Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200952
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716200952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov 1/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, R. a 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., obaja zastúpení JUDr. Milanom Sivým,
advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 3006/116, IČO: 47 238 941, proti žalovaným 1/ N. X.,
nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, R. a 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., obaja zastúpení Beňo
& partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93, IČO: 44 250 029,
o určenie vlastníckeho práva vydržaním s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č.k. 20C/35/2016-227 z 20.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie, v poradí už druhým
napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.:

· „Súd žalobu z a m i e t a.

· Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR, § 126, §
134, § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 137, § 215 ods. 1, ods.
2 CSP. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely parc. č. XXX/X o výmere XXX mX vytvorenej z pôvodnej parc.
č. XX/XX a XX/XX zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. R., lebo ich v tomto stave minimálne od
roku XXXX užívali oni, resp. ich právny predchodcovia.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom a v zmysle jeho záväzného pokynu potom z výsluchu svedkyne R.

G. súd zistil, že celá sporná parcela za domami až k potoku bola v podielovom spoluvlastníctve asi XX
ľudí. Táto parcela sa následne delila na menšie parcely. V jej blízkosti sú rodinné domy. Nakoľko záhrady
jednotlivýchrodinnýchdomovnadväzujúnapôvodnúparcelu,vlastnícirodinnýchdomovsasnažilizískať
zodpovedajúcečastipôvodnejparcelydosvojhovlastníctvakúpouivrámcikonaniaM..Podľasvedkyne,N. Y. - právny predchodca žalobcov - ponúkol svoj podiel na predaj, nakoľko ho nepotreboval a kúpna
zmluvabolauzavretávrokuXXXX.Oduzavretiakúpnejzmluvysaniktonedomáhalurčeniavlastníckeho
práva či neplatnosti zmluvy. Čo sa týka využitia sporných pozemkov, na týchto parcelách boli uložené

veci, stroje, odpad. Iné využitie podľa svedkyne parcela nemala. Svedkyňa poprela, že by pôvodnú
vlastníčku Z. M. uviedla pri nadobúdaní podielov na parcele do omylu. Poukázala na skutočnosť, že od
Z. M. nemala dôvod žiadať podiel na pozemkoch za potokom, nakoľko sa jedná o iné katastrálne územie.

5. Z výsluchu svedka Z. G. súd zistil, že po výstavbe rodinného domu v časti za záhradami ostala v časti

medzi záhradami a potokom parcela, podiely ktorej sa jednotliví vlastníci domov snažili získať. Po M. si
následne jednotliví vlastníci domov odkupovali podiely na pôvodnej parcele, okrem N. Y., ktorý dokonca
svoj podiel predal svedkom. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol prevod vlastníckeho práva ani
kúpna zmluva z roku 2008 napadnutý. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že vlastnícke právo vydržali, odporuje
tomu skutočnosť, že niektoré podiely na spornej parcele sa snažili odkúpiť či ich odkúpili. Svedok taktiež
poprel uvedenie N. Y. či Z. M. do omylu.

6. Z výsluchu svedkyne Z. M. súd zistil, že svoj podiel na spornej parcele odpredala rodine G., pričom
mala byť uvedená do omylu v tom, že mala zámer odpredať podiel na parcelách za potokom a nie za
záhradami. Tieto sľúbila odpredať žalobkyni v 1/ rade. Žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy nepodala.

7. Z výsluchu svedkyne I. H.-Y. súd zistil, že v roku XXXX N. Y. od jej otca a jeho brata odkúpil časť
pozemku za záhradou jeho rodinného domu.

8. Z výsluchu svedka I. R., syna žalobcov, súd zistil, že v minulosti sa mal N. Y. o spornej parcele
vyjadrovať ako o svojej s tým, že na nej sadil stromy a kosil ju, avšak po pár rokoch svedok počul N.

Y. nadávať, že susedia G. ho oklamali a že prišiel o nejaké podiely a o záhradu. C., že by na pozemku
ktokoľvek iný okrem rodiny žalobcov hospodáril.

9. Zo žiadosti o opravu chýb v katastrálnom operáte (č.l. 197) zo dňa 02.08.2010 súd zistil, že N. Y.
mal žiadať G. katastra C. o opravu v evidencii vlastníkov, nakoľko nie je vlastníkom podielov po svojich

právnych predchodcoch S. a I. Y., ani S. a N. Y.. Či bola predmetná žiadosť skutočne aj podaná G.
katastra C. nie je možné zistiť ani s akým výsledkom.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2003 (č.l. 199) súd zistil, že bola uzavretá medzi N. Y. ako kupujúcim
a S. Y. ako predávajúcou a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na

LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy.

11. Z dodatku č. X kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim
a S. Y. ako predávajúcou, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel
na LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc.

