosť, že sa jednalo o investičné zlato potvrdzujú neoddeliteľné súčasti faktúr, ktorými
boli Kúpna zmluva č. XX/XXXX/VISK z 15.01.2007, protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní
kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, certifikáty a objednávky, z ktorých je zrejmý výrobca
zlata ARGOR HERAEUS SA, Švajčiarsko, hmotnosť, počet dodaných kusov zlata, rýdzosť zlata, tvar
a rozmery zlata.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Ak správca dane
za rovnakého stavu veci v jednom rozhodnutí dospeje k záveru, že bolo dodané investičné zlato, bez
nároku na odpočítanie dane a súčasne v druhom rozhodnutí dospeje k záveru, že zlato nebolo dodané a

neexistuje, a preto nárok na odpočítanie dane nevznikol, potom ide o účelové nakladanie so zisteniami a
dôkazmisvedčiacimioabsolútnejaničímnelimitovanejsvojvôli.Takétorozhodnutiasúnepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť.

Napriek tomu, že svedok N.. G. potvrdil obchody so zlatom, bol pri nich vždy prítomný, poznal konateľa

spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. I.. X., zlato videl, mal ho v ruke, podľa žalovaného tento
svedok nepotvrdil reálne dodanie zlata. Takéto hodnotenie dôkazov je v rozpore so zásadami logického
myslenia. Preukazovanie termínov dodania, množstva a akosti tovaru musí predchádzať preukázanie
existencie tovaru a jeho dodania. Ak sa nepreukáže reálnosť plnenia, potom je bezpredmetné skúmať
a preukazovať termíny dodania množstva a akosti tovaru.

Žalovaný uvádza, že dokazovanie dodania tovaru do Českej republiky súviselo so zisteným
„karuselovým obchodom“ - tovarom, tak poukazuje na § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., z ktorého
vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Podľa ods. 5
uvedeného ustanovenia platiteľ je povinný preukázať, že splnené podmienky oslobodenia dane podľa

ods. 1 až 4 uvedeného ustanovenia. Ak on žalobca nepreukázal existenciu tovaru, potom nesplnil
podmienky podľa ods. 1 a správca dane z uvedeného dôvodu už nemal čo preverovať. Ak žalovaný
na jednej strane tvrdí, že zlato reálne neexistovalo a na strane druhej uvádza, že žalobca nepreukázalsplnenie podmienok oslobodenia (neexistujúceho zlata) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., potom
tieto závery žalovaného sú nezrozumiteľné, nelogické a vnútorne rozporné.

Daňové orgány výpoveď svedka H. zo dňa 23.08.2013 označili za účelovú, pritom sa vôbec nezaoberali
tým, že tento svedok pri tejto výpovedi uviedol, že v roku 2007 obchodoval so zlatom spoločnosť VISK,
s.r.o. (žalobca) mu zlato predala, pozná konateľa, boli v kontakte, podpisovali faktúry, objednávky a
protokoly o prevzatí a odovzdaní tovaru a pri výsluchu orgánmi polície 30.09.2011 uviedol, že so zlatom
neobchodoval, zlato nikdy nevidel, neprevzal, nevyviezol do Českej republiky.

Žalovaný za dôkaz, že sa jednalo o fiktívne obchody považuje zistenia, že nákup a predaj zlata bol
u všetkých odberateľov a dodávateľov deklarovaný 31.01.2007 a zlato malo odísť na trase Trebišov,
Prešov, Košice, Bratislava, Košice, Praha a späť do Trebišova. Toto zistenie nemôže tvoriť jeho dôkazné
bremeno a nemôže z toho dôvodu aj znášať dôkaznú núdzu. Správca dane spochybňuje vierohodnosť
všetkých faktúr vyhotovených v reťazci, no údaju o nákupe a predaji zlata 31.01.2007 prisudzuje

absolútnu vierohodnosť. Spoločnosti v reťazci mali sídla v rôznych mestách v tuzemsku, to neznamená,
že pre účely jeho dodania zlato muselo absolvovať trasu cez sídla spoločnosti.

Poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá uvádza, že pri posudzovaní subjektívnej stránky je
nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané

opatrenia,abyzistil,ženímprijatéplnenianiesúsúčasťoupodvodu.Tentozáveržalovanéhojenelogický
a vnútornej rozporný, pretože ak tvrdí, že zlato neexistuje, potom žalobca musel vedieť, že sa zúčastňuje
daňového podvodu. Je otázne aké mal prijať dostatočné primerané opatrenia aby zistil, že ním prijaté
plnenia nie sú súčasťou podvodu.

Všeobecné dôkazné bremeno žalobcu v postavení daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24
ods. 1 Daňového poriadku je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. V danom prípade
správne orgány nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili aj z hľadiska
komunitárneho práva. Súdny dvor EÚ v rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics
Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet

dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom
dopustiť sa podvodu, treba pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o
podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť nemôže byť týmto osobám odopreté. Ďalej poukazuje
na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a C. S.,
z ktorých vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie

je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol
vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie
tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane,
bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19.08.2010 a sp. zn. 5 Sžf 49/2010 z 30.06.2011, v ktorých

súd reprodukuje právne závery z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09. Podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia
bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.
Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca
dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku

daňových subjektov.

Žalovaný uvádza, že nespĺňa všeobecne očakávané štandardy obsahu a formy právnych vzťahov,
pričom ale neuvádza, aké sú kritéria štandardných obchodov. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou
súčasťou faktúr boli Kúpne zmluvy č. XX/XXXX/VISK z 15.01.2007 a č. XXXX/X/XX/EUROPA z

12.01.2007, objednávky, protokoly o odovzdaní a prevzatí tovaru, kontrola rýdzosti a množstva tovaru a
v niektorých prípadoch aj certifikáty. Daňový úrad Sabinov vykonal v čase od 21.06.2007 do 23.07.2007
v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2007
a v platobnom výmere sa uvádza, že daňová povinnosť za mesiac marec 2007 sa neodlišuje od
dane uvedenej v daňovom priznaní, teda daňový úrad považoval za správne odpočítanie dane z

nakúpeného zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o.,
ktoré bolo následne predané žalobcovi. O dodávateľsko-odberateľskom vzťahu sa dozvedel až na
základe protokolu z daňovej kontroly, a preto nevie ako mohol a mal vedieť, že prijatím plnenia sa bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a akým neštandardným spôsobom obchodovalsozlatom,akdaňovéorgányeštevjúli2007potvrdilinielenexistenciuzlata,aleajsprávnosťodpočítania
dane v reťazci dodávateľov.

Správca dane sa nikde nezmieňuje, že svedok H. vo výpovedi pred orgánmi polície 28.08.2011 uviedol,
že s Y. ho zoznámil H., t. j. konateľ spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., ktorý uviedol, že s Y. bude jednať
a obchodovať H., pretože „V. H. nechcel, aby sa D.. Y. dozvedel, že zlato je cez neho.“ Žalobca sa
pred rokom 2007 zaoberal nielen stavebnou činnosťou, ako to uvádza správca dane a žalovaný, ale aj
obchodnou činnosťou s obratom niekoľko desiatok miliónov Sk.

Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2010 a sp. zn. 5 Sžf 49/2010
vyplýva, že dôkazné bremeno k záveru, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou
sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH znáša správca dane. Skutková
podstata, z ktorej vychádzal žalovaný je v extrémnom rozpore s obsahom spisov, jeho rozhodnutie
je vnútorne rozporné, nelogické a protirečivé, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

K doplneniu žaloby podaním zo dňa 26.06.2014 súdu zaslal fotokópiu úradného záznamu Daňového
úradu Košice I č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Sas z 09.08.2007, z ktorej vyplýva, že konateľ žalobcu ukázal
správcovi dane 1 kg obchodovaného zlata, s ktorým obchoduje a obchodoval aj v apríli 2007, oznámenie

