Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Karol Krochta

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223249
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223249.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu F. W., s.r.o., so sídlom W. XXXX/XXX, XXX
XX W., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Eva Kákošová, so sídlom Partizánska
1057, 069 01 Snina, proti žalovanej Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J., o zaplatenie
3.500,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19C/47/2017-44

zo dňa 04. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.500 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 3.10.2017 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 273, § 275, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovanej doručil žalobu spolu s prílohami obsahujúcimi listinné
dôkazy predložené žalobcom na vyjadrenie v lehote 15 dní spolu s uznesením o procesných právach
a povinnostiach, vrátane procesného poučenia o následkoch nesplnenia povinnosti vyjadriť sa, vrátane
možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, a to do vlastných rúk dňa 09.02.2018.

Žalovaná napriek poučeniu o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie sa k žalobe nevyjadrila.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že keďže mal žalobca vo veci plný úspech, priznal
mu voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku II.. Mala za to,

že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že je starobná
dôchodkyňa a jej dôchodok je 373,- Eur mesačne, jej syn je invalidný dôchodca a jeho dôchodok je
124,- Eur, pričom žijú veľmi skromne a veľká časť dôchodku ide na lieky. Uviedla, že sumu 3.500,- Eur
mohla získať len z odpredaja časti tých pozemkov, ktoré jej boli prinavrátené, plánovala ich ponúknuť
firmám, ktoré na nich hospodária, na čo potrebovala a výpisy z listov vlastníctva na ktorých sú evidované
predmetné parcely na jej meno, pretože bez týchto výpisov neboli ochotní s ňou zmluvu uzavrieť.

Tiež poukázala na to, že vôbec nevedela, že jej bola predmetná žaloba doručená, nakoľko má rôzne
zdravotné problémy. Uviedla, že žalobcovi po obdŕžaní rozsudku uhradila viacerými platbami jehopohľadávku, teda jeho pohľadávku uspokojila ako len najskôr mohla po doručení rozsudku aj s úrokom.
Vzhľadom na uvedené preto podala odvolanie len voči výroku o trovách konania a navrhla preskúmať,
či nie sú splnené podmienky na to, aby náhradu trov konala žalobcovi v danom spore nepriznal, či v

prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o
náhrade trov konania výnimočne prihliadať.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

13. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. XXXXX/XX, resp. XXXXX/XX).

14. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo

veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

15. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov

konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti.16. Ustanovenie § 257 C.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

17. V predmetnom prípade súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania na základe pomeru úspechu
strán sporu, tzn. že žalobcovi ako plne úspešnému boli priznané trovy konania v rozsahu 100% voči
žalovanej. Žalovaná však v podanom odvolaní poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú
situáciu, ako aj na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý preukázala niekoľkými lekárskymi
správami, preto z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd preskúmal, či tento prípad nespĺňa podmienky

hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi.

18. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pri rozhodovaní o trovách konania sa súd
prvej inštancie nezaoberal aplikáciou ust. § 257 C.s.p., teda neskúmal či v danom prípade nejde o
prípad hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania úspešnej strane. Ako vyplýva z odvolania

žalovanej, je v nepriaznivej finančnej, sociálnej situácii a naviac ani jej zdravotný stav nie je dlhodobo
priaznivý. Uvedené skutočnosti tvrdené žalovanou v podanom odvolaní by mohli mať vplyv na aplikáciu
§ 257 C.s.p. v predmetnej veci, preto je potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal otázkou
náhrady trov konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. rozsudok
v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým,

že posúdi pomery tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovanej, s dôrazom na to, či na strane
žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade
s ustanovením § 222 ods. 2 C.s.p. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.

3 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.