Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211382
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr.
Veroniky Dolákovej, PhD., proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX W.,
t.č. bytom Q. č. X, XXX XX W., o zaplatenie 794,61 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 15Csp/44/2017-107 zo dňa 15.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 794,61 Eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania z dlžnej sumy 794,61 Eur od 08.06.2017 do
zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci,
počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky (prvý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok); tretím výrokom rozhodol, že

žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 25%.
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému okrem náhrady
trov konania aj zaplatenia istiny vo výške 794,61 Eur spolu s príslušenstvom titulom uzavretej úverovej
zmluvy č.1153052812, z ktorej pohľadávka bola postupovaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
13.06.2017 z Poštovej banky, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4 na
žalobcu.
Žalovaný požiadal vzhľadom na jeho osobné, majetkové a rodinné pomery splácať dlžnú sumu v

mesačných splátkach vo výške 100,- Eur.
Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, §52 ods. 1, 2,
3, 4, §53 ods. 9, §54 ods. 1, 2, §565, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj
„OZ“), §1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“) súd prvej inštancie
konštatoval, že dňa 19.09.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o úvere,
na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 3.000,- Eur. V dôsledku omeškania žalovaného
s plnením úveru, žalobca v zmysle ustanovenia §565 OZ, v spojení s ustanovením §53 ods. 9 OZ,

vyhlásil dňa 04.09.2014 úver za predčasne splatný. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017,
vystaveného právnym predchodcom žalobcu vyplynulo, že žalovaný čerpal úver vo výške 3.000,- Eur, a
splatil 2.205,39 Eur. Túto skutočnosť žalovaný nespochybnil, preto žalobe v časti istiny 794,61 Eur, ako
aj v časti úrokov z omeškania 5,25% ročne od 08.06.2017 do zaplatenia vyhovel. Žalovanému umožnilsplácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100,- Eur, pričom určil aj podmienky splatnosti a následky
v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
Zmluvu, uzavretú medzi stranami sporu, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle §52 ods. 1 OZ,

ktorá rovnako spadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal sumu 251,19 Eur; mal za to, že žalovaný už túto sumu uhradil,
pretože žalobca si vyčíslil úroky aj po zosplatnení, t.j. od 05.09.2014 do vyčíslenia v zmysle aktualizácie
pohľadávky, vystavenej peňažným ústavom.
Uzavrel, že žalobcovi nárok na úroky po zosplatnení nepatrí. Okrem istiny, úrokov do zosplatnenia, v

ktorých sú započítané nielen zmluvné úroky, ale aj úroky z omeškania, požadoval i úroky po zosplatnení,
t.j. od 05.09.2014, ktoré boli čiastočne vyčíslené ku dňu 07.06.2017 a následne požadoval úroky
vo výške 19,5% z dlžnej istiny od 08.06.2017 až do zaplatenia dlžnej sumy 794,61 Eur. Dohoda
o platení úrokov za úver a splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a
zneisťujúsankčnýmechanizmusúrokovzomeškania.Dohoda,podľaktorejmáspotrebiteľpopriúrokoch

zomeškaniaprípadneďalšíchsankciáchplatiťposplatnostipohľadávkyajúrokyzaposkytnutieúverudo
splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch
pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z
omeškania. Zároveň sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením §3a Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z.. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa dostal žalovaný do omeškania a ako následok
omeškania vzniklo žalobcovi právo na priznanie úrokov z omeškania a nie dohodnutých zmluvných
úrokov. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998, R59/1998. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobcovi úroky po zosplatnení, tak ako ich požadoval, žalobcovi nepriznal a v tejto časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §262 ods. 1, 2 v spojení s §255 ods.1, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 25% (úspech žalobcu 62,34%, neúspech 37,66%).

2. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
podľa §365 ods. 1 písm. a), f), h) C.s.p. žalobca. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny,
pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky.
Poukázal na §16 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého výkladom a contrario, v prípade, ak dôjde k

vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by
mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až
do okamihu splatenia úveru. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí
aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. S poskytnutím úveru bol teda

spätýajnárokžalobcunazmluvnéúroky,pričomžalovanýsiboltohtonárokuvedomýasvojímpodpisom
zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok
na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ
nárok.Vprípade,akbyveriteľúvernezosplatnil,dlžníkbybolpovinnýplatiťzmluvnéúroky.Úrokyzúveru
sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu

úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia úveru do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to či už je v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani
zosplatnenieúveru.Tátopovinnosťzásadnetrvádočasureálnehovráteniaposkytnutéhoúveru.Vtomto
smere tiež poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak sa stane úver
predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a

sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Vzhľadom
na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého
záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade
zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k
vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej

oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o tom, že súbežným
uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba
typy úrokov sú odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovaniežalovaného. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Co/13/2018 zo dňa
16.08.2018.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
v druhom a treťom výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah
spotrebiteľský, kde uvedená úverová zmluva je nepochybne štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou.

8. Námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože nie je zrejmé,

z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky, považoval odvolací súd za
nedôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie poukázal na zásadu „úroky do
splatnosti úveru“, vyplývajúcu z rozhodovacej praxe súdov, ustanovenie §497 Obchodného zákonníka a
zdôraznil, že po splatnosti úveru patria veriteľovi len úroky z omeškania. V zmysle uvedeného nemožno

konštatovať, že súd prvej inštancie svoje konštatovanie o neprípustnosti zmluvného úroku z úveru po
vyhlásení predčasnej splatnosti dostatočne neodôvodnil.

9.Ohľadomnámietkyžalobcu,týkajúcejsavýkladuacontrarioustanovenia§16ods.1zákonč.129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (19.09.2012), podľa ktorého „spotrebiteľ má

právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo
čiastočnesplatiťpreddohodnutoulehotousplatnosti.Vtakomprípadejespotrebiteľpovinnýuhradiťúrok
a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia“,
teda, že veriteľ by mal mať zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým
úrokom až do okamihu splatenia úveru, odvolací súd uvádza, že takýto výklad prezentovaný žalobcom

považuje za účelový; uvedené ustanovenie upravuje práva a povinnosti spotrebiteľa, ktorý mieni splatiť
spotrebiteľský úver pred dohodnutou lehotou splatnosti, a nie v prípade zosplatnenia úveru veriteľom
pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd aj túto námietku
žalobcu za nedôvodnú.

10. Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru
a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa; takéto konštatovanie okresného súdu sa
však v odôvodnení jeho rozsudku nenachádza. K podstate tejto námietky však považuje krajský súd
za potrebné uviesť, že rozhodovacia prax súdov je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z úverupo jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia v
zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn.
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).

Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Zmluvným stranám patria len sankcie; na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §3 a §3a Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na zmluvné úroky do riadneho ukončenia
úveru, t.j. do splatnosti úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a
možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si dohodnuté
úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu; koniec završuje tzv. splatnosť
úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť

posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie
finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Je evidentné, že zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú
nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému

zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 19,50% p.a. prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula
o úrokoch popri úrokoch z omeškania (po splatnosti) potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku
poskytnutého úveru v rozpore s §3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (úver 3.000,- Eur). Pokiaľ
okresný súd uzavrel, že veriteľ po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá nárok na úrok z úveru,
ale iba na úrok z omeškania, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

11. V rozpore s vyššie uvedeným je preto i dojednanie obsiahnuté v bode 6.4 Obchodných podmienok
žalobcu (jeho právneho predchodcu), na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukázal a podľa ktorého:
„v prípade, ak sa stave úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru
zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného

záväzku klienta voči Banke“. Na základe uvedeného zmluvného dojednania by inak mohol žalobca ako
veriteľ požadovať od žalovanej ako dlžníka úrok z úveru z celej dlžnej sumy popri sankčnom úroku
z omeškania. Takýmto spôsobom by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,
čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd považoval túto
zmluvnú podmienku (na ktorú žalobca poukázal konkrétne až v podanom odvolaní) za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Úrok je cenou úveru len do jeho zosplatnenia, po zosplatnení úveru veriteľovi patrí
úrok z omeškania, ktorý je sankciou, plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, vzniknutej veriteľovi
so zabezpečovacím, sankčným a kompenzačným účelom. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.
Niet pochybností, že zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá a mala umožniť veriteľovi

inkasovať popri úrokoch z omeškania aj zmluvný úrok, ktorý v zmysle vyššie uvedeného žalobcovi ako
veriteľovi nepatril, a to na ťarchu žalovanej ako spotrebiteľa.

12. Povolenie žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur, žalobca v
podanom odvolaní nenamietal.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, ako aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim
(druhý a tretí výrok) podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný; zo spisu mu však žiadne
trovy nevyplynuli, ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil; preto mu krajský súd náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).