Puncového úradu Slovenskej republiky z 24.10.2007 o začatí správneho konania, ktoré sa začalo na
podnet daňového úradu a rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej republiky z 28.11.2007 č. X/XXX/
XXXX, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 50.000,00 Sk za neoznámenie v zákonnej lehote
puncovému úradu, že podniká v oblasti drahých kovov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uviedol, že z posúdenia
skutkovéhostavuveciaprijatézáverytýkajúcesaporušeniazákonač.222/2004Z.z.bolivecnesprávne
a v súlade tak s príslušnými ustanoveniami uvedených zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup
správcudane,akoajjehonebolvrozporesplatnýmiprávnymipredpismi,neboliporušenéprávažalobcu.
Z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu nie je

možné akceptovať a teda nie sú opodstatnené.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa so žalobou, doplnením žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojením
administratívneho spisu žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca - daňový subjekt podal za
zdaňovacie obdobie január 2007 dodatočné daňové priznanie v počte 1 ks dňa 22.03.2007. Žalobca si
v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane podľa §§ 41 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v celkovej
sume 441.357,20 Sk. Podľa predložených účtovných dokladov si uplatnil odpočítanie dane z nákupov

tovarov a služieb:

a) nákup „rýdze zlato Au“ od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 2.245.200, 00 Sk,
odpočítaná daň 426.588,00 Sk,
b) nákup tovaru z rôzneho stavebného materiálu betónu, farieb - rôzni dodávatelia, spolu odpočítaná

daň 9.954,80 Sk,
c) nákup služieb : spracovanie účtovníctva, telekomunikačné služby, iné poplatky, spolu odpočítaná daň
4.654,80 Sk,
d) režijné nákupy: pohonné hmoty, odpočítaná daň 159,60 Sk.

V zdaňovacom období uviedol dodanie tovaru a služby podľa §§ 8 a 9 zákona v základe dane 48.912,60
Sk, daň z 9.293,40 Sk a podľa predložených dokladov a záznamov k DPH prijal dňa 23.01.2007
zálohu 58.206,00 Sk na základe objednávky č. X/XXXX a vystavil faktúru č. B.XXXXXXXX z 23.01.2007
odberateľovi KIMEX, a.s. Košice, 27.02.2007 žalobca vyhotovil odberateľovi KIMEX, a.s. faktúru č. B.,
ktorou fakturoval dodanie prác na objekte C. X, Y..

Správca dane preveroval nákup tovarov a služieb, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v zmysle
podmienok ustanovených v § 49 zákona o DPH, so zameraním na nákup rýdzeho zlata Au od
dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., základ dane 2.245.200,00 Sk, odpočítaná daň 426.588,00Sk. Zo získaných účtovných dokladov zistil, že dňa 31.01.2007 dodávateľ RESTAR TRANS Trebišov
fakturoval 4 000 g zliatkov AU 999/1000 odberateľovi ALHALA s.r.o., Prešov faktúra č. XXXXXXXX,
dodávateľ ALHALA s.r.o., Prešov fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi UNION

STEEL s.r.o., Košice faktúrou č. XXD. s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ UNION STEEL s.r.o.,
Košice fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi Tatra Trade Corporation s.r.o.,
Bratislava faktúrou č. XXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ Tatra Trade Corporation s.r.o.,
Bratislava fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000 odberateľovi VISK s.r.o., Košice, t.
j. žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ VISK s.r.o., Košice -

žalobcafakturoval4000grýdzehozlataAUrýdzosť999/1000odberateľoviEUROPAGOLDs.r.o.Praha,
Česká republika faktúrou č. B.XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007, dodávateľ EUROPA GOLD
s.r.o. Praha, Česká republika fakturoval 4 000 g rýdzeho zlata AU 999/1000 odberateľovi RESTAR
TRANS s.r.o., Trebišov faktúrou č. XXXXX s dátumom dodania 31.01.2007. Konateľ žalobcu D. Y.
v liste z 28.02.2013 uviedol, že objednávky na nákup zlata od dodávateľa Tatra Trade Corporation,
s.r.o. vyhotovoval on na základe objednávky, boli uzatvorené kúpne zmluvy, zlato doniesol osobne v

taške I. X. (konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.). Ako došlo k obchodnej spolupráci si
už presne s odstupom času nepamätá. Zlato odovzdával konateľ spoločnosti Tatra Trade Corporation,
s.r.o. I. X. a on ho prevzal. Na objednávkach bolo uvedené, že sa má prevziať v sídle odberateľa z
dôvodu, že išlo o súkromnú adresu konateľa žalobcu. K fyzickému odovzdávaniu vo všetkých prípadoch
došlo v prevádzkových priestoroch N. G. - I., R. X, Y.. Predaj zlata odberateľovi EUROPA GOLD,

