Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 26Sa/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202050
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:1017202050.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova
76, 022 01 Čadca, IČO: 46 889 124, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: V4 Legal, s.r.o., so
sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX/XX XX-XXX X.ębie-G., Poľska republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

18454-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017, takto

r o z h o d o l :

súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.12.2017, doručenou miestne nepríslušnému súdu dňa 11.12.2017, sa žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 18454-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017, ktorým žalovaný zamietol v celom rozsahu
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 44630-1/2014-CA zo
dňa 09.09.2014 vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca ako príslušný správny orgán

na prvostupňové konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov vydala rozhodnutie č. 44630-1/2014-CA zo dňa 09.09.2014, ktorým určila,
že zamestnancovi žalobcu - Q. U. - nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi žalobcu od 01.01.2014 podľa
slovenskej legislatívy. Zamestnanec žalobcu a žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.
Žalovaný vo veci odvolania zamestnanca vydal rozhodnutie č. 18454-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017,

ktorým odvolanie zamestnanca zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca potvrdil.
Žalobca mal za to, že postup žalovaného je z právneho hľadiska nesprávny. Uviedol, že od vstupu
Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2014 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú
koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou, a to nariadenie (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 v znení nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (Základné nariadenie) a nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (Vykonávacie nariadenie). Ďalej uviedol, že
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že konajúcemu správnemu orgánu bolo zo
strany príslušnej poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia doručené dňa 04.04.2014 oznámenie, že
sa na zamestnanca žalobcu v období od 01.11.2014 vzťahujú právne predpisy Poľskej republiky v oblasti
sociálneho zabezpečenia, vzhľadom na čo žalovaný toto určenie nenamietal, a toto sa stalo v súlade s čl.
16 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalobca poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky - rozsudok zo dňa 27.09.2017, sp. zn. 9Sžso/160/2015, rozsudok zo dňa
14.12.2016, sp. zn. 9Sžso/90/2015. S poukazom na čl. 16 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia mal žalobcaza to, že žalovaný nie je oprávnený vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca
žalobcu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení.

3. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 19.02.2018 uviedol, že nakoľko žalobca v žalobe nepreukázal,
akým spôsobom napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho subjektívnych práv, nie je aktívne
hmotnoprávne legitimovanou sobou na podanie žaloby v zmysle ust. § 178 ods. 1 Správny súdny
poriadok. Poukázal na uznesenie Ústavného sudu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011,
podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu

podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nestačí, že žalobca bol účastníkom
správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň
musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha,
ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené
na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň

potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaná ešte
k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

4. Krajský súd posúdil podanie ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

5. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

6. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

11. Z obsahu žaloby a pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa,
pobočka Čadca ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, vydala dňa 09.09.2014 rozhodnutie č. 44630-1/2014-CA,

ktorým rozhodla, že pani Q. U., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa
MANIOM, s.r.o., IČO: 46 889 124, so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, od 01.11.2014
podľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie bolo doručené zamestnancovi aj zamestnávateľovi. Proti
uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie zamestnávateľ - MANIOM, s.r.o. (žalobca) aj zamestnanec

- pani Q. U., o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 18454-3/2017-BA zo dňa
04.10.2017 tak, že odvolanie zamestnávateľa aj zamestnanca podané proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Čadca č. 44630-1/2014-CA zo dňa 09.09.2014, vo veci vzniku sociálneho poistenia
zamestnanca, zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca.

12. Krajský súd dospel k záveru, že z obsahu žaloby nevyplýva, ako bol žalobca ukrátený na svojich
subjektívnych právach napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu.13. Podmienkou účastníctva v správnom (administratívnom) konaní je potenciálne dotknutie na právach
a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby napadnutým rozhodnutím, avšak v správnom súdnictve
je aktívne procesne legitimovaná osoba na podanie žaloby len tá osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník

správneho konania bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby
súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 177, § 178 ods. 1 SSP). Žiadny subjekt nie je aktívne
legitimovaný na podanie správnej žaloby v prospech inej osoby - rovnako uznesenie NS SR sp. zn.
5Sž/239/1996. Súd v správnom súdnictve nepreskúmava teoretickú zákonnosť rozhodnutí v správnom
súdnictve. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických

osôb domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany vlastných subjektívnych práv, ktoré
sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, opatreniami, inými zásahmi a nečinnosťou
orgánov verejnej správy.

14. V predmetnej veci žalobca ani netvrdí, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach,
na akých právach a akým spôsobom, teda aké negatívne následky malo vydané rozhodnutie pre neho.

Žalobca opakovane namieta nedostatky rozhodnutia vo vzťahu k jeho zamestnancovi, avšak žalobca bol
povinný uviesť, ako napadnuté rozhodnutie ohrozuje alebo porušuje práva žalobcu ako zamestnávateľa
a nie správnou žalobou sa domáhať ochrany práv svojho zamestnanca. Zamestnanec, ktorý sa cítil
dotknutý na svojich právach, mohol podať žalobu sám. V danej veci žalobca osobne nebol ukrátený
rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, túto skutočnosť netvrdil ani nepreukázal. Preto

žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho
rozhodnutia žalovaného.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených písomných dôkazov súd konštatuje, že
žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, preto súd pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu

odmietol.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
NajvyššísúdSlovenskejrepubliky.Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľmusíbyťvkonaníokasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.