č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný G.
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. S. č. X má v hornej
časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

12.ZkúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX(č.l.XXX)súdzistil,žebolauzavretámedziN.Y.akokupujúcim

a N. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy.

13. Z dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim
a N. Y. ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel

na LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc.
č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný G.
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. S. č. X má v hornej
časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

14.ZkúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX(č.l.XXX)súdzistil,žebolauzavretámedziN.Y.akokupujúcim
a S. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy.15. Z dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim
a N. Y. ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel
na LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc.

č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný G.
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. S. č. X má v hornej
časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

16.ZkúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX(č.l.XXX)súdzistil,žebolauzavretámedziN.Y.akokupujúcim

a I. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy. Zmluva obsahuje potvrdenie o osvedčení
podpisov, avšak ako predávajúci je identifikovaný V.. I. Y., r.č. XXXXXX/XXX, bytom R., C. XX, i keď
predávajúcim má byť I. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C., D. XXXX/XX.

17. Zo splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) súd zistil, že uvedeným splnomocnením mal I.

Y. splnomocniť V.. I. Y. „vo veci vysporiadania jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na LV
č. XXX k.ú. R..

18.ZkúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX(č.l.XXX)súdzistil,žebolauzavretámedziN.Y.akokupujúcim
a I. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na parcelách zapísaných na LV č. XXX

k.ú. R., a to parcelách parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX.

19. Z dodatku č. X. kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim
a I. Y. ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel
na LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc.

č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný G.
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. S. č. X má v hornej
časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

20. Z čestného prehlásenia S. Y. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) súd zistil, že svoje podiely na parcelách

parc. č. XX/XX a XX/XX k.ú. R. S. Y. mala odpredať N. Y., ktorý ich užíval od roku XXXX spolu s N. Y.
a od roku 2010 ich užíva žalobkyňa v 1/ rade.

21. Z čestného prehlásenia V.. I. Y. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) súd zistil, že I. Y. mal svoje
spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. XX/XX a XX/XX, k.ú. R. odpredať N. Y. kúpnou zmluvou

z roku XXXX, pričom dnes sú súčasťou parcely parc. č. XXX/X. Pôvodná zmluva bola uzavretá v roku
XXXX, avšak z dôvodu formálnych nedostatkov bola v roku XXXX uzavretá ďalšia zmluva za účelom
odstránenia nedostatkov pôvodnej zmluvy. N. Y. mal predmet zmluvy užívať od roku XXXX spolu s N.
Y. a od roku 2010 ich užíva žalobkyňa v 1/ rade.

22. Z čestného prehlásenia I. H.-Y. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) súd zistil, že prehlásila, že má
vedomosť o tom, že pôvodný vlastník N. Y. svoje podiely na parcelách parc. č. XX/XX a XX/XX k.ú. R.
odpredal N. Y., ktorý ich užíval od roku XXXX spolu s N. Y. a od roku XXXX ich užíva žalobkyňa v 1/ rade.

23. Z čestného prehlásenia Z. M. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) súd zistil, že svedkyňa potvrdila svoj

zámer odpredať spoluvlastnícke podiely na parcelách parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX,
XX/XX k.ú. R. žalobkyni v 1/ rade, a že pri vydávaní čestného vyhlásenia (č.l. XXX a XXX) v prospech
Z. G. a R. G. bola uvedená do omylu.

24. Súd potom postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej

súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci
samej, uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, teda nepreukázali existenciu ani dôvodnosť
uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v
zmysleustanovenia§132CSPježalobcapovinnýoznačiťdôkazy,ktorépodľajehonázorumôžuprispieť
k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení §185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi

tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je
obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. S prihliadnutím
na obsah vykonaného dokazovania súd konštatoval pochybnosti o správnosti tvrdení žalobcov.

25. Žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v celosti k parcelám, ktoré sú

vymedzené v žalobnom petite. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho práva k podielu, ale domáhajú sa
výlučnéhovlastníctva.Totovýlučnévlastníctvonevyplývaanizjednéhodôkazu,ktorývpriebehukonania
predložili či označili. Je nesporné, že pôvodná parcela parc. č. XX/XX bola v podielovom spoluvlastníctve
viacerých spoluvlastníkov a žiadna z týchto osôb nemala vo vlastníctve konkrétne vymedzenú časť.
Kúpne zmluvy predložené žalobcami evidentne neboli pre formálne nedostatky „zavkladované“, t.j.
nevznikli z nich vecno-právne účinky avšak jednoznačne z nich vyplýva, že N. Y. mal záujem odkúpiť