s.r.o. Praha prebiehal na základe telefonického kontaktu s konateľom pánom H., ktorý konkretizoval
záujem, na základe čoho bola vyhotovená objednávka a platba bola poukázaná na účet žalobcu pred
samotným dodaním zlata. Kúpne zmluvy uzatvárali konatelia spoločnosti, ktorí vystavovali aj protokoly
o prevzatí tovaru. Splnomocnený zástupca ALHALA s.r.o. S. Y. uviedol, že nakupovala spoločnosť
zlomky zlata od spoločnosti RESTAR TRANS, s.r.o. Trebišov, ktoré už následne ako zlato rýdze

predávala spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. s tým, že išlo o nákup a predaj investičného zlata, za
účelom dosiahnutia zisku. Odberateľ spoločnosť EUROPA GOLD, so sídlom v Prahe bola zrušená v
roku 2009 a dožiadaním od Českej finančnej správy bolo zistené, že nemožno jednoznačne preukázať,
že tovar bol dopravený do Českej republiky. Predložili faktúry od dodávateľa žalobcu (VISK, s.r.o.),
certifikáty vystavené výrobcom ARGGOR HERAEUS SA Švajčiarsko a faktúry vystavené pre odberateľa

RESTAR TRANS, s.r.o. Trebišov. Puncový úrad Slovenskej republiky, pobočka Košice v odpovedi na
dožiadanie správcu dane uviedol, že spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Trebišov, ALHALA s.r.o. Prešov,
VISK s.r.o. Košice nie sú zapísané v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie
Puncový úrad Slovenskej republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Z. z.. Kontrolou zistili, že žalobca
sídli v panelákovom dome v byte pána D. Y., ktorý na výzvy nereagoval. Dňa 30.06.2008 bola na

Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., dňa
11.12.2006 bola Puncovom úrade Slovenskej republiky registrovaná spoločnosť UNION STEEL s.r.o.,
ktorá ma obchodovať s rýdzim zlatom, ktoré nakupuje od spoločnosti PNEU VAN, s.r.o. Košice a predáva
ho spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., Bratislava. Pri vykonaní inšpekcie v spoločnosti UNION
STEEL, s.r.o. nebola preukázaná žiadna fyzická existencia obchodovaného zlata. V zmysle Kúpnej

zmluvy č. XX/XXXX medzi UNION STEEL, s.r.o. ako predávajúcim a Tatra Trade Corporation s.r.o.
ako kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že obchod sa zrealizuje a prevzatie tovaru sa uskutoční po
vykonaní kontroly rýdzosti a hmotnosti, ale certifikáty o vykonaní kontroly neboli predložené. Svedok
N. R., konateľ spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o., Trebišov pred orgánmi činnými v trestnom konaní
uviedol, že nevie, že je konateľom tejto spoločnosti a vôbec ani nevie čo je to konateľ. Je bezdomovec

a zdržiava sa na Charite v Prešove. Nikdy v živote s drahými kovmi neobchodoval, spoločnosti ALHALA
s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. nepozná a nepozná ich konateľov.

Svedok G. H., konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., so sídlom v Prahe do zápisnice správcu
dane z 23.08.2013 uviedol, že výpoveď dňa 30.09.2011 pred vyšetrovateľom bola ovplyvnená faktom,

že mu bolo povedané, že sa jedná o podozrenie z trestného činu v rámci jeho transakcie vo firme
EUROPA GOLD, s.r.o., preto sú tam jeho výpovede účelovo pozmenené a s niektorými súhlasí. Účelovo
je pozmenená výpoveď najmä čo sa týka nákupu zlata v tom zmysle, že nevidel zlato, ale sa zľakol a
mal obavy, že sa do niečoho namočí. Detaily koľkokrát sa stretli si už nepamätá. Jednalo sa o obchod so
zlatom, niekoľkokrát išiel on z Prahy za pánom Y.. Nespomína si, koľkokrát prebehol obchod so zlatom

v januári a februári 2007. Kúpené zlato sa predalo ďalej záujemcovi o zlato, ktorého zohnal pán H..
Niekedy pri preberaní zlata bol, niekedy nie, lebo nebol kľúčovou osobou, aby bol pri všetkom. Prvýkrát
prepravoval zlato, lebo bol zvedavý ako vyzerá, raz sa stretol s pánom H. na pol ceste a išli spolu do
Prahy, raz malo byť zlato prepravené jeho autom. Koľkokrát osobne prepravoval zlato zo Slovenska doČeska si nepamätá, podpisoval doklady o prevzatí a podľa toho sa to dá zistiť. Doklady - faktúry za
predaj zlata nerobil, zrejme ich vystavoval H. alebo účtovníčka.

