Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8P/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219718
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116219718.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z. XX, M. Z., v konaní zastúpenom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Z. XX,
M. Z., v konaní zastúpenej JUDr. Ďurčeková s. r. o., so sídlom Námestie slobody 5, Banská Bystrica,
IČO: 36 863 254, a otca A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/X, F., v konaní zastúpenom JUDr. Erikou
Golskou, advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka 29, Lučenec, o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Z. N., nar. XX. XX. XXXX, v pondelok každý párny týždeň

nareferáteporadensko-psychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystrica,
Skuteckého 39, Banská Bystrica, v čase od 13.30 h do 15.30 h, pričom stretnutie bude prebiehať bez
prítomnosti matky a za prítomnosti psychológa.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 24. 10. 2016 žiadal otec úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému Z. N. tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.
a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne:
a)každýpárnyvíkendvsobotuvčaseod09.00h,kedyjeoprávnenýmaloletéhoprevziaťpredbydliskom
matky, do nedele do 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom,
b) počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24. 12. v čase od 09.00 h, kedy je oprávnený
maloletého prevziať pred bydliskom matky, do dňa 26. 12. do 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke

odovzdať pred jej bydliskom,
c) počas Vianočných sviatkov každý párny rok dňa 31. 12. v čase od 09.00 h, kedy je oprávnený
maloletého prevziať pred bydliskom matky, do dňa 02. 01. nasledujúceho roka do 18.00 h, kedy je
povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom,
d) počas Veľkonočného pondelku každý rok. v čase od 09.00 h, kedy je oprávnený maloletého prevziať
pred bydliskom matky, do 18.00 h, kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom,
e) počas letných prázdnin každý rok v čase od pondelka prvého týždňa v mesiaci júl v čase o 09.00 h,

kedy je oprávnený maloletého prevziať pred bydliskom matky, do nedele toho istého týždňa do 18.00 h,
kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom af) počas letných prázdnin každý rok v čase od pondelka prvého týždňa v mesiaci august v čase o 09.00
h, kedy je oprávnený maloletého prevziať pred bydliskom matky, do nedele toho istého týždňa do 18.00
h, kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred jej bydliskom.

Ďalej navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,00 Eur
mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo
veci samej. V návrhu uviedol, že maloletý sa narodil zo vzťahu, v ktorom v tom čase plánovali s matkou
maloletého pokračovať a vytvoriť úplnú rodinu. Po čase však začali vo vzťahu vznikať problémy, matka
začala byť žiarlivá, na čo však nemala dôvod. V decembri 2012 ukončili vzťah, no dohodli sa, že maloletý

ostane s matkou a on ho bude podľa dohody navštevovať. V tom čase bol syn malý, snažil sa prispôsobiť
jeho dennému režimu. Následne takmer každý víkend pricestoval za maloletým a trávil s ním čas v dome
matky alebo ho brával na ihrisko či detské atrakcie. Odkedy ukončil vzťah s matkou, prispieval na výživu
maloletého sumou 100,00 Eur. Po čase začali vznikať problémy s realizáciou stretávania sa s maloletým.
Keď sa chcel s matkou maloletého dohodnúť, nevedela mu povedať konkrétny termín s odôvodnením,
že už majú počas víkendu vlastný program. Keď prišiel bez ohlásenia, matka bola vždy rozčúlená a

stretnutie na všetkých nepôsobilo priaznivo. Potom sa striedali obdobia, keď mu matka stretávanie s
maloletým umožnila, s obdobiami, kedy maloletého nemohol ani vidieť. V čase podania návrhu bola
situácia taká, že mu matka približne mesiac nedvíhala telefón a nevie sa dohodnúť na stretnutí. Bez
ohlásenia prísť nechce, aby sa ich vzťahy nevyvíjali negatívne. Svojho syna má rád, nakoľko je to jeho
jediný potomok, ďalšie dieťa neplánuje, a preto by chcel s ním tráviť toľko času, koľko bude možné. Čo