podiely na pôvodných parcelách. Ako v zrušujúcom uznesení poukázal súd druhej inštancie, nestačí ak
žalobcovia preukážu, že žalovaní nie sú vlastníkmi predmetu konania, ale súčasne musia preukázať,
že vlastníkmi sú oni, žalobcovia. Tu nestačí preukázať, že vlastníctvo nesvedčí žalovaným, ale práve
naopak je potrebné spoľahlivo a bezpečne preukázať, že vlastníctvo svedčí žalobcom. Pokiaľ má
vlastníctvo svedčiť žalobcom titulom vydržania, nemožno opomenúť, že ku nadobudnutiu vlastníctva

vydržaním dochádza v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu,
ktorájevprípadenehnuteľnosti10rokov.Základnoupodmienkouvydržaniajetedadržbaveci,atodržba
oprávnená. Pre vznik držby je nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov, a to: vôle s vecou nakladať
ako s vlastnou (držobná vôľa) a faktické ovládanie veci, pričom otázka, či držiteľ veci bol v dobrej
viere, nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Preukázanie splnenia týchto podmienok zaťažuje

žalobcov. Dokonca ani neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva (v tomto prípade pre prípadný
omyl) nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V tomto rozsahu dôkazy
v konaní produkované neboli. Navyše pokiaľ aj N. Y. nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmete
sporu, nezakladá to vlastnícke právo žalobcov, naopak z kúpnej zmluvy, ku ktorej vklad bol povolený
XX.XX.XXXX vyplýva, že N. Y. odpredal sporné parcely či podiely manželom G.. G. N. Y. sa nikdy

neplatnosti kúpnej zmluvy nedomáhal. Pokiaľ sa teda N. Y. necíti byť vlastníkom, nemožno lehotu na
vydržanie od roku XXXX, kedy mal pozemok užívať, započítať v prospech žalobcov.

26. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, čo do zamietavej časti, napadli žalobcovia majúc za to,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mali

za to, že v konaní preukázali svoju faktickú nerušenú dobromyseľnú držbu predmetných parciel po dobu
vyše 30 rokov - teda, že preukázali tú skutočnosť, že splnili všetky podmienky vydržania. V odvolaní
poukázali na to, že dotknutý pozemok prirodzene nadväzuje na ich rodinný dom so záhradou, oni a
ich právni predchodcovia tento pozemok užívajú, starajú sa o neho, pozemok je oplotený, pričom tento
pozemok bol v oprávnenej držbe ich právneho predchodcu N. Y. od roku XXXX, ktorý pri uzatváraní

kúpnych zmlúv na podiely na tomto pozemku v roku 2003, mal už tento pozemok dávno vydržaný. N. Y.
mal za to, že v roku XXXX kúpnou zmluvou prevádzal svoje podiely manželom G. na pozemku, avšak
za potokom, nie na pozemku za svojim domom, o čom má svedčiť i skutočnosť, že v roku XXXX žiadal o
vysvetlenie kataster, prečo nie je na príslušnom LV vedený ako vlastník k parcelám, ku ktorým uzatváral
kúpne zmluvy s ďalšími spoluvlastníkmi. Nakoľko bol presvedčený, že manželom G. predával pozemky

za potokom, cítil sa byť vlastníkom pozemku za domom a z uvedeného dôvodu ani nenapádal platnosť
zmluvy z roku XXXX, pretože to, že predmetom tejto zmluvy boli pozemky za domom a nie za potokom
sa dozvedel až na pojednávaní v roku 2016. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Súčasne uplatnili trovy odvolacieho konania.

27. Žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach a ďalšie relevantné podania strán dané neboli.

28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario),keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, čím boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

31. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie. Odvolací súd
konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, na ktorý poukazujú žalobcovia, je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Dôsledkomtohoje,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranami
prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov

strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

33. Žalobcovia v odvolaní vychádzajú z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robia z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa ich nároku na určenie vlastníctva vydržaním.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP.
Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam

§ 192 - § 194 CSP.

34. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP totiž možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie

je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

35. Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe

právny predchodca.

36. Oprávnený držiteľ si môže započítať do doby potrebnej na vydržanie veci dobu oprávnenej držby
svojho právneho predchodcu len, ak ten sám vec nevydržal. Ak vec vydržal už právny predchodca
žalobcu uplatňujúceho svoje vlastníctvo k veci z titulu vydržania, môže žalobca nadobudnúť vlastníctvo

k veci vydržaním len jej oprávnenou držbou po celú vydržaciu dobu; zápočet doby právneho predchodcu
je v takomto prípade logicky vylúčený.37. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané
jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť,

významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná
(resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Žalobcovia v súdenom spore neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdených skutočností,
keď z dokazovania nevyplynula ich oprávnená držba po celú vydržaciu dobu ku nehnuteľnostiam z
predmetu sporu, a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

38. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcov, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods.

1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti, vrátane vecne správneho závislého výroku o
náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).