Svedok N. G.U.Y. v zápisnici o ústnom pojednávaní u správcu dane z 29.05.2013 uviedol, že konateľa
žalobcu pána Y. pozná a poskytoval mu priestory vo svojej prevádzke na R. O. Č.. X, Y. za účelom
obchodov a informoval ho, že ide o obchod so zlatom a to v januári a februári 2007. Tieto obchody boli
uskutočňované cez pracovnú dobu, t. j. do 16.00 hod.. Jednalo sa o odovzdávanie a preberanie tovaru,
doklady sa nevystavovali. Tieto boli už prichystané. Koľkokrát obchod bol uskutočnený a na dátumy ich

uskutočnenia si nepamätá. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru boli prítomné viaceré osoby, z ktorých
okrem pána Y. poznal ešte I. X.. Videl na stole položených viac kusov zlata obdĺžnikového tvaru, neboli
balené a jeden mal aj v ruke.

Žalobca v žalobe poukazuje na to, že správca dane, ale ani žalovaný nepostupovali pri hodnotení
dôkazov, ktoré boli zadovážené správcom dane a získané aj zo spisu vyšetrovateľa PZ, že správca

dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, hoci aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora
EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým subjektom, je dôkazným
bremenom správcu dane.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zákon o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) uvedeného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom
dane dodané,

b) právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ustanovenia §
51 ods. 1 citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú
podľa § 71 zákona o DPH.

Podľaustanovenia§43ods.1zákonaoDPHjeoddaneoslobodenédodanietovaru,ktorýjeoslobodený

aleboprepravenývtuzemskudoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú tieto:

Dodávateľ tovaru je osoba registrovaná pre daň v tuzemsku, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre daň pridelenú
v tomto členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o
odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra, na
ktorej bude uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Platiteľ dane je povinný podľa

ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare
dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy.

Ustanovenie § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za
ktorýchplatiteľovidanevznikánároknaodpočítaniedanezpridanejhodnotysúhmotnoprávnejpovahya

súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť - preukázať. Faktúra je z hľadiska
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie dane použiteľná len vtedy, ak
je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým
subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov
nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie

dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a
pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností,
ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide
o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, ale sa musí overiť, čiúdaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať
alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou
faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku

možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

Správa dane ako to vyplýva z obsahu predložených administratívnych spisov v danom prípade skúmal
uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad
skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku,
podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo skutočnosti rozhodujúcej pre
vyrubenie alebo vybratie dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a

pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená
faktúra od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a faktúra pre spoločnosť EUROPA GOLD, s.r.o.
odrážajú skutočnosť a vykonal aj dokazovanie na preverenie a získanie dôkazov o tom, či žalobca
prijal fakturované zlato od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a či ho následne dodal spoločnosti
EUROPA GOLD, s.r.o. so sídlom v Prahe.

K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe týkajúcich sa zistenia skutkového stavu a hodnotenia
vykonaného dokazovania, ktoré boli obsiahnuté aj v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane,
s ktorými sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal.

Uvedené námietky sú nepovažuje za opodstatnené a poukazuje na to, že aplikácia zásady voľného
hodnotenia dôkazov nadáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami
získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému
postupu, keď je správca dane povinný zhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyplýva to aj z § 3 ods. 3

Daňového poriadku. Hodnotenie zistených skutkových okolností v danom prípade zodpovedá zásadám
logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Zásadaobjektívnejpravdyovládajúcadaňovékonanienepredstavujeabsolútnupovinnosťsprávcudane
viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu

uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizácie realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to predovšetkým s
prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii.