sa týka zverenia maloletého, je toho názoru, že matka mu dokáže poskytnúť všetku starostlivosť, ktorú
maloletý potrebuje. Pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy u zamestnávateľa D. s. r. o.
s priemerným čistým mesačným príjmom cca 516,00 Eur - 519,00 Eur. Iný príjem nemá a vzhľadom
na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako aj na odôvodnené potreby maloletého navrhol,
aby bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 100,00 Eur mesačne. Keď mal možnosť so synom sa

stretávať, vždy mu niečo kúpil, oblečenie alebo hračky.

2. Matka samotný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi nenamietala.
Uviedla, že s otcom maloletého sa rozhodli, že budú svojho syna vychovávať spoločne, aj keď neboli
manželmi. Prvýkrát otec opustil rodinu, keď mal syn štyri mesiace. V práci dal výpoveď, v tom čase bola

na materskej a nemali iný príjem. Odišiel aj z domu a nekomunikoval s ňou. Keď sa vrátil, pokúsili sa
vzťah obnoviť. Ostal doma nezamestnaný a ona po skončení materskej dovolenky nastúpila do práce.
Keď nastúpila do práce, rozhodol sa, že bude pracovať a vrátil sa do pôvodného zamestnania. Vo vzťahu
nastávali konflikty, pretože sa synovi vôbec nevenoval, neprejavoval záujem starať sa o neho. Povedal,
že sa nevie s takým malým dieťaťom hrať. Po celú dobu spoločnej domácnosti bol s nimi len počas

víkendov, keďže bol vodič. Keď mali nejaké problémy, nebol ochotný komunikovať a odchádzal z bytu.
V roku 2012 sa od nich odsťahoval. Prejavil záujem stretávať sa so synom, čo umožnila. Zo začiatku sa
s ním stretával v nedeľu popoludní. So synom ani raz nestrávil celý deň sám. Postupe začali chodiť aj
na ihrisko. Konflikty nastávali vtedy, keď otec urobil maloletého podľa názoru matky nevhodný program
(hranie počítačových hier) alebo mu nosil veľké množstvo hračiek a sladkostí. Syn nemal problém

stretávať sa s otcom. Bol aj u otca v F., no vrátil sa s plačom už z cesty alebo tam strávil iba hodinu.
Problémyvstretávanísaotcasosynomnastalidňa29.08.2016,keďotecdoviezolsynazvýletudomova
a videl jej partnera. Začal jej písať nepríjemné SMS, mal poznámky, neprimerane sa správal. Slušne
ho požiadala, prestal vykrikovať nezmysly, aby sa upokojil pred synom, ktorý bol svedkom výstupu.
Neprestal a syna zobrala domov, kde sa ho snažila upokojiť. Maloletý začal mať problémy - budil sa v

noci,pomočujesa,dostalastmatickýzáchvataodmietasastretnúťsotcom.Navštívilasnímpsychológa,
nakoľko odvtedy trpí strachom a úzkosťou. Od uvedeného incidentu sa o dieťa nezaujímal, písal len
SMS, či sa s ním môže stretnúť. Otec sa domnieva, že syna proti nemu hucká a že si to naplánovala.
Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Viedla ho k tomu, aby sa s otcom stretával. Nikdy na otca pred
synom nič zlé nepovedala. Ak by súd upravil styk otca s maloletým v zmysle jeho návrhu, žiadala, aby

bol otec vyšetrený u psychiatra, či je schopný sám sa postarať o dieťa, nakoľko počas ich vzťahu trpel aj
výkyvmi nálad a depresiami. Podľa jeho vyjadrenia mu pri psychotestoch lekárka povedala, že hranične
trpí poruchou rozdvojenej osobnosti. Jeho matka sa jej zdôverila, že ju niekoľkokrát vymkol z bytu, keď
išla vyniesť smeti a nechal ju vonku aj v chlade a v noci chodiť okolo paneláku. Ak má otcovi umožniť
styk so synom, potrebuje mať istotu, že je schopný sa o neho postarať aj na noc a v poriadku ho vrátiť.

3. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd vyhovel návrhu otca a zaviazal ho výživným vo výške
primeranej jeho schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého. Sociálnym
šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého syna. Matka so synom bývajú vdvojpodlažnom rodinnom dome spolu s partnerom matky, nevlastným súrodencom a starým otcom so
strany matky. Rodinný dom je rozdelený na dve samostatné domácnosti. Domácnosť matky pozostáva
z obývacej miestnosti, spálne, detskej izby brata maloletého, kuchyne a toalety. Maloletý má hračky

uložené v obývacej izbe, kde sa s nimi hráva. Spáva v spálni s matkou. Otec na výživu maloletého
prispieval sumou 100,00 Eur mesačne, na sviatok mu zakúpil darček, prinesie mu hračky a občas
zakúpi oblečenie. Otec žije sám v štvorizbovom dvojgeneračnom byte, ktorý pozostáva z predizby,
kúpeľne, toalety, obývacej izby, detskej izby, spálne, kuchyne a jednej izby. V domácnosti otca má
maloletý vytvorené vhodné bytové, rodinné, sociálne a majetkové podmienky. Náklady spojené s

návštevouškolskéhozariadeniahradímatkamaloletéhosama.Otecsapodľavyjadreniamatkynatýchto
výdavkoch nepodieľa. Otec uviedol, že sa s maloletým stretával, avšak naposledy ho videl pred dvoma
mesiacmi, lebo bol pracovne vyťažený. Podľa jeho vyjadrenia s ním má maloletý dobrý vzťah, neodmieta
ho a matka mu v styku nebráni.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 8P/7/2016 - 141 zo dňa 20. 12. 2017 rozhodol tak,

že: 1. maloletý Z. N., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach; 2. otec je povinný prispievať na
výživu maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,00 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24. 10. 2016; 3. zročné výživné za obdobie od 24. 10. 2016
do 20. 12. 2017 na maloletého Z. N., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 1 680,00 Eur súd otcovi povoľuje

splácať v mesačných splátkach po 30,00 Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou
straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia; 4. otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým Z. N., nar. XX. XX. XXXX, každý párny týždeň jeden deň v týždni na referáte poradensko -
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Skuteckého 39, Banská
Bystrica, a to podľa pokynu povereného zamestnanca tohto referátu, pričom stretnutie bude prebiehať

bez prítomnosti matky a za prítomnosti psychológa; 5. matka je povinná maloletého na styk s otcom
pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť; 6. vo zvyšku súd návrh zamieta a 7. súd žiadnemu z
účastníkov konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13CoP/34/2018 - 216 zo dňa 28. 09. 2018 zrušil

rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou upravil styk otca s maloletým (4. výrok) a s ním súvisiaci
5. výrok ako aj závislý výrok o trovách konania (7. výrok). V odôvodnení uviedol, že je nevyhnutné v
súlade so záujmami maloletého dieťaťa, aby súd v konaní zistil a posúdil všetky rozhodujúce skutočnosti
a vo výroku jednoznačne určil práva a povinnosti tak, aby bolo možné v prípade neplnenia povinností
určených v rozhodnutí pristúpiť k výkonu rozhodnutia, čo predpokladá možnosť priamej a bezprostrednej

vynútiteľnosti rozhodnutia zákonnými prostriedkami. Preto je nevyhnutné, aby súd vo výroku o úprave
styku bol určený konkrétny deň, čas, miesto a spôsob odovzdania/prevzatia dieťaťa).

6. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec v časti úpravy styku otca s maloletým prejednal, vykonal
dokazovanie a zistil:

7. Matka vo výpovedi uviedla, že otec sa informuje sms - kami o maloletom a v máji sa začal dožadovať
stretnutia s maloletým, ale maloletý stretnutia odmieta.

8. Otec uviedol, že sa s maloletým môže stretávať len v pondelok alebo piatok, nemusia to byť celé

štyri hodiny naraz.

9. Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec sa snažil o stretnutia s maloletým, ale matka to odmietala.
Navrhol, aby sa otec stretával s maloletým každý párny týždeň od 12. 00 h do 16.00 v pondelok alebo
v piatok. Takýto adaptačný proces by trval len po dobu šiestich mesiacov a následne by sa prešlo do

stretávania sa tak, že by sa otec so synom stretával každú párnu sobotu v čase od 09.00 h do 18.00 h.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že nemajú vhodné priestory na takéto stretnutia maloletého s otcom a
nemajú ani také kapacity, aby sa psychológ mohol venovať klientom štyri hodiny. Navrhol, aby sa začalo
psychologické poradenstvo otca a matky v občianskom združení Centrum Návrat.

11. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom rozsudku súdu prvej inštancie, zo záverov znaleckého
posudku č. 56/2017 zo dňa 17. 10. 2017 vypracovaného znalcom Mgr. Františkom Nociarom vyplýva, že
vzťah maloletého k otcovi je poznačený dlhodobou absenciou kontaktu. Vzťah k otcovi je tiež poznačenýaj obmedzeným časom, ktorý otec strávil s dieťaťom v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti. Otca
viac menej registruje, akceptuje jeho prítomnosť, ale city a emócie voči nemu neprejavuje. Vzťah s
matkou vykazuje silnú citovú a emočnú väzbu, dieťa je na matku pomerne silno naviazané. City a emócie

voči nej prejavuje otvorene a spontánne. Matku zároveň rešpektuje ako autoritu, obracia sa na ňu so
svojimi potrebami a otázkami. Nakoľko od narodenia intenzívne prežíva spolupatričnosť s matkou, svoj
život spája len s ňou, vzťah s matkou mu poskytuje pocit istoty a bezpečia. Napriek súčasnému stavu
sa znalec domnieva, že prerušenie akéhokoľvek kontaktu s otcom by bolo z dlhodobého hľadiska v
neprospech dieťaťa. Vzhľadom k tomu by bolo vhodné, aby sa postupne nanovo vybudoval kontakt

dieťaťa s otcom. Nevyhnutnou podmienkou je, aby dieťa nebolo vystavované konfliktným situáciám
vznikajúcim medzi rodičmi. Kontakt s otcom by mohol byť zabezpečený spočiatku v rámci poradenského
psychologického procesu, v rámci ktorého by v prítomnosti psychológa mohol otec nanovo nadviazať
kontakt s dieťaťom. Prítomnosť matky v takejto situácii by nebol žiaduci pre riziko vzniku konfliktu, najmä
dieťa by v takejto situácii konflikt očakávalo. V prípade, že sa takýto spôsob neosvedčí a dieťa bude
naďalej traumatizované až aj návrhmi na stretnutie s otcom, bude potrebné dočasne od týchto stretnutí

upustiť, kým bude vo veku, že dokáže situáciu spracovať zrelším spôsobom.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť

schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Čo sa týka styku otca s maloletým, rodičia sa na ňom nedokážu dohodnúť, otec sa snažil so synom
stretnúť, ale podľa vyjadrení matky to tento odmieta. Vzhľadom na možnosť stretávania sa na Úrade
práce, otec uviedol, že sa môže s maloletým stretávať v pracovnom týždni len v pondelok a piatok.