V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý
má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.
Dokazovanievdaňovomkonaníniejezaloženévýlučnenauplatňovanízásadyvyhľadávacej,aleprelína
sa so zásadou prejednávacou, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa

jeho tvrdení, teda v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná
povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenie dôkazmi. Takéto stanovisko
zaujal v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, keď uviedol,
že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie preukázať. Formálne sa tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt, ktorý podáva daňové

priznanie ho riadne vyplní, to jeho povinnosť tvrdenia, pričom spolu s ním predloží správcovi dane aj
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť a to je jeho dôkazná povinnosť. Ak
ale správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov hoci aj v rámci daňovej kontroly
preukázateľné spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a potom je

opäť dôkazné bremeno na daňovom subjekte predložením, resp. navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátiť
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Teda tu dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Aj
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudky vo veci sp. zn. 2 Sžf 28/2010z 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR rozsudok sp. zn. 9 Afs 60/2012,
2 Afs 24/2007 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti,
ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou treba chápať presné skutkové

vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenie daňového subjektu.

Žalobca tak, ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane tak aj v žalobe, predovšetkým namieta
realizáciu nákupu zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. na základe faktúry č. XXXXXXXX s
dátumom dodania 31.01.2007, teda tvrdí, že na základe predloženej faktúry došlo aj k reálnemu dodaniu

zlata v množstve 4000g rýdzeho zlata AU rýdzosť 999/1000. Žalobca okrem listinných dôkazov faktúry,
protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru, kúpne zmluvy, nevedel predložiť žiaden relevantný dôkaz, že
skutočne došlo aj reálne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, t. j. k dodaniu tovaru zlata. Záver
správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva predovšetkým z vykonaného dokazovania a to z výpovede
konateľa spoločnosti RESTAR TRANS s.r.o. Trebišov N. R., splnomocneného zástupcu spoločnosti
ALHALA, s.r.o. S. Y., konateľa spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. G. H., svedka N. G.F., odpoveďou

Puncového úradu Slovenskej republiky, odpoveďou Finančnej správy Českej republiky jednotliví
členovia spoločností zúčastnení na tomto obchode pri daňových kontrolách a miestnych zisťovaniach
nespochybnili nimi deklarované dodania, vystavené faktúry, účtovníctvo a daňové priznanie, ale tieto
skutočnosti reálne nevedeli preukázať.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym.
Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym
úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Preto
nevyhnutným predpokladom pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že

formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na
faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný
preukazovať a za správnosť ktorých aj zodpovedá. Preto platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje,
musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, najmä musí byť

schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené a to práve tou osobou, ktorá je
uvedená na faktúre.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že základná podmienka za akej si môže daňový
subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty je, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal

konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových podkladov predložených
daňovým subjektom, ale aj zistenie, či v predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.
Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane v
prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom

len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tou
osobou, ktorá je uvedená na faktúre.

Žalovaný, ako aj správca dane pri hodnotení vykonaného dokazovania správcom dane postupovali v

súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, teda zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
a to každý dôkaz hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolnosti zodpovedá
zásadám logického myslenia, ako aj správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov teda nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie

so zistenými skutočnosťami v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale zásada voľného
hodnotenia dôkazov nemusí zodpovedať ani predstave daňového subjektu o tom ako má vykonané
dokazovanie správca dane, resp. aj žalovaný hodnotiť, teda aby hodnotil vykonané dokazovanie v jeho
prospech, resp. aby správca dane dovtedy vykonával dokazovanie, kým nepreukáže tie skutočnosti,
ktoré má preukázať daňový subjekt. V danom prípade podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný

pri hodnotení dôkazov vykonaných či už správcom dane alebo zadovážených z vyšetrovacieho spisu
PZ postupovali v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a námietku žalobcu, že nepostupovali v súlade
s uvedeným ustanovením považuje za neopodstatnenú.K námietke žalobcu, že Daňový úrad Sabinov považuje za správne odpočítanie dane nakúpeného
zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. od spoločnosti UNION STEEL, s.r.o., súd uvádza,
že správca dane ani žalovaný v danom prípade nevychádzal z rozhodnutia Daňového úradu Sabinov

č. 725/230/15732/07/AdA2 zo dňa 27.07.2008, ktorým na základe vykonanej kontroly bola spoločnosti
Tatra Trade Corporation, s.r.o. určená daň z pridanej hodnoty, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v
podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007. Skutkové zistenia, ktoré boli zistené
Daňovým úradom Sabinov sú relevantné pre daňový subjekt Tatra Trade Corporation, s.r.o. a v danom
prípade Daňový úrad Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane u žalobcu, t. j.