S poukazom na znalecký posudok je nevyhnutné, aby sa vzťah otca s maloletým utužoval, pretože
akékoľvek odlúčenie a nestretávanie sa by bolo v neprospech maloletého. Nejaví sa ako vhodné,
aby sa maloletý stretával s otcom za prítomnosti matky, pričom ale nie je možné realizovať styk otca
s maloletým ani v domácnosti otca, vzdialenej od jeho stabilného prostredia viac ako jednu hodinu
cesty. Takisto domácnosť otca nie je maloletému vôbec známa a ani komfortná. Preto sa styk môže

realizovať len v Banskej Bystrici., pričom je vhodné, aby sa stretnutie s otcom realizovalo za prítomnosti
inej osoby, ktorou však nemôže byť matka. Riešením je stretávanie sa otca s maloletým na referáte
poradensko - psychologických služieb, kde sa bude otec a syn za prítomnosti psychológa stretávať
a budovať si ich vlastný vzťah. Súd neakceptoval argumentáciu kolízneho opatrovníka, že na takéto
stretávanie nemá vhodné priestory, personálne zabezpečenie ani čas a tiež možnosti stretávania sa

v občianskom združení Centrum Návrat. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje sústavnú
ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa a tejto povinnosti sa nemožno vyhnúť len preto, že
nie sú zabezpečené vhodné priestory alebo psychológ sa nemôže jednému dieťaťu venovať dlhší čas.
Je predovšetkým na úrade poskytnúť rodičom pomoc pri zabezpečovaní zdravého vývinu dieťaťa. O toviac, ak dieťa sa odmieta stretávať s jedným z rodičov, pretože je nevyhnutné, aby malo dieťa vytvorené
zdravé väzby s rodičmi. Práve pre takéto situácie by mal úrad dokázať zabezpečiť nielen priestory
ale aj personál, ktorý dokáže rodičov usmerniť pri nadväzovaní kontaktu s dieťaťom a pri vytváraní

väzieb. Úrad práce disponuje výsluchovou miestnosťou pre deti, ako uviedla zast. úradu, takže v týchto
priestoroch je možné realizovať dané stretnutia, pričom úrad práce môže nájsť aj iné vhodné priestory,
pričom súd apriori, aj napriek výroku rozsudku, nevylučuje použitie aj priestorov mimo budovy úradu
práce, ale pod dohľadom pracovníkov úradu a psychológa, tak aby sa dané stretnutia mohli realizovať
s cieľom obnoviť a vylepšiť vzťah otca a syna. Súd nemohol zaviazať takouto povinnosťou občianske

združenie Centrum Návrat, ako to navrhoval úrad, pretože dané združenie nie je žiadnou stranou v tomto
konaní, ani mu takáto povinnosť nevyplýva zo zákona.

16. S prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu nebolo nesprávne, že súd určil, že sa styk bude
realizovať na referáte, preto ani teraz nie je potrebné bližšie odôvodňovať, prečo bolo znova rozhodnuté
tak, že sa otec s maloletým Matúšom bude stretávať na referáte. Súd mal len zistiť, kedy sa takéto

stretnutie má konať, t. j. určiť čas a spôsob. Súd prihliadol na bežný týždenný režim maloletého s
prihliadnutím na školu, plnenie mimoškolských aktivít, vyjadrenie matky, ako aj možnosti otca a preto
mal za to, že styk je možné realizovať len v pondelok alebo piatok, pričom súdu sa javil za vhodnejší
pondelok, lebo tam dieťa nemá žiadne ani mimoškolské aktivity, preto súd určil práve pondelok každého
párneho týždňa za čas stretávania a to po dobu dvoch hodín, čo považoval za dostatočný čas. Matka

je povinná maloletého na také stretnutie pripraviť a zabezpečiť, aby sa maloletý v uvedený deň a čas
na referáte aj nachádzal.

17. Súd neobmedzil trvanie rozsudku na dobu 6 mesiacov, ako to požadoval otec, pretože len skutočné
realizovanie styku otca s maloletým ukáže, či bude v budúcnosti možné rozšíriť stretávanie na celý deň,

prípadne víkend alebo to možné nebude a otec so synom budú potrebovať ďalší čas na to, aby sa ich
vzťahy zintenzívnili a maloletý neodmietal otca.

18.Vzhľadomnazistenýskutkovýstavsúdrozhodoloúpravestykuotcasmaloletýmtak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.