VISK, s.r.o. a vychádzal z konkrétnych faktúr, z dokladov, vyjadrení konateľov žalobcu a Tatra Trade
Corporation, s.r.o. týkajúcich sa predmetných obchodov, ako aj z vyjadrení zástupcov ďalších subjektov
v reťazci nákupu a predaja zlata.

K námietke žalobcu, kde poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a to C-354/03, C-353/03,
C-484/03, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2010, 5 Sžf 49/2010 súd

uvádza, že z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri posudzovaní subjektívnej stránky
je nutné hodnotiť, či daný podnikateľský subjekt prijal pri výkone svojej hospodárskej činnosti primerané
opatrenia, aby zistil, že ním prijaté plnenia nie sú súčasťou podvodu. Poukazuje na to, že žalobca, ktorý
obchodoval so zlatom, obchodoval neštandardným spôsobom, pretože si nesplnil zákonnú povinnosť a
nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad Slovenskej

republiky podľa § 43 zákona č. 10/2004 Zb.. Na základe podnetu Daňového úradu Košice I mu bola
rozhodnutím Puncového úradu Slovenskej republiky č. 1/911/2007 z 28.11.2007 uložená pokuta podľa
§ 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/2004 a pred rokom 2007 sa zaoberal prevažne stavebnou činnosťou
a obchodovať s drahými kovmi - zlatom začal až v januári 2007 na základe osobných kontaktov.
Žalobca, ktorý s obchodom so zlatom vo veľkom začal podnikať až v januári 2007, pričom ako už bolo

uvedené nebol zapísaný v registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad
Slovenskej republiky a keďže išlo o veľké finančné objemy hneď od začiatku obchodovania so zlatom,
s čím predtým nemal skúsenosti, mohol byť viac obozretný a bližšie si preveriť svojho dodávateľa Tatra
Trade Corporation, s.r.o., ktorý takisto nebol registrovaný na Puncovom úrade Slovenskej republiky
v zozname výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi. Žalobca mohol venovať väčšiu pozornosť a

zodpovednosť preverovaniu si ako dodávateľov tak aj odberateľov, keďže obchodovať so zlatom vo
veľkom začal až v januári 2007, teda s takýmto obchodovaním nemal skúsenosti a pri tak veľkom objeme
jednotlivýchobchodovsavyžaduje,abybolviacejzodpovedný,opatrnýadostupnýmspôsobomsioveriť,
či dodávatelia a odberatelia majú a aké skúsenosti s takýmto obchodom, ktorý dá sa povedať, nie je
bežným.

Listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobcu predložil podaním z 26.06.2014, zápisnica o ústnom
pojednávaní z 20.05.2014, úradný záznam z 09.08.2007, rozhodnutie Puncového úradu Slovenskej
republikyč.1/911/2007z28.11.2007podľanázorusúdunemajúžiadenvplyvnahodnotenievykonaného
dokazovania správcom dane, ale ani pre záver rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko ani z jedného z

predložených dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti ohľadne reálneho uskutočnenia obchodu medzi
dodávateľom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a odberateľom VISK, s.r.o., t. j. žalobcom v zmysle faktúry
č. XXXXXXXX s dátumom dodania 31.01.2007.

Na základe zistených a preukázaných skutočností ohľadne zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom

Tatra Trade Corporation, s.r.o. a VISK, s.r.o., t. j. žalobcom a EUROPA GOLD, s.r.o., že došlo k
reálne uskutočnenému dodaniu tovaru deklarovaného predloženými faktúrami, došlo zo strany žalobcu
k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto správne bol
správcom dane žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007
v sume 14.160,12 Eur. Súd má za to, že postup správcu dane vo vyrubovacom konaní, ako aj pri výkone

daňovej kontroly a aj pri voľnom hodnotení vykonaného dokazovania postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom a vykonané dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti, preukaznosti
a zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonov.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe

dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade s Daňovým
poriadkom a so zákonom o dani z pridanej hodnoty, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol,
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.